Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-47-2017.pdf
PDF · 99.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/47/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ Q. B., nar. XX.X.XXXX a 2/ Z. B., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom V. XXXX/XX, XXX XX I., o zaplatenie 5.960,16 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaní v 1./ a 2./rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 275,89 eura a úrok 6,69% ročne zo sumy 4.854,50 eura od 01.02.2017 do zaplatenia spolu so sumou 5.628 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.398,90 eura od 01.02.2017 do zaplatenia priznanou žalobcovi rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 4Csp/47/2017 - 65 zo dňa 27.10.2017 a to všetko v splátkach po 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2019 až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1./ a 2./rade v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 5.960,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 01.02.2017 do zaplatenia a s úrokom vo výške 6,69 % ročne zo sumy 4.854,50 eura od 01.02.2017 do zaplatenia z dôvodu, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 1490735 3 02 bola so žalovaným v 1./rade uzatvorená zmluva o medziúvere a stavebnom
- spotrebiteľskom dňa 03.05.2012, na základe ktorej bol žalovanému v 1./rade poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 5.000 eur a žalovaný sa zaviazal do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 3,69% ročne po dobu 12 mesiacov od schválenia úveru a po ich uplynutí úroky mimoriadneho medziúveru vo výške 6,69% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 27,88 eura a do pridelenia cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 8 eur. Po pridelení cieľovej sumy sa žalovaný v 1. rade zaviazal splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 35,88 eura a zároveň žalovaná v 2./rade prevzala ručiteľský záväzok ak žalovaný v 1./rade nesplní svoju povinnosť. Žalovaný v 1./rade porušil zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestal riadne a včas splácať a keďže nezaplatil omeškané splátky na základe písomnej výzvy, tak dňa 29.03.2016 bola vyhlásená mimoriadne splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Vymáhaná pohľadávka vo výške 5.960,16 eura pozostáva z istiny v sume 4.854,69 eura, z nezaplatených úrokov za úver ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 304,21 eura, z nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 294 eur, z úrokov vo výške 275,89 eura za obdobie od 30.03.2016 do 31.01.2017 a z úrokov z omeškania vo výške 231,37 eura za to isté obdobie. Pred prvým pojednávaním žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 54 eur na poplatkoch spolu s úrokmi z omeškania.
2./ Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 4Csp/47/2017 - 65 zo dňa 27.10.2017 boli žalovaní v 1./ a 2./ rade zaviazaní zaplatiť žalobcovi sumu 5.628 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.398,90 eura od 01.02.2017 do zaplatenia v splátkach po 50 eur mesačne, pričom v časti o zaplatenie sumy 54 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.03.2016 do 31.01.2017 súd konanie zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol s tým, že žalobcovi priznal proti žalovaným v 1./ a 2./rade náhradu trov konania vo výške 88%.
3./ Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca dňa 03.05.2012 uzavrel so žalovaným v 1./rade zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému v 1./rade poskytnutý medziúver vo výške 5.000 eur a žalovaný sa zaviazal splácať splátky na účet stavebného sporenia, kde cieľová suma bola 5.000 eur a zároveň splácať medziúver vo výške 5.000 eur s tým, že celková čiastka, ktorú sa zaviazal zaplatiť predstavovala 13.420,58 eura a mal zaplatiť 247 mesačných splátok. Úroková sadzba medziúveru pre prvý rok bola vo výške 3,69 % ročne a pre druhý až piaty rok vo výške 6,69% ročne. Splátky úrokov z medziúveru od druhého roka predstavovali 27,88 eura mesačne a výška mesačnej splátky vrátane úrokov stavebného úveru 35,88 eura mesačne. RPMN stavebného úveru predstavovala 5,36% a priemerná RPMN 20,40 %. Konečná splatnosť medziúveru a stavebného úveru bola do 31.05.2043. Žalovaná v 2./rade bola na zmluve o medziúvere a stavebnom
- spotrebiteľskom úvere ručiteľom. Listom zo dňa 29.03.2016 žalobca oznámil žalovaným oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 29.03.2016 z dôvodu porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas.
