Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/78/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: Gabriel Sivák, nar. 8.3.1976, bytom v Seni 632, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406 proti žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 1.527,70 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie č.k. -111 zo dňa 17. decembra 2020

rozhodol:

I. M e n í rozsudok vo výroku pod č. II. tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 122,70 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.405,00 eur od 19.5.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prevyšujúcom rozsahu výrok pod č. II. p o t v r d z u j e.

II. P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej 100% nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.282,30 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a. III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 54 %.

2. Predmetom konania je žaloba žalobcu doručená súdu dňa 30.8.2019, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti vo výške zaplatenia sumy 1.527,70 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.27,70 eur od 19.5.2019 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 13.3.2019 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle T. E., S.: N., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo žalobcovi (poškodenému), ktorú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktorého vlastník Z. J. mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej a predmetná škodová udalosť bola zaregistrovaná u nej pod č. XXXXXXXXXX. Žalobca si svoje poškodené motorové vozidlo dal opraviť v servise F. M. M..L..T.., pričom náklady na opravu predstavovali sumu 1.612,66 eur a táto suma bola u žalovanej uplatnená faktúrou č. XXX/XXXX. Uviedol, že mu bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 3.5.2019 oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti so záverom, že šetrením bolo zistené, že poškodenie B. B. X. F. B. E. X. M. M. B.Í. T. Y. F. B. Z. O. už pred uvedenou poistnou udalosťou, na základe čoho po odpočítaní položiek nesúvisiacich s danou škodou bolo žalobcovi poskytnuté poistné plnenie v sume 84,96 eur s DPH na účet opravcu. Uviedol, že celková žalovanou nepriznaná

suma tak predstavuje sumu 1.527,70 eur. Žalobu právne odôvodnil ust. Obč. zákonníka a ust. o povinnom zmluvnom poistení s tvrdením, že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou vzniknutej škody, pričom od žalovanej žiada zaplatiť sumu za skutočne vykonané a faktúrované opravy. Uviedol, že servis pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou, pričom oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Poškodené motorové vozidlo malo pred škodovou udalosťou škrabance z iného stretu, ale predošlé poškodenie bolo len estetické, nie funkčné a neuplatňoval si pri ňom nárok na poistné plnenie, keď súčasne poznamenal, že je právom poškodeného pri vzniku škodovej udalosti, či si uplatní nárok na vyplatenie poistného plnenia alebo nevyužije svoje právo na náhradu. Mal za to, že predošlé poškodenie motorového vozidla nezakladá dôvod pre nevyplatenie celého poistného plnenia a dôvod krátenia nemá žiaden súvis so škodovou udalosťou. V súvislosti s uvedeným namietal, že mu nie je známe, na základe akých skutočností a dôkazov dospela žalovaná ku kráteniu celkovej sumy a nie je mu tiež zrejmé, na základe čoho vypočítala výšku položiek, ktoré odpočítala od poistného plnenia, preto mal za to, že v dôsledku uvedeného žalovaná neuniesla dôkazné bremeno. Skutočná škoda má byť podľa žalobcu priznaná vo výške nákladov, ktoré musel žalobca vynaložiť v súvislosti s poškodením predmetného motorového vozidla a tieto tvoria náklady na opravu poškodeného motorového vozidla. Spolu s pohľadávkou si žalobca voči žalovanej uplatnil aj príslušenstvo predstavujúce úrok z omeškania vo výške 5% zo žalovanej sumy od 19.5.2019, t.j. odo dňa kedy sa podľa žalobcu žalovaná dostala do omeškania s plnením. Na preukázanie tvrdených skutočností spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu žalobca predložil faktúru za opravu č. XXX/XXXX spolu s kalkuláciou opravy č. 101/2019 a Oznámenie o ukončení likvidácie zo dňa 3.5.2019.

3. Žalovaná popierala zodpovednosť poistenca žalovanej, čo do rozsahu, ako aj výšky s tým, že čo sa týka uplatneného príslušenstva poukazovala na ust. , keďže si ona splnila podmienky a žalobcovi ako poškodenému poskytla písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížila poistné plnenie a to oznámením zo dňa 9.4.2018 a preto jej nevznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania, dávajúc do pozornosti rozhodovaciu prax, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 22.11.2018, ako aj zo dňa 26.1.2019.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. (ďalej len „“), OZ, , , , , , ako aj , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov s odkazom aj na , tohto zákona.

