Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/41/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcov: 1/ O. S., nar. X.XX.XXXX, bytom na ul. O. H. XXXX/XX, C., a 2/ W. S., rod. C., nar. XX.X.XXXX, bytom ako žalobca 1/, obaja žalobcovia zastúpení: Advokátka kancelária Machová, s.r.o. so sídlom na Sasinkovej ulici č. 886/16, Skalica, proti žalovaným: 1/ M. S., nar. X.X.XXXX, bytom na ul. Z. XX, C., žalovanej 2/ O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom ako žalovaný 1/, obaja zastúpení: JUDr. Roman Cibulka, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Hlavná č. 13, Trnava, žalovanému 3/ Okresné stavebné bytové družstvo Senica, so sídlom na ul. Štefánikova č. 718, Senica, IČO: 00 223 093, zastúpený: JUDr. Miroslav Mečíř, advokát so sídlom advokátska kancelária Štefánikova 718, Senica, žalovanej 4/ V. G., nar. XX.X.XXXX, bytom na ul. Z. XXXX/X, C., žalovanému 5/ S. A., nar. X.X.XXXX, bytom na adrese ako žalovaná 4/, obaja zastúpení: JUDr. Lucia Danišovičová, advokátka so sídlom advokátskej kancelárie na Drieňovej ul. č. 1/D, Bratislava, žalovaného 6/ M.V. partners, s.r.o. so sídlom Staničná č. 16/1062, Trenčíne, o určenie neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností, kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi OSBD v Senici a žalovanými 1/ a 2/, kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými 1/, 2/ a žalovanými 4/ a 5/, o určenie, že nájomný vzťah žalobcov trvá a o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaných 3/, 4/ a 5/ proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3C/94/2013 - 308 zo dňa 02. októbra 2017, voči výroku I. a II. a výroku V. a žalovaných 1/, 2/ voči výroku V. rozsudku, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti výroku I. a II. m e n í tak, že žaloba o určenie, že nájomný vzťah žalobcov 1/ a 2/ O. S. a W. S., rod. C., k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. p. bytového domu s. č. XXXX, vchod č. XX, na ul. Z. v C., zapísanému v LV č. XXXX pre obec a k. ú. C. trvá a uloženie povinnosti žalovaným 4/ a 5/ vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na X. p. bytového domu s. č. XXXX, vchod č. XX, na ul. Z. v C., zapísaný na LV č. XXXX pre obec a k. ú. C., vypratať, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku sa z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti výroku V. v závislom výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žalovaným 1/ až 5/ sa voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ sa voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie výrokom I. rozhodol tak, že určil, že nájomný vzťah žalobcov 1/ a 2/ O. S. a W. S., rod. C., k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. p. bytového domu s. č. XXXX, vchod č. XX, na ul. Z. v C., zapísanému v LV č. XXXX pre obec a k. ú. C. trvá, výrokom II. zaviazal žalovaných 4/ a 5/ byt č. XX, nachádzajúci sa na X. p. bytového domu s. č. XXXX, vchod č. XX, na ul. Z. v C., zapísaný na LV č. XXXX pre obec a k. ú. C., vypratať, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. súd žalobu v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX s príslušenstvom, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súpisného čísla XXXX, vo vchode č. XX, na ulici Z. v C., prevod podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, uzatvorená medzi predávajúcim Okresným stavebným bytovým družstvom Senica a kupujúcimi M. S. a O. S. a o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 26.4.2010, uzatvorenej medzi predávajúcimi M. S. a O. S., rodenou C. a kupujúcimi V. G., rodenou S. a S. A. ako kupujúcimi, kde predmetom prevodu bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie C., a to byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súpisného čísla XXXX, vo vchode č. XX, na ulici Z. v C. a podielu priestoru 6286/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu zamietol, výrokom IV. Žalobu o určenie neplatnosti Dohody o prevode členských práv a povinností k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu súpisného čísla XXXX, vo vchode č. XX, na ulici Z. v C., uzatvorenej medzi prevádzajúcim BENEFIT INVEST s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Staničná 16/1062 (v súčasnosti po zmene obchodného mena žalovaný 6/, IČO: 36 337 617 a nadobúdateľmi žalovanými 1/ a 2/ zamietol, výrokom V. priznal žalobcom 1/ a 2/ oproti všetkým žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu a výrokom VI. rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Po právnej stránke rozsudok odôvodnil aplikáciou ust. § 123, § 124, § 125 ods. 1, § 132 ods. 1 a 2, § 134 ods. 1 až 4, § 685 ods. 1 a 2, § 700 ods. 3, § 703 ods. 1, 2 a 3, § 704 ods. 1 a 2, § 710 ods. 1 až 4, § 711 ods. 1 a 5, § 714 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), § 227 ods. 1 a 2, 5, § 230, § 231 ods. 1, § 232 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 80 písm. c) OSP, § 137 písm. c) CSP, § 4 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1, 4, 5 a 6, § 16 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vecne tým, že žalobcovia žalovali o určenie, že ich nájomný pomer, vzniknutý im u žalovaného 3/ k bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súpisného čísla XXXX, vo vchode č. XX na ulici Z. v C. (ďalej iba byt č. XX) trvá, pričom z celého obsahu ich žaloby vyplýva, že postavili žalobu proti žalovaným, podanú na Okresnom súde Skalica dňa 12.3.2013, vrátane jej zmeny na právoplatnom rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 40Cb/221/2006 - 157 zo dňa 1. júla 2010. Z časti stanov žalovaného 3/, účinných od apríla 2002, týkajúcej sa vzniku členstva v družstve žalovaného 3/ a z nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom 1/ ako členom družstva žalovaného 3/ a žalobkyňou 2/ v roku 2003 je nepochybné, že žalobcom 1/ a žalobkyni 2/ v súlade s vtedy týmto účinnými stanovami žalovaného 3/, tiež v súlade s ustanoveniami uvedenými v bode 43. rozsudku vznikol žalobcom spoločný nájom manželov k družstevnému bytu s právom jeho užívania, vlastníkom bytu č. XX bol žalovaný 3/. Absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotiumnullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege). V tomto dôsledku súd vyvodzuje, že u dohody o prevode členských práv a povinností, ktorej účastníkmi mali byť prevodca týchto práv BENEFIT INVEST s.r.o. (po zmene obchodného mena na M.V. partners s.r.o. žalovaný 6/ a žalovaní 1/ a 2/ nadobúdateľmi členských práv a povinností k bytu č. XX keď ide o absolútne neplatný úkon zo strany prevodcu ako keby nebol nikdy prevodcom urobený a u absolútne neplatného právneho úkonu nastala jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Z neplatného právneho úkonu nemohli žalovaný 1/ a 2/ nadobudnúť žiadne členské práva a povinnosti k bytu č. XX v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného previesť viacej práv ako má sám. K tomu súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. februára 2010 sp. zn. I. ÚS 50/10, v ktorej veci v súvislosti s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov poukázal na zásadu rímskeho práva (nemo plus iuris ad aliumtransferrepotest, quamipsehabet), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Vo všeobecnosti možno za vlastníka považovať osobu, v prospech vlastníctva ktorej svedčí nadobúdacie konanie („modus“) a zodpovedajúci právny titul („titulus“), napríklad zmluva. Pokiaľ „titulus“ preukazuje právo inej osoby než „modus“, je potrebné určiť, kto je vlastníkom. Za vlastníka je v takom prípade považovaný ten, v prospech práva ktorého svedčí nadobúdací titul. Neplatný právny úkon ale nemá právne následky, aké má platný právny úkon; na jeho základe preto nedochádza k prevodu nehnuteľnosti. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o prevode nehnuteľnosti „prevedených“ ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov „modus“, chýba im „titulus“. Aj keď sa týkalo uvedené rozhodnutie absolútne neplatného právneho úkonu ohľadom prevodu nehnuteľností, platí v rozhodnutí uvedená zásada aj v prípade absolútne neplatného právneho úkonu pri prevode členských práv a na základe rozhodnutia Okresného súdu Trenčín o neplatnej dohode o prevode členských práv medzi právnickou osobou BENEFIT INVEST s.r.o. a žalobcami je z dôvodov, uvedených v tomto bode rozsudku neplatná aj dohoda o prevode členských práv a povinností, týkajúca bytu č. XX, nájmu k nemu medzi spoločnosťou BENEFIT INVEST s.r.o. (žalovaným 6/) a žalovanými 1/ a 2/. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/, ktorým vznikol platne spoločný nájom bytu manželmi v zmysle § 685 ods. 1 a 2 a stanov družstva žalovaného 3/ účinných v apríli 2002 zostali oprávnenými užívateľmi bytu č. XX, pretože v zmysle častí stanov družstva žalovaného 3/ uvedených v bodoch 15. a 30. rozsudku a zákonných ustanovení pod bodmi 45. až 49 rozsudku žalobcovi 1/ nezaniklo členstvo prevodom členských práv a povinností na BENEFIT INVEST s.r.o., nezaniklo zánikom členstva nájomcu družstevného bytu podľa čl. 21 stanov družstva žalovaného 3, ani písomnou dohodou medzi družstvom a členom - nájomcom družstevného bytu dňom určeným v dohode, ani písomnou výpoveďou nájmu družstevného bytu a žalobcom zostalo právo byt č. XX užívať.

3. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 M Cdo 1/2010 z 31. januára 2011 : Ak má byť žaloba o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky: po prvé, účastníci konania musia mať vecnú legitimáciu a po druhé, navrhovateľ musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Vecná legitimácia (aktívna či pasívna) je stav vyplývajúci z hmotného práva. To znamená, že účastník konania je nositeľom práva, resp. povinností, o ktoré v súdnom konaní ide a je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby na určenie. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Treba zdôrazniť, že vecná legitimácia (ako aj naliehavý právny záujem na strane navrhovateľa) musí existovať v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 OSP). Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Naliehavý právny záujem súd preto skúma v každom štádiu konania a to z úradnej povinnosti. Bez doloženej existencie takéhoto záujmu musí súd návrh podľa § 80 písm. c/ OSP zamietnuť (ako neprípustný). Ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu; preto súd po zaujatí záveru, že určovací návrh podľa § 80 písm. c/ OSP nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesne prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne takýto návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ OSP je teda existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva, zatiaľ čo identifikácia rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého (preventívne) určenie z dôvodu potreby ochrany navrhovateľa (dopadu na jeho majetkovú sféru) ide, vystihuje v spore otázku aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. O splnení podmienky naliehavého právneho záujmu je možné však uvažovať iba v prípade, ak bude výrok súdneho rozhodnutia spôsobilý vystihnúť úplný obsah hmotným právom vymedzeného vzťahu, čo logicky predpokladá, že bude záväzný pre všetky jeho subjekty. Tak tomu môže byť zásadne iba vtedy, ak všetky tieto subjekty budú aj účastníkmi príslušného súdneho konania, keďže výrok právoplatného rozsudku, ak nejde o rozsudok o osobnom stave, je záväzný (§ 159 ods. 2 OSP) iba pre účastníkov konania. Z toho vyplýva, že žaloba o určenie vlastníctva, ktorá smeruje naopak proti subjektu, ktorý v katastri nehnuteľností ako vlastník zapísaný nie je, z týchto záverov úspešný argument na preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení čerpať nemôže. Ako už dovolací súd uviedol vyššie, tzv. vecná legitimácia účastníka (aktívna alebo pasívna) predstavuje hmotno-právny vzťah účastníka k prejednávanej veci. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým ten, kto je zúčastnený právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

4. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia podali určovaciu žalobu, či tu ich právo je, tvrdiac, že nasledujúce právne úkony, týkajúce sa členských práv k bytu č. XX sú neplatné, mal aj žalovaný 3/ vo veci pasívnu legitimáciu, pretože sa muselo rozhodnutie o veci strán týkať v dôsledku rozhodnutia Okresného súdu Trenčín o neplatnosti prvého prevodu členských práv zo žalobcov na BENEFIT INVEST s.r.o., následne BENEFIT INVEST s.r.o. na žalovaných 1/ a 2/ a z dôvodu, že prevodom vlastníckeho práva k bytu na žalovaných 1/ a 2/ žalovaný 3/ zasiahol do majetkovej sféry žalobcov pri ich práve užívať byt, vyplývajúceho žalobcom z hmotného práva.

5. Dohodou o prevode členských práv a povinností sa nadobúdateľ nestáva vlastníkom družstevného bytu. Na základe tejto dohody členovi vzniká právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy viažucej sa k bytu. Nadobúdateľ členských práv a povinností sa tak stáva nájomcom bytu a členom družstva, ktorý má nárok na odkúpenie bytu do osobného vlastníctva za podmienok ustanovených v zákone č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení. Žalobcovia sa nestali vlastníkmi bytu, ale zostali majiteľmi členských práv aj povinností v zmysle stanov družstva žalovaného 3/ a môžu sa stať majiteľmi práv podľa uvedeného zákona. U dohody ide o dvojstrannú zmluvu medzi prevodcom a nadobúdateľom, kde prevodca prevádza na nadobúdateľa členské práva a povinnosti spojené s členstvom v bytovom družstve. Prevodca teda prevádza členstvo a členský podiel v bytovom družstve, s ktorým je spojené aj právo nájmu ku konkrétnemu družstevnému bytu. Nadobúdateľ teda pokračuje v členstve prevodcu a preberá členstvo v družstve so všetkými právami a povinnosťami v rovnakom rozsahu v akom ich mal prevodca. V zmysle uvedených záverov súdu v bode 59 rozsudku ohľadom absolútnej neplatnosti právnych úkonov, z dôvodu, že zo stanov družstva žalovaného 3/ účinných od 5.5.2005, t.j. v čase, keď došlo k prevodu vlastníctva bytu č. XX jeho vlastníkom žalovaným 3/ na žalovaných 1/ a 2/, nebolo splnené ani to, že žalovaný 1/ a žalovaná 2/ boli oprávnenými nájomcami bytu č. XX., prevod bytu bol v rozpore s ustanovením § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalovaní, fyzické osoby, v čase prevodu vlastníckeho práva k bytu č. XX, určeného na bývanie neboli nájomcami tohto bytu, hoci zákon vyžaduje, aby bol byt prevedený práve na nájomcu. Z dôvodu, že právne úkony žalovaného 3/ a žalovaných 1/ a 2/ neboli dovolené, účelom odporujú zákonu č. 182/1993 Z. z., súd vyvodil, že ide podľa § 39 Občianskeho zákonníka o absolútne neplatný právny úkon zo strany žalovaného 3/ a Zmluva je preto neplatná, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. V zmysle zásady „iuris ad alium transfere potest, quam ipse habe“, z nepráva nemôže vzniknúť právo, platne nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k bytu č. XX ani žalovaná 4/ a žalovaný 5/ ako právni nástupcovia žalovaných 1/ a 2/, odvodzujúci svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti - bytu č. XX, keď žalovaní 1/ a 2/ žiadne vlastnícke právo k bytu č. XX nenadobudli, potom ho ani nemohli previesť. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Oprávnenie vec držať je východiskom pre uplatnenie aj ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva. Oprávnenie vec užívať predstavuje spotrebu predmetu vlastníctva. Vlastník má právo vec užívať, v prípade, že ide o užívanie veci, ktorou je byt, určený na bývanie, realizuje v nej svoje právo na súkromný život, komunikáciu medzi rodičmi a deťmi, byt je prirodzeným prostredím, v ktorom sa realizuje výchova detí, stretáva sa rodina, trávi spoločne aj voľný čas, oddychuje sa a je zázemím pre každého, kto má právo ho užívať. Žalovaným 4 / a 5/ titulom neplatnej kúpnej zmluvy nevzniklo právo byt č. XX užívať, stav, že ho užívajú je podľa hmotného práva z dôvodov, ktoré súd uviedol v rozsudku protiprávny. Žalobcovia mali a majú aj ku dňu rozhodnutia súdu naliehavý právny záujem na určení, že ich nájomný vzťah trvá, pretože trvá stav, že žalovaní 4/ a 5/ tvrdiaci, že sú vlastníkmi bytu č. XX titulom vlastníckeho právo k nemu, z čoho im síce formálne vyplýva právo byt užívať, ale v dôsledku absolútnej neplatnosti prvého právneho úkonu a určenia, že dohoda o prevode členských práv a povinností uzavretá medzi BENEFIT INVEST s.r.o. a žalobcami je neplatná, im je právo užívať byt č. XX odopreté. Určením, že nájomný vzťah žalobcov k bytu trvá, sa odstráni vzťah neistoty žalobcov ohľadom ich členských práv spojených s užívaním družstevného bytu. V dôsledku skutočnosti, že žalovaní 4/ a 5/ nemajú právo užívať, a to napriek tomu, že sú zapísaní ako vlastníci bytu v katastri nehnuteľností, z absolútne neplatných právnych úkonov podľa hmotného práva im právo byt užívať nevzniklo, súd vyhovel žalobcom v časti ich žaloby a uložil žalovaným 4/ a 5/ byt č. XX vypratať, nie však v požadovanej lehote žalobcami 3 dní, ale v lehote 30 dní. Súd dlhšiu lehotu zdôvodňuje tým, že je nereálne, aby si žalovaní 4/ a 5/ vyriešili svoju bytovú otázku v tak krátkej dobe, v akej navrhovali žalobcovia splniť povinnosť žalovaných.

