Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-32-2019.pdf
PDF · 110.83 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/32/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Marty Šašinkovej, v právnej veci žalobcu: KURÁŇ & MARKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., Kresánkova 8, 841 05 Bratislava, IČO: 36 769 771, proti žalovanému: FINPOINT "družstvo", Tallerova 4, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 807 717 o zaplatenie 4.140,00 eur s prísl. a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 40Cb/201/2018-39 zo dňa 25.01.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 40Cb/201/2018-39 zo dňa 25.01.2019, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeného dňa 27.12.2018 a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania súvisiacich s rozhodovaním o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca podal dňa 27.12.2018 na Okresný súd Bratislava I žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 4.140,00 eur. Súčasťou žaloby bol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žalobca žiadal, aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese Q. I., obec Q. - m.č. R., katastrálne územie R., zapísanú na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Q., katastrálny odbor ako parcela CKN č. XXXX/XX, druh pozemku: F., o výmere: 1145 m2 v prospech žalobcu: KURÁŇ & MARKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kresánkova 8, 841 05 Bratislava, IČO: 36 769 771 zapísaná v Obchodnom registri okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 45675/B, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 4.140,00 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% p.a. od 18.10.2018 až do zaplatenia zo sumy 4.140,00 eur. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou vykonávajúcou advokáciu a žalovaný je družstvom, pričom žalobca poskytuje žalovanému právne služby v právnej veci: Družstvo podielnikov Devín c/a FINPOINT družstvo, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 19C/40/2014, a to na základe plnej moci udelenej žalovaným. V čl. IV ods. 1 Zmluvy o poskytovaní právnych služieb sa strany dohodli, že žalobca bude žalovanému účtovať za poskytnuté právne služby podľa počtu odpracovaných hodín, pričom hodinovú sadzbu si dohodli vo výške 150,00 eur za každú začatú hodinu. Dňa 11.06.2018 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. OF8118-006, znejúcu na sumu 4.410,00 eur splatnú dňa 26.06.2018 za špecifikované právne služby. Pohľadávku žalovaný do dnešného dňa neuhradil ani čiastočne. Žalobca pohľadávku najskôr neurgoval, avšak dňa 28.09.2018 bola žalovanému aj predsedovi žalovaného zaslaná výzva na úhradu faktúry OF8118-006. Na výzvu reagoval L.. L. e-mailom zo dňa 04.10.2018, v ktorom uviedol, že o spore z pohľadávky nemal vedomosť a žiadal o zaslanie viacerých dokumentov. Žalobca uvedenú odpoveď považoval za zarážajúcu, nakoľko sa L.. L. osobne zúčastnil pojednávania vo veci sp. zn. 19C/40/2014 a e-mailom zo dňa 05.10.2018 ho žalobca informoval, že na úhrade trvá. S úhradou predmetnej pohľadávky sa dostal žalovaný dňom 27.06.2018 do omeškania. Žalobca mal za to, že
existuje dôvodná obava, že výkon súdneho rozhodnutia v tejto veci bude v budúcnosti ohrozený a že žalobca sa v prípade úspechu vo veci nebude môcť domôcť uspokojenia svojej pohľadávky, čo je dané predovšetkým skutočnosťou, že dňa 07.08.2018, kedy bolo predsedovi družstva L.. F. L. vznesené obvinenie pre pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Trestného zákona, spáchaný formou účastníctva, pre obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona spáchaný formou účastníctva, ďalej v bode 3 za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa ust. § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b, ods. 3 písm. c) s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona v štádiu prípravy s poukazom na § 13 ods. 1 Trestného zákona, a to v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-390/NKA-PK-BA-2018. V danom čase bol L.. F. L. zadržaný a bol podaný návrh na jeho väzobné stíhanie. Obvinený nebol vzatý do väzby, nakoľko vyhlásil, že v spoločnosti FINPOINT "družstvo" bol len bielym koňom a s činnosťou uvedenej spoločnosti nemá inač nič spoločné. Z tejto jeho argumentácie vyplynulo, že je podložené podozrenie, že úhradu pohľadávky dobrovoľne nevykoná. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že z inej časti výpovede L.. L. vyplýva, že takmer bezprostredne po svojom prepustení previedol nehnuteľný majetok spoločnosti LANOVA, s.r.o., na zahraničnú obchodnú spoločnosť CP Hungary Business Consultancy Kolrátolt Felelosségu Társaság za sumu, ktorú si nepamätal, a to z dôvodu, že táto mala mať údajné podlžnosti voči spoločnosti LANOVA, s.r.o., pričom z obchodného registra vyplýva, že L.. L. je osobou ovládajúcou túto zahraničnú obchodnú spoločnosť. Je preto podľa názoru žalobcu zrejmé, že L.. L. sa rozhodol zbavovať majetku, ktorý jeho obchodné spoločnosti vlastnia a za tým účelom preukázateľne v minulosti využil prevod nehnuteľného majetku do zahraničia za účelom údajnej pohľadávky medzi jeho spoločnosťami, z kúpnej ceny za ktoré nedostal údajne ani časť. Žalobca je toho názoru, že vyššie uvedeným je daná obava, že žalovaný počas konania podnikne také právne kroky, ktorými zmarí čo i len čiastočné uspokojenie pohľadávky, nakoľko v iných jeho spoločnostiach takéto úkony už vykonal, a preto je odôvodnené zabezpečiť pohľadávku nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Podľa informácii vyplývajúcich z katastrálneho portálu je žalovaný výlučným vlastníkom viacerých nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, vedenom pre k.ú. R., okrem iných aj parcely CKN č. XXXX/XX, druh pozemku F., o výmere 1145 m2. Žalobca zdôraznil, že zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nedochádza k zhoršeniu právneho postavenia žalovaného, ale k posilneniu právnej istoty žalobcu, nakoľko k výkonu záložného práva nie je možné pristúpiť pre meritórnym rozhodnutím súdu.
2. Súd prvej inštancie poukázal na § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), § 344 CSP, § 324 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1 veta prvá CSP a § 255 ods. 1 CSP a uviedol, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je zamedzenie možného nebezpečenstva zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorá je alebo by mohla byť neskôr judikovaná. Medzi základné predpoklady zriadenia zabezpečovacieho opatrenie patrí návrh na jeho zriadenie, spôsobilý predmet, návrh musí smerovať na zabezpečenie spôsobilej pohľadávky a musí existovať obava z budúceho zmarenia exekúcie. Obava, že exekúcia bude zmarená musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Súd v rámci rozhodovania o splnení predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevykonáva dokazovanie, iba skúma, či žalobca dostatočne osvedčil skutočnosti, ktoré sú v zmysle Civilného sporového poriadku predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to najmä také, ktoré osvedčujú že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade nebola osvedčená obava zo zmarenia exekúcie, keď žalobca nepreukázal, že by žalovaný podnikal resp. pripravoval kroky, ktoré by viedli k zmareniu budúcej možnej exekúcie, teda žeby sa zmenšoval resp. hrozilo zmenšovanie majetku žalovaného, čo by malo vplyv na budúcu možnú exekúciu. Žalobca svoju obavu odôvodnil tým, že tretia osoba, spoločnosť Lanova s.r.o, previedla podľa vyjadrenie jej konateľa L.. F. L. vo výpovedi pred orgánom činným v trestnom konaní zo dňa 19.12.2018, svoj majetok v rámci vyrovnania podlžnosti na zahraničnú obchodnú spoločnosť, za čo nemala ešte dostať odplatu. L.. L. sa teda podľa tvrdenia žalobcu rozhodol zbavovať majetku, ktorý jeho obchodné spoločnosti vlastnia. Podľa žalobcu má teda obava zo zmarenia exekúcie vyplývať aj zo skutočnosti, že konateľ žalovaného už úkony smerujúce k zmenšovaniu majetku spoločnosti v iných jeho spoločnostiach vykonal. Ako druhú skutočnosť, ktorá podľa žalobcu zakladá obavu zmarenia budúcej exekúcie uviedol žalobca ďalšie vyjadrenie predmetnej osoby v rámci uvedeného výsluchu, kde L.. F. L. uviedol, že vo firmách, v ktorých vystupuje ako konateľ, zároveň majiteľ a spoločník robí potrebné kroky, aby ich mohol dať do likvidácie, a nie
je to jednoduché, keď sú tam podlžnosti. Podľa výpisu z obchodného registra je predmetná osoba L.. F. L. uvedený ako štatutárny orgán žalovaného, vo funkcii predsedu predstavenstva. Súd prvej inštancie mal za to, že za skutočnosť, ktorá by mohla viesť k zmareniu exekúcie voči žalovanému, nemožno považovať konanie tretej osoby vo vzťahu k jej obchodným partnerom, teda osôb, ktoré nie sú účastníkmi tohto konania aj napriek tomu, že uvedené osoby spája osoba konateľa. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na to, že napriek tomu, že predmetný prevod sa nevzťahuje na strany sporu, žalobca neosvedčil, že by šlo o prevod fiktívny, resp. uskutočnený v úmysle zmenšovania majetku. Štatutárnym orgánom žalovaného je v pozícii predsedu predstavenstva L.. F. L.. Konanie spoločnosti je podľa predmetného výpisu upravené tak, že za spoločnosť koná a podpisuje predseda družstva s podpredsedom družstva, ktorým je podľa výpisu z obchodného registra Q. S. P.. Súd prvej inštancie týmto poukázal na fakt, že L.. F. L. nie je oprávnený konať za spoločnosť samostatne. Ako ďalej súd ozrejmil, ani samotná skutočnosť, že sa konateľ žalovaného vyjadril, že robí potrebné kroky, aby spoločnosti, v ktorých je konateľ, spoločník alebo majiteľ, mohol dať do likvidácie, nemožno považovať za obavu zmarenia exekúcie. Likvidácia obchodnej spoločnosti znamená právom upravený postup mimosúdneho vyrovnania majetkových pomerov zrušenej obchodnej spoločnosti. Likvidácia teda predstavuje speňažovanie majetku, uspokojovanie pohľadávok veriteľov a rozdelenie likvidačného zostatku. Prípadné zrušenie spoločnosti a následná likvidácia, teda zákonnom upravený postup, podľa názoru súdu nemôže byť považovaná za skutočnosť, ktorá by viedla k zmareniu exekúcie a bola by dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. O trovách konania súvisiacich s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, ale v nadväznosti na zásadu efektivity a hospodárnosti žalovanému napriek jeho úspechu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie neprihliadol na všetky okolnosti odôvodňujúce obavu, že žalovaný podnikne kroky k tomu, aby žalobcovi znemožnil uspokojenie jeho pohľadávky za poskytnuté právne služby a dospel tak k nesprávnym záverom. Namietal, že voči predsedovi predstavenstva žalovaného je v súčasnosti vedené trestné stíhanie pre pokračovací zločin prijímania úplatku a aj pre obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku, pre ktoré bolo vznesené obvinenie aj niektorých jeho obchodným spoločnostiam. L.. L. zaujal k svojmu trestnému stíhaniu postoj, že do obchodných spoločností, v ktorých je konateľom a/alebo spoločníkom, mal byť údajne iba formálne dosadený spoluobvineným I.. Q. D., ktorý ho v tejto pozícii údajne aj riadil. V rozpore s tvrdením predsedu predstavenstva žalovaného je však skutočnosť, že v mene jednej z jeho obchodných spoločností, a to LANOVA, s.r.o., krátko po prepustení zo zadržania na slobodu, previedol nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v k.ú. D. na zahraničnú obchodnú spoločnosť kontrolovanú I. K.. Dôvodom tohto prevodu mala byť údajne snaha o splnenie dlhu spoločnosti LANOVA, s.r.o. (predávajúci) voči spoločnosti Zenith Commerce Ltd.; v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bola vo vlastníctve L.. L., avšak dnes už je vo vlastníctve Ivana Cvika, ktorý sa mal financovať z kúpnej ceny vyplatenej spoločnosťou CP Hungary Business Consultancy Korlátolt Felelósségu Társaság (opäť obchodná spoločnosť pod kontrolou I. K.). Napriek takto vysvetlenému dôvodu prevodu tejto nehnuteľnosti však L.. L. nevedel uviesť ani za akú cenu túto nehnuteľnosť predal, vedel iba, že kúpna cena spoločnosti LANOVA, s.r.o. uhradená nebola. Zároveň L.. L. orgánom činným v trestnom konaní uviedol, že podniká kroky k tomu, aby jeho spoločnosti vstúpili do likvidácie. Jednou z takýchto spoločností je pritom aj FINPOINT "družstvo". Žalobca mal za to, že uvedené skutočnosti preukazujú že L.. L. podnikol pred likvidáciou jednej zo svojich spoločností také kroky, ktoré vykazujú znaky účelového zbavovania sa majetku, keďže za reálny majetok spoločnosť LANOVA, s.r.o. získala iba pohľadávku, ktorú stále eviduje ako neuhradenú, čím sa flagrantným spôsobom zhoršilo právne postavenie veriteľov spoločnosti LANOVA, s.r.o. pred jej vstupom do likvidácie. K tomuto prevodu pritom došlo medzi navzájom spriaznenými osobami, a to medzi spoločnosťami pod kontrolou L.. L., resp. I. K.. Žalobca mal za to, že uvedené udalosti nemožno vnímať izolovane ako udalosť týkajúcu sa od žalovaného nezávislého subjektu, keďže kontext tohto prevodu L.. L. vysvetlil tým, že podniká kroky na likvidáciu svojich spoločností, v ktorých mal byť „bielym koňom“. Obava, že rovnakým spôsobom bude L.. L. nakladať aj s nehnuteľným majetkom žalovaného, a to v úmysle sťažiť veriteľom vymoženie ich pohľadávok, je preto podľa žalobcu osvedčená. Žalobca poukázal aj na list podpísaný L.. L., v ktorom tvrdil, že nemá vedomosť o existencii sporov, v ktorých advokátska kancelária žalobcu poskytovala žalovanému právne služby, hoci sa preukázateľne zúčastnil pojednávania vo veci, kde žalovaného žalobca zastupuje. Uvedené nasvedčuje podľa žalobcu tomu, že žalovaný robí účelové obštrukcie formálnym popieraním právneho vzťahu s žalobcom v úmysle získať čas, ktorý môže následne využiť vo svoj prospech (napr. na zbavenie sa majetku spôsobom obdobným ako v LANOVA, s.r.o.). Záverom
žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a navrhované zabezpečovacie opatrenie nariadil.