5. Uviedol, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa XX.X.XXXX došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle T. E., S.: N. XXXDT, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo žalobcovi a ktorú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktorého vlastník Z. J. mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovanej. Predmetná škodová udalosť bola riadne žalovanej hlásená a registrovaná pod č. XXXXXXXXXX. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si žalobca (poškodený) dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise F. M. M..L..T... Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli vyúčtované faktúrou č. XXX/XXXX vo výške 1.612,66 eur s DPH. Žalobcovi bolo Oznámením o poukázaní náhrady škody zo dňa 3.5.2019 oznámená výška poskytnutého poistného plnenia vo výške 84,96 eur s DPH. Celková nepriznaná (žalovaná) suma tak predstavuje 1.527,77 eur. Žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.527,77 eur s príslušenstvom predstavujúcej rozdiel medzi fakturovanou výškou nákladov na opravu jeho motorového vozidla a výškou žalovanou poskytnutého poistného plnenia.

6. Žalovaná procesnú obranu v konaní založila na tvrdení, že rozsah ňou poskytnutého poistného plnenia zodpovedá rozsahu poškodenia, ktoré spôsobil jej poistník a tomu zodpovedajúcemu rozsahu a spôsobu prác, aké si oprava tohto poškodenia vyžiadala za účelom prinavrátenia motorového vozidla do stavu pred touto poistnou udalosťou, kedy dôvodila, že v posudzovanom prípade išlo o poškodenie už poškodených dielov, a preto je vylúčené, aby mohol jej poistník zodpovedať (aj) za poškodenie, ktoré nie je výsledkom jeho činnosti.

7. Súd prvej inštancie sa stotožnil s popísaným rozsahom oprávarenských prác, ktoré by servis musel vykonať bez ohľadu na predchádzajúce poškodenie s tým, že žalovaná priznala žalobcovi náhradu na opravu pravých PP, opravu dverí, tmelenie a tmeliaci materiál v rozsahu 84,96 eur s DPH, keďže vozidlo malo poškodenie už pred vznikom poistnej udalosti a keďže v prípade nákladov položiek vzťahujúcich sa na obidve poškodenia, nebol žalobcom preukázaný a bol určený zo strany žalovanej len odhadom súd dospel k záveru, že pomer nákladov na tmeliace práce (materiál + práca + oprava) nemohol byť rovnaký a preto priznal náhradu žalobcovi len v rozsahu 50% a nie v rozsahu žalovanou priznanej náhrady 84,96 eur s DPH a preto žalobcovi priznal v časti položiek vzťahujúcich sa na obidve poškodenia výšku nákladov 245,40 eur s DPH, ktorú odpočítal od celkových nákladov opravy a žalobcovi tak priznal sumu vo výške 1.282,30 eur.

8. Čo sa týka uplatneného príslušenstva, v tomto smere súd prvej inštancie poukazoval na citovanú judikatúru v znení rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako aj , , , a dospel k záveru, že v danom prípade žalovaná ukončila dňa 3.5.2019, t.j. do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti poskytnúť poistné plnenie a listom zo dňa 3.5.2019 oznámila žalobcovi ako poškodenému výšku poistného plnenia a vysvetlila dôvody, pre ktoré nárok poškodeného nepovažovala za dôvodný a pre ktoré plnenia čiastočne odmietla. Keďže si žalovaná svoju povinnosť v zmysle citovaného zákona splnila, nie je preto povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému aj úroky z omeškania s tým, že v prevyšujúcom rozsahu žalobu žalobcu zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle a a keďže v konaní mal žalobca úspech v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.282,30 eur a žalovaná úspech v časti istiny vo výške 245,40 eura a v úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.527,70 eur od 19.5.2019 do zaplatenia s tým, že ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia predstavujú úroky z omeškania sumu 121,16 eur je úspech žalobcu 77 % a neúspech 23 %, t.j. pomer jeho úspechu a neúspechu predstavuje 54 %, v ktorom rozsahu vznikol žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca a to, čo sa týka zaplatenia sumy vo výške nepriznania uplatneného nároku vo výške 122,70 eur s príslušenstvom, s ktorým súvisí aj výrok o trovách konania (t.j. voči výrokom pod č. II. a III.), z dôvodov podľa a , keďže súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že zamietavá časť sa týka zaplatenia sumy vo výške 245,40 eur, ktorá predstavuje časť nároku na náhradu škody a úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil ako 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.527,70 eur od 19.5.2019 do zaplatenia, pričom III. výrokom súd priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia žalobcovi len v rozsahu 54%. Navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok vo výrokoch pod č. II. a III. a to tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 122,70 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.405,00 eur od 19.5.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi navrhoval priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, vo zvyšku aby súd rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

