Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/29/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: G. C., bytom X. XXX/XX, O. proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2017/041338/GEC zo dňa 24.11.2017, na základe správnej žaloby žalobcu vo veciach správneho trestania, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie o priestupku vydané Okresným úradom Košice, odborom všeobecnej vnútornej správy, ktorým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní odvolanie obvineného žalobcu G. C. zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU- KE-OVVS2- 2017/014422, 2017/353/VAO zo dňa 25.07.2017 potvrdil. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že: „Okresný úrad Košice, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len prvostupňový správny orgán) rozhodnutím č. OU-KE-OVVS2-2017/014422, 2017/353/VAO zo dňa 25.07.2017 uznal obvineného G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/XX, XXX XX O. (ďalej len obvinený) vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustil tým, že dňa 03.12.2016 v čase okolo 12:20 hod. v lesoparku nad ul. F. v O. aj napriek opakovanej výzve príslušníkov PZ SR „V mene zákona“, aby prestal kopať do služobného motorového vozidla PZ SR a predložil doklad totožnosti, uvedenú výzvu neuposlúchol, čím sa dopustil priestupku tým, že neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Podľa ust. § 47 ods. 2 s poukazom na ust. 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch prvostupňový správny orgán obvinenému za spáchaný priestupok uložil sankciu - pokutu vo výške 100 € a podľa ust. § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uložil obvinenému povinnosť uhradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 €. Obvinený podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že pred prejednaním priestupku mu bolo znemožnené nahliadnuť do spisového materiálu a bolo mu to umožnené až po prejednaní priestupku. Ďalej uviedol, že nebolo vyhovené jeho návrhu, ktorý predniesol na ústnom pojednávaní konanom dňa 27.04.2017, v ktorom požadoval, aby správny orgán zistil miesto poslednej registrácie prevádzky jeho mobilného telefónu, čo by podľa obvineného malo za následok zistenie, že v inkriminovanom čase pri sebe svoj mobilný telefón mal a zaznamenával na neho konanie svedkov Q. Q. a Q. L. - príslušníkov PZ SR. Obvinený ďalej v podanom odvolaní namietal, že prvostupňový správny orgán podľa jeho názoru posudzoval dôkazy jednostranne v jeho neprospech a že jednoznačne uprednostnil ako dôkazy výpovede svedkov Q. L. a Q. Q. - príslušníkov PZ SR pred jeho výpoveďou. V súvislosti s tým tiež namietal postup a konanie vyššie uvedených svedkov počas incidentu a tým poukazoval na ich nedôveryhodnosť. Obvinený ďalej uviedol, že nedošlo ku skúmaniu, či incident nie je zaznamenaný na záznamovom zariadení služobného motorového vozidla PZ SR. V závere odvolania obvinený uviedol, že prvostupňový správny orgán sa v rozhodnutí nevysporiadal s rozporom v tvrdení svedkov ohľadom tej skutočnosti, či obvinený kopol alebo kopal do služobného motorového vozidla a tiež s následkami tohto konania na služobnom motorovom vozidle. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, ako príslušný odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní v celom rozsahu, preskúmal celý spisový materiál, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a postup prvostupňového správneho orgánu, pričom sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi.“ Ďalej žalovaný, citujúc ustanovenia § 2 ods. 1, § 3, § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch a ustanovenia § 32 ods. 1, § 34 ods. 5 a § 46 zákona o správnom konaní, dôvodil: „Po preskúmaní odvolania obvineného a predloženého spisového materiálu odvolací orgán zastáva názor, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade so zákonom. Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Prvostupňový správny orgán pri vydaní rozhodnutia vychádzal z predloženého spisového materiálu, zo Správy o výsledku objasňovania priestupku Obvodného oddelenia PZ Košice Západ č. E.-O.-E.-XXX/XXXX-F., súčasťou ktorej je Úradný záznam OR PZ v Košiciach, OPP, OO PZ Košice Západ zo dňa 03.12.2016 o zaistení osoby - obvineného, odvolanie obvineného voči rozhodnutiu o zaistení zo dňa 15.12.2016, úradný záznam z vykonaného výsluchu zaistenej osoby zo dňa 04.12.2016, záznam o podaní vysvetlenia obvineného zo dňa 04.12.2016, záznamy o podaní vysvetlenia Q. Q. a Q. L. zo dňa 09.12.2016, zápis o vykonanej dychovej skúške u obvineného zo dňa 03.12.2016 a rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach o odvolaní obvineného zo dňa 30.01.2017 a vychádzal tiež zo zápisnice o prejednávaní priestupku zo dňa 20.04.2017 a 27.04.2017, súčasťou ktorých sú výpovede obvineného a svedka Q. L.. Po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, napriek tomu, že obvinený spáchanie priestupku spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia poprel, na základe výpovedí svedkov Q. L. a Q. Q., ktorí zhodne uviedli, že obvinený neuposlúchol výzvu „V mene zákona“, aby prestal opakovane kopať do služobného motorového vozidla a aby predložil doklad totožnosti