5. K odvolaniu žalobcu sa listom zo dňa 26.02.2019 vyjadril žalovaný, ktorý mal za to, že skutočnosti uvádzané žalobcom v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, týkajúce sa predsedu predstavenstva L.. F. L. a okolností a podmienok predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve obchodnej spoločností LANOVA, s. r. o., Svoradova 1, Bratislava 81103, IČO: 44 292 171, považuje za irelevantné vo vzťahu k tvrdenej existencii obavy z výkonu exekúcie pohľadávky žalobcu voči žalovanému. Žalovaný je odlišným subjektom ako LANOVA, s.r.o., preto nemôže existovať príčinná súvislosť medzi obchodnými vzťahmi spoločnosti LANOVA, s.r.o. a obavou žalobcu o výkon prípadnej exekúcie vo vzťahu k žalovanému. Žalovaný tvrdí, že opakovane vyzýval žalobcu na predloženie relevantnej dokumentácie týkajúcej sa uplatňovanej pohľadávky za účelom posúdenia existencie právneho dôvodu a dôvodnosti výšky pohľadávky uplatňovanej žalobcom u žalovaného. Žalobca odmietol predložiť žalovanému podklady k uplatňovanej pohľadávke a z tohto dôvodu pohľadávka žalobcu nemohla byť uhradená. Žalobca preukazuje svoje tvrdenie priloženou výzvou žalovaného zaslanou žalobcovi dňa 04.10.2018. Taktiež žalovaný poukázal na skutočnosť, že dňa 12.02.2019 sa uskutočnila členská schôdza žalovaného, na ktorej bol prijaté uznesenie o odvolaní predsedu L.. F. L. a zvolení nového predsedu L.. D. Y.. Žalovaný vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne.
6. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keď napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
7. Žalobca - navrhovateľ sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením dňa 27.12.2018 domáhal ochrany zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda ochrany veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje v zmysle § 343 ods. 1 CSP inštitút, na základe ktorého súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Súd je viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu, ako to navrhuje navrhovateľ, pričom nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku a nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Osvedčenie rozhodujúcich skutočností, ktoré v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním, znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.
8. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP bude musieť navrhovateľ opísať skutočnosť, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku, alebo ak základ nároku nie je minimálne osvedčený, nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva i iné majetkové hodnoty, avšak musí sa jednať o taký predmet zálohu, u ktorého v danom prípade bude tento inštitút reálne napĺňať svoj účel.
9. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať výlučne peňažnú pohľadávku. S tým súvisí aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, kedy práve zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť marenia a uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti, zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke na zabezpečenie ktorej
súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
10. Podľa § 344 CSP sa na zabezpečovacie opatrenie použijú primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie má k zabezpečovaciemu opatreniu subsidiárne postavenie. To znamená, že súd pristúpi k nariadeniu neodkladného opatrenia iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
11. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia - žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v spore so žalovaným o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 4.140,00 eur s príslušenstvom, ktorá mala vzniknúť titulom Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 21.10.2014, keď žalobca poskytoval žalovanému právne služby vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 19C/40/2014 na základe plnej moci udelenej žalovaným. Dňa 11.06.2018 žalobca vystavil žalovanému faktúru č. OF8118-006 znejúcu na sumu 4.410,00 eur, vystavenú dňa 11.06.2018 a splatnú dňa 26.06.2018 za špecifikované právne služby, avšak pohľadávku žalovaný neuhradil, a to ani čiastočne. Ako vyplýva z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, žalobca sa domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese Q. I., obec Q. - m.č. R., katastrálne územie R., zapísanú na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Q., katastrálny odbor ako parcela CKN č. XXXX/XX, druh pozemku: F., o výmere: 1145 m2 v prospech žalobcu: KURÁŇ & MARKOVÁ, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Kresánkova 8, 841 05 Bratislava, IČO: 36 769 771 zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 45675/B, keďže mal žalobca za to, že je daná obava, že žalovaný počas konania podnikne také právne kroky, ktorými zmarí čo i len čiastočné uspokojenie pohľadávky, nakoľko v iných jeho spoločnostiach takéto úkony už vykonal, a preto je odôvodnené zabezpečiť pohľadávku nariadením zabezpečovacieho opatrenia.
16. Odvolací súd sa názorovo zhodol so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v posudzovanom prípade neosvedčil existenciu nebezpečenstva ohrozenia jeho práva. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a z listinných dôkazov založených v súdnom spise nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Je nutné prisvedčiť názoru súdu prvej inštancie, že konanie tretej osoby (spoločnosti LANOVA, s.r.o.) vo vzťahu k jej obchodným partnerom ako osôb, ktoré nie sú stranami tohto sporu, nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by mohla viesť k zmareniu exekúcie voči žalovanému, a to aj v prípade, že tieto osoby spája rovnaká osoba konateľa. Tvrdenie žalobcu, že predseda družstva L.. L. sa rozhodol zbavovať majetku, ktorý jeho obchodné spoločnosti vlastnia, pričom za tým účelom preukázateľne v minulosti využil prevod nehnuteľného majetku do zahraničia, a preto je daná obava, že žalovaný zmarí uspokojenie pohľadávky, nakoľko v iných jeho spoločnostiach takéto úkony už vykonal, sú podľa názoru odvolacieho súdu výlučne domnienky žalobcu, na ktoré z objektívneho hľadiska ako na domnienky bez reálneho základu, ktoré bez ďalšieho nemôžu zakladať dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho nariadenia, nemožno prihliadnuť. Uvedené podporuje aj fakt, že štatutárnym orgánom žalovaného bol síce v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v pozícii predsedu predstavenstva L.. F. L., avšak z výpisu z Obchodného registra vyplývalo, že konanie spoločnosti žalovaného bolo upravené tak, že za spoločnosť koná a podpisuje predseda družstva s podpredsedom družstva, ktorým bol podľa výpisu z obchodného
registra Q. S. P.. Z uvedeného je zrejmé, že L.. F. L. nebol je oprávnený konať za spoločnosť žalovaného samostatne.
17. Nemožno sa stotožniť ani s argumentom žalobcu, že dôvodnosť obavy zmarenia exekúcie je daná tiež tvrdením L.. L. v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-390/NKA-PK-BA-2018, že bol „len bielym koňom“, a to napriek tomu, že je spoločníkom/konateľom a z toho dôvodu v súčasnosti robí potrebné kroky, aby tie firmy kde je konateľom (majiteľom) spoločníkom mohol dať do likvidácie. Aj v tejto súvislosti súd prvej inštancie správne konštatoval, že likvidácia obchodnej spoločnosti znamená predovšetkým právom upravený postup mimosúdneho vyrovnania majetkových pomerov zrušenej obchodnej spoločnosti a predstavuje speňažovanie majetku, uspokojovanie pohľadávok veriteľov a rozdelenie likvidačného zostatku, preto likvidáciu spoločnosti nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by viedla k zmareniu exekúcie a bola by dôvodom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.
18. Po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a obsahu podstatných tvrdení žalobcu odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedené tvrdenia žalobcu ani v rámci odvolacieho konania neodôvodňujú záver o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.
19. V tejto súvislosti odvolací konštatuje, že z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie výkonu budúceho rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR, sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).
20. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných náležitostí na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súvislosti so zriadením záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil, že prípadná exekúcia je bezprostredne ohrozená, preto nie sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
22. Odvolací súd má za to, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené ním uvádzané odvolacie dôvody. Súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie, a to dôvodnosť a trvanie nároku, ako aj dôvodnosť potreby úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcie bude ohrozená. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 27.12.2018. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu prvoinštančného súdu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP a contrario).
24. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).