Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/527/2015

Potvrdené rozhodnutím 10Co/74/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobkyne: C. G., X.. XX.X.XXXX, V. L. N. XXX, XXX XX N., zast. JUDr. Ing. Zuzanou Lodovou Amrichovou, advokátkou, so sídlom Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 42341396, proti žalovaným: 1./ WEMOVE INVESTMENT, a.s., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 36 434 361, 2./ RSQ 1, s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 48 319 643, obaja zast. Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, zmluvy o poskytnutí úveru „P.", o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 21C/527/2015-269 zo dňa 15.3.2019, takto jednohlasne rozhodol: Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie. Žalovaní v 1/ a 2/ rade majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu C. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, zast. JUDr. Ing. Zuzanou Lodovou Amrichovou, advokátkou, so sídlom Námestie slobody 25, Humenné, proti žalovaným 1/ WEMOVE INVESTMENT, a.s., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 36434361, 2/ RSQ 1, s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 48319643, obaja zast. Advokátska kancelária Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519, o určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí úveru, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička", takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala aby súd určil, že Zmluva o poskytnutí úveru „. K. č. N. XXXXX- XX zo dňa 22.07.2004, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. B. XXXXX-XX, Zmluva o poskytnutí úveru „. K. č. N. XXXXX-XX zo dňa 13.05.2005, Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. B.. XXXXX-XX, Zmluva o poskytnutí úveru „. č. N. XXXXX-XX zo dňa 26.03.2007 a Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. B. XXXXX- XX uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a pôvodne žalovaným v 3. rade ako pôvodným veriteľom je neplatná.

2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe Zmluvy o poskytnutí úveru „. K. č. N. XXXXX- XX zo dňa 22.07.2004 spoločnosť VÚB, a.s. ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi pôžičku vo výške 100.000,- Sk, s výškou splátky 2230,- Sk pri počte 60 splátok. V ten istý deň bola podpísaná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. B. XXXXX-XX, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa na predmet zálohu, ktorým sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom R., katastrálne územie N., obec N.. Na základe Zmluvy o poskytnutí úveru „Quatro rekonštrukcie“ č. N. XXXXX-XX zo dňa 13.05.2005 pôvodne žalovaný VÚB, a.s. ako veriteľ poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 130 000,- Sk, pričom prvá splátka vrátane dohodnutého úroku bola splatná dňa 20.06.2005 vo výške 2880,- Sk s počtom splátok 60. V ten istý deň bola medzi žalobkyňou a VÚB, a.s. podpísaná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. B. XXXXX-XX, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa na predmet zálohu, ktorým sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Na základe Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. N. XXXXX-XX zo dňa 26.03.2007 spoločnosť VÚB a.s. poskytla žalobkyni pôžičku vo výške 140.000,- Sk, prvá splátka bola splatná 20.04.2007 vo výške 3140,- Sk s počtom 60, . V ten istý deň bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. B. XXXXX-XX, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa na predmet zálohu, ktorým sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako zástupca spoločnosti VÚB, a.s. žalobkyni listom zo dňa 27.04.2015 oznámila, že pohľadávky spoločnosti VÚB, a.s. z titulu zmlúv o úvere boli postúpené na spoločnosť DONAU Finance s.r.o.. Listom zo dňa 16.06.2015 spoločnosť Wemove Invest ako dražobník vyzval žalobkyňu na sprístupnenie Nehnuteľností za účelom vykonania znaleckého ocenenia pri vykonaní dobrovoľnej dražby. Dňa 18.08.2015 podala žalobkyňa návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd predbežne zakázal žalovanému v 1. Rade realizovať výkon záložného práva akýmkoľvek spôsobom k predmetu zálohu - nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne zapísaných na Z. Č.. XXX. Okresný súd návrhu vyhovel v konaní vedenom pod sp. zn. 5C/447/2015 s tým, že žalobkyni uložil lehotu 30 dní na podanie žaloby. Predmetné zmluvy sa považujú za spotrebiteľské zmluvy, nakoľko spĺňajú všetky podmienky ustanovené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Pri dohodnutých výškach mesačných splátok podľa Zmlúv o úvere celková výška navýšenia predstavuje sumu 125.000,- Sk (4150 eur), t.j. viac ako 33,8 % z poskytnutej nominálnej hodnoty pôžičky za 5 rokov poskytnutia peňažnej sumy. V čase podpisu zmlúv o úvere, t.j. v rokoch 2004-2007 bola podľa štatistických údajov NBS priemerná úroková sadzba úverov obchodných bánk na bývanie vo výške 5,2 % do 6,8 % ročne. Žalobkyňa má za to, že Zmluvy o úvere sú v absolútnom rozpore s dobrými mravmi. Boli jej poskytnuté finančné prostriedky vo výške 370 000,- Sk ( 12 281 eur) a veriteľovi mala vrátiť celkovú čiastku 495 000,- Sk ( 16 430 eur). Výška úroku je neprimeraná, prieči sa dobrým mravom a keďže patrí k podstatným náležitostiam zmluvy, Zmluva o pôžičke je absolútne neplatná. Zmluvami o zriadení záložného práva sa zriadilo záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne, pričom trhová hodnota nehnuteľností niekoľkonásobne prevyšuje záväzok žalobkyne voči žalovaným. Má za to, že Zmluvy o poskytnutí úveru sú absolútne neplatné a keďže zmluvy o zriadení záložných práv sú závislé na zmluvách o úvere, tiež sa považujú za absolútne neplatné.