a tiež na základe skutočností uvedených v úradnom zázname OO PZ Košice Západ o zaistení osoby - obvineného zo dňa 03.12.2016, prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že spáchanie predmetného skutku bolo obvinenému dostatočne preukázané, preto bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch a bola mu uložená sankcia - pokuta vo výške 100 € a trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16 €. Pri určení druhu sankcie aj jej výmery v zmysle ust. § 11 ods. 1 a ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch prvostupňový správny orgán prihliadal na závažnosť, spôsob a okolnosti spáchania priestupku, ako aj na jeho následky - neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci a tiež na to, že obvinený sa konania dopustil na základe vlastného a slobodného rozhodnutia, na spáchanie skutku nebol navádzaný inými osobami a svojím konaním sťažil vykonanie služobného zákroku. Pri uložení druhu sankcie a jej výmery ďalej prvostupňový správny orgán prihliadal aj na postoj obvineného k spáchanému priestupku, najmä na skutočnosť, že počas konania o priestupku obvinený spáchanie skutku popieral napriek existencii jednoznačných dôkazov o jeho spáchaní. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obvinený bol v čase spáchania priestupku pod vplyvom alkoholu, o čom svedčí zápis o dychovej skúške obvineného s pozitívnym výsledkom 0,47 mg/1, čo ho však v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona o priestupkoch nezbavuje zodpovednosti za priestupok. Odvolací orgán konštatuje, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď nespochybnil výpovede svedkov Q. L. a Q. Q. a neoznačil ich za nevierohodné. Svedkovia boli pred podaním výpovede riadne poučení o právnych následkoch krivej výpovede. Odvolací orgán poukazuje na ustanovenie § 35 ods. 1 zákona o správnom konaní, podľa ktorého je každý povinný vypovedať ako svedok, musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú povinnosť vypovedať ako svedok o dôležitých skutočnostiach, ktoré majú vzťah k prejednávanej veci. Podľa odseku 4 cit. ustanovenia správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Svedkovia toto poučenie vlastnoručne podpísali, teda nebol dôvod spochybňovať ich výpovede, pretože v priebehu priestupkového konania nebolo preukázané, že by vypovedali nepravdivo. Z emailovej komunikácie medzi obvineným a prvostupňovým správnym orgánom, ktorá je súčasťou predloženého spisového materiálu jednoznačne vplýva, že obvinený mal možnosť pred konaním ústneho pojednávania si vopred dohodnúť termín pre nahliadnutie do spisového materiálu, resp. mal možnosť v určenom termíne prevziať si fotokópiu celého spisového materiálu a tak sa ešte pred konaním ústneho pojednávania oboznámiť s celým spisovým materiálom. Uvedené obvinený na základe vlastného rozhodnutia nevyužil. Len samotné zistenie, či bolo zariadenie obvineného - jeho mobilný telefón naposledy dňa 03.12.2016 v prevádzke na mieste, ktoré uvádza obvinený, teda na mieste incidentu, by nijakým spôsobom nebolo spôsobilé potvrdiť tvrdenie obvineného, že jeho mobilný telefón mu mal byť zničený príslušníkmi PZ SR - svedkami Q. L. a Q. Q., ktorí uvedené popreli. V konaní navyše ani nebolo preukázané, že by došlo k zničeniu mobilného telefónu obvineného. Prvostupňový správny orgán pri vydaní napádaného rozhodnutia postupoval plne v súlade s ust. § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní, podľa ktorého správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom dôkazy hodnotil nezaujalo a nestranne. Prvostupňový správny orgán vo vydanom rozhodnutí jasne uviedol, na základe ktorých dôkazov dospel k záveru, že obvinený sa dopustil skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Nakoľko predmetný spisový materiál bol prvostupňovému správnemu orgánu predložený orgánom PZ SR v marci roku 2017, teda po vyše dvoch mesiacoch od predmetného incidentu, vzhľadom na tento časový odstup nebolo možné si vyžiadať prípadný kamerový záznam. V rámci objasňovania skutku nebol takýto záznam zabezpečený. V rámci objasňovania skutku, ako aj v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom bolo zhodne uvádzané jednak vo výpovediach svedkov Q. Q. a Q. L. - príslušníkov PZ SR, ako aj v Úradnom zázname OR PZ v Košiciach, OPP, OO PZ Košice Západ zo dňa 03.12.2016 o zaistení osoby - obvineného, že obvinený počas incidentu opakovane kopol do služobného motorového vozidla. Nevznikol tu teda žiaden rozpor vo výpovediach svedkov, ako to v odvolaní uvádza obvinený. Pokiaľ ide o následky tohto konania - kopania, v Úradnom zázname OR PZ v Košiciach, OPP, OO PZ Košice Západ zo dňa 03.12.2016 o zaistení osoby - obvineného je uvedené, že týmto konaním nedošlo k poškodeniu služobného motorového vozidla PZ SR. Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisového materiálu odvolací orgán konštatuje, že obvinený v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a nepredložil prvostupňovému správnemu orgánu, ako ani odvolaciemu orgánu žiadne nové dôkazy, ktoré by preukazovali jeho nevinu. Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací orgán stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 04.12.2017.