6. Pokiaľ ide o to, že žalovaní 4/ a 5/ tvrdili, že nadobudli vlastnícke právo k bytu č. XX vydržaním, boli dobromyseľní, že nadobúdajú nehnuteľnosť bez akýchkoľvek právnych vád súd uviedol, že vydržanie je podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníctva. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Už v spomínanom uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS SR 50/2010 sa Ústavný súd vyporiadal aj s otázkou či prípadná neplatnosť kúpnej zmluvy medzi prevodcom a ich právnym predchodcom môže alebo nemôže mať vplyv na vlastnícke právo nadobúdateľov, nadobudnuté dobromyseľne a v dobrej viere. Z rozhodnutia je zrejmé, že Ústavný súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že neplatnosť kúpnej zmluvy medzi nadobúdateľmi a ich právnym predchodcom nemôže mať vplyv na vlastnícke právo nadobudnuté dobromyseľne a v dobrej viere, z dôvodu, že pokiaľ ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu zo zmluvy, týkajúcej sa pri prevodu nehnuteľnosti opäť platí rímska zásada uvedená v uznesení, podľa ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Ústavný súd vyslovil, v právnej veci sťažovateľov, že ak je prvotná kúpna zmluva absolútne neplatná, nestal sa prvý kupujúci nikdy vlastníkom nehnuteľnosti a v prípade jej ďalšieho prevodu nesvedčí v prospech ďalších nadobúdateľov vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého kupujúceho. Na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa totiž vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočností. Prvou je uzavretie platnej zmluvy o jej prevode (titulus acquirendi) a druhou je individuálny správny akt - rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení vkladu (modus acquirendi). Podľa záveru Ústavného súdu Slovenskej republiky ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rešpektujúc tento právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky má súd I. inštancie za to, že ak je jednou z podmienok vydržania vlastníckeho práva, tým aj práva vec užívať podmienka dobromyseľnosti nadobúdateľa, nemohlo dôjsť k nadobudnutiu práva k bytu č. XX, ktorý je nehnuteľnosťou ani k nadobudnutiu vlastníctva k tejto veci vydržaním vlastníckeho práva žalovanou 4/ a žalovaným 5/. Žalovaní 1/ a 2/ nemohli úspešne namietať, že členské práva v bytovom družstve žalovaného 3/ vydržali, čo malo žalovaných 1/ a 2/ opäť podľa žalovaných 4/ a 5/ oprávňovať k odkúpeniu predmetného bytu a k jeho užívaniu. Žalovaná 1/ ako členka družstva žalovaného 3/ sa dozvedela o skutočnosti, pretože z výzvy advokátky žalobcov adresovanej žalovanej 2/ zo dňa 7.2.2007 je zrejmé, že súd koná o právach žalobcov k bytu č. XX. Žalovaná 2/ sa dňa 9.2.2007 dozvedela od žalobcov, že v súlade s návrhom žalobcov bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým súd vyslovil zákaz previesť členské práva a povinnosti k bytu č. XX do právoplatnosti vo veci samej. Z obsahu oznámenia muselo byť žalovanej 2/ zrejmé, že sa vedie spor o prevod členských práv, že je spochybnené oprávnené užívanie bytu inou osobou, napriek krátkemu času od oznámenia uzavreli žalovaní 1/ a 2/ so žalovaným družstvom 3/ dňa 13.2.2008 s rozdielom 5 dní kúpnu zmluvu, následne vlastnícke právo v roku 2010 previedli na žalovaných 4/ a 5/. Žalovaní 1/ a 2/ nemohli byť po oznámení dobromyseľní, že užívajú byt po práve a napriek tomu po tom, čo vedeli že sú ich užívacie práva k bytu spochybnené, zmluvou o prevode vlastníctva zo dňa 26.4.2010, týkajúcej sa bytu č. XX previedli opätovne vlastníctvo k nehnuteľnosti.

7. Žalovaní argumentovali k nadobudnutiu vlastníctva k bytu, že ho nadobudli v dobrej viere. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 10. februára 2010 sp. zn. I. ÚS 50/10. uviedol, že aj sťažovatelia, ktorých sťažnosť je v uvedenej veci Ústavného súdu riešená sa ocitli v analogickej právnej situácii, ktorá bola predmetom konania o sťažnosti pred Ústavným súdom Českej republiky (ďalej len ,,český ústavný súd") vedeného pod sp. zn. II. ÚS 349/2003, na ktorého závery možno vzhľadom na historické súvislosti a obdobnú právnu úpravu relevantnej oblasti poukázať. Ústavná sťažnosť bola nálezom z 1. augusta 2006 zamietnutá, pričom z odôvodnenia tohto nálezu (body 16, 17 a 18) uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky tieto závery: «Dále se Ústavní soud zabýval námitkou stěžovatelky, dle níž kupní smlouvu na předmětnou nemovitost uzavřela v dobré víře, spoléhajíc na správnost údajů obsažených v katastru nemovitostí. Ani tuto námitku však neshledal Ústavní soud důvodnou, neboť zásadně nelze trvat na zachování právní jistoty, jež byla, ač v dobré víře, nabyta v rozporu s právem. Vklad práva do katastru nemovitostí je nutno vnímat jen jako jednu z podmínek pro platný převod vlastnického práva k nemovitosti. V obecné rovině lze za vlastníka považovat osobu, jíž svědčí nabývací jednání („modus"), a odpovídající právní titul („titulus"), např. smlouva. Za situace, kdy „titulus" svědčí jiné osobě než modus, je třeba určit, koho lze považovat za vlastníka. Za vlastníka je tedy v takovém případě považován ten, komu svědčí nabývací titul. S ohledem na to, že kupní smlouva byla prohlášena za neplatnou, nemohl 2. žalovaný nabýt vlastnické právo ke sporné nemovitosti a nemohl je ani následně převést na stěžovatelku. Stěžovatelka tedy, stejně jako 2. žalovaný, nedisponovala titulem pro nabytí sporných nemovitostí, ačkoli jí svědčil „modus", a nestala se proto nikdy jejich vlastníkem. Dobrá víra stěžovatelky je rozhodná pouze potud, že jí lze přiznat veškerá práva a povinnosti oprávněného držitele tak, jak vyplývají z ustanovení § 129 a násl. Občanského zákoníku. S dobrou vírou však stávající právní úprava žádné jiné právní následky než výše uvedené nespojuje, a tudíž ochrana, již poskytuje nabyvateli dobrá víra, není takové intenzity, aby zabránila vlastníku nemovitosti účinně uplatňovat své absolutní právo. Jinými slovy, pokud zápis v katastru nemovitostí neodpovídá skutečnosti, má tato převahu nad katastrem. »

8. Vzhľadom na okolnosť, že minimálne žalovaná 2/, žijúca v spoločnej domácnosti so žalovaným 1/ nemohla byť v dobrej viere o tom, že jej členské právo s právom nájmu a užívania bytu patrí, t.j. že je oprávneným držiteľom, pričom musia byť splnené aj ostatné podmienky k vydržaniu, držba musí trvať po určitú dobu. Ďalej musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, pričom držba musí trvať po určitú dobu nepretržite podľa toho, či ide o oprávnenú držbu hnuteľnej veci musí trvať po dobu 3 rokov alebo u nehnuteľnosti nepretržite 10 rokov. Je možné do nej započítať aj dobu oprávnenej držby právneho predchodcu držiteľa. Právne účinky vydržania nastávajú priamo zo zákona. Pokiaľ sa ale týka vydržania členského podielu alebo členského práva súd zastáva názor, že tieto práva nie sú spôsobilým predmetom na vydržanie. Inak by sa zrejme premietli do stanov družstva žalovaného 3/. Súd má za to, že vydržaním nemožno nadobudnúť ani členské práva ani členský podiel.