4./ Súd dospel k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 5.903,89 eura s príslušenstvom (pred prvým pojednávaním žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 54 eur z titulu poplatkov spolu s úrokom z omeškania od 30.03.2016 do 31.01.2017 vo výške 2,27 eura a preto v tejto časti súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP) je podaná dôvodne, i keď nie v celom rozsahu, nakoľko žalovanému v 1./rade bol na základe uzavretej zmluvy poskytnutý medziúver a stavebný spotrebiteľský úver vo výške 5.000 eur, pričom tento sa zaviazal splácať spolu so splátkami stavebného sporenia, avšak dohodnuté podmienky nedodržal a preto došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru dňom 29.03.2016. Žalovaná v 2./rade je ručiteľom na pohľadávke žalobcu a teda je zaviazaná uspokojiť pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaných v 1./ a 2./rade zaplatiť žalobcovi sumu 5.628 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.398,90 eura od 01.02.2017 do zaplatenia, nakoľko došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a žalovaní sú podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka povinní zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Priznaná suma pozostáva z istiny vo výške 4.854,69 eura, z úrokov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti vo výške 304,21 eura, z poplatkov za to isté obdobie vo výške 240 eur a z úroku z omeškania za obdobie od 30.03.2016 do 31.01.2017 v sume 229,10 eura, čo je spolu 5.628 eur a úroky z omeškania boli priznané žalobcovi zo sumy 5.398,90 eura, nakoľko nie je možné priznať žalobcovi úrok z omeškania aj zo sumy 229,10 eur, keďže by sa jednalo o duplicitné priznanie tohto nároku z titulu úrokov z omeškania, resp. zákon neumožňuje priznať veriteľovi úroky z omeškania z úrokov z omeškania za predchádzajúce obdobie a preto aj v tejto časti bola žaloba zamietnutá. V časti o zaplatenie úrokov vo výške 6,69 % ročne od 30.03.2016 do 31.01.2017 vo výške 275,89 eura a v časti zaplatenia úrokov vo výške 6,69 % ročne zo sumy 4.854,50 eura od 01.02.2017 do zaplatenia súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko nie je možné žalobcovi priznať zmluvný úrok aj za dobu po zosplatnení úveru, keď má za toto obdobie nárok iba na úroky z omeškania. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012, podľa ktorého pri záväzkoch zo spotrebiteľskej zmluvy patria zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Zároveň súd poukazuje na uznesenie NS SR sp.zn. 4Obo/143/98 ako aj na rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, podľa ktorého v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Taktiež sa uvedeným nárokom zaoberal aj Krajský súd Nitra vo svojom rozsudku sp.zn. 25Co/527/2015 zo dňa 02.12.2015, kde účastníkom konania bol žalobca a taktiež sa rozhodovalo o jeho nároku na priznanie úrokov po zosplatnení úveru a tento nárok mu priznaný nebol s poukazom na vyššie uvedené súdne rozhodnutia s tým, že od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, čo je zákonný dôsledok vyplývajúci z ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ bez toho, že by to museli účastníci právneho vzťahu dohodnúť. Na základe uvedeného v časti priznania úrokov po zosplatnení úveru bola žaloba žalobcu zamietnutá ako nedôvodná. Súd zároveň žalovaným umožnil žalobcovi priznanú sumu 5.628 eur s príslušenstvom zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keďže nie je v ich schopnostiach zaplatiť pohľadávku v hotovosti a požiadali o povolenie splátok.