2. Vo včas podanej žalobe zo dňa 04.02.2018, podanej na nepríslušnom Okresnom súde Košice II a doručenej tomuto súdu dňa 05.02.2018 (pondelok), postúpenej tunajšiemu súdu dňa 08.03.2018, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-KE-OVVS2-2017/014422, 2017/353/VAO zo dňa 25.07.2017 a ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe, po popísaní priebehu administratívneho konania a po poukázaní na obsah svojho odvolania, rovnako ako v odvolaní namietal, že mu pred prejednaním priestupku nebolo umožnené prvostupňovým správnym orgánom nahliadnuť do spisu, čo je v rozpore s § 23 ods. 1 zákona o správnom konaní, že napadnuté rozhodnutie v odôvodnení nezaznamenáva, ktoré skutočnosti boli podkladom na potvrdenie zákonnosti postupu prvostupňového správneho orgánu, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov. Ďalej namietal, že nebol vykonaný ním navrhovaný dôkaz - zistenie miesta poslednej registrácie prevádzky jeho mobilného telefónu v deň spáchania priestupku a že bol diskriminovaný, nakoľko to, že v čase spáchania priestupku bol pod vplyvom alkoholu, bolo aplikované v negatívnej konotácii, hoci žalobca tento dôkaz napadol jeho nezákonnosťou.