3. Pôvodne žalovanými v tomto konaní boli žalovaný v1. rade- DONAU Finance s.r.o.,, v 2. rade WEMOVE INVESTMENT, s.r.o a v 3. Rade Všeobecná úverová banka, a.s.. Súd uznesením sp. zn. 21C/527/2015 zo dňa 19.09.2016 pripustil, aby do konania na strane žalovaného v 4. rade vstúpila spoločnosť DF real, s.r.o. Uznesením zo dňa 28.04.2017 súd vyslovil, že pokračuje v konaní na strane žalovaného v 1. Rade so spoločnosťou Tasmania, s.r.o, z dôvodu zániku spoločnosti DONAU Finance, s.r.o., a zlúčením.

4. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby súd uznesením sp. zn. 21C/527/2015 zo dňa 04.01.2018 zastavil konanie voči žalovaným v 1. a 3. rade a nepriznal im nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2018.

5. Uznesením sp. zn. 21C/527/2015 zo dňa 17.08.2018 súd vyslovil, že pokračuje na strane žalovaného v 2. Rade so spoločnosťou RSQ 1, s.r.o ako právnym nástupcom spoločnosti DF real, s.r.o..

6. Na pojednávaní súdu dňa 17.08.2018 žalobkyňa uviedla, že po smrti manžela v roku 2003 bola v zlom psychickom a fyzickom stave. Mala v zlom stave strechu, chcela ju dať do poriadku, chodili jej ponuky od veriteľov preto vzala úvery. Nebola schopná splácať úver, preto vzala druhý úver, dostala sa do kolotoča. V čase, kedy brala úvery mala príjem, v súčasnosti má príjem iba okolo 300 eur zo starobného a vdovského dôchodku. Brala si pôžičky aj od iných spoločností, vybíjala „klin klinom“. Niektoré spláca doteraz po 5 eur mesačne. Spoločnosti sa jej nepýtali, či má z čoho splácať úvery.

7. Zástupca žalovaných na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že v prvom rade žalobkyňa udáva ako dôvod neplatnosti úverových zmlúv neprimerane vysoké úroky. Uvádza, že navýšenie nominálnej hodnoty poskytnutých úverov je 33 % zatiaľ čo priemerná úroková sadzba dosahuje 5 až 7 % tak ako to deklaruje národná banka v danom období. Tu chce uviesť, že 33 %-né navýšenie predstavuje navýšenie za celé obdobie trvania úverového vzťahu to znamená za 5 rokov, a to v prípade ak by žalobkyňa riadne a včas splácala uvedený úver. Teda ak tých 33 % rozdelíme na jednotlivé roky dospejeme k úroku 6,6 % ročne čo sa zmestí aj do úverového rámca publikovaného národnou bankou. V zmysle zákona ustálenej judikatúry neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi sú také úroky, ktoré v podstatnej miere prevyšujú úroky obvykle poskytované obchodnými bankami na finančnom trhu. Takýmto podstatným navýšením nemožno považovať navýšenie o 1 alebo 2 % od priemeru, ale môže ísť o navýšenie o 20 a viac percent. Teda v tomto prípade nemožno hovoriť o podstatne navýšenom úroku. Pokiaľ by brali aj že je to pravda tak platí ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého aj keď je neplatná časť zmluvy neznamená to automaticky neplatnosť celej zmluvy. Taktiež žalobkyňa do dnešného dňa uhrádza jednotlivé úvery čím opakovane uznáva právny dôvod a výšku záväzkov. Žalobkyňa ďalej uvádza neprimerané zabezpečenie úverov. Tu si treba položiť otázku čo sa považuje pod neprimeraným zvýšením. Podľa nás tu mal zákonodarca na mysli situácie keď pre dlh napríklad 2000,- Eur dôjde k pochybnej dražbe a dlžník zostane bez strechy nad hlavou a nehnuteľnosť má hodnotu rádovo v desiatkach tisícoch eur. V tomto prípade však celková hodnota poskytnutých úverov žalobkyni predstavuje sumu cca 16.000,- Eur, zatiaľ čo nehnuteľnosť bola ocenená na sumu 14.300,- Eur, a to znaleckým posudkom z roku 2015 už po vykonaní rekonštrukcií, teda predpokladáme, že po rekonštrukciách sa hodnota navýšila. Z toho je zrejmé, že ak by sa dobrovoľná dražba realizovala predpokladaný výťažok by ani nepostačoval na úhradu istiny resp. celého zabezpečovaného dlhu.

