Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-116-2016.pdf
PDF · 113.77 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/116/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I pred sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, zastúpený: Mgr. Jana Mináriková proti žalovanému: P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XXX O. o zaplatenie zmluvného úroku a úrokov z omeškania
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok v sume 146,07 EUR a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania zo sumy 2.135,79 EUR za obdobie od 20.8.2015 do 19.10.2016 ako aj o zaplatenie úrokov z omeškania v sume 1,29 EUR žalobu z a m i e t a.
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 52 % , ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.10.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.812,60 EUR s príslušenstvom titulom nezaplatenia zosplatnenej istiny úveru a úroku z úverovej zmluvy. Súčasne požadoval náhradu trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že dňa 12.5.2014 uzavrel ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. XXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 3.000 EUR. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, z toho dôvodu žalobca listom zo dňa 22.6.2015 v druhej upomienke/opakovanom upozornení upozornil žalovaného na omeškanie a tiež na možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Následne žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 19.8.2015. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia predstavovala sumu 3.052,55 EUR a pozostávala z istiny vo výške 2.845,19 EUR, úroku vo výške 147,07 EUR do predčasného splatenia, úrokov z omeškania v sume 1,29 EUR, poplatkov za upomienky a výzvu na predčasné splatenie úveru v sume 60 EUR. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.845,19 EUR z titulu nesplatenej istiny, sumy 147,07 EUR z titulu zmluvného úroku z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, sumy 1,29 EUR z titulu úroku z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.845,19 EUR od 20.8.2015 do 16.9.2016, z nezaplatenej istiny vo výške 2.814,39 EUR od 17.9.2016 do 13.10.2016 a z nezaplatenej istiny vo výške 2.812,60 EUR od 14.10.2016 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 146,07 EUR od 20.8.2015 do zaplatenia.
3. Žaloba s prílohami a procesným poučením bola žalovanému doručená v zmysle ust. § 116 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) dňa 22.12.2016. 4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 6.2.2017 potvrdil, že dňa 12.5.2014 uzatvoril so žalobcom Úverovú zmluvu č. XXXXXX, pričom sa z objektívnych príčin dostal do omeškania s mesačnými splátkami. Zároveň žiadal súd, aby spravodlivo a objektívne posúdil Úverovú zmluvu najmä z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, ako aj z pohľadu zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný ďalej uviedol, že sa momentálne nachádza v zlej finančnej a životnej situácii a má viacerých veriteľov, pričom jeho čistý mesačný príjem je vo výške cca 480 EUR. V prípade, že by súd priznal žalobcovi uplatnený nárok, žalovaný žiada súd, aby ho zaviazal splácať pohľadávku žalobcu formou mesačných splátok maximálne vo výške 45 EUR mesačne k poslednému dňu v mesiaci, nakoľko na vyššiu splátku momentálne žalovaný nemá finančné prostriedky. Tvrdené skutočnosti žalovaný preukázal predložením zoznamu veriteľov, zoznamom mesačných výdavkov a výpisom z účtu žalovaného. 5. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 14.2.2017, dňa 20.2.2017 k tomu uviedol, že v prípade, že by súd vyhovel žiadosti žalovaného plniť dlh v mesačných splátkach, postupoval by podľa neplatnej právnej úpravy, a to podľa ust. § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V aktuálnej platnej a účinnej právnej úprave (ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku) však príslušné ustanovenie upravujúcu možnosť súdu určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd, nie je. 6. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom č.k. 38Csp/116/2016 zo dňa 10.5.2017, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.135,79 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 2.135,79 EUR od 20.10.2016 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 35 EUR mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku vždy k 20-temu dňu kalendárneho mesiaca pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Súd zároveň v treťom výroku priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 52 %. 