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 18.05.2018, doručeným súdu dňa 23.05.2018, v ktorom poukázal na obsah prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia a k žalobným námietkam žalobcu uviedol, že podľa názoru žalovaného žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti, žaloba sa opiera o dôvody, ktoré boli uvedené v odvolaní a žalovaný sa s nimi vysporiadal v rozhodnutí č. OU-KE-OOP1-2017/041338/GEC zo dňa 24.11.2017. V súvislosti s podanou žalobou žalovaný dodal, že argumenty žalobcu nie sú opodstatnené. Žalovaný sa po oboznámení s predloženým odvolaním žalobcu a po dôkladnom preskúmaní predloženého súvisiaceho spisového materiálu stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že žalobca sa dopustil priestupku, ktorý mu bol kladený za vinu. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na potvrdenie zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Kľúčovými dôkazmi pre uznanie žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch boli výpovede svedkov Q. L. a Q. Q. - príslušníkov PZ, ktoré jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností žalovaného usvedčujú zo spáchania uvedeného priestupku.

4. Žalobca v replike zo dňa 08.06.2018 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že naďalej trvá na obsahu a argumentoch zaznamenaných v žalobe. Ďalej uviedol, že z predloženého vyjadrenia žalovaného stojí za zmienku a reakciu iba časť záveru, kde uvádza, že kľúčovými dôkazmi pre uznanie žalobcu za vinného zo spáchania priestupku boli výpovede svedkov Q. L. a Q. Q. - príslušníkov PZ. Tento dôkaz bol v konaní uplatnený bez akéhokoľvek ďalšieho potvrdenia či doloženia, resp. iným spôsobom objektivizovania nimi tvrdeného. K takémuto stavu žalobca upozorňuje na judikát plynúci z Nálezu Ústavního soudu ČR I. ÚS 520/16 zo dňa 22.06.2016, z ktorého pasáž žalobca bez vysvetlenia súvislostí s preskúmavaným prípadom žalobcu, vyjmúc ich z kontextu, odcitoval, a s poukazom aj na ďalšie nálezy Ústavního soudu ČR a Ústavného súdu SR dodal, že: „Aj vzhľadom na uvedené v nadväznosti na skutočnosť že žalobca v konaní o priestupku zdôrazňoval že posudzovaný skutok má iné príčiny a následky, teda že vzišiel z iných podnetov a mal iný priebeh ako vypovedali svedkovia má nemalé odôvodnenie aj skutočnosť o tom že žalobca viackrát upozorňoval nadriadené orgány príslušníkov PZ o tom že na mieste, kde sa skutok stal sa ich podriadený schovávajú pred verejnosťou a nezákonne prerušujú výkon služby. Žalobca tak viackrát vykonal písomným podaní a jeden krát aj elektronickou poštou. Kópiami fyzických podaní žalobou nedisponuje ale sú dokumentovateľné z archívu KR PZ Košice, resp. Ministerstva vnútra SR. Mimo iného pri posudzovaní podozrenia zo spáchania priestupku žalovaný neposúdil vec jednotlivo a v súvislostiach so skutočnosťami uvádzanými žalobcom. Jedná sa najmä o skutočnosti že príslušník PZ zničil mobilný telefón žalobcu, ktorý bol nosičom záznamu o porušovaní zákona o štátnej službe príslušníkov PZ svedkami. Zároveň že príslušníci PZ zvolili predvedenie žalobcu na OO PZ Západ z dôvodu zabezpečenia toho aby sa žalobca nemohol skontaktovať s tam prítomným svedkom, za účelom dosvedčenia postupu príslušníkov PZ, resp. odniesť si aj poškodený nosič uvedeného záznamu a tento použiť. Zároveň flagrantne opomenul posúdiť v súvislostiach tú skutočnosť, že žalovaný po predvedení žalobcu na OO PZ umiestnil tohto na 20 hodín do CPZ, čo pri závažnosti skutku, z ktorého bol žalobca podozrivý potvrdzuje diskriminačný zámer a konanie a zároveň odôvodňuje pochybnosti o pravdivosti výpovedí svedkov - príslušníkov PZ.“ K replike pripojil fotokópiu elektronického podania zo dňa 02.06.2016.

5. K replike žalobcu, ktorú súd doručil žalovanému dňa 10.07.2018, sa žalovaný duplikou už nevyjadril.

6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 107 ods. 2, ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) a § 206 SSP, nezistiac vady uvedené v ust. § 195 SSP, po vypočutí žalobcu na pojednávaní, konajúc v neprítomnosti žalovaného, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalovaného orgánu verejnej správy dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

7. Žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že: „Vážený súd, v intenciách Vašej výzvy pridržiavam sa písomných podaní, ktoré som vykonal, teda žaloby, aj vyjadrenia na vyjadrenie žalovaného. Chcem zdôrazniť, resp. vyzdvihnúť aspekt absurdnosti celého priebehu konania, ktoré je kvalifikované ako priestupok, ale zároveň zvýrazňujem následné konanie orgánu, ktorý bol oprávnený konať vo veci priestupku. Označujem napadnuté rozhodnutie za arbitrárne, nakoľko sa nezaoberá mojimi argumentmi a námietkami, neobsahuje skutok, resp. vysporiadanie sa s podaním ako sa skutok udial zo strany mňa ako podozrivého, nebolo žiadnym spôsobom objasnené, že takéto podávanie skutočnosti je scestné, nemiestne a nenáležité. V rámci konania o priestupku mi nebolo umožnené nahliadnuť do spisu. To znamená, že napádam to, že rozhodnutie sa nezaoberá odvolacími dôvodmi, žalované rozhodnutie nepotiera, resp. neguje odvolacie dôvody, s ktorými sa nevysporiadal a rovnako takisto ani prvostupňové rozhodnutie sa nevyporiadáva s rovnakými dôvodmi uvedenými pri pojednávaní. Nezaoberajú sa obranou podozrivého, v rozhodnutí sa nevysporiadali s dôvodmi uvádzanými a z toho pohľadu sa rozhodnutie javí ako arbitrárne. V tomto prípade musím konštatovať, zopakovať to, že trvám na obsahu žaloby, vyjadrenia a súd žiadam, aby zvážil argumenty a vydal rozhodnutie o zrušení predmetného rozhodnutia a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému úradu.“

8. Žalovaný podaním zo dňa 11.03.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu zabezpečovania iných služobných úloh s tým, že súhlasí, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti.

9. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 194 ods. 1 a 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa ust. § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci.

Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa ust. § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch sa priestupku dopustí ten, kto neuposlúchne výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci.

Podľa ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „zákon o správnom konaní“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa ust. § 34 ods. 5 zákona o správnom konaní správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa ust. § 35 ods. 1 až 4 zákona o správnom konaní každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Ako svedok nesmie byť vyslúchnutý ten, kto by sprístupnil utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má. Výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; ich výpočet sa spravuje Občianskym zákonníkom. Správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí byt vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ust. § 47 ods. 1 až 3 zákona o správnom konaní rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

10. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného, ktorú žalovaný pripojil k svojmu vyjadreniu sa k žalobe žalobcu, vyplynul skutkový stav (zistený ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného v zmysle ust. § 135 ods. 1 SSP), podľa ktorého žalobca dňa 03.12.2016 v čase okolo 12:20 hod. v lesoparku nad ul. F. v O. aj napriek opakovanej výzve príslušníkov PZ SR „V mene zákona“, aby prestal kopať do služobného motorového vozidla PZ SR a predložil doklad totožnosti, uvedenú výzvu neuposlúchol, čím sa dopustil priestupku tým, že neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, čím sa dopustil priestupku podľa vyššie citovaného ust. § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Uvedený skutok bol žalobcovi dokázaný správou o výsledku objasňovania priestupku Obvodného oddelenia PZ Košice Západ č. E.-O.-E.-XXX/XXXX-F., súčasťou ktorej je úradný záznam OR PZ v Košiciach, OPP, OO PZ Košice Západ zo dňa 03.12.2016 o zaistení osoby žalobcu, úradným záznamom z vykonaného výsluchu zaistenej osoby žalobcu zo dňa 04.12.2016, záznamom o podaní vysvetlenia žalobcom zo dňa 04.12.2016, záznamami o podaní vysvetlenia Q. Q. a Q. L. zo dňa 09.12.2016 a zápisom o vykonanej dychovej skúške u obvineného zo dňa 03.12.2016.

11. Súd po preštudovaní spisovej dokumentácie žalovaného má v zhode so žalovaným za to, že kľúčovými dôkazmi pre uznanie žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa ust. § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch boli práve výpovede Q. L. a Q. Q., príslušníkov PZ, ktoré zhodne a jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú žalobcu zo spáchania uvedeného priestupku. Súd potvrdzuje podľa obsahu záznamov o podaní vysvetlenia Q. Q. a Q. L. zo dňa 09.12.2016, že títo svedkovia boli pred podaním výpovede riadne poučení o právnych následkoch krivej výpovede. Súd poukazuje na vyššie v bode 7 tohto rozsudku citované ustanovenie § 35 zákona o správnom konaní, podľa ktorého je každý povinný vypovedať ako svedok, musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Toto ustanovenie zakotvuje všeobecnú povinnosť svedka vypovedať ako svedok o dôležitých skutočnostiach, ktoré majú vzťah k prejednávanej veci. Podľa ustanovenia § 35 ods. 4 zákona o správnom konaní správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. V preskúmavanom prípade svedkovia toto poučenie vlastnoručne podpísali, teda preto súd nemal dôvod spochybňovať ich výpovede, pretože v priebehu priestupkového konania nebolo preukázané, že by vypovedali nepravdivo. Preto akékoľvek spochybňovanie žalobcom, smerujúce proti výpovediam uvedených svedkov, súd považuje za nedôvodné. Súd má za to, že správny orgán postupoval v súlade s označeným zákonným ustanovením zákona o správnom konaní pri hodnotení výpovede týchto svedkov, a pokiaľ ich vyhodnotil ako pravdivé, podľa názoru súdu nijak nepochybil. Nepochybil ani ak v negatívnej konotácii zaujal hodnotiaci postoj záporných vzťahov a asociácií vo vzťahu k žalobcovi, ktorý sa v čase spáchania priestupku nachádzal mierne povedané nie v triezvom stave, keď podľa dychovej skúšky vykonanej v deň skutku dňa 03.12.2016 bola u neho nameraná hladina alkoholu s pozitívnym výsledkom 0,47 mg/l.