9. Žalovaní 4/ a 5/ poukazovali na nález Ústavního soudu Českej republiky z 11. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 165/11, ktorý v ňom uzavrel, že „osoby, ktorým dobrá viera svedčí, .. nenesú žiadny diel zodpovednosti za neplatnosť zmluvy uzatvorenej medzi právnymi predchodcami a s ohľadom na svoju o dobrú vieru mohli v medziobdobí nemalým spôsobom zhodnotiť inkriminované nehnuteľnosti. Osobe, ktorá urobila určitý právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, naviac potvrdený údajmi z verejnej, štátom vedenej evidencie musí byť v materiálnom právnom štáte poskytovaná ochrana! Vec sa ale týkala prípadu, keď došlo pred nadobudnutím vlastníctva k nehnuteľnosti pri odstúpení od zmluvy a názor Najvyšší súd ČR vo svojich rozhodnutiach omietol s poukazom na to, že mu chýbajú nosné dôvody. NS ČR sa odvolal na svoje skoršie rozhodnutia, z ktorých plynie, že závery Ústavního soudu ČR by urobili inštitút vydržania úplne zbytočným a išlo by o neodôvodnený prielom do zásady, že nikto nemôže previesť na iného viacej práv, ako má sám a z nálezu pléna Ústavního soudu ČR zo 16. októbra 2007 sp. zn. Pl. ÚS 78/2006 neplynie tak široké poňatie dobrej viery, pričom nález pléna je nálezom „bežných senátov“ nadradený. Ústavný súd ČR potom závery Nejyššího soudu ČR podporil vo svojej novšej judikatúre, v uznesení z 24.8.2011, sp. zn. I. ÚS 3391/10 uviedol, že ak zo zistených skutočností súdy vyvodili, že zmluva nebola uzatvorená vážne, alebo bola dojednaná ako „prepadná zástava“ „nemohla sa druhá sťažovateľka stať vlastníkom predmetných nehnuteľností, nemohla ich ani ...previesť do vlastníctva prvej sťažovateľky“. V súvislosti s týmto rozhodnutím NS ČR rozsudkom z 21.12.2011, sp. zn. 30 Cdo 2881/11, uviedol, že právny názor Nejvyššího soudu bol ako správny potvrdený uznesením Ústavního soudu z 24.8.2011, sp. zn. 3391/10, v ktorom Najvyšší súd vyložil, že ak je zmluva o prevode nehnuteľností uzatvorená medzi subjektmi A (predávajúcim) a B (kupujúcim) absolútne neplatná, nemohol sa kupujúci B stať vlastníkom nehnuteľností a nemohol ich ani previesť do vlastníctva subjektu C. Treba uzavrieť pre vec spor strán, že ani táto judikatúra nesvedčí žalovaným v ich názore, že pokiaľ konali v dobrej viere, zhojí sa absolútna neplatnosť prevodu nehnuteľností.

10. Žalovaní 4/ a 5/ na pojednávaní konanom 29.4.2015 vzniesli námietku premlčania členského práva na nájom bytu žalobcov. U vznesenej námietky premlčania žalovaní poukázali iba na deň podania žaloby. Pokiaľ tvrdili, že nárok žalobcov je v dôsledku premlčania oslabený a nemá ho súd priznať, vyžadovalo sa, aby bližšie zdôvodnili, kedy začala plynúť, od ktorého momentu premlčacia lehota a kedy skončila. Inak sa nedalo posúdiť, či je alebo nie je nárok z pohľadu hmotného práva premlčaný.

11. Súd žalobu žalobcov v časti určenia neplatnosti kúpnych zmlúv zamietol z dôvodu, že v tejto časti podaná určovacia žaloba je procesne neprípustným nástrojom ochrany práv žalobcov. V týchto častiach malo požadované určenie neplatnosti kúpnych zmlúv povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, nie je právny vzťah alebo právo v nadväznosti na obsah žaloby, vrátane určenia, že dohoda o prevode členských práv a povinností k bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu súpisného čísla XXXX, vo vchode č. XX, na ulici Z. v C., uzatvorenej medzi prevádzajúcim BENEFIT INVEST s.r.o. so sídlom v Trenčíne, a nadobúdateľmi žalovanými 1/ a 2/ je neplatná. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

12. Žalobcovia, aj keď nebolo celkom vyhovené ich žalobe v častiach výrokov pod III. a IV., neboli úspešnými iba s ohľadom na procesnú podmienku pre určovaciu žalobu, že sa súd s platnosťou či neplatnosťou právnych úkonov, zmlúv vyporiadava len ako s predbežnou otázkou v odôvodnení rozsudku. Berúc do úvahy, že z celého obsahu žaloby vyplynulo, že určenie, či tu právo žalobcov je alebo nie je, žalobcovia dokázali, že majú na určení naliehavý právny záujem im súd aj na základe prisvedčenia o neplatnosti zmlúv, riešených v konaní priznal nárok náhradu trov konania za celý úspech v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP.

13. Proti rozhodnutiu súdu I. inštancie vo vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania podal odvolanie žalovaný 3/. Uviedol, že súd I. inštancie nesprávne vec právne posúdil, a preto v súlade s § 365 ods. 1 písm. h) rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal v spore nedostatok vecnej pasívnej legitimácie a túto skutočnosť súd vo svojom rozhodnutí vôbec neuvádza a ani dôvod, prečo má žalovaný 3/ znášať trovy konania tak, ako je uvedené v bode V. rozhodnutia súdu. Okresný súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že žalobcom nebolo vyhovené v časti výrokov III. a IV., napriek tomu rozhodol, že žalovaný v 3/ rade je pasívne vecne legitimovaný, pričom rozhodnutie o určení, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný sa opiera o bod III., a to o žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy medzi OSBD Senica a manželmi S. a v časti IV. o žalobu o neplatnosť Dohody o prevode členských práv a povinností medzi BENEFIT INVEST s.r.o. a žalovanými 1/ a 2/, ktoré boli súdom zamietnuté.

14. Vzhľadom k tomu, že súd sa o určenie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 3/ opieral o žaloby uvedené v bode III. a IV. rozhodnutia, ktoré boli súdom zamietnuté, je rozhodnutie súdu, že žalovaný 3/ je pasívne vecne legitimovaný zmätočné, pretože nemá oporu v žiadnom právnom predpise.

15. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný 3/ nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore a preto navrhuje, aby Krajský súd Trnava po prejednaní veci napadnutý rozsudok súdu I. inštancie zmenil a rozhodol, že návrh voči žalovanému 3/ sa zamieta a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný 3/ má právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

16. Proti rozhodnutiu súdu I. inštancie v časti náhrady trov konania podali odvolanie žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedli, že rozhodnutie súdu I. inštancie v napádanej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ , a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ . Súd I. inštancie svojim rozhodnutím zamietol žalobu v tých častiach žalobcami požadovaných výrokoch, ktoré sa ich týkali (teda v tých častiach, v ktorých sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti zmlúv, ktorých boli účastníkmi). Dôvodom zamietnutia žaloby v tejto časti bol nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na nimi požadovanom určení.