7. Voči zamietavej časti predmetného rozsudku a proti povoleniu uhradiť dlžnú sumu v splátkach podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 1Co/317/2017 - 86 zo dňa 17.10.2018, ktorým rozsudok v zamietavej časti ohľadne istiny potvrdil, a zároveň v prevyšujúcej zamietavej časti, vo výroku o povolení splátok a vo výroku o trovách konania rozsudok zrušil a v rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) nariadil pojednávanie na deň 15.3.2019, predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňa 14.2.2019, žalovanému dňa 19.2.2019. Na pojednávaní dňa 15.3.2019 nebol prítomný žalobca, ktorý sa ospravedlnil z účasti na pojednávaní dňa 21.2.2019,a zároveň súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti., žalovaný sa ospravedlnil z účasti na pojednávaní dňa 27.2.2019. Súd rozhodol tak, že pojednával v neprítomnosti strán sporu. S k u t k o v ý stav : 9. Dňa 12.5.2014 strany sporu uzavreli Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného ako dlžníka bezúčelový úver a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s príslušenstvom. Výška poskytnutého spotrebiteľského úveru bola 3.000 EUR. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 120 mesačných splátkach po 53,68 EUR vždy v 15. deň kalendárneho mesiaca, s tým, že konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.4.2024. Ročná úroková sadzba bola 17,9 %, RPMN bola 21,52 % a priemerná hodnota RPMN bola 18,87 %. V zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru v sume 150 EUR. Splatnosť prvej splátky bola určená na deň 15.5.2015. V Zmluve bol dohodnutý poplatok za poistenie schopnosti splácať úver v sume 1,32 EUR mesačne. Celková suma, ktorú musí klient zaplatiť (súčet výšky úveru a celkových nákladov klienta spojených s úverom) bola 6.591,60 EUR. 10. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko, a.s.. 11. Žalovaný záväzok uhrádzať splátky úveru neplnil riadne a včas, z toho dôvodu žalobca listom zo dňa 19.8.2015 vyzval žalovaného k splateniu celého úveru vo výške 3.052,55 EUR najneskôr do 29.8.2015. 12. Žalovaný odo dňa zosplatnenia úveru do dňa podania žaloby uskutočnil úhrady spolu vo výške 32,59 EUR. 13. Z výpisu úverového účtu žalovaného vyplýva, že dlh predstavuje istinu vo výške 993,98 EUR a zmluvný úrok vo výške 47,94 EUR.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 14. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 15. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 16. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 18. Podľa § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. 19. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 20. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 21. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 22. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 23. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 24. Podľa §54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 25. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 27. Podľa §4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. 28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 29. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 30. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom 31. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 32. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. 33. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 34. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1. 35. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 36. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 37. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 38. Podľa §3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 39. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 40. Podľa § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
Právny z á v e r :
41. Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EZS z 5.4.1993. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv (nález Ústavného súdu ČR sp.zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp.zn. 9Co/236/2010 zo dňa 30.8.2012, uznesenie KS Prešov sp.zn. 7CoE/34/2009 zo dňa 30.9.2009, rozhodnutie KS v Nitre sp.zn. 6Co/254/2008 zo dňa 10.2.2009). 42. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Stanovisko zo súdnej praxe:
43. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014) 44. Súd sa v rámci opätovného posúdenia nároku žalobcu viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, zaoberal nárokom na zaplatenie úroku vo výške 146,07 EUR, úrokom z omeškania v sume 1,29 EUR, ako aj úrokom z omeškania za obdobie od 20.8.2015 do 21.12.2016, a napokon aj výškou pôvodne povolených splátok (35 EUR). 45. V konaní mal súd za preukázané, že strany sporu dňa 12.5.2014 platne uzavreli Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), v ktorej bol dohodnutý úrok z úveru vo výške 17,9 %. V zmysle novely Občianskeho zákonníka ( zákon č. 106/2014 Z,z.) účinnej od 1.6.2014 nesmie odplata prevyšovať dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby bankových služieb, ktoré sú poskytované v danom odvetví, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov. Dňa 28.05.2014 prijala vláda SR nariadenie č. 141/2014 Z. z., ktoré upravuje odplatu pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Súd vychádzal z úrokových mier podobného úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov, ktoré boli v tom čase (máj 2014) vo výške 10,04%, čo je výška stanovená Národnou bankou Slovenska. Súd konštatuje, že dohodnutá výška úrokov neprevyšuje obvyklú výšku úroku podstatným spôsobom, nakoľko za podstatné prekročenie obvyklej výšky úrokov sa považuje 4-násobné zvýšenie obvyklej úrokovej sadzby nad výšku stanovenú Národnou bankou Slovenska. Súd prihliadol pritom na to, že ukazovateľom výhodnosti úveru je údaj obsiahnutý v RPMN (ročná percentuálna miera nákladov), ktorá v danom prípade bola vo výške 21,52 % ako aj na dĺžku splácania úveru, ktorá bola dojednaná na desať rokov. 46. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov po zosplatnení súd dospel k záveru, že žaloba je v tejto časti nedôvodná. Tým, že dlžník včas nesplatí úroky z istiny, sa dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z dojednaných úrokov) veriteľ nemá preto, že ani Občiansky ani Obchodný zákonník mu túto možnosť nepriznávajú. Názor, že možno priznať úrok z omeškania alebo poplatok z omeškania z príslušenstva pohľadávky, odôvodnený len úpravou obsiahnutou v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, by bez väzby na ustanovenie § 121ods. 3 Občianskeho zákonníka viedol k absurdnému záveru, že takto priznané príslušenstvo z istiny už nie je príslušenstvom pohľadávky, ale novovzniknutou samostatnou pohľadávkou. 47. Na základe uvedeného súd uznal nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku v sume 146,07 EUR, spolu s úrokom z omeškania v sume 1,29 EUR a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Stanovisko zo súdnej praxe: 48. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Najvyšší súd poukázal na to, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané úroky (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku 5Cdo 26/11 zo dňa 26.04.2012). 49. Súd tiež opätovne posúdil nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy 2.135,79 EUR za obdobie od 20.8.2015 do 19.10.2016 (nakoľko úroky z omeškania za obdobie od 20.10.2016 do budúcna boli už právoplatne priznané rozsudkom sp.zn.č. 38Csp/116/2016-47 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn.č. 1Co/317/2017-86), ktoré súd pôvodne žalobcovi nepriznal, ako aj na zaplatenie úroku z omeškania v sume 1,29 EUR (do dňa zosplatnenia). 50. Po opätovnom posúdení nároku na základe vykonaných dôkazov, súd dospel k rovnakému záveru ako v pôvodnom rozhodnutí, nakoľko žalobca priložil k žalobe okrem Zmluvy, Prehľadu splátok, Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko, a.s., aj listiny - Výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa 19.8.2015 a Druhú upomienku zo dňa 22.6.2015, ktoré sú adresované žalovanému. 51. Žalobca však nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že tieto listiny boli žalovanému aj skutočne doručené a že sa reálne dostalo do sféry žalovaného, aby súd mohol skonštatovať účinné doručenie týchto listín žalovanému.
52. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že ak súd považoval žalobu za neúplnú, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP. S uvedeným tvrdením žalobcu sa však súd nestotožňuje. V zmysle čl. 8 CSP sú to strany sporu, ktoré sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Súd zdôrazňuje, že žaloba žalobcu spĺňa všetky náležitosti v zmysle § 131 a nasl. CSP, keď žalobca presne a jasne špecifikoval, akú povinnosť požaduje žalovanému uložiť a aj opísal rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých túto povinnosť požaduje žalovanému uložiť. Žalobca v žalobe presne uviedol, akú zmluvu a kedy so žalovaným uzatvoril a aká bola ku konkrétnemu dňu konkrétna suma dlžnej istiny a úrokov. Z hľadiska svojho obsahu je tak žaloba žalobcu spôsobilá na prejednanie a rozhodnutie v civilnom sporovom konaní, pretože obsahuje dostatok skutočností potrebných na vymedzenie uplatneného nároku žalobcu (z hľadiska procesnoprávneho - prekážka veci rozhodnutej, prekážka skôr začatého konania, viazanosť súdu žalobou žalobcu, i z hľadiska hmotnoprávneho - premlčanie), a to napriek tomu, že sa nakoniec po vykonanom dokazovaní a posúdení veci ukázalo, že žalobca nepredložil dokumenty, od ktorých odvodzuje svoje uplatnené právo. Pokiaľ si teda žalobca v spore nesplnil svoje povinnosti, tu povinnosť podprieť svoje tvrdenia dôkazmi, ide na jeho ťarchu neúspech v spore a v žiadnom prípade to nemôže viesť k záveru o porušení práva žalobcu na súdnu ochranu vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. 53. Podľa názoru súdu nie je možné si zamieňať neúplnosť žaloby s neunesením dôkazného bremena. Súd nemôže vyzvať stranu sporu (prioritne žalobcu, ktorý si uplatňuje konkrétny nárok) na predloženie takých dôkazov, na základe ktorých mu bude v spore vyhovené. Takýto postup súdu by bol v zásadnom rozpore so základnými princípmi civilného sporového konania, a to s princípom rovnosti strán sporu a nestrannosti súdu. Úlohou súdu nie je viesť konanie tak, aby žalobca bol v spore úspešný; navyše spôsobom, kedy by doslova sám súd iniciatívne vymedzoval rozhodujúce skutkové tvrdenia a vyhľadával k nim sa viažuce dôkazy. Navyše za situácie, keď stranou sporu je spotrebiteľ, ktorý je zákonmi SR ale aj smernicami EÚ považovaný za tzv. slabšiu stranu v spore, čo predpokladá vyššiu súdnu ochranu práv spotrebiteľa, ale určite nie súdnu ochranu záujmov žalobcu, ako dodávateľa. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia §132 CSP je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. 54. Na základe uvedeného súd žalobu v časti úrokov z omeškania z dlžnej sumy 2.135,79 EUR za obdobie od 20.8.2015 do 19.10.2016 (nakoľko úroky z omeškania za obdobie od 20.10.2016 do budúcna boli už právoplatne priznané rozsudkom sp.zn.č. 38Csp/116/2016-47 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn.č. 1Co/317/2017-86), ako aj v časti úroku z omeškania do zosplatnenia v sume 1,29 EUR, a v časti úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov po zosplatnení, ako nedôvodnú zamietol. 55. Žalobca ako veriteľ, má právo na zaplatenie svojej pohľadávky v primeranej lehote. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu v odvolaní zo dňa 8.6.2017, že žalovaný pri výške splátky 35 EUR uhradí istinu za obdobie prevyšujúce 4 roky, pričom takto určená výška splátky je nižšia než bola pôvodne dohodnutá v zmluve (53,68 EUR) čo by znamenalo umožniť zaplatenie dlhu za podstatne výhodnejších podmienok, ako boli so žalovaným pôvodne dojednané. Navyše za situácie, keď žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal svoj nárok na povolenie splátok dlžnej sumy a to do dôvodu a výšky jednotlivých splátok. 56. Na tomto mieste je potrebné tiež konštatovať, že právo žalobcu nemôže byť porušené len preto, že žalovaný berie na seba záväzky až v takej výške, že ich zjavne nie je schopný plniť. Súd zároveň bral zreteľ na skutočnosť, že je aj v záujme žalovaného splatiť dlh za čo možno najkratší čas vzhľadom na povinnosť žalovaného platiť úroky z omeškania majúc pritom na zreteli, že strany sporu sa môžu vždy dohodnúť na inej lehote splatnosti, resp. nič nebráni hradeniu dlžnej sumy v splátkach za súhlasu žalobcu. 57. Súd záverom ešte dodáva, že žalovaný k podaniu doručenému súdu dňa 27.2.2019 predložil výpis z účtu, z ktorého vyplývajú čiastkové platby istiny, avšak zo zreteľom na skutočnosť, že o istine už súdom bolo právoplatne rozhodnuté, súd sa týmto už nezaoberal.
T r o v y konania :
58. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 59. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 60. Podľa zásad o náhrade trov konania súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore, t.j. 52 % (čo predstavuje konečný úspech žalobcu v spore, pretože zo 100 % žalovanej sumy 2812,60 EUR súd prisúdil žalobcovi sumu 2.135,79 EUR, čo je pre žalobcu 76 % úspech a 24 % neúspech). 61. O výške trov súd rozhodne po právoplatnosti vo veci samej (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).