12. Preto súd má za to, že aj odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je dostatočné, presvedčivé a tam v odôvodnení uvedenými dôkazmi správny orgán jednoznačne preukázal žalobcovi vinu, t.j. tam uvedenými výpoveďami svedkov, ktoré sú vierohodné v porovnaní s výpoveďou žalobcu, ktorú súd vyhodnocuje ako nevierohodnú pre jej nepreukázanosť v správnom konaní a smerujúcu k snahe žalobcu vyhnúť sa sankcii, ktorá mu odo dňa spáchania skutku hrozila, čoho si musel byť žalobca plne vedomý a musel očakávať sankciu odo dňa spáchania priestupku 03.12.2016, ktorého sa podľa názoru súdu bez akýchkoľvek pochybností dopustil. Žalovaný žalobcovi vykonaným zákonným dokazovaním dokázal spáchanie priestupku bez toho, že by postupoval jednostranne, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Postup žalovaného podľa názoru súdu bol nestranný a objektívny. Žalovaný vykonaným dokazovaním žalobcovi legálnym spôsobom a v súlade s vyššie citovanými procesnými ustanoveniami zákona o správnom konaní a zákona o priestupkoch preto podľa názoru súdu jednoznačne preukázal spáchanie skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového správneho orgánu a tvrdenia žalobcu o tom, že sa priestupku nedopustil, sú vzhľadom na vyššie uvedené vysvetlenia svedkov viac ako pochybné a súd ich vyhodnocuje ako účelové so snahou vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok, ktorého sa žalobca preukázateľne dopustil.

13. Podľa názoru súdu žalovaný pri rozhodovaní o priestupku žalobcu, pokiaľ ide o dokazovanie, postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ako aj so zásadou materiálnej pravdy a v nadväznosti na to pri aplikácii zásady in dubio pro reo (t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného), ktoré sú kľúčovým interpretačným vodidlom pre vyvodenie správneho právneho záveru premietajúceho sa do prejednania a rozhodnutia o priestupku, aj v súlade so zákonom. Súd k tomu ešte uvádza, že proces hodnotenia dôkazov spočíva v tom, že jednotlivým dôkazom sa prisudzuje určitá dôkazná váha. Slovo „voľné“ vyjadruje skutočnosť, že zákon nepredpisuje, akou váhou, resp. dôkaznou silou disponuje daný dôkaz, t.j. nie je stanovená akási apriórna a paušalizovaná hierarchia dôkazov. Táto zásada nadväzuje na nemenej významnú zásadu materiálnej pravdy. Kým zásada materiálnej pravdy vymedzuje pre správny orgán rozsah dokazovania, zásada voľného hodnotenia dôkazov určuje spôsob hodnotenia už vykonaných dôkazov. Vychádzajúc z tejto zásady podľa názoru súdu správne orgány v predmetnej veci správne a dostatočne určili rozsah dokazovania, pretože vo vzťahu ku skutku žalobcu to nebolo potrebné a vykonané dôkazy správne a predpísaným spôsobom v súlade s touto zásadou aj vyhodnotili. Každý dôkaz vyhodnotili samostatne (či sa obsah vzťahuje k predmetu konania, či ten ktorý svedok je dôveryhodný, či jeho svedecká výpoveď je pravdivá a či sa týka predmetu konania a na druhej strane vyhodnotili to či výpoveď žalobcu je vierohodná alebo nie).