17. Napriek vyššie uvedenému (žalobcovia boli v tejto časti ich žaloby neúspešní) súd I. inštancie v časti, týkajúcej sa náhrady trov konania rozhodol tak, že priznal žalobcom, a to voči všetkým žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V predmetnej veci boli žalobcovia evidentne neúspešní v tých častiach žaloby, v ktorých sa domáhali určenia neplatnosti dohody a kúpnych zmlúv, teda boli neúspešní v prevažnej časti svojej žaloby. Vo vzťahu k nim, žalovaným l/ a 2/ boli dokonca neúspešní celkom, keďže ich žaloba vo výrokoch, v ktorých sa dožadovali už spomínaného určenia, teda vo výrokoch, ktoré sa priamo týkali ich, bola v celom rozsahu zamietnutá. S poukazom na vyššie uvedené je preto treba konštatovať, že súd I. inštancie v časti, v ktorej rozhodol o náhrade trov konania nesprávne aplikoval ustanovenie § 255 a v dôsledku toho potom o náhrade trov konania i nesprávne rozhodol.

18. I keď sa ich, žalovaných l/ a 2/, bezprostredne netýka tá časť žaloby, v ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia existencie nájomného vzťahu k bytu a povinnosti žalovaných 4/ a 5/ tento byt vypratať, pokladajú za potrebné a účelné zaujať i k tejto časti rozhodnutia súdu I. inštancie svoje stanovisko. Majú za to, že i v tejto časti je rozsudok súdu I. inštancie nesprávny, pričom nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia vidia v nasledovnom :

19. Keďže sa výrok rozsudku súdu I. inštancie nedotýka otázky vlastníctva bytu žalovaných 4/ a 5/,v katastri nehnuteľností by na základe takého rozsudku (aký v predmetnej veci vyniesol súd I. inštancie) nemohlo dôjsť k zmene vlastníctva uvedeného bytu a žalovaní 4/ až 5/ by tak naďalej zostali jeho vlastníkmi. Napriek svojmu vlastníckemu právu k bytu by sa však z tohto museli vysťahovať (a to dokonca bez poskytnutia akejkoľvek bytovej náhrady- keďže touto otázkou sa súd I. inštancie vôbec nezaoberal) a nájomcami bytu žalovaných 4/ a 5/ by na základe napadnutého rozsudku boli žalobcovia. Je z hore uvedeného zjavné, k akým absurdným dôsledkom by výroky rozhodnutia súdu I. inštancie viedli.

20. S poukazom na vyššie uvedené sa preto nazdávajú, že tu okrem odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ existuje i odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie prvoinštančného súdu vo veci. Zastávajú tiež názor, že súd I. inštancie pochybil i pokiaľ ide o posudzovanie prejudiciálnych otázok týkajúcich sa platnosti kúpnej zmluvy, ktorou nadobudli vlastnícke právo k predmetnému bytu, a ďalej platnosti zmluvy, ktorou uvedený byt odpredali žalovaným 4/ a 5/. Súd I. inštancie, pokiaľ ide o posúdenie platnosti predmetných zmlúv, poukazuje na zásadu, v zmysle ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám. V zmysle tejto zásady je potom takýto úkon neplatný a to s poukazom na ust. § 37 ods. 2 OZ, keďže jeho predmetom je nemožné plnenie. Už poukazovali vo svojich predchádzajúcich podaniach na skutočnosť, že OSBD Senica, ktoré na nich previedlo vlastnícke práva k predmetnému bytu, bolo jeho vlastníkom a mohlo teda vlastníctvo k uvedenému bytu prevádzať. Žalobcami uvádzanú neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy teda nebolo a nie je možné vyvodzovať z vyššie uvedenej zásady a z ust. § 37 ods. 2 OZ, ako sa to súd I. inštancie mylne domnieva.

21. Proti rozhodnutiu súdu I. inštancie vo vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania podali odvolanie žalovaní 4/ a 5/ z dôvodu, že rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) . Rozhodnutie je zmätočné, vo vzťahoch medzi žalovanými 4/ a 5/ a žalobcom, ale aj vo vzťahoch medzi žalovanými navzájom vytvára napadnutý rozsudok chaos v ich právnych vzťahoch, napriek tomu, že úlohou rozsudku je právne vzťahy vyjasňovať. Súd I. inštancie vo svojich praktických dôsledkoch svojím rozhodnutím vyslovil, že vlastníkmi predmetného bytu sú naďalej žalovaní 4/ a 5/, títo budú ako vlastníci naďalej zapísaní v katastri nehnuteľností, nehnuteľnosť môžu ďalej scudzovať, vykonávať ďalšie oprávnenia vlastníka, avšak svoje vlastníctvo nie sú oprávnení užívať (triáda vlastníckych oprávnení); naopak predmet svojho vlastníctva sú povinní v určenej lehote vypratať a odovzdať ho do užívania žalobcom, ktorí majú byt' jeho nájomcami. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal kto je zmluvným partnerom žalobcov - nájomcov, teda kto je ich prenajímateľom, či žalovaný 3/ Okresné stavebné bytové družstvo, s ktorým mali žalobcovia uzatvorenú nájomnú zmluvu dávno v minulosti, keď bol ešte žalovaný 3/ vlastníkom predmetného bytu, alebo či sú ich prenajímateľmi žalovaní 4/ a 5/, teda osoby, ktorých vlastnícke právo zostalo napadnutým rozsudkom nedotknuté. Súd svojimi výrokmi bez relevantných dôvodov obmedzil Ústavou chránené vlastnícke právo žalovaných 4/ a 5/, keď ich obral o jedno z imanentných oprávnení vlastníka. čím ich vlastnícke právo učinil bez ich zavinenia „menejcenným." Už len z tohto sú zrejmé absurdné dôsledky rozhodnutia súdu - ak vlastnícke právo žalovaným 4/ a 5/ k predmetnému bytu patrí, potom im musí byť zachované aj ich postavenie vlastníkov a všetky ich práva z toho vyplývajúce. Súd I. inštancie bez ďalšieho obnovil právny vzťah, ktorý k predmetnému bytu vo vzťahu k žalobcom existoval do 30.05.2006 a to bez toho, že by sa zaoberal platnosťou či neplatnosťou ďalších právnych úkonov, ktoré boli k predmetnému bytu po tomto dátume realizované. Postavenie žalovaných a ich prípadné nároky voči sebe zostali neisté, čo tiež samo o sebe poukazuje na absenciu naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení.

22. Od počiatku konania tvrdia, že na podanej žalobe nie je naliehavý právny záujem - žiaden zo žalovaných v konaní nespochybnil, že okolnosti za ktorých žalobcovia so žalovaným 6/ uzatvorili zmluvu o úvere a zabezpečovaciu zmluvu, ktoré ich priviedli do súčasného skutkového stavu, sú prinajmenšom sporné. Žiaden zo žalovaných nevzniesol žiadne tvrdenie, ktorým by vyjadril názor, že zmluva o úvere a o zabezpečení prevodu práva je uzatvorená korektne. Podľa ich názoru sa súd I. inštancie v konaní úplne bezdôvodne zaoberal dokazovaním skutkových okolností za ktorých došlo zo strany žalobcov k uzatvoreniu týchto zmlúv (bod 24., 25., 28. a 29 odôvodnenia rozsudku), keďže neplatnosť zmluvy o úvere a zabezpečovacej zmluvy nebola predmetom tohto konania, ale konania vedeného pred Okresným súdom v Trenčíne č. k. 40Cb/221/2006, konania, ktoré je právoplatne skončené rozsudkom vydaným vo veci. V konaní však uvádzali, že žalobcovia podanú žalobu na Okresnom súde v Trenčíne zanedbali, keď žalovali len o určenie, že dohoda o prevode členských práv a povinností k predmetnému bytu je neplatná, pričom na tomto petite zotrvali aj vtedy, keď Okresný súd v Trenčíne zistil, že právo k predmetnému bytu je dotknuté ďalšou zmenou a to zásadnou - zmenou v osobe vlastníka bytu. Žalobcovia nedoplnili návrh o určenie kto je nájomcom a kto vlastníkom predmetného bytu, v dôsledku čoho podľa ich názoru už právoplatný rozsudok Okresného súdu v Trenčíne nemal byť pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu ani vynesený. Následne však žalobcovia, pochopiac, že rozsudok Okresného súdu v Trenčíne ich postavenie nijako nevylepšil, podali nový návrh voči súčasným žalovaným.

