Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-29-2016.pdf
PDF · 106.88 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/29/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., Grösslingova 77, 824 68 Bratislava, IČO: 31 351 026, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, konajúc JUDr. Františkom Sedlačkom, PhD., LLM, proti žalovanému v 1. rade: N. A., N.. XX.B. XXXX a žalovanej v 2. rade: V. A., N.. XX.P. XXXX, Y. A. V. R. XXX, XXX XX R. N. Y., obaja zastúpený advokátskou kanceláriou zselinszky s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, konajúc JUDr. Ladislavom Zselinszkym, o zaplatenie 1.751,11 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný v l. rade a žalovaná v 2. rade majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 1.751,11 eur spolu s úrokom vo výške 9,80% ročne z istiny od 9.marca 2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 9.marca 2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Na základe zmluvy o stavebnom sporení č: XXXXXXXX/XXXX uzatvorenej na cieľovú sumu 3.319,39 eur a žiadosti o poskytnutie úveru uzatvoril žalobca so žalovanými úverovú zmluvu a poskytol im medziúver v zmysle Všeobecných obchodných podmienok pre stavebné sporenie FLEXIBIL v sume 3.319,39 eur, pri úrokovej sadzbe 9,8% p.a. Žalovaní sa zaviazali splácať poskytnutý úver pravidelnými mesačnými splátkami, pričom uvedená suma bola splatná vždy prvý deň príslušného mesiaca a považoval sa za včas zaplatenú, ak bola pripísaná na úverový účet najneskôr 15.deň v príslušnom mesiaci. Pri oneskorení splátky sa nedoplatok úročí dodatočnou úrokovou sadzbou 25% p.a. s okamžitou splatnosťou. Podľa čl. V. predmetnej úverovej zmluvy, ak poberateľ úveru v stanovených termínoch mešká so zaplatením dvoch splátok alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, môže oprávnený požadovať okamžité splatenie celého úveru. V takomto prípade sa platná úroková sadzba zvyšuje za dobu oneskorenia o 5 % p.a. Keďže žalovaní poskytnutý úver nesplatili, boli písomnou výzvou na túto skutočnosť žalobcom upozornení. Nakoľko žalovaní ani naďalej poskytnutý úver nesplatili, upozornil žalobca žalovaných písomnou výzvou z 11.novembra 2010 na úhradu celého zostatku úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní nerešpektovali ani túto písomnú výzvu, žalobca ich požiadal 27.decembra 2010 o okamžité splatenie celého ostatku úveru vo výške 2.626,81 eur. Súčasne sa od uvedeného termínu zvýšila platná úroková sadzba zostatku o 5 % p.a. Žalobcom uplatňovaná úroková sadzba teda pozostáva z riadneho úroku vo výške 9,80% p.a. a úroku z omeškania vo výške 5%. Po termíne o okamžité splatenie celého zostatku úveru došlo zo strany žalovaných k čiastočnej úhrade dlžnej sumy, a to dňa 7.januára 2011 vo výške 330 eur, dňa 24.januára 2011 vo výške 53,11 eur, dňa 7.februára 2011 vo výške 53,11 eur, dňa 8.apríla 2011 vo výške 53,11 eur, dňa 27.júna 2011 vo výške 350 eur, dňa 30.septembra 2011 vo výške 150 eur a dňa 8.marca 2012 vo výške 300 eur.
2. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovaným do vlastných rúk (dňa 2.júna 2016, čl. 34) s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrili. Dňa 19.októbra 2016 sa vyjadrili v tom smere, že došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pohľadávka žalobcu voči žalovaným vo výške 1751,11 eur s príslušenstvom sa stala splatnou 27.decembra 2010, týmto dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba a uplynula 27.decembra 2013. Z uvedených dôvodov vzniesli námietku premlčania, nakoľko žalobca si pohľadávku uplatnil až 29.júla 2014. Navrhli zamietnuť žalobu, pričom si uplatnili náhradu trov konania.
3. Žalobca sa nezúčastnil pojednávania; svoju neprítomnosť žalobca ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v jeho neprítomnosti.