14. Súd z uvedených dôvodov ku skutkovému stavu, ktorý zistili žalované správne orgány, uzatvára, že v správnom konaní bolo preukázané, že žalobca dňa 03.12.2016 v čase okolo 12:20 hod. v lesoparku nad ul. F. v O. aj napriek opakovanej výzve príslušníkov PZ SR „V mene zákona“, aby prestal kopať do služobného motorového vozidla PZ SR a predložil doklad totožnosti, výzvu príslušníkov PZ SR neuposlúchol, čím sa dopustil priestupku tým, že neuposlúchol výzvu verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, podľa vyššie citovaného ust. § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. V predmetnej veci súd konštatuje, že žalovaný správny orgán postupoval v zmysle zákona o priestupkoch a správne kvalifikoval konanie žalobcu ako priestupok, za ktorý mu bola podľa ust. § 47 ods. 2 s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch uložená sankcia - pokuta vo výške 100,- eur a podľa ust. § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- eur. Pri ukladaní druhu sankcie za priestupok žalovaný prihliadal aj na osobu žalobcu, ak uviedol, že: „Pri určení druhu sankcie a jej výmery v zmysle ust. § 11 ods. 1 a ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch prvostupňový správny orgán prihliadal na závažnosť, spôsob a okolnosti spáchania priestupku, ako aj na jeho následky - neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci a tiež na to, že obvinený sa konania dopustil na základe vlastného a slobodného rozhodnutia, na spáchanie skutku nebol navádzaný inými osobami a svojím konaním sťažil vykonanie služobného zákroku. Pri uložení druhu sankcie a jej výmery ďalej prvostupňový správny orgán prihliadal aj na postoj obvineného k spáchanému priestupku, najmä na skutočnosť, že počas konania o priestupku obvinený spáchanie skutku popieral napriek existencii jednoznačných dôkazov o jeho spáchaní.“

15. K významnej procesnej žalobnej námietke žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že napadnuté rozhodnutie v odôvodnení nezaznamenáva, ktoré skutočnosti boli podkladom na potvrdenie zákonnosti postupu prvostupňového správneho orgánu, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití správnych predpisov, súd uvádza, že rozhodnutie žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu, obsahuje náležitosti určené zákonom o správnom konaní uvedené v bode 7 tohto rozsudku (§ 47 ods. 1 až 3 zákona o správnom konaní), že odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia žalobcu ako účastníka konania. Medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia žalovaného je logická zhoda.

Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného preto dáva žalobcovi jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Nebolo povinnosťou žalovaného reagovať na nepodstatné skutkové otázky, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie správneho orgánu o priestupku žalobcu, túto procesnú námietku súd preto nepovažoval za dôvodnú.

16. S ďalšou významnou procesnou námietkou žalobcu, týkajúcou sa nahliadnutia do spisového materiálu žalovaného, sa žalovaný v správnom konaní dostatočne vysporiadal, ak v žalovanom rozhodnutí uviedol, že „...obvinený mal možnosť pred konaním ústneho pojednávania si vopred dohodnúť termín pre nahliadnutie do spisového materiálu, resp. mal možnosť v určenom termíne prevziať si fotokópiu celého spisového materiálu a tak sa ešte pred konaním ústneho pojednávania oboznámiť s celým spisovým materiálom. Uvedené obvinený na základe vlastného rozhodnutia nevyužil.“ K tomu súd už len dodáva, po preštudovaní spisového materiálu, že žalobca o tom, ako má požiadať o fotokópie zo spisového materiálu, bol poučený už dňa 04.12.2016, čo vyplýva z úradného záznamu z uvedeného dňa. Žalobca odmietal čokoľvek podpísať, vrátane prevzatia osobných vecí (kľúčov a zapaľovača) a nevyužil právo podať sťažnosť do zápisnice s tým, že sťažnosť podá neskôr, ako to vyplýva z uvedeného úradného záznamu. Z e-mailu žalovaného zo dňa 18.04.2017 vyplýva, že žalobcovi žalovaný oznamuje, že si môže fotokópiu spisového materiálu prevziať dňa 20.04.2017 v čase o 10:00 hod. v A budove Okresného úradu Košice, kancelária č. XXX, keďže žiadosť žalobcu zo dňa 07.04.2017 nebola podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Z e-mailu žalobcu zo dňa 18.04.2017 vyplýva, že žalobca oznamuje žalovanému vo veci prevzatia fotokópie spisového materiálu, že dňa 13.04.2017 pred správnym orgánom prehlásil, že „...na Váš úrad sa dostavím už len v prípade ústneho pojednávania.“ Preto vyhodnotenie tejto odvolacej námietky žalobcu žalovaným ako nedôvodnej bolo správne. Z uvedeného je možné vyvodiť, že žalobca si sám zapríčinil, že mu fotokópie zo spisového materiálu neboli pred ústnym pojednávaním sprístupnené, napriek snahe žalovaného tieto fotokópie mu vydať. Aj z uvedeného vyplýva, že žalobcove tvrdenia nie sú korektné a ani pravdivé, na čo súd nemohol neprihliadnuť pri hodnotení jeho tvrdení. Preto súd túto procesnú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

17. K nepodstatnej námietke žalobcu pre toto konanie o priestupku, týkajúcej sa žalobcom tvrdeného zničenia jeho mobilného telefónu a spočívajúcej v tvrdení žalobcu, že jeho mobilný telefón mu mal byť zničený príslušníkmi PZ SR - svedkami Q. L. a Q. Q., a že nebol vykonaný ním navrhovaný dôkaz, a to zistenie miesta poslednej registrácie prevádzky jeho mobilného telefónu v deň spáchania priestupku, čo vyplýva iba z obsahu výpovede žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 27.04.2017, po uplynutí cca 5 mesiacov od skutku (03.12.2016), za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta po tom, ako dňa 03.12.2016 žalobca odmietal vypovedať a čokoľvek spísať a podpísať pred službu konajúcimi príslušníkmi PZ SR, súd konštatuje, že toto tvrdenie žalobcu v správnom konaní nebolo ničím preukázané a žalobca ani nepreukázal, že by na príslušníkov PZ SR podal trestné oznámenie pre poškodzovanie cudzej veci z dôvodu, že by bolo došlo pri služobnom zákroku k zničeniu jeho mobilného telefónu. Táto žalobná námietka žalobcu bola súdom preto vyhodnotená ako nedôvodná.

18. Námietka žalobcu, týkajúca sa ním tvrdenej nezákonnej diskriminácie v spojitosti s alkoholom v dychu žalobcu, podľa žalobcu, bez jej objektívneho a rozumného zdôvodnenia, je podľa názoru súdu taktiež nedôvodná, pretože v správnom konaní bolo bez akýchkoľvek pochybností dychovou skúškou preukázané, že žalobca sa skutku kladenému mu za vinu dopustil v stave pod vplyvom alkoholu, o čom svedčí zápis o dychovej skúške žalobcu s pozitívnym výsledkom 0,47 mg/1, a preto vo vzťahu k žalobcovi bolo potrebné na túto okolnosť prihliadnuť. „Za objektívne a rozumné zdôvodnenie diskriminácie sa totiž považuje zdôvodnenie, ktoré sleduje legálny cieľ a rešpektuje zásadu primeranosti medzi použitými prostriedkami a zamýšľaným cieľom. K diskriminácii môže dôjsť vtedy, ak výkon základných práv alebo slobôd alebo ich právna úprava sú nepriaznivo ovplyvnené v dôsledku určitého dôvodu upraveného v článku 12 ods. 2 ústavy, pričom ostatní „nezaťažení“ týmito dôvodmi sú pri výkone svojich základných práv a slobôd (alebo priamo už v ich právnej úprave) zvýhodnení. Diskrimináciou alebo zvýhodnením je len určitý druh nerovnosti v základných právach a slobodách, ktorého podstatou je práve dôvod upravený v článku 12 ods. 2 ústavy a v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.“ (nález Ústavného súdu SR sp.zn. PL. ÚS 37/95). Pretože žalobca ním tvrdenú diskrimináciu ničím relevantným nezdôvodnil ani nepreukázal, súd túto žalobnú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

19. Súd pre úplnosť dodáva, že z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného taktiež vyplýva, že žalobca dňa 21.12.2016 podal odvolanie proti rozhodnutiu o zaistení zo dňa 03.12.2016, v ktorom namietal, že konajúci príslušníci písomne nezaznamenali ústne prednesené jeho odvolanie voči zaisteniu, o ktorom odvolaní bolo rozhodnuté konečným rozhodnutím o odvolaní č. O.-O.-E.-XX-XXX/XXXX zo dňa 30.01.2017, ktorým jeho odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie o zaistení žalobcu zo dňa 03.12.2016 potvrdené, na ktoré súd pri svojom rozhodnutí bral taktiež zreteľ, keďže ide o konečné rozhodnutie a toto rozhodnutie, ako aj z obsahu žaloby žalobcu nepriamo vyplýva, nebolo napadnuté žalobou podľa SSP. Preto súd aj z tohto rozhodnutia ako zákonného musel vychádzať a naň prihliadať.

20. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov, po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne, správne a úplne zistili skutkový stav veci, svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili, a keďže nezistil ani žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť ich rozhodovania, a prvostupňovým správnym orgánom uložená sankcia je v súlade so zákonom, dostatočne odôvodnená, preto žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

21. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi preskúmacieho súdneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP), a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 168 SSP neuplatnil, súd vo výroku rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.