5./ V dôsledku odvolania žalobcu proti zamietajúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd v Nitre uznesením sp.zn. 12Co/3/2018 - 88 zo dňa 11.12.2018 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o plnení dlhu v splátkach po 50 eur mesačne, v zamietajúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia sumy 275,89 eura a úroku 6,69% ročne zo sumy 4.854,50 eura od 01.02.2017 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a na ktorý odvolací súd odkazuje. Odvolací súd však neposúdil ako správny právny záver súdu prvej inštancie o neprípustnosti vymáhania zmluvných úrokov a súčasne aj úrokov z omeškania, nakoľko takýto záver nezodpovedá ustanoveniam Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a ani zákona o ochrane spotrebiteľa. Je zrejmé, že dlh žalovaného 1/ sa považuje dňom 29.03.2016 za splatný v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu (§ 53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka) v celom rozsahu bez možnosti ďalšieho splácania v splátkach. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria veriteľovi len do splatnosti dlhu a odo dňa splatnosti dlhu, kedy je dlžník v omeškaní, musí platiť už len úroky z omeškania. Odvolací súd sa s týmto záverom nestotožnil, pretože vychádzal z toho, čo bolo medzi stranami sporu zmluvne dohodnuté. Z obsahu uzavretej zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere totiž nevyplýva, že by si strany sporu - pre prípad vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru - dohodli platenie zmluvných úrokov len do daného dňa mimoriadnej splatnosti. V bode I.1. a II. zmluvy je uvedené, že úroková sadzba medziúveru je fixná počas prvého roku a predstavuje 3,69 % ročne. Po uplynutí 12 mesiacov je úroková sadzba medziúveru fixná po dobu päť rokov a predstavuje 6,69 % ročne. Po uplynutí doby päťročnej fixácie úrokovej sadzby medziúveru má veriteľ právo jednostranne určiť ďalšiu dobu fixácie úrokovej sadzby a výšku úrokovej sadzby medziúveru platnej počas takto určenej doby fixácie úrokovej sadzby v závislosti od úverovej politiky veriteľa, od zmeny rizikovosti úverového vzťahu, zmeny právnych predpisov, od vývoja na bankovom trhu alebo od vývoja na peňažnom a kapitálovom trhu. Z textu zmluvy teda nevyplýva, že by si strany dohodli právo žalobcu na zmluvné úroky len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu. Vychádzajúc z obsahu zmluvy bolo podľa názoru odvolacieho súdu cieľom zmluvných strán zabezpečenie fixného zmluvného úroku pre klienta vo výške 3,69 % ročne po dobu dvanásť mesiacov a vo výške 6,69 % ročne po uplynutí dvanástich mesiacov a po dobu päť rokov. Bod VI.3. zmluvy dáva veriteľovi možnosť v prípade omeškania dlžníka požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Pre tento prípad si zmluvné strany upravili v bode VI.4. zmluvy aj právo veriteľa účtovať si pri stavebnom úvere 3 % ročný úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a pri medziúvere 5 % ročný úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. Z daného ustanovenia nevyplýva, že by v prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu nárok veriteľa na zmluvný úrok po zosplatnení dlhu zanikol.
6./ Prijatie záveru, že na ťarchu spotrebiteľa by došlo k jeho dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru a aj úrokov z omeškania a že to zároveň znamená aj značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, by znamenalo, že spotrebiteľ by sa v dôsledku evidentného porušenia jeho zmluvných povinností dostal do neprimeraného zvýhodnenia voči veriteľovi, ktorý by k dispozícii nemal ani požičanú istinu a ani zmluvne dohodnuté úroky. Spotrebiteľ si totiž musí byť vedomý toho, že pri riadnom splácaní úveru platí len zmluvne dohodnuté úroky a až v prípade porušenia zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne a včas bude môcť byť legálne postihnutý navyše aj úrokmi z omeškania až do dňa splatenia celej sumy úveru, resp. do dňa, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Dlžník totiž používa peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom aj po pôvodne dohodnutej lehote splatnosti plnenia v splátkach a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov vyplýva, že tieto dlžník spláca do času podľa zmluvného dojednania, zatiaľ čo úroky z omeškania nastupujú (popri zmluvných úrokoch) len v prípade, keď úver riadne nespláca a keď sa z toho dôvodu dostane do omeškania. Úroky dohodnuté pri poskytnutí úveru predstavujú odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Ak by od momentu predčasnej splatnosti úveru už dlžník nebol povinný platiť dojednané úroky, potom by veriteľovi nebola priznaná odplata (odmena) za poskytnutie zatiaľ nesplatených finančných prostriedkov a dlžník by už neplatil z tohto dôvodu žiadnu sumu ako odmenu za ich využívanie. Občiansky zákonník nestanovuje, na akú dobu možno pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky, a teda túto dobu neohraničuje. V ustanovení § 502 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka je stanovený len začiatok povinnosti platenia úrokov. Podľa tohto ustanovenia od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Vzhľadom na uvedené nemožno vylúčiť, aby si zmluvné strany v rámci zmluvnej autonómie (pokiaľ ide o dobu, na ktorú sa úroky dojednávajú) dohodli úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku, pretože istinu v dojednanej lehote splatnosti v splátkach veriteľovi nevrátil, vrátane doby po vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu. Tomuto záveru zodpovedá i to, ako sú právnou teóriou a rozhodovacou praxou súdov vnímané inštitúty zmluvných úrokov a úrokov z omeškania. Zatiaľ čo zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úroky z omeškania predstavujú zákonnú sankciu za omeškanie so splatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ich môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dojednané (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka); pritom vo všeobecnosti platí, že môžu existovať popri sebe, pretože právna úprava to nevylučuje.