23. Za dobu súdneho konania na Okresnom súde v Trenčíne sa však na základe (napadnutým rozsudkom nespochybniteľnej) dohody o prevode členských práv a povinností medzi M.V. partners, s.r.o. (žalovaným 6/) na jednej strane a manželmi S. (žalovanými 1/, 2/) na strane druhej riadnymi členmi bytového družstva a riadnymi nájomcami predmetného bytu stali žalovaní l/ a 2/, ďalej sa na základe (napadnutým rozsudkom nespochybniteľnej) kúpnej zmluvy medzi manželmi S. (žalovanými l/ a 2/) na jednej strane a OSBD Senica (žalovaným 3/) riadnymi vlastníkmi predmetného bytu stali žalovaní 1/ a 2/ a ďalej sa na základe (napadnutým rozsudkom nespochybniteľnej) kúpnej zmluvy medzi manželmi S. (žalovanými 1/ a 2/) na jednej strane a A. G. a V. A. (žalovanými 4/ a 5/) riadnymi vlastníkmi predmetného bytu stali žalovaní 4/ a 5/, ktorí sú jeho vlastníkmi aj v súčasnosti. Všetci žalovaní uzatvárali zmluvy v čase, keď ich oprávnenie uzatvárať tieto zmluvy neboli ničím a nikým spochybnené - dokonca aj žalovaný M.V. Invest, s.r.o., keďže ten uzatvoril dohodu o prevode členských práv a povinností k predmetnému bytu s manželmi S. takmer mesiac pred tým, než žalobcovia vôbec podali návrh na Okresný súd v Trenčíne na určenie neplatnosti úverovej zmluvy.

24. Napadnutým rozsudkom súd usporiadava vzťahy týkajúce sa žalobcov do minulosti, čo je podľa ich názoru neprípustné. Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 1 Cdo/91/2006: „Existencia alebo neexistencia právneho vzťahu alebo práva nemôže byt' určovaná ani za dobu minulú, ani do budúcnosti, rozhodujúci stav je stav v dobe vyhlásenia súdneho rozhodnutia." Rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 14Co /63/2011, ktorý odkázal na citovaný rozsudok NS SR, k tejto citácií pridal že „Uvedený právny záver je potrebné aplikovať nielen vo vzťahu k určeniu existencie vlastníckeho práva, ale aj vo vzťahu k existencii iného práva, akým je nájomný vzťah k družstevnému bytu a členstvo v bytovom družstve." Žalobcom nemôže byť určené nájomné právo k predmetnému bytu, ktorý už takmer 10 rokov nemá povahu družstevného bytu, t. j. takého bytu, ktorého boli žalobcovia nájomcami. Právne postavenie žalobcov také aké bolo v minulosti už v tomto smere nemožno obnoviť, v minulosti im patrilo nielen právo nájmu bytu, ale aj ďalšie práva a povinnosti vyplývajúce zo skutočnosti, že predmetný byt bol družstevný a oni boli spoločnými členmi v bytovom družstve.

25. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s ich námietkou, že na podanej žalobe nie je naliehavý právny záujem z dôvodu, že žalobcovia svojou žalobou usporiadavajú právne vzťahy do minulosti, teda právne vzťahy ktoré už zanikli platne uzatvorenými zmluvami s ďalšími účastníkmi tohto konania, namietajú, že na samotnom výroku žaloby, že žalobcovia sú nájomcami predmetného bytu nie je a nebol naliehavý právny záujem. Žalobcovia ani po návrhu na pripustenie, aby do konania vstúpil ďalší účastník - žalovaný 6/ a ani po návrhu na pripustenie zmeny žaloby neuviedli žalobný návrh úplne. Aj na pojednávaní dňa 15.05.2017 uvádzali, že ani po pripustení zmeny žalobného petitu nie je naliehavý právny záujem na určení žalobných petitov, keďže v žalobe absentoval návrh na určenie, že žalobcovia sú zároveň členmi bytového družstva. Totiž v konaní bolo nesporne preukázané, že právo nájmu k predmetnému bytu bolo nerozlučne späté s postavením nájomcov ako členov družstva. Predmetný byt bol družstevný, jeho vlastníkom bol žalovaný 3/ a preto aj nájomcom predmetného bytu mohol byť iba člen bytového družstva, ktorému bol byt pridelený do užívania. Aj žalobcovia boli v minulosti členmi bytového družstva, na základe čoho im bol predmetný byt pridelený do užívania. Žiadne rozhodnutie súdu - ani Okresného súdu v Skalici v tomto konaní a ani rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 01.07.2010 č. k. 40Cb/221/2006, ktoré konanie predchádzalo tomuto konaniu, neurčilo, že žalobcovia sú členmi bytového družstva, teda že vôbec existuje prvotný predpoklad k tomu, aby mohli byt žalobcovia nájomcami bytu. Až člen družstva má právo uzavrieť s družstvom zmluvu o nájme bytu (čl. 12 písm. g) Stanov OSBD prijatých dňa 05.05.2005), ktoré sú založené v súdnom spise), teda naopak nečlen bytového družstva nemá právo byt' nájomcom družstevného bytu. Sú toho názoru, že rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne č. k. 40Cb/221/2006 vyslovená neplatnosť dohody o prevode členských práv a povinností k predmetnému bytu, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcami a žalovaným 6/ sama o sebe nijak neobnovila postavenie žalobcov ako členov bytového družstva.

26. Na odstránenie neistoty v právnom postavení žalobcu je potrebné určiť nielen, že žalobcovia sú nájomcami družstevného bytu, ale aj že sú členmi bytového družstva. Takéto závery vyplývajú z početnej judikatúry, napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32 Cdo 693 /2006 : „Ak smeruje žaloba na určenie neplatnosti zabezpečovacieho prevodu práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve k ich navráteniu žalobcovi, potom o tom, kto je členom družstva a nájomcom družstevného bytu nič nevypovedá právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je neplatná zmluva o ich zabezpečovacom prevode, ale len také právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré by určovalo, že žalobca je členom družstva a nájomcom družstevného bytu. V situácii, keď žalovaný tieto práva a povinnosti previedol na tretiu osobu, má určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode právo iba povahu predbežnej otázky a na takomto určení nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem (...)" alebo uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/365/2011: Prvostupňový súd danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení založil na závere, že určením neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinnosti dôjde k zmene postavenia navrhovateľky vo vzťahu k OSBD tak, že jej členstvo by malo byť obnovené. Možno súhlasiť s úvahou súdu prvého stupňa, že kladné rozhodnutie o uplatnenej určovacej žaloby by mohlo byť jedným z predpokladov „obnovenia“ členstva v OSBD, ktoré navrhovateľke prevodom svojich členských práv a povinnosti na odporcov uzatvorením dohody zaniklo. Rozhodnutie, ktorým by súd vyhovel žiadanému určeniu, by mohlo mať priaznivý dopad na právne postavenie navrhovateľky za predpokladu, pokiaľ by nadobudnuté členské práva a povinnosti odporcov neboli dotknuté ďalšími prevodmi a následným nadobudnutím vlastníckeho práva k predmetnému družstevnému bytu."

27. Vyslovením, že žalobcovia sú nájomcami predmetného bytu zostalo právne postavenie žalobcov ohľadne ich členstva v bytovom družstve, tzn. ohľadne ich prvotnej podmienky užívania predmetného bytu, ktorý mal charakter družstevného bytu naďalej neisté, z čoho vyplýva neexistencia naliehavého právneho záujmu na výroku rozsudku. Aj v prípade, ak by žalobcovia podali žalobu čo do žalobných návrhov úplnú, právo nájmu žalobcu k predmetnému bytu by podľa ich názoru nebolo možné obnoviť a to z dôvodu nemožnosti plnenia. Právo nájmu žalobcov k predmetnému bytu za každých okolností už muselo zaniknúť. Právo žalobcov na uzatvorenie nájomnej zmluvy bolo totiž viazané na ich vlastníctvo členského podielu t.j. na predmet právnych vzťahov (majetkovú hodnotu - ust. § 118 ods. 1 . Súd I. inštancie sa s týmto ich argumentom (uvedeným v zápisnici zo dňa 15.05.2017 str. 4) nijako nezaoberal.