11. Ku kráteniu nároku na náhradu škody uviedol, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok vo výške 1.282,30 eur, pričom v konaní si uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 1.527,70 eur a podaným odvolaním žiadal doplatenie nároku len vo výške 122,70 eur, čo bude predstavovať spolu s výrokom pod č. I. sumu vo výške 1.405,00 eur s príslušenstvom, keďže to bolo aj v konaní preukázané. Suma 122,70 eur s DPH predstavuje 50% z nákladov na opravu, ktoré sa vzťahovali v zmysle stanoviska autoservisu na opravu výlučne druhého poškodenia, t.j. toho, ktoré je predmetom tohto konania a ktorú súd svojim výrokom II. napadnutého rozsudku zamietol, vychádzajúc z rozsahu ako uviedol autoservis vykonávajúci opravu vo svojom stanovisku zo dňa 23.11.2020, kde autoservis konkrétne identifikoval, ktoré presné položky z opravy vozidla sa vzťahujú na obe poškodenia, teda aj na opravu prvého poškodenia, ako aj na opravu druhého poškodenia vozidla, čo po oddelení práve tvorí uplatnený nárok vo výške 122,70 eur s DPH. To znamená, že aj keby poškodené motorové vozidlo nemalo pred škodovou udalosťou predchádzajúce poškodenia - estetické škrabance, náklady na opravu motorového vozidla by aj tak boli vo výške 1.405,00 eur s tým, že táto suma predstavuje sumu vo výške 1.282,30 eur (priznanú súdom vo výroku I., ktorý nie je predmetom odvolania) + sumu 122,70 eur (preukázané náklady na

opravu poškodených častí vozidla, ktoré nebolo možné technicky oddeliť pri oprave, a ktoré autoservis ich hodnotu určil vo svojom stanovisku). Čo sa týka nepriznania príslušenstva, poukazoval na citované rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a to najmä v obchodných veciach a na to, že žalobcovi žalovaný neuhradil uplatnený nárok v stanovenej lehote s odkazom na ust. , čím sa dostal do omeškania v zmysle a keďže ide o peňažný nárok, citované rozhodnutia, na ktoré poukazoval súd prvej inštancie, t.j. aj na závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.zn. sú v danej veci neaplikovateľné. Rovnako nesúhlasil s pomerným priznaním uplatneného nároku, keďže v danom prípade dával do pozornosti citované rozhodnutia súdov, kde treba vychádzať z plnej náhrady trov konania, keďže výška uplatneného nároku vychádza výlučne od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, keďže súd prvej inštancie správne vychádzal z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ako aj , , v zmysle ktorých peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo d/ s tým, že účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

13. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukazoval na aktuálne rozhodnutia krajských súdov, ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. z 31.3.2020, kde súdy priznali nárok žalobcom v skutkovo a právne obdobných konaniach na zaplatenie úrokov z omeškania a preto žalobca má zákonný nárok na úroky z omeškania, ktoré predstavujú sankciu za nesplnenie peňažnej povinnosti, pričom ust. až 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení nevylučujú aj aplikáciu ust. , keďže postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ust. s tým, že podstatným kritériom pre rozlíšenie je to, že v ust. zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ust. je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu a keďže žalovaný sa dostal do omeškania s peňažným dlhom, má žalobca nárok na úrok z omeškania, čo potvrdzuje aj judikatúra.

14. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalobcu a zotrváva na uplatnenej argumentácii, dávajúc do pozornosti aj tú skutočnosť, že položky z faktúr opravcu boli v konaní sporné.

15. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na tom, že žalovaný sa dostal do omeškania a preto má nárok na úrok z omeškania, pričom v tejto otázke sa vyjadril už aj Ústavný súd SR v náleze zo dňa 12. mája 2020 sp.zn. .

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu ako odvolanie podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, v rozsahu podaného odvolania zo strany žalobcu proti výrokom pod č. II., čo sa týka zamietnutia žaloby, ako aj náhrady trov konania voči žalovanej, z hľadiska žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov podľa a a dospel k záveru o dôvodnosti ich uplatnenia.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.2.2022 o 11.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 1.2.2022 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , a .

18. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa a , t.j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Odvolací dôvod podľa ust. je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust., alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

21. Odvolací súd konštatuje dôvodnosť uplatnených odvolacích námietok, čo sa týka vyhodnotenia skutkového stavu so zreteľom na vykonané dôkazy v znení učineného právneho posúdenia veci, čo sa týka uplatneného nároku vo výške 122,70 eur, spočívajúceho v krátení priznaného nároku na náhradu škody vo výške 1.527,70 eur, keďže autoservis vykonávajúci opravu vo svojom stanovisku zo dňa 23.11.2020 konkrétne identifikoval, ktoré presné položky z opravy vozidla sa vzťahujú na obe poškodenia, t.j. na opravu prvého poškodenia, ako aj na opravu druhého poškodenia vozidla s tým, že aj podľa odvolacieho súdu, keďže aj súdu prvej inštancie nebol v konaní sporný uplatnený nárok vo výške 1.405,00 eur s príslušenstvom so zreteľom na jeho zdokladovanie a rovnako ani nárok vo výške 245,40 eur, v časti ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol, keďže oprava sa vzťahovala na položky spočívajúce v oprave vozidla po oboch poškodeniach, a keďže suma 122,70 eur spočíva v 50% položky vzťahujúcich sa na prvé aj druhé poškodenie, predstavujúce 50% nákladov na opravu výlučne druhého poškodenia, čo jednoznačne zo stanoviska autoservisu zo dňa 23.11.2020 možno identifikovať, je podľa odvolacieho súdu dôvodne uplatnený nárok žalobcu ešte o sumu 122,70 eur, keďže táto oprava sa konkrétne vzťahovala na opravu druhého poškodenia, ktoré je predmetom tohto nároku titulom dôvodne uplatnenej náhrady škody, nakoľko aj v tejto sume bola predmetná škodová udalosť žalovaného riadne uplatnená, riadne opravená, čo bolo aj vyúčtované faktúrou č. 185/2019 a žalobcom bola žalovanej aj preukázaná oznámením o poukázaní náhrady škody zo dňa 3.5.2019. Aj v tejto časti uplatnenej náhrady škody, odstránenie škody a navrátenie veci do pôvodného stavu bolo možné realizovať len opravou celých poškodených častí motorového vozidla s tým, že odstránenie predchádzajúcich poškodení nebolo možné riešiť iným spôsobom, než vykonanou opravou, za ktorej vykonanie žalobcovi aj prináleží náhrada škody, ktorú utrpel a ktorú si v súlade s ust. , , , , t.j. v znení správneho právneho posúdenia učineného súdom prvej inštancie aj odvolací súd priznal.

22. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd preto v zmysle zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi ešte sumy 122,70 eur, ako aj z úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.405,00 eur od 19.5.2019 do zaplatenia, keďže z citovaného ust. o povinnom zmluvnom poistení jednoznačne vyplýva povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, t.j. do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinností a preto uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má dôvodne poškodený aj právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania v zmysle , keďže oznámenie v zákonnej lehote že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne v zmysle citovaného zákona, nezbavuje žalovaného povinnosti v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti si nesplnil a to aj s odkazom na najnovší v tomto smere citovaný Nález Ústavného súdu SR zo dňa 14.10.2021 -29 apelujúc na to, že v danom prípade ide o peňažný nárok, kedy v prípade, že si ho žalobca uplatnil riadne a včas a žalovaný riadne a včas v zmysle hore citovaných zákonných ustanovení si svoju povinnosť a to s odkazom práve na citované ust. nesplnil, po skončení prešetrenia potrebného na

zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, čo bolo aj v konaní preukázané, sa žalovaný dostal do omeškania, čo sa týka uplatneného nároku v znení jeho priznania, okrem časti nároku vo výške 122,70 eur, ktorá bola súdom dôvodne zamietnutá a preto aj odvolací súd v prevyšujúcom rozsahu výrok pod č. II. potvrdil ( ).

23. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí plnenie v lehote podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia zákona o povinnom zmluvnom poistení, keďže splnenie týchto povinností poisťovateľom slúži na zabezpečenie včasného prešetrenia poistnej udalosti poisťovňou, ako aj poskytnutia oznámenia výsledkov prešetrenej poistnej udalosti.

24. Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo.

25. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa ZoPZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania; ).

26. Treba pripomenúť, že právna úprava v uvedenej oblasti vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), ktorá bola následne nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (kodifikované znenie).

27. V zmysle , a , keďže žalobca mal neúspech len v nepatrnej časti, t.j. vo výške 122,70 eur s príslušenstvom a to v konaní na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanej 100% nárok na náhradu trov celého konania, t.j. konania na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní s tým, že o výške priznaného nároku na náhradu trov celého konania rozhodne súd prvej inštancie zákonným postupom v zmysle .

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).