8. Na pojednávaní súdu dňa 15.03.2019 právna zástupkyňa žalobkyne trvala na podanej žalobe. Namieta predovšetkým absolútnu neplatnosť týchto zmlúv, a to z dôvodu výšky úrokovej sadzby, a to aj napriek tomu, že v tom čase ustanovenie o úžere ešte nebolo prijaté resp. platné. Má za to, že celková výška sumy, ktorú mala zaplatiť žalobkyňa žalovaným spĺňa podmienky o úžere, a preto podľa nás je neplatná absolútne neplatná celá úverová zmluva. Taktiež napáda absolútnu neplatnosť týchto úverových zmlúv aj z dôvodu, že žalobkyňa ich uzatvorila ako spotrebiteľka a v tiesni, pretože v tom čase bola čerstvou vdovou, nemala dostatok finančných prostriedkov čo podľa nich zneužil predchádzajúci prvý veriteľ. V prípade ak by súd mal opačný názor a žalobu by zamietol, navrhla, aby súd nepriznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, a to z dôvodu podľa § 257 Civilného sporového poriadku, pretože žalobkyňa má len dôchodok vo výške 294,- Eur mesačne a prípadná náhrada trov by ju ohrozila v jej živote, čo už aj predtým konštatovali na predchádzajúcich pojednávaniach z hľadiska jej sociálnej a finančnej situácie.

9. Právny zástupca žalovaných žiadal na pojednávaní žalobu zamietnuť. K námietke úžery zo strany žalobkyne uviedol, že prvotným veriteľom v týchto právnych vzťahoch bola banka, ktorá podliehala dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenskej republiky. V jednotlivých úverových zmluvách bola dohodnutá priemerná úroková sadzba vo výške 9,1 % ročne, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za úžeru v zmluve alebo neprimeranú zmluvnú podmienku. Aj v prípade, že by bola žalobkyňa úspešná v tomto konaní, malo by to za následok, že na strane žalovanej by vznikol nárok na bezdôvodné obohatenie voči žalobkyni a má za to, že zmluvy o záložnom práve zabezpečujú aj tento nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda prípadným kladným rozsudkom by sa právne postavenie žalobkyne ako dlžníčky nezmenilo. Čo sa týka návrhu právnej zástupkyne žalobkyne o náhrade trov konania, ktorá poukazuje na § 257 Civilného sporového poriadku mám za to, že v tomto konkrétnom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali nepriznať neúspešným resp. úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Tento spor vyvolala žalobkyňa, ktorá podala žalobu je teda pánom sporu a mala by teda znášať aj dôsledky jeho výsledku. Žalovaní ponúkli žalobkyni možné mimosúdne vyriešenie sporu, a to aj v tom zmysle, že by mohla v uvedenom dome dožiť avšak žalobkyňa na túto ponuku žiadnym spôsobom nereagovala.

10. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť.

11. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Na základe Zmluvy o poskytnutí úveru „. K. č. N. XXXXX- XX zo dňa 22.07.2004 spoločnosť VÚB, a.s. ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi pôžičku vo výške 100.000,- Sk, s výškou splátky 2230,- Sk pri počte 60 splátok. Výška úrokovej sadzby bola stanovená na 8,90 % ročne. V ten istý deň bola podpísaná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. B. XXXXX-XX, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa na predmet zálohu, ktorým sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Snina, katastrálne územie N., obec N.. Na základe Zmluvy o poskytnutí úveru „Quatro rekonštrukcie“ č. N. XXXXX-XX zo dňa 13.05.2005 pôvodne žalovaný VÚB, a.s. ako veriteľ poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 130 000,- Sk, pričom prvá splátka vrátane dohodnutého úroku bola splatná dňa 20.06.2005 vo výške 2880,- Sk s počtom splátok 60. Výška úrokovej sadzby bola stanovená na 8,90 % ročne. V ten istý deň bola medzi žalobkyňou a VÚB, a.s. podpísaná Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. B. XXXXX-XX, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa na predmet zálohu, ktorým sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne.

16. Na základe Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. N. XXXXX-XX zo dňa 26.03.2007 spoločnosť VÚB a.s. poskytla žalobkyni pôžičku vo výške 140.000,- Sk, prvá splátka bola splatná 20.04.2007 vo výške 3140,- Sk s počtom 60, . Výška úrokovej sadzby bola stanovená na 9,60 % ročne. V ten istý deň bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. B. XXXXX- XX, na základe ktorej bolo zriadené záložné právo v prospech veriteľa na predmet zálohu, ktorým sú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne.

17. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov týchto zmlúv, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže pôvodný veriteľ ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetné zmluvy so žalobkyňou, ktoráje fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

18. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti vyššie uvedených zmlúv o úvere predovšetkým z dôvodu, že dohodnutá úroková sadzba je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatná v zmysle § 39 a keďže je to podstatná náležitosť zmluvy, zmluva ako taká je absolútne neplatná.

19. V zmluvách o úvere bola úroková sadzba dohodnutá vo výške 8,9 % ročne, resp. 9,60 % ročne.

20. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov(§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/312/2015 zo dňa 24.05.2016.

21. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov v júli 2004, máji 2005 a marci 2007 kedy boli predmetné zmluvy uzavreté, v sadzbe 8,10 %, 7,40 % a 6,24%. Úroková sadzba predmetných úverov nie je podstatne vyššia ako boli priemerné úrokové sadzby, preto sa súd nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že by malo ísť o úžeru a úrokové sadzby by boli v rozpore s dobrými mravmi.

22. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalovaných, a síce uvedené úverové zmluvy uzavrela so žalobkyňou banka - pôvodný veriteľ VÚB, a.s., ktorá je pod dozorom a dohľadom Národnej banky Slovenskej republiky. Súd nezistil, že by uvedené úverové zmluvy obsahovali neprijateľné podmienky, pričom treba poukázať i na skutočnosť, že aj prípadné vyhlásenie niektorej zmluvnej podmienky za neplatnú nemá za následok neplatnosť zmluvy ako celku, ale len konkrétneho zmluvného ustanovenia. V konaní nebolo ani preukázané, že by boli porušené dobré mravy výškou úrokovej sadzby, ako to namietala žalobkyňa, a ani to, že by žalobkyňa konala v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok alebo že by bola bankou uvedená do omylu. Zriadenie záložného práva patrí medzi legitímny zabezpečovací inštitút, ktorým banka zabezpečila svoje nároky voči žalobkyni pre prípad, že by táto neplnia svoje záväzky. Súd nezistil, že by zabezpečenie pohľadávok banky bolo v zjavnom nepomere k hodnote zálohu tak, ako to tvrdila žalobkyňa. Ako uviedol žalovaný, celková hodnota poskytnutých úverov žalobkyni predstavuje sumu cca 16.000,- Eur, zatiaľ čo nehnuteľnosť bola ocenená na sumu 14.300,- Eur, a to znaleckým posudkom z roku 2015. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 257 CSP. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutý aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter ( porovnaj uz. KS PO sp. zn. 21Co/127/2016 zo dňa 30.08.2016).

24. V danom prípade je žalobkyňa starobná dôchodkyňa - vdova, a súd mal listinami doloženými žalobkyňou preukázaný jej nízky príjem (297,20 eur mesačne) ako aj veľmi zlý zdravotný stav. Práve tieto okolnosti, s prihliadnutím aj na charakter sporu, kde žalobkyňa vystupuje ako spotrebiteľ, súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.