28. Žalovaní 4/ a 5/, z dôvodu opatrnosti, vzniesli námietku vydržania. V prípade, ak je súd I. inštancie v rozpore s konštantnou judikatúrou toho názoru, že niektoré z právnych vzťahov, ktoré už preukázateľne zanikli, možno určovať aj do minulosti, potom by mal zohľadniť aj skutočnosť, že v určitom „medzistupni" (od 30.11.2006) museli byt manželia S. riadnymi vlastníkmi členského podielu v bytovom družstve a to oprávnene, keďže ich vlastnícke právo k tomuto členskému podielu najmenej v danom čase nikto nespochybnil. Sú toho názoru, že za takýchto okolností je potom plne dôvodné zaoberať sa vznesenou námietkou vydržania členského podielu (túto námietku vzniesli žalovaní 1/, 2/, 4/ a 5/). Súd I. inštancie sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, prečo by nájomcami predmetného bytu a členmi bytového družstva nemohli byť aj naďalej - v súčasnej dobe práve žalovaní 1/ a 2/ rade, a to titulom vydržania členského podielu ako majetkovej hodnoty. Namiesto toho súd bez ďalšieho určil obdobné postavenie práve žalobcom.

29. Súd ďalej spochybňuje dobromyseľnosť žalovanej 2/ M. S. s poukazom na výzvu právnej zástupkyne žalobcov zo dňa 07.02.2007, ktorá bola doručená výlučne žalovanej 2/, a ktorej sa žalovanej 2/ oznamuje existencia bližšie nešpecifikovaného rozhodnutia bližšie nešpecifikovaného súdu, ktorým tento súd mal vysloviť zákaz prevodu členských práv a povinností k predmetnému bytu. Súčasťou výzvy nie je kópia údajne vydaného rozhodnutia súdu a ani označenie predmetu sporu inak ako „zákaz prevodu členských práv a povinností," Spomínaná výzva nikde neobsahuje informáciu, že niekto spochybňuje nadobudnutie členských práv a povinností k predmetnému bytu žalovanými l/ a 2/. Súd I. inštancie sa vôbec nezaoberal opakovanými námietkami žalovaných 1/ a 2/, 4/ a 5/ pokiaľ ide o argumentáciu v súvislosti s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16.03.2016 o prelomení zásady „nemo plus iuris." Žalovaní pri svojich právnych úkonoch vychádzali z evidencie vedenej v katastri nehnuteľnosti, keď na LV predmetného bytu v žiadnom štádiu konania nebola vedená žiadna poznámka. Pri svojich právnych úkonoch, ktoré medzi sebou žalovaní uzatvárali, boli plne dobromyseľní. Ich dobromyseľnosť nebola v konaní spochybňovaná, nakoniec procesná aktivita žalobcov sa koncentrovala najmä do podania žaloby a opisu výlučne skutkových okolností, prostriedky procesného útoku za nich viedol súd, čo bolo zo strany právnych zástupcov na pojednávaniach aj opakovane namietané.

30. Súd sa dobromyseľnosťou žalovaných vôbec nezaoberal. Neskúmal ju, zo súdom tvrdenej nedobromyseľnosti žalovanej 2/ v súvislosti s výzvou právnej zástupkyne žalobcov zrejme (a to úplne nenáležito) vyvodil aj nedobromyseľnosť žalovaných 4/ a 5/. I. ÚS 549/2015-33: „Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri .jeho spochybňovaní treťou osobou." Súd podľa ich názoru tiež pochybil, keď odmietol vyhodnotiť námietku premlčania práva nájmu žalobcov. Ak žalovaní vzniesli námietku premlčania práva nájmu žalobcov, je zrejmé, že ide o majetkové právo, ktoré podlieha premlčaniu a to v štandardnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť štandardne od momentu, keď sa právo mohlo vykonať prvý krát (napr. Uznesenie NS SR sp. zn. 1 M Cdo8/2008). Žalobcovia právo nájmu nevykonávali od dátumu zisteného z ich výsluchu na pojednávaní dňa 04.09.2017, t.j. odo dňa keď sa z bytu vysťahovali, čo malo byť približne v novembri 2006. Až do podania tejto žaloby dňa 12.03.2013 sa nijak nedomáhali uchopenia svojho práva nájmu - v konaní pred Okresným súdom v Trenčíne žiadali žalobcovia o určenie, že zmluva o úvere, o zabezpečení záväzku prevodom práva a dohoda o prevode členských práv a povinností je neplatná - tzn. svojím úkonom nespôsobili prerušenie plynutia premlčacej doby. Navrhujú, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu v Skalici č. k. 3C/94/2013-308 zo dňa 02.10.2017 v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietne, žalovaným 4/ a 5/ na ťarchu žalobcov prizná nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

31. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou (§ 359 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 , vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom I. inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/ a 5/ v napadnutej časti je dôvodné.

32. Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Dohoda o prevode členských práv a povinností k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. p. bytového domu s. č. XXXX, vchod č. XX, na ul. Z. v C., uzatvorená medzi prevádzajúcim, spoločnosťou BENEFIT INVEST, s.r.o. (v súčasnosti M.V. partners, s.r.o.), IČO: 36337617 a nadobúdateľmi: M. S. a O. S., rod. C., zo dňa 30.11.2006, je neplatná. b) Kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. XX a jeho príslušenstvu, ktorý sa nachádza na X. p. bytového domu s. č. XXXX, vchod č. XX, na ul. Z. v C., ako i prevod podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, v ktorom sa prevádzaný byt nachádza, uzatvorená medzi predávajúcim: Okresné stavebné bytové družstvo v Senici, IČO: 00223093 a kupujúcimi: M. S. a O. S., rod. C., je neplatná. c) Kúpna zmluva zo dňa 26.4.2010, ktorej vklad bol Správou katastra v Z. povolený pod č. V 480/10, uzatvorená medzi M. S. a O. S., rod. C., ako predávajúcimi, a V. G., rod. S., nar. XX.X.XXXX a S. A., rod. A., nar. X.X.XXXX, ako kupujúcimi, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. C., zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k. ú. C., a to bytu č. XX a jeho príslušenstvu, nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu súpisné číslo XXXX, vchod č. XX na ul. Z. v C., a podielu priestoru 6286/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, je neplatná. d) nájomný vzťah žalobcov naďalej trvá, e) a o povinnosti žalovaných 4/ a 5 / byt vypratať.

33. Súd I. inštancie čiastočne vyhovel žalobe o určenie, že nájomný vzťah žalobcov trvá a o povinnosti žalovaných 4/ a 5/ byt vypratať z dôvodu, že v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a vo zvyšnej časti žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nakoľko otázky platnosti kúpnych zmlúv a dohody o prevode členského podielu si mohol vyriešiť ako otázku predbežnú. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovia, aj keď nebolo celkom vyhovené ich žalobe v častiach výrokov pod III. a IV, neboli úspešnými iba s ohľadom na procesnú podmienku pre určovaciu žalobu, že sa súd s platnosťou či neplatnosťou právnych úkonov, zmlúv vyporiadava len ako s predbežnou otázkou v odôvodnení rozsudku. Berúc do úvahy, že z celého obsahu žaloby vyplynulo, že určenie, či tu právo žalobcov je alebo nie je, žalobcovia dokázali, že majú na určení naliehavý právny záujem im súd aj na základe prisvedčenia o neplatnosti zmlúv, riešených v konaní priznal nárok náhradu trov konania za celý úspech v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP.

34. Odvolanie bolo podané zo strany žalovaných 1/, 2/, 3, 4/ a 5/ voči vyhovujúcej časti rozhodnutia a trovám konania. Voči zamietajúcej časti rozhodnutia odvolanie podané nebolo a v tejto časti je rozhodnutie právoplatné. Preto predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie správnosti rozhodnutia v časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené.