7./ Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto zákonné ustanovenie má v tomto prípade ten dopad, že ustanovenia Obchodného zákonníka sa nepoužijú pri posudzovaní takej okolnosti, ktorú Občiansky zákonník upravuje výhodnejšie pre spotrebiteľa alebo ktorú Občiansky zákonník osobitne neupravuje. Obchodný zákonník v ustanovení § 497 upravuje, že na poskytnutie peňažných prostriedkov sa viaže okrem povinnosti vrátenia istiny aj povinnosť platiť úroky z úveru, ktoré sú osobitnou peňažnou náhradou súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov. Pri omeškaní úhrady úroku je možné požadovať úroky z omeškania aj z nezaplatených zmluvných úrokov (§ 369 v spojení s ustanovením § 502 Obchodného zákonníka). Ak je teda dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), je povinný platiť z nezaplatenej sumy aj úroky z omeškania (obdobne § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a tak nie je vylúčené, aby veriteľ popri zmluvných úrokoch z poskytnutého úveru pri omeškaní dlžníka požadoval z týchto zmeškaných zmluvných úrokov aj úroky z omeškania. Odvolací súd sa nestotožnil ani s poukázaním na ojedinelé rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/1998 prijatého v obchodnoprávnej veci, a ani s odkazom na rozhodnutie odvolacieho súdu prijaté v inom senáte sp. zn. 6Co/190/2014, a to z dôvodov opísaných vyššie v bodoch 9. až 12. Navyše ani Ústavný súd SR v konaní sp. zn. IV. ÚS 476/2012 sa v merite veci nezaoberal daným problémom. Dlžník si totiž vo všeobecnosti musí byť vedomý toho, že je povinný platiť zmluvný úrok až do faktického vrátenia istiny veriteľovi, ak tak bolo v zmluve dojednané, teda aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, keďže táto bola vyhlásená práve pre to, že si neplnil svoje povinnosti riadne a včas a istinu stále užíva on, a nie veriteľ. V prípade porušenia riadne dohodnutých zmluvných povinností navyše nastúpi aj sankcia v podobe úrokov z omeškania, v dôsledku čoho by žalobcovi vznikol po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nárok jednak na platenie zmluvného úroku a aj úroku z omeškania.
8./ Pokiaľ ide o časť výroku o plnení dlhu v splátkach po 50 eur mesačne, tak v odôvodnení súd len stroho konštatoval, že žalovaným umožnil sumu 5.628 eur s príslušenstvom platiť v splátkach po 50 eur mesačne, keďže nie je v ich schopnostiach zaplatiť pohľadávku v hotovosti. Bližšie svoje rozhodnutie nezdôvodnil a neuviedol, aká je aktuálna finančná situácia žalovaných, a z čoho vychádzal, keď ustálil splátku práve na výšku 50 eur mesačne. Nezaoberal sa ani dobou, po ktorú budú žalovaní dlh splácať, či je táto primeraná aj s ohľadom na výšku dlhovanej sumy a či splácanie dlhu v tejto výške nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa.
9./ Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie v časti uvedenej vo výroku uznesenia súdu druhej inštancie žalovaný v 1./rade na pojednávaní uviedol, že od januára 2019 je bez zamestnania, pretože u doterajšieho zamestnávateľa dal výpoveď, nakoľko pracoval v Nitre a v dôsledku exekučných zrážok zo mzdy mu bolo vyplácaných len 360 eur, pričom sa od neho vymáhala pohľadávka vo výške 4.576,85 eura ako aj trovy exekúcie a preto radšej dal výpoveď a od 01.04.2019 by mal nastúpiť do nového zamestnania v Topoľčanoch a potom by mohol platiť aj vyššie splátky. Na pohľadávku žalobcu v tomto súdnom konaní od rozhodnutia súdu prvej inštancie nič nezaplatil, nakoľko proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie. S priateľkou má syna, ktorý má 10 rokov, avšak nežijú v spoločnej domácnosti, pričom na výživu syna dobrovoľne prispieva sumou 100 eur mesačne. Žalovaná v 2./rade uviedla, že poberá starobný dôchodok spolu s vdovským dôchodkom vo výške 420 eur mesačne a platí náklady na byt vo výške 180-190 eur mesačne a na tieto jej prispieva aj žalovaný v 1./rade, ktorý s ňou býva.
10./ Na základe predchádzajúceho ako aj doplneného dokazovania rozhodol súd o časti pohľadávky žalobcu v sume 275,89 eura a úrokov 6,69% ročne zo sumy 4.854,50 eura od 01.02.2017 do zaplatenia tak, že žalobe žalobcu v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaných v 1./ a 2./rade na zaplatenie sumy 275,89 eura, ktorá predstavuje úrok z istiny úveru za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru až do 31.01.2017 a zároveň žalovaných zaviazal aj na zaplatenie úroku vo výške 6,69% ročne zo sumy 4.854,50 eura od 01.02.2017 do zaplatenia rešpektujúc názor odvolacieho súdu, ktorý vo svojom zrušujúcom uznesení jednoznačne uviedol, že žalobcovi prináleží úrok aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ku ktorej došlo dňa 29.03.2016, pričom žalobca si za obdobie od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru až do 31.01.2017 tento úrok vyčíslil na sumu 275,89 eura. Následne potom žalobcovi vzniká nárok na zaplatenie úroku z istiny aj za ďalšie obdobie t.j. od 01.02.2017 a preto aj v tejto časti súd žalobe žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Zo zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami nevyplýva, že by si dohodli právo žalobcu na zmluvné úroky len do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu a preto žalobcovi prináleží nárok na zaplatenie úroku aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a zo zmluvy vyplýva, že úrok bol dohodnutý vo výške 6,69% ročne a preto aj v tejto výške bol žalobcovi priznaný. Keďže predchádzajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie bolo právoplatne rozhodnuté v časti zaplatenia sumy 5.628 eur s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.398,90 eura od 01.02.2017 do zaplatenia a týmto rozsudkom súd zaviazal žalovaných v 1./ a 2./rade na zaplatenie sumy 275,89 eura ako aj úroku vo výške 6,69% ročne zo sumy 4.854,50 eura od 01.02.2017 do zaplatenia, tak v dôsledku toho, že žalovaným v 1./ a 2./rade povolil dlh splácať v splátkach po 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2019 až do zaplatenia, tak zároveň vo výrokovej časti rozsudku uviedol, že tieto splátky sa vzťahujú aj na časť pohľadávky žalobcu, o ktorej už oblo predtým právoplatne rozhodnuté. Pokiaľ ide o výšku splátok, tak súd prihliadal na súčasné zárobkové a majetkové pomery žalovaných, v ktorých žalovaný v 1./rade je bez zamestnania a v dôsledku toho, že zamestnať by sa mal až od 01.04.2019 bude schopný uhrádzať splátky od nasledujúceho mesiaca a preto súd povolil žalovaným splácať pohľadávku po splátkach 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2019. Taktiež súd prihliadal na skutočnosť, že žalovaná v 2./ rade poberá iba starobný dôchodok spolu s vdovským dôchodkom vo výške 420 eur mesačne a musí platiť náklady na byt vo výške 180-190 mesačne, na ktoré jej prispieva sčasti aj žalovaný v 1./rade, ktorý s ňou býva. Výška splátky bola stanovená s prihliadnutím na výšku dlhovanej sumy a na skutočnosť, aby splácanie dlhu nepredstavovalo neúmerné zvýhodnenie dlžníkov na úkor veriteľa, pričom samotný žalobca vo svojom odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu žiadal, aby mesačné splátky boli stanovené na sumu 100 eur mesačne. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o časti nároku žalobcu, ktorý bol predmetom ďalšieho rozhodovania po predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
11./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní prakticky plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1./ a 2./rade v plnej výške, o ktorej rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).