4. Pričom súd rešpektujúc aj ustanovenie § 295 CSP, na nariadenom pojednávaní (§ 177 ods. 1 CSP) vykonal dokazovanie najmä konštatovaním žalobného návrhu, úverovou zmluvou z 22.augusta 2006 (čl. 4 - 9), všeobecnými obchodnými podmienkami (čl. 13 - 20), žalobnou upomienkou z 11.novembra 2010, upomienkou spoludlžníkovi z 11.novembra 2010, žiadosťou o okamžité splatenie úveru z 27.decembra 2010 aj s doručením, stanoviskom žalobcu zo 16.júna 2016 (čl. 39 - 44), excelovým výpisom splácania dlhu za obdobie od 27.decembra 2010 do 8.marca 2012 (čl. 46 - 52), oznámením o výplate z 18.septembra 2006 (čl. 53), začiatkom splácania úveru z 20.septembra 2006, technickým výpisom z účtu za obdobie od 7.septembra 2006 do 31.decembra 2007 (čl. 57 - 59), výpisom z účtu SPORENIE za obdobie od 1.januára 2008 do 27.decembra 2010 (čl. 60, 63, 66), výpisom z účtu MEDZIÚVER za obdobie od 1.januára 2008 do 1.januára 2011 (čl. 61 - 62, 64 - 65, 67 - 68), rozhodcovským rozsudkom z 26.januára 2012 (čl. 98 - 105), vyjadrením žalobcu na pojednávaní (čl. 113), stanoviskom žalobcu zo 7.novembra 2016 (čl. 116 - 120). Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
5. Predmetom úverovej zmluvy z 22.augusta 2006 bolo poskytnutie spotrebného úveru 100.000 Sk (3919,39 eur), s 9,8% úrokom ročne. Na preklenutia obdobia do pridelenia cieľovej sumy a vzniku nároku na stavebný úver, stavebná sporiteľňa poskytla medziúver. Po splnení podmienok pridelenia cieľovej sumy sa medzi úver transformuje na stavebný úver vo výške rozdielu medzi zostatkom dlžnej sumy medziúveru a nasporenou sumou na sporiteľskom účte, s úrokovou sadzbou 6% ročne. 6. Zo žalobnej upomienky z 11.novembra 2010 je zrejmé, že k tomuto dňu žalovaní dlhovali 269,82 eur (136,23 eur nedoplatok; 1,83 eur úrok z omeškania; 24,90 eur poplatok za upomienku; 106,86 splátka za november a december 2010). Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní boli v omeškaní už so splátkou splatnou za november 2010. 7. Z okamžitého splatenia úveru z 27.decembra 2010 je zrejmé, že k tomuto dňu došlo k zosplatneniu pohľadávky zo strany veriteľa úveru vo výške 2.626,81 eur. 8. Zo stanoviska žalobcu z 10.júna 2016 je zrejmé, ku dňu zosplatneniu medziúveru došlo k preúčtovaniu zostatku sumy vo výške 1.301,7 eur na sporiacom účte v prospech medziúčtu, čím sa znížil dlh žalovaných. Po zosplatnení žalovaní ešte zaplatili celkom 1.289,33 eur, ktoré boli započítané čiastočne na úhradu úrokov a istiny. 9. Z finančnej tabuľky zúčtovania úveru (čl. 55) za roky 2006 až 2010 je tiež zrejmé, že za toto obdobie žalovaní na splátkach zaplatili celkom sumu vo výške 2.702,7 eur a k tomu bol priúčtovaný zostatok zo sporiaceho účtu vo výške 1.301,70 eur. Je zrejmé, že po zosplatnení žalovaní zaplatili 1.289,33 eur. Teda spolu na úver žalovaní zaplatili celkom sumu vo výške 5.293,73. Keďže čerpali úver vo výške 3.319,39 eur a v zmysle žaloby by mali dlhovať ešte 1.751,11 eur, potom zo zaplatených splátok žalovanými tieto boli prevažne započítané na poplatky, zmluvné úroky na sporenie, zmluvné úroky na medziúčtový úver, zmluvné úroky na úver, úroky z omeškania vo výške 5%, sankčné úroky vo výške 9,8%, a teda niečo bolo započítané aj na istinu. Práve zloženie žalovanej sumy žalobca nešpecifikoval, koľko z tejto sumy by malo byť započítané na istinu, úrok a na poplatok. 10. Z technického výpisu z účtu za obdobie od 7.septembra 2006 do 31.decembra 2007 (č.l. 57 - 59) je zrejmé, že žalovaní už v poradí s prvou splátkou splatnou k 15.októbru 2006 boli v omeškaní, keď ju zaplatili až 7.novembra 2006, pričom za omeškanie im bol zaúčtovaný poplatok 100 Sk k 31.októbru 2006. Ďalej boli omeškaní v poradí s piatou splátkou splatnou k 15.februáru 2007, ktorú zaplatili až 27.februára 2007, pričom za omeškanie im bol opäť zaúčtovaný poplatok 100 Sk k 28.februáru 2007. 11. Z výpisu z účtu MEDZIÚVER za obdobie od 1.januára 2008 do 1.januára 2011 (čl. 61 - 62, 64 - 65, 67 - 68) je zrejmé, že žalovaní boli omeškaní v poradí s 25. splátkou splatnou k 15.októbru 2008, ktorú
zaplatili až 7.novembra 2008, pričom za omeškanie im bol opäť zaúčtovaný poplatok za upomienku 100 Sk k 31.októbru 2008. A následne boli v omeškaní s 26.splátkou splatnou k 15.novembru 2008, ktorú zaplatili až 7.januára 2009, pričom za omeškanie im bol opäť zaúčtovaný poplatok za upomienku 100 Sk k 30.novembru 2008. Takisto boli v omeškaní s 27.splátkou splatnou k 15.decembru 2008, ktorú zaplatili až 9.februára 2009, pričom za omeškanie im bol opäť zaúčtovaný poplatok za upomienku 100 Sk k 31.decembru 2008. Tieto poplatky za upomienky za oneskorené platby boli tiež účtované aj za riadne a včas nesplatenú 28.až 31.splátku, ako aj za 38.splátku. 12. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a aj v intenciách odvolacieho súdu posúdil sporovú vec takto: 13. Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného ku dňu podpisu zmluvy (od 1.júla 2006 do 31.júla 2008; ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.“), Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 14. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z., Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. 19. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z., Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 20. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase podpísania zmluvy (13.4.2006 do 28.2.2007; ďalej len „zákona č. 40/1964 Zb.“), Spotrebiteľskou zmluvou je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20060413.html>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 21. Podľa § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 22. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 24. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. 25. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. 26. Súd najskôr skúmal či veriteľ v súlade s platnou právnou úpravou úver zosplatnil. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že v ČI. V ods. 2 písm. b) úverovej zmluvy bolo dohodnuté právo veriteľa na zosplatnenie úveru. 27. Podľa čl. V ods. 2 písm. b) úverovej zmluvy, Ak poberateľ úveru v stanovených termínoch mešká so zaplatením dvoch splátok medziúveru, stavebného úveru podľa článku II. tejto zmluvy, resp. vkladu na sporiteľský účet alebo nezaplatí niektorú zo splátok na základe upomienky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je stavebná sporiteľňa oprávnená požadovať okamžité splatenie úveru. (č.l. 6). 28. Podľa § 53 ods. 8 a 9 Občianskeho zákonníka, (8) Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené
sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané. (9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20190130>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 29. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 30. V danom prípade je preukázané, že sa záväzkový vzťah medzi stranami sporu bol založený na základe spotrebiteľskej zmluvy. Žalovaní splácali poskytnutý úver do 16.8.2010, kedy uhradili poslednú splátku. Zosplatnenie úveru mal žalobca so žalovanými dohodnuté v článku V ods. 2 písm. b) úverovej zmluvy, kedy listom zo dňa 27.12.2010 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, a to po upozornení na dlžné splátky a výzve na ich zaplatenie z 11.11.2010 (č.l. 23 a nasl.) za omeškané splátky za mesiace november 2010 a december 2010 s upozornením o možnosť zosplatnenia úveru. Výzvy pred 11.11.2010 žalobca nepreukázal. Žalovaný zosplatnenie úveru nenamietal a uvedená skutočnosť ohľadne splatnosti úveru medzi stranami sporu nebola sporná. Teda súd ustálil, že od splatnosti nezaplatenej splátky uplynula najmenej trojmesačná lehota a žalobca si uplatnil právo po uplynutí trojmesačnej lehoty od omeškania dlžníka so zaplatením splátky. Zároveň žalobca upozornil spotrebiteľa - žalovaných v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky. Splatnosť úveru nastala ku dňu 27.12.2010. 31. Následne sa súd zaoberal so vznesenou námietkou premlčania, ktorú žalovaní dôvodili tým, splatnosť úveru nastala dňa 27.12.2010, ktorým dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba a táto uplynula 27.12.2013. Žalobca podal žalobu na súd až po uplynutí premlčacej doby dňa 29.7.2014. Vyslovil názor, že konanie pred rozhodcovským súdom podaním z 28.02.2011, z neplatnej doložky nespočíva. Zároveň poukázal na rozhodnutie I.ÚS 547/2012 z 24.10.2013, ako aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/1211/2015 z 20.01.2016. 32. Žalobca sa bránil, že vo veci prebiehalo rozhodcovské konanie, pohľadávku si riadne uplatnil. 33. Súd zistil, že konanie pred rozhodcovským súdom bolo začaté dňa 28.februára 2011, na základe ktorého bol vydaný rozhodcovský rozsudok z 26.januára 2012. Následne v exekučnej veci súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom toto rozhodnutie odvolací súd potvrdil (10CoE/580/2013-74) dňa 28.novembra 2013. Exekučný súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku tvoriacu podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku slúžiaceho za exekučný titul za neprimeranú, neprijateľnú a preto neplatnú zmluvnú podmienku. A teda nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci. 34. Podstata premlčania spočíva v oslabení subjektívneho práva o jeho právnu nárokovateľnosť. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Vo vzťahu k dlžníkovi možno premlčanie vnímať ako ochranu jeho postavenia v tom zmysle, že sa môže účinne brániť vymáhaniu splnenia svojich subjektívnych povinností po kvalifikovanom časovom odstupe, ktorý predstavuje uplynutie zákonom stanovenej premlčacej doby. 35. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva okrem iného v tom, že jeho právomoc prejednať a rozhodnúť odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, teda iba platná rozhodcovská doložka môže založiť právomoc rozhodcovského súdu a na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť. V konaní Okresného súdu Dunajská Streda pod sp. zn. 5Er/580/2013, ktoré rozhodnutie bolo Krajským súdom v Trnave z 28.11.2013 č. k. 10CoE/580/2013-74 potvrdené, bolo ustálené, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi zmluvnými stranami je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu je ju potrebné považovať za absolútne neplatnú. Rozhodcovský súd teda nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok. 36. Podmienkou na spočívanie premlčacej doby nie je uplatnenie práva u akéhokoľvek orgánu, ale len u orgánu príslušného, teda takého, ktorý má na takéto konanie a rozhodnutie právomoc. V danom prípade žalobca uplatnil právo na rozhodcovskom súde, ktorého rozhodca nemal právomoc vydať rozsudok v dôsledku absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky, nejde teda o uplatnenie práva u príslušného orgánu v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka. Po dobu trvania rozhodcovského konania premlčacia
doba plynula a nespočívala, čo platí aj pre exekučné konanie, ktoré bolo iniciované na podklade nulitného rozhodcovského rozsudku. 37. Súd zastáva názor, že ak teda žalobca uplatnil svoje právo na rozhodcovskom súde, ktorý nemal právomoc vydať rozsudok v dôsledku neplatnej rozhodcovskej doložky, nejde o uplatnenie práva u príslušného orgánu, a tým nie je splnená podmienka uvedená v ust. § 112 Občianskeho zákonníka, na čo nadväzuje uplatnenie práva na exekučnom súde na základe nulitného právneho aktu. Súd v exekučnom konaní konštatoval, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako každá neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom a rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Pretože rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná a nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Inak povedané, predmetný rozhodcovský súd nebol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodovanie danej veci. V dôsledku toho podaním návrhu na začatie konania na tento orgán ani pokračovaním v začatom konaní nemohlo dôjsť k zastaveniu - spočívaniu danej premlčacej doby, a to ani pokračovaním v exekučnom konaní, ktoré zas bolo vedené bez toho, aby mal žalobca k dispozícii právoplatné a vykonateľné rozhodnutie vydané právomocným orgánom. Totiž predmetnom exekúcie mal byť nútený výkon nulitného aktu a ktoré bolo aj z uvedeného dôvodu zastavené, teda ani tu nemohla spočívať premlčacia doba. 38. Predmetná trojročná premlčacia doba preto začala plynúť v súlade s ust. § 101 Občianskeho zákonníka deň nasledujúci po splatnosti uplatnenej pohľadávky, t.j. 28.12.2010. Ide o deň, kedy veriteľ mohol po prvýkrát úspešne uplatniť žalobu na ochranu svojho subjektívneho práva na súde. V prípade peňažných pohľadávok ide o deň nasledujúci po splatnosti pohľadávky veriteľa a poskytnutie lehoty na dobrovoľné splnenie po zosplatnení na veci nič nemení. Pričom trojročná lehota uplynula dňa 28.12.2013, a to s poukazom na § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 39. Keďže žaloba na súd bola podaná až dňa 29.07.2014, teda po uplynutí premlčacej doby a žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku (pričom v čase rozhodovania bol zároveň súd povinný ex offo prihliadať na premlčanie aj v zmysle vtedy účinného ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, o ktorom následne Ústavný súd SR nálezom PL. ÚS 11/2016 dňa 07.02.2018 vyslovil, že nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR ). 40. Keďže žalovaný vzniesol dôvodne námietku premlčania, súd dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné uplatnený nárok priznať a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 41. Súd záverom teda konštatuje, že predmetná zmluva bola uzatvorená dňa 22.08.2006. V čl. II. bode 4 zmluvy bola dohodnutá konečná splatnosť úveru „do 5,25 roka od pridelenia cieľovej sumy“. Žalobca však platne vyhlásil úver za predčasne splatný v celom rozsahu ku dňu 27.12.2010. Trojročná premlčacia lehota v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka v danom prípade začala plynúť odo dňa 28.12.2010, t.j. nasledujúcim dňom po splatnosti a uplynula dňa 28.12.2013. Žaloba bola na súd podaná dňa 29.07.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd má za to, že 3-ročná premlčacia doba, na ktorú je súd povinný pri vznesení námietky premlčania žalovanými prihliadnuť, uplynula ešte pred podaním žaloby, preto súd rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. 43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaní boli v konaní plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.