35. Z obsahu spisu je nesporné, že dňa 30.5.2006 žalobcovia 1/ a 2/ so žalovaným 6/ (jeho právnym predchodcom BENEFIT INVEST s.r.o.) uzatvorili zmluvu o úvere a zmluvu o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva č. 0018/2006. Žalobcom bol poskytnutý úver 120.000,-Sk a prišlo k zabezpečeniu ich záväzku voči žalovanému 6/ prevodom členských práv a povinností k družstevnému bytu č. XX, nachádzajúcom sa na X. poschodí bytového domu súpisného čísla XXXX v C., na ul. Z., ktorého boli žalobcovia nájomcami na základe riadnej nájomnej zmluvy, uzavretej s OSBD v Senici zo dňa 26.2.2003. Žalobcovia O. S. a W. S. dňa 22.12.2006 podali na Okresný súd Trenčín návrh na určenie neplatnosti Zmluvy o úvere a zmluvy o zabezpečení záväzku dlžníka prevodom vlastníckeho práva č. 0018/2006 voči právnemu predchodcovi žalovaného 6/, kde Okresný súd Trenčín rozsudkom pod č.k.40 Cb 221/2006-157 zo dňa 01.07.2010 určil, že zmluva o úvere a zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva č. 018/2006 zo dňa 30.5.2006 uzavretá medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovaným 6/ (jeho právnym predchodcom) je neplatná a určil, že dohoda o prevode členských práv a povinností k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu v C. na ul. Z. č. XX zo dňa 30.5.2006 je neplatná.

36. Vlastníkom bytu č. XX sa stali manželia M. a O. S. (žalovaní 1/ a 2/), ktorí sa stali členmi družstva s právom nájmu k bytu na základe dohody so žalovaným 6/ (BENEFIT INVEST s.r.o.) a následne na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 26.04.2010 sa vlastníkom bytu č. XX stali žalovaní 4/ a 5/.

37. Žalobcovia v žalobnom návrhu uviedli, že majú za to, že i naďalej sú nájomcami predmetného bytu, t.j. ich nájomný vzťah k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu s. č. XXXX, vchod č. XX, na ul. Z. v C. trvá. Naliehavý právny záujem na určovacích žalobách žalobcovia bližšie nezdôvodnili, iba poukázali na vyššie uvedené skutočnosti.

38. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ OSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

39. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011)

40. Preukázanie naliehavého právneho záujmu je predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorej sa domáha súdnym rozhodnutím ten, kto má v konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu proti osobe, kto je v požadovanom určení pasívne vecne legitimovaný. Naliehavý právny záujem je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo tvrdené v žalobe, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný len vtedy, ak je (objektívne vzaté) takéto konanie spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenie jeho práva. Ak navrhuje žalobca určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo iného práva, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie zaznamenané do katastra nehnuteľnosti.

41. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predpokladom úspešnosti podanej žaloby by bola tá skutočnosť, aby žalobcovia preukázali súdu existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe v jej určovacích výrokoch.

42. Podstatné v danom prípade je skutočnosť, či v prípade úspechu žaloby vo všetkých jej bodoch, by žalobcovia dosiahli to, čo svojou žalobou sledovali. Podľa názoru súdu I. inštancie áno s tým, že žalobu o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a dohody o prevode členského podielu (už vyššie popísaných) nebolo nutné podávať z dôvodu, že uvedené by si súd vyriešil ako otázku predbežnú.

43. Už v rámci konania pred súdom I. inštancie bolo poukázané na rozhodnutie NS ČR 33 Odo 693/2006 v zmysle ktorého: „Směruje li žaloba na určení neplatnosti zajišťovacího převodu práv a povinností spojených se členstvím v bytovém družstvu k jejich navrácení, pak o tom, kdo je členem družstva a nájemcem družstevního bytu, nic nevypovídá pravomocné rozhodnutí soudu, ktorým by bylo určeno, že je neplatná smlouva o jejich zajišťovacím převodu, ale jen takové pravomocné rozhodnutí soudu, jež by určovalo, že žalobce je členem družstva a nájomcem družstevního bytu. V situaci, kdy žalovaný tato práva a povinnosti převedl na třetí osobu, má určení neplatnosti smlouvy o žajišťovacím převodu práv pouze povahu předběžné otázky a ani na takovém určení nemůže mít žalobce naléhavý právní záujem. Tytéž je potřeba vztáhnout i na požadavek na určení neplatnosti dohody o převodu práv a povinností spojených se členstvím v bytovém družstvu. Pokud v rozporu s těmito úvahami odvolací soud existencii naléhavého právního zájmu na určení (shodně se soudem prvního stupně) dovodil a rozsudek soudu prvního stupně v dovolaním napadeném rozsahu potvrdil, nelze než dospět k závěru, že právní posouzení věci odvolacím soudem je nesprávné; absence prúkazu naléhavého právního zájmu bez dalšího odúvodňovala z procesného hlediska zamítnutí žaloby.

44. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalovaných, ktorí tvrdili, že žalobcovia nemajú na podanej žalobe naliehavý právny záujem, a to ani v prípade úspechu v celej časti žalobného nároku.

45. Určovacou žalobou sa žalobca zásadne domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (nie je) a takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 60/1998, publikovaný pod č. Rc 8/2000). V danom prípade však bolo žalobe vyhovené iba v časti, kde žalobcovia sa domáhali určenia, že nájomný pomer trvá a o povinnosti žalovaných 4/ a 5/ predmetný byt č. XX vypratať. Hoci žaloba vo zvyšnej časti bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, na zostávajúcom vyhovujúcom určovacom výroku nemôžu mať žalobcovia naliehavý právny záujem, nakoľko ich postavenie by i naďalej ostalo neisté. Už žalobcovia 4/ a 5/ poukazovali na to, že i naďalej by ostali ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností, preto otázka právneho postavenia žalobcov by už z toho dôvodu bola a ostala i naďalej neistá. Zo strany žalobcov by bolo nutné vec riešiť ďalšou žalobou. Nájomný pomer žalobcov bol viazaný k členským právam v SBD, ktorý zanikol a nebol tu žiadny právny dôvod, aby boli v nájomnom vzťahu so žalovanými 4/ a 5/. Keďže vzhľadom k uvedenému nebol dôvod, pre ktorý by žalovaní 4/ a 5/ mali vypratať byt (i naďalej by ostali vlastníkmi sporného bytu) i v tejto časti nemohli mať žalobcovia úspech.

46. Podmienka procesnej prípustnosti určovacej žaloby, teda naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preto nebol daný, keďže rozsudok vyhovujúci žalobe by nebol spôsobilý privodiť odstránenie spornosti práva k nájmu a vlastníckeho práva k bytu.

47. Z dôvodu, že žalobcovia svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázali, predstavoval nedostatok naliehavého právneho záujmu už samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemohla obstáť a ktorý bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 91/2006).

48. Súd v každom štádiu konania musí mať preukázanú existenciu takéhoto záujmu (bez skúmania vecnej stránky žaloby), inak musí žalobu ako neprípustnú zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Uvedené sa vzťahuje pre súd I. inštancie, ako aj pre súd odvolací. Pre posúdenie súdu preto netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaná strana vôbec urobila. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby (porov. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/783/2015).

49. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci(odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán.

50. Nakoľko odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení súdu I. inštancie, ktorý však nesprávne aplikoval správny právny predpis, odvolací súd aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania vo veci rozhodol a rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti, z vyššie uvedeného právneho dôvodu, podľa § 388 zmenil, a to aj čo do výroku o náhrade trov konania.

51. I v prípade nároku na náhradu trov konania rozhodnutie súdu I. inštancie bolo nesprávne a mal vychádzať z pomeru úspechu a neúspechu (hoci žaloba podľa jeho názoru bola v časti zamietnutá z procesných dôvodov). Z uvedených dôvodov, preto i vzhľadom k spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu a vzhľadom k plnému úspechu žalovaných odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu I. inštancie o náhrade trov konania tak, že žalovaným 1/ až 5/ sa voči žalobcom 1/a 2/ priznáva právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

52. Nakoľko v odvolacom konaní mali plný úspech žalovaní 1/ až 5/ súd im podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. O ich výške rozhodne súd I. inštancie.

53. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .