Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38C-8-2010.pdf
PDF · 207.41 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/8/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore navrhovateľa (zamestnanca) K. zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, advokátom so sídlom Idanská 17, P.O.Box-67, 040 11 Košice proti odporcovi (zamestnávateľovi) T-Systems Slovakia s.r.o., IČO: 35 976 721, so sídlom Žriedlová č. 13, 040 01 Košice, zastúpenému Vojčík&Partners s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563 o neplatnosť okamžitého pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy vo výške 7.796,94 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 26.11.2009 je n e p l a t n é .
II. Nárok navrhovateľa na zaplatenie náhrady mzdy vo výške 7.796,94 EUR s príslušenstvom v y l u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.1.2012 domáhal voči odporcovi určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom dané navrhovateľovi listom 26.11.2009 je neplatné. Svoj návrh odôvodnil tým, že u odporcu pracoval ako vedúci tímu na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.2007 v znení jej neskorších dodatkov. Dňa 30.11.2009 mu odporca, ako jeho zamestnávateľ listom zo dňa 26.11.2009 počas jeho pracovnej neschopnosti, ktorá trvala až do 31.12.2009 ukončil pracovný pomer v zmysle § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka práce. Odporca okamžité skončenie pracovného pomeru odôvodnil tým, že údajne dňa 1.10.2009 pri kontrole služobného notebooku R., ktorý mal navrhovateľ pridelený od odporcu k plneniu pracovných povinností a ktorý mu navrhovateľ odovzdal dňa 15.7.2009 našiel dáta a programy, ktoré nesúviseli s výkonom jeho práce, čo odporca považuje za závažné porušenie interných predpisov a za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ namieta neplatnosť skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo zo strany odporcu podpísané iba riaditeľom pre ľudské zdroje a nie dvoma konateľmi, ktorí sú na to oprávnení podľa zápisu v obchodnom registri. Ďalej navrhovateľ neplatnosť skončenia pracovného pomeru namieta aj z dôvodu, že dôvod skončenia pracovného pomeru nie je skutkovo ani právne daný. Tieto námietky oznámil odporcovi listom zo dňa 7.12.2009 s tým, že trval na tom, že pracovný pomer naďalej s odporcom trvá a žiadal o prideľovanie práce, čo mu však odporca neumožnil. Navrhovateľ uviedol, že odporca ešte pred týmto právnym úkonom, ktorým chcel ukončiť pracovný pomer navrhovateľa, ešte listom zo dňa 23.10.2009 (doručeným 2.11.2009) ukončil okamžite pracovný pomer s navrhovateľom z rovnakého dôvodu a tento podpísal iba priamy nadriadený navrhovateľa. Neplatnosť tohto úkonu namietal navrhovateľ v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. č.23C/1/2010. 2. Dňa 31.10.2012 navrhovateľ navrhol zmenu žaloby, tak že si voči odporcovi uplatnil aj nárok na zaplatenie náhrady mzdy, ktorú následne dňa 19.2.2014 vyčíslil sumou 7.796,94 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % zo sumy 591,94 EUR od 21.1.2010 do zaplatenia, 9 % zo sumy 984,02 EUR
od 21.2.2010 do zaplatenia, 9 % zo sumy 984,02 EUR od 21.3.2010 do zaplatenia, 9 % zo sumy 984,02 EUR od 21.4.2010 do zaplatenia, 9 % zo sumy 984,02 EUR od 21.5.2010 do zaplatenia, 9 % zo sumy 984,02 EUR od 21.6.2010 do zaplatenia, 9 % zo sumy 984,02 EUR od 21.7.2010 do zaplatenia, 9 % zo sumy 984,02 EUR od 21.8.2010 do zaplatenia, 9 % zo sumy 316,84 EUR od 21.9.2010 do zaplatenia. Rozhodnutie o zmene žaloby nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2014. 3. Odporcovi bol žalobný návrh doručený dňa 8.2.2009, k žalobe sa vyjadril dňa 25.3.2010 tak, že nárok navrhovateľa neuznáva, nakoľko je neodôvodnený po skutkovej a ani po právnej stránke a naopak, trvá aj naďalej na okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľom pre dôvody špecifikované tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke v okamžitom skončení pracovného pomeru. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania. 4. Na pojednávaní dňa 23.3.2011 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že za dôvody neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľ považuje skutočnosť, že listinu za odporcu podpísala osoba nie oprávnená v zmysle zápisu v obchodnom registri, ďalej že okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo dané v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote od dátumu, kedy sa mal odporca o dôvode dozvedieť, pretože notebook navrhovateľ odovzdal niekedy začiatkom leta 2009 (navrhovateľ v tom čase utrpel úraz a jeho PN bola ukončená až 31.12.2009), preto sa nevie presne rozpamätať na dátum, kedy boli tieto skutočnosti zrealizované), že dôvod nie je daný a že odporca nepredložil dôkaz o prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov. 5. Na pojednávaní dňa 23.3.2011 právny zástupca odporcu navrhol žalobu zamietnuť nakoľko tvrdenie navrhovateľa, že okamžité skončenie pracovného pomeru nie je podpísané oprávnenou osobou je nedôvodné, nakoľko pán Q., vedúci personálneho oddelenia v čase, keď podpísal okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom, bol odporcom od 1.9.2007 na tento úkon splnomocnený. Ďalej trval na tom, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol daný, na čo navrhol vykonať zálohu vadného obsahu služobného notebooku, ktorý je uložený na pamäťových médiách DVD a tiež navrhol vypočuť zamestnancov, ktorí sa osobne zúčastnili preberania notebooku od navrhovateľa. Ďalej k navrhovateľom tvrdeným dôvodom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca uviedol, že listina nebola prejednaná so zástupcami zamestnancov preto, že zamestnávateľ nemá takýto orgán zamestnancov, ďalej že lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru bola dodržaná. K tomu uviedol, že odporca si notebook od navrhovateľa vyžiadal SMS správou prostredníctvom S. vedúceho oddelenia, na ktorom pracoval navrhovateľ z dôvodu, že sa odporca chystal realizovať určitý projekt, pri ktorom bolo potrebné využiť aj notebook, ktorý mal u seba navrhovateľ. Išlo o projekt, ktorý sa najprv nerealizoval, no neskôr sa obnovil. Potvrdil, že dňa 15.6.2009 navrhovateľ odovzdal notebook poverenej zamestnankyni, pani K. ktorá notebook po prevzatí uzamkla do skrine vo svojej kancelárii a dňa 16.6.2009 a nasledujúci deň ho odovzdala pánovi D., ktorý ho ešte v ten istý deň (16.6.2009) ho odovzdal vedúcemu oddelenia X. priamemu nadriadenému navrhovateľa. Následne vedúci oddelenia X. notebook odovzdal X. z oddelenia informačných technológií za účelom kontroly dát, t.j. pre využitie na služobnom projekte. X. z odboru informačných technológií notebook skontroloval až dňa 1.10.2009, kedy zistil, že na notebooku na disku chýbali systémové dáta, preto následne vykonal obnovu dát spätne, pričom zistil, že na harddisku sa nachádzajú okrem služobných, aj dáta osobnej povahy. Toto zistenie bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom, nakoľko navrhovateľ tým, že na služobnom notebooku mal dáta osobnej povahy porušil príručku zamestnanca v čl. XIX - pravidlá v T-Systems Slovakia hardware počítačov. Tieto sporné dáta odporca uviedol v liste z 26.11.2009, ktorým s navrhovateľom skončil pracovný pomer. 6. Navrhovateľ na tomto pojednávaní dňa 23.3.2011 uviedol, že u odporcu pracoval od novembra 2007 na pozícii team líder, pričom, až do skončenia pracovného pomeru nemal v práci žiadne pracovné problémy, svoju prácu vykonával odborne, starostlivo, čo najlepšie. Od 13.11.2008 bol práceneschopný z dôvodu, že bol zranený pri dopravnej nehode, ktorú spôsobila tretia osoba, pri dopravnej nehode mal poškodenú miechu aj mozog, liečba trvala približne mesiac. Zhruba v decembri 2008 sa vrátil do práce, avšak pod tlakom zdravotným problémov, pochádzajúcich pravdepodobne z dopravnej nehody v práci skolaboval, bol odvezený do nemocnice a odvtedy sa začala jeho dlhodobá práceneschopnosť, ktorá trvala od februára 2009 do 31.12.2009. V decembri 2009 oznámil IR. že má záujem nastúpiť do práce od januára 2010, avšak táto žiadosť zostala bez odozvy. U odporcu sa naopak medzitým udiali skutočnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, t.j. musel odovzdať služobný notebook dňa 15.6.2009 pani K. na podnet od X. a následne s ním odporca ukončil pracovný pomer. Uviedol, že notebook odovzdal pani K. bez písomného potvrdenia aj napriek tomu, že oň požiadal. Namietal, že by obnovené dáta, ktoré odporca našiel v notebooku a ktoré odporca uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru patrili jemu, notebook dostal úplne nový po nástupe do práce v roku 2007, kde bol odporcom
nainštalovaný program na firemné účely. Notebook po práci vždy nechával v práci, len raz alebo dva krát ho zobral domov, kedy sa potreboval pripraviť na prezentáciu na nasledujúci deň. Navrhovateľ uviedol, že prístup k jeho notebooku mali aj iné osoby aj napriek tomu, že bol zaheslovaný vlastným heslom, do notebooku sa však pod svojim vlastným heslom mohli pripojiť aj iní zamestnanci, napríklad od roku 2007 bol jeho notebook opakovane preverovaný IP špecialistom pánom D. z dôvodu, že počítač strácal výkonnosť alebo aj preto, že ho bolo treba vyčistiť. Celý počítač pozostával z dvoch častí, jedna bola iba firemná časť, to znamená tam mala prístup iba firma, odporca a druhá časť boli iba osobné dáta, do ktorých však mal prístup aj odporca, ako zamestnávateľ. To znamená, že do systémovej firemnej časti zamestnanec nemohol zasahovať, ale naopak, firma mohla zasahovať do časti, kde boli uložené osobné dáta zamestnanca. Z toho vyplýva, že aj počas práce na počítači v pozadí mohol pracovať firemný špecialista za účelom napríklad kontroly dát. Ďalej uviedol, že aj počas pracovného dňa nechával otvorený notebook na svojom pracovnom stole, a teda možnosť, že by sa k otvorenému notebooku mohla dostať aj tretia osoba a disponovať s ním tu bola aj napriek tomu, že platilo pravidlo, že notebooky majú byť zamknuté. V kancelárii, ktorá bola otvorená, pracovalo zhruba 30 zamestnancov. Uviedol, že sa nepamätá, že by pri prevzatí resp. odovzdaní notebooku podpisoval nejaký doklad, či potvrdenie o obsahu notebooku. Navrhovateľ poprel, že by pri odovzdávaní notebooku odovzdal odporcovi notebook s účtovnými záznamami spoločnosti V. a tiež s počítačovým programom J. a tiež tvrdenie odporcu, že by sa v notebooku nachádzali aj ďalšie údaje, ktoré vytkol v okamžitom skončení pracovného pomeru. 7. Na pojednávaní dňa 16.6.2011 navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že podľa preberacieho protokolu, ktorý súdu predložil odporca, mal prevziať iný a odovzdať iný notebook, ako to vyplýva z preberacieho protokolu a z fotografie spodnej časti notebooku, ktorá bola vyhotovená navrhovateľom v momente jeho odovzdania za prítomnosti preberajúcej pracovníčky odporcu p. K. Uviedol, že fotografiu spodnej časti notebooku vyhotovil z dôvodu vlastnej bezpečnosti pre ochranu údajov, pretože pri prevzatí notebooku bol vyhotovený záznam o jeho prevzatí, ale pri odovzdaní notebooku už žiaden záznam odporcom vyhotovený nebol, aj napriek tomu, že si ho sám žiadal. Rovnako sa postupovalo aj pri odovzdávaní služobného telefónu, kedy takisto nebol vyhotovený záznam o odovzdaní služobného telefónu. 8. Odporca v písomnom podaní zo dňa 30.9.2011 doručil súdu dôkazy, a to DVD súbory, na ktorom je chronologicky uložený zoznam všetkých dokumentov, ktoré boli uložené v notebooku navrhovateľa a 7x DVD - záloha, resp. všetky dáta, ktoré sa podarilo obnoviť z predmetného notebooku. K spornosti sériového čísla notebookov označených v Preberacom protokole W.) a odovzdaného navrhovateľom L. Uviedol, že odporca dňa 16.1.2008 odovzdal zamestnancov viaceré notebooky, medzi nimi aj S.č.1 a S.č.2., ktorých čísla pri odovzdávaní navrhovateľovi a p. C. nesprávne zapísali, pán C. má pridelený Notebook R. a navrhovateľ mal v skutočnosti pridelený Notebook R.9. Právny zástupca odporcu dňa 28.8.2012 navrhol súdu, aby súd na pojednávaní vykonal súbory DVD1 až 7 na ktorých sa nachádzajú jednotlivé súbory a to tak, že ich otvorí a preskúma ich obsah, nakoľko vykonanie tohto dôkazu považuje za dôležitý najmä za účelom preukázania závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa, ktoré bolo dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru. 10. Právny zástupca odporcu sa k tomuto návrhu navrhovateľa vyjadril dňa 20.11.2012 s tým, že v prípade, ak by súd dospel na základe vykonaného dokazovania v predmetnom konaní k záveru, že pracovný pomer s navrhovateľom bol skončený neplatne žiadajú ho, aby súd náhradu mzdy navrhovateľovi v rozsahu presahujúcom 12 mesiacov nepriznal a aby za týmto účelom vykonal aj dokazovanie týkajúce sa najmä, kedy sa navrhovateľ zamestnal po skočení pracovného pomeru, na akú prácu, s akým zárobkom, alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil a tieto skutočnosti by pri svojom rozhodovaní o náhrade mzdy aj zohľadnil. Trval na tom, aby súd žalobu zamietol, nakoľko navrhovateľ konal tak, že ohrozil jeho obchodné meno odporcu, postavenie na trhu ako subjektu, ktorý poskytuje služby v oblasti informačných technológii na medzinárodnej úrovni a takéto konanie zo strany zamestnancom vykonávajúcich prácu IT spoločnosti neprípustná a nezlučiteľná s výkonom ich práce. 11. Na pojednávaní dňa 12.9.2014 právny zástupca navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania, nakoľko v konaní sa jednoznačne preukázali skutočnosti potvrdzujúce, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru na strane odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi nebol daný, pretože zo strany navrhovateľa nedošlo k závažnému porušeniu interných pracovno-právnych predpisov. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ, nesvedčia o závažnom porušení pracovnej disciplíny z tohto pohľadu teda nebol daný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu. Poukázal na to, že v skutočnosti navrhovateľ používal a dňa 14.6.2009 odovzdal iný notebook, ako ten, v ktorom boli nájdené niektoré skutočnosti. V čase odovzdania notebooku 14.6.2009 sa na notebooku zo strany navrhovateľa pre odporcu nenachádzali údaje a materiály, ktoré odporca označil na DVD nosičoch súdu. Notebook, ktorý odovzdal navrhovateľ nebol v čase jeho odovzdania dňa 14.6.2009 kontrolovaný. Navrhovateľ sa striktne dištancoval od toho, aby do notebooku, ktorý užíval uložil údaje
resp. súbory nie pracovnej povahy, ale pripustil náhodu, že pripojením harddisku zo strany odporcu, ktorý má na to možnosti sa do jeho notebooku preniesli aj údaje nie pracovnej povahy. Aj to, len pokiaľ sa týkali výlučne osoby navrhovateľa, nie tie ostatné. Čo sa týka hmotno-právnej podmienky na skočenie pracovného pomeru táto podľa nášho názoru nebola daná, pretože odporca sa mohol hneď po odovzdaní notebooku, dňa 14.6.2009 dozvedieť o obsahu notebooku a nie až dva mesiace po tomto odovzdaní zistil, resp. mal zistiť údajné nepracovné materiály a súbory. Z tohto dôvodu sa domnievame, že nebol daný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Ďalej poukazujem na skutočnosť, že nebola dodržaná prekluzívna lehota na uplatnenie si okamžitého skončenia pracovného pomeru vo vzťahu k navrhovateľovi, pretože plynutie dvojmesačnej lehoty počítame od momentu, kedy bol notebook odovzdaný, pretože kedykoľvek by odporca mohol do tohto notebooku zasiahnuť a toto je moment, kedy sa dostal do dispozície odporcu a kedy mal možnosť po prvýkrát zistiť obsah tohto notebooku a ani jednoročnej lehoty, t.j. odkedy mal vzniknúť dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. 12. Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 12.9.2014 navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko z e- mailovej komunikácie medzi účastníkmi vyplýva, že navrhovateľ bol oprávnený inštalovať software do notebooku, a že vo svojich tvrdeniach zavádzal súd. Uviedol, že navrhovateľ priznal, že niektoré zo súborov, ktoré boli nájdené na notebooku sú aj jeho. U navrhovateľa došlo k porušeniu pracovnej disciplíny v tom zmysle, že na notebooku, ktorý mu bol pridelený na výkon služobných povinnosti sa nachádzali súbory mimo jeho pracovných povinností, nachádzali sa tam osobné fotografie, údaje inej spoločnosti a takisto aj pornografický materiál, účtovnícky software, ktorý nesúvisel s výkonom jeho činnosti. Poukázal na to, že od odporcu naopak nie je možné požadovať, aby taká veľká firma ako je na slovenskom trhu trpela od svojich zamestnancov takéto správanie, nakoľko by to mohlo spôsobiť nielen ohrozenie škodou za software, ale aj za poškodenie dobrého mena odporcu. Uviedol, že dokazovanie vo vzťahu k obsahu DVD bolo treba vykonať priamo na pojednávaní tak, aby bolo zrejmé zistiť intenzitu porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom. 13. Na pojednávaní dňa 12.9.2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že v konaní sa nárok navrhovateľa jednoznačne preukázal, nakoľko sa preukázali skutočnosti potvrdzujúce, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru na strane odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi nebol daný, pretože zo strany navrhovateľa nedošlo k závažnému porušeniu interných pracovno-právnych predpisov. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ, nesvedčia o závažnom porušení pracovnej disciplíny z tohto pohľadu teda nebol daný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu. V skutočnosti navrhovateľ užíval a dňa 14.6.2009 odovzdal iný notebook ako notebook, na ktorom boli nájdené niektoré skutočnosti. V čase odovzdania notebooku 14.6.2009 sa na notebooku zo strany navrhovateľa pre odporcu nenachádzali údaje a materiály, ktoré odporca označil na DVD nosičoch súdu. Notebook, ktorý odovzdal navrhovateľ nebol v čase jeho odovzdania dňa 14.6.2009 kontrolovaný. Uviedol, že navrhovateľ sa striktne dištancuje, od toho, aby on do notebooku, ktorý užíval uložil údaje resp. súbory nie pracovnej povahy, ale pripustil náhodu, že pripojením harddisku zo strany odporcu, ktorý má na to možnosti sa do jeho notebooku preniesli aj údaje nie pracovnej povahy a aj to, len pokiaľ sa týkali výlučne osoby navrhovateľa, nie tie ostatné. Čo sa týka hmotno-právnej podmienky na skočenie pracovného pomeru, táto nebola splnená, pretože odporca sa mohol hneď po odovzdaní notebooku, dňa 15.6.2009 dozvedieť o obsahu notebooku a nie až dva mesiace potom, kedy zistil, resp. mal zistiť údajné nepracovné materiály a súbory, nebola dodržaná prekluzívna lehota na uplatnenie si okamžitého skončenia pracovného pomeru vo vzťahu k navrhovateľovi, pretože plynutie dvojmesačnej lehoty začalo od momentu, kedy bol notebook odovzdaný, pretože kedykoľvek by odporca mohol do tohto notebooku zasiahnuť, kedy sa dostal do jeho dispozície a kedy mal možnosť po prvýkrát zistiť obsah tohto notebooku, a ani jednoročná lehota, t.j. odkedy mal vzniknúť dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Preto navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať navrhovateľovi náhradu trov konania. 14. Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 12.9.2014 navrhol žalobu zamietnuť, poukázal na nepravdivé tvrdenie navrhovateľa na pojednávaní 4.11.2011o tom, že nemal možnosť zasahovať do tohto notebooku, pretože z e-mailovej komunikácie vyplýva, že bol oprávnený inštalovať software do notebooku, a vo svojich tvrdeniach zavádzal súd. Navrhovateľ priznal, že niektoré zo súborov, ktoré boli nájdené na notebooku sú aj jeho. Trval na tom, že konaním navrhovateľa došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, pričom Zákonník práce hovorí, že zamestnanec sa má riadiť internými predpismi zamestnávateľa, a navrhovateľ porušil pracovnú disciplínu v tom zmysle, že na notebooku, ktorý mu bol pridelený na výkon služobných povinnosti sa nachádzali súbory mimo jeho pracovných povinností, nachádzali sa tam osobné fotografie, údaje inej spoločnosti, pornografický materiál, účtovnícky software, ktorý nesúvisel s výkonom jeho činnosti. Od odporcu naopak nie je možné požadovať, aby taká veľká firma tolerovala správanie ako u navrhovateľa, pretože toto by v kontexte s tretími osobami
spôsobiť nielen ohrozenie škodou za software, ale aj poškodenie dobrého mena odporcu. Poukázal na to, že nepostačovalo dokazovanie vo vzťahu k obsahu DVD iba prostredníctvom súdneho technika a oboznamovaním súdom, ale že ho bolo treba vykonať priamo na pojednávaní prehraním jednotlivých DVD, tak, aby bolo zrejmé zistiť intenzitu porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom, pretože v danom prípade je potrebné rozlišovať rozsah a intenzitu porušenia pracovnej disciplíny. 15. Prvostupňový súd vo veci rozhodol dňa 12.9.2014 rozsudkom pod sp.zn.č. 38C/8/2010 - 218 tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi odporcom listom zo dňa 26.11.2009 je neplané, súčasne zaviazal odporcu k zaplateniu náhrady mzdy vo výške 7.796,94 EUR s príslušenstvom, a navrhovateľovi priznal voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súčasne v I. výroku tohto rozsudku pripustil zmenu žaloby v navrhovanom znení. 16. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal odporca (22.10.2014), o čom odvolací súd rozhodol dňa 28.6.2016 Uznesením pod sp.zn.č. 11Co/955/2014-258 tak, že zrušil rozsudok okrem výroku, ktorým súd pripustil zmenu žaloby a v rozsahu zrušenia vec vrátil na opätovné prejednanie a rozhodnutie s odôvodnením, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vo veci rozhodol predčasne, nakoľko argument súdu prvého stupňa, že žalovaný sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru mal možnosť dozvedieť už 16.6.2009, a preto od tohto dátumu plynie dvojmesačná subjektívna lehota, nie je správny. Zo znenia § 68 ods. 2 ZP jednoznačne vyplýva (pokiaľ ide o plynutie subjektívnej lehoty), že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie skutočne dozvedel, teda nie mal možnosť dozvedieť sa. V nadväznosti na to bol zrušený aj výrok o priznaní náhrady mzdy, pretože za takejto situácie neexistuje právny základ pre rozhodnutie o náhrade mzdy z titulu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru (§ 79 ZP). Odvolací súd súčasne nariadil zaoberať sa posúdením prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov a opätovne vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. a vo veci rozhodnúť. 17. Vzhľadom na záväznosť právneho názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd doplnil dokazovanie o zabezpečenie odborného posúdenia v merite veci, ako aj o preverenie prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov.
S k u t k o v ý stav bol zistený z nasledujúcich dôkazov : 18. Odporca je obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I. v odd.. 19. Podľa písomného plnomocenstva odporcu, za ktorého konali štatutári spoločnosti S. splnomocnili zamestnanca spoločnostX. na konanie v mene spoločnosti, t.j. na všetky právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v mene spoločnosti a tiež na všetky procesné úkony. 20. Dňa 30.11.2007 navrhovateľ ako zamestnanec a odporca ako zamestnávateľ, uzavreli Pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej navrhovateľ nastúpil u odporcu na výkon práce od 1.12.2007 na pracovnú pozíciu vedúci tímu, ktorá v zmluve je charakterizovaná pod pojmami zodpovednosť, riadenie a koordinácia ľudí a úloh týkajúcich sa prideleného tímu a projektov s tým, že zamestnanec bude v rámci uvedeného druhu práce vykonávať všetky práce a činnosti, ktoré s týmito prácami a s predmetom činnosti zamestnávateľa súvisia. V zmysle čl.6 bodu 6.1 sa zmluvné strany dohodli na výške hrubej mesačnej mzdy v sume 30.000,-Sk. 21. V Pokynoch T-System Slovakia, s.r.o. distribuovaných všetkým zamestnancom T-System Slovakia, s.r.o. dňa 14.9.2009 je uvedené, že každý zamestnanec, ktorý má pridelený notebook, ho má náležite používať pre služobné účely kedykoľvek, keď pracovné účely vedú k tejto nevyhnutnosti (to platí aj na služobných cestách alebo v iných prevádzkových zariadeniach spoločnosti TS SK). V prípade potreby zamestnanec si môže notebook vziať a používať doma. Všetky firemné zariadenia, hmotný majetok a počítačové vybavenie je možné používať len na firemné účely. 22. Ako vyplýva z Príručky pre zamestnanca, Pokyny T-Systems Slovakia s.r.o., časť Hardware počítačov, zamestnanec, ktorý ma pridelený notebook ho má náležite používať pre služobné účely, kedykoľvek, keď pracovné účely vedú k tejto nevyhnutnosti. V časti Používanie firemného majetku sa uvádza, že všetky zariadenia spoločnosti (telefóny, počítače, atď.) sa používajú iba pre služobné účely. 23. Preberací protokol (podpísaný oboma účastníkmi) zo dňa 16.1.2008 a tiež zhodné výpovede účastníkov preukazujú, že odporca odovzdal navrhovateľovi do užívania R. 24. Podľa zhodných výpovedí účastníkov navrhovateľ odovzdal dňa 15.6.2009 odporcovi notebook R. notebooku je zaznamenané na fotografii spodnej časti notebooku, ktorý navrhovateľ v ten deň odovzdal panX. 25. Podľa fotografie fotografii spodnej časti notebooku, ktorú ako dôkaz predložil navrhovateľ a ktorú vyhotovil v čase pri odovzdávaní notebooku dňa 15.6.2009 je sériové číslo notebooku R., t.j. notebooku, ktorý navrhovateľ vrátil odporcovi ako služobný notebook.
26. Ako vyplýva zo Spoločenskej zmluvy spoločnosti T-System Slovakia s.r.o. v znení zmien a doplnkov zo dňa 18.12.2008, spoločnosť má dvoch alebo viacerých konateľov, konateľom spoločnosti môže byť len fyzická osoba a konatelia sú štatutárnym orgánom spoločnosti. Konatelia vždy konajú v mene spoločnosti dvaja spoločne, alebo jeden konateľ spolu s jedným prokuristom. Podľa čl.8, bodu 8.5. písm.l.) do pôsobnosti konateľa patrí vykonávanie zamestnávateľských práv. 27. Dňa 26.11.2009 odporca oznámil navrhovateľovi, že v súlade s § 68 ods.1, písm.b.) zákonníka práce č.311/2001 Z.z. s ním okamžite končí pracovný pomer uzavretý na dobu určitú s odôvodnením, že dňa 1.10.2009 odporca vykonával obvyklú údržbu hardwarového a softwarového vybavenia osobného počítača R.torý bol navrhovateľovi pridelený dňa 16.1.2008 na plnenie pracovných úloh, pričom pri pokuse zálohovania pracovných dát bolo zistené pri pokuse o zálohovanie pracovných dát a príslušného softvéru na účel ďalšieho riadneho používania notebooku zamestnávateľ zistil, že pracovné súbory boli z pamäte notebooku (pevného disku) vymazané. Po obnove dát (restore) zamestnávateľ ďalej zistil, že okrem obnovovaných pracovných dát boli obnovené aj dáta inej povahy, a to: fotografie, videá a súbory vo formáte mp3 zjavne osobnej (súkromnej) povahy, fotografie a videá so zjavne pornografickým obsahom, počítačový program (softvér) Nero Burning ROM, počítačový program (softvér) J., účtovné záznamy spoločnosti V., s.r.o.., čím mal porušiť :
- Príručku zamestnanca, článok 19- Pravidlá v T-Systems Slovakia, Hardware počítačov, podľa ktorého má zamestnanec pridelený notebook náležite používať pre služobné účely,
- Písomný pokyn nadriadeného, vydaný vo forme interného oznamu č. XXXXXXXX/KE- DisX- XXXX,. podľa ktorého je zamestnanec, ktorému je notebook pridelený, používať ho výlučne na obchodné ( firemné účely) zamestnávateľa,
- Obvyklý schvaľovací proces pred inštaláciou počítačového programu na počítači zamestnávateľa.
- Vytkol mu tak porušenie základných povinností zamestnanca v zmysle ustanovení § 81 písm. a) c) a e), keď ste (i) neplnili pokyny nadriadených o spôsobe používania prideleného notebooku. 28. Listom zo dňa 7.12.2009 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom trvaní pracovného pomeru, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru dané mu listom zo dňa 26.11.2009 navrhovateľ považuje za neplatné. 29. Dňa 21.5.2010 právny zástupca navrhovateľa navrhol súdne konanie prerušiť z dôvodu prebiehajúceho súvisiaceho súdneho konania pod sp. zn. č.23C/1/2010, s čím odporca súhlasil. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle §109 ods.2, písm.c.) O.s.p. Uznesením č.k.38C/8/2010-39 zo dňa 31.5.2010 toto konanie prerušil do času právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. č.23C/1/2010. Nakoľko konanie pod sp. zn. č.23C/1/2010 právoplatne dňa 12.8.2010 skončené, súd Uznesením č.k.38C/8/2010-46 zo dňa 18.1.2010 rozhodol o pokračovaní v tomto konaní. 30. Z pripojeného spisu č.k. 23C/1/2010-39 súd zistil, že navrhovateľ zo dňa 1.1.2010 sa domáhal voči odporcovi určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 23.10.2009 je neplatné. Súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom č.k. 23C/1/2010 -39 zo dňa 12.8.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.10.2010 rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom dané navrhovateľovi listom zo dňa 23.10.2010 nie je platné a zaviazal odporcu zaplatiť náhradu trov konania s odôvodnením, že okamžité skončenie pracovného pomeru za odporcu podpísala neoprávnená osoba. 31. Súd vykonal dôkaz - DVD nosiče oboznámením sa s obsahom tohto dôkazu prostredníctvom technického asistenta tunajšieho súdu IR. dňa 20.10.2011, ktorý zaznamenal obsah DVD nosičov nasledovne : 1) na DVD nosiči č.1 sa nachádzajú súbory obnovené ku dňu 1.10.2009 označené takto :
- Data, foto, video, ICQ, J. outlook, MP3, V.utlook, Users,
- a tiež súbor „UNKNOWN“, obnovený dňa 1.10.2009,
- obrázok : T. dňa 22.8.2008. V prílohe DVD č.1 - sú zobrazené všetky adresáre, ktoré sú na DVD1, napr. „UNKNOWN“ s viacerými podadresármi s názvami „. cicky, fotecky, a iné. Dátum obnovy je ku dňu 1.10.2009. 2) Na DVD nosiči č.2, v prílohe sa nachádzajú tri neznáme súbory nahraté dňa 25.6.2009, ktoré po rozbalení obsahujú dáta obnovené dňa 1.10.2009, t.j. obrázky (JPG) fotografie „T.“ a hudbu (MP3), videozáznamy „.“ a videa 3x. 3) Na nosiči DVD 3 v súbore JPG sú nahráte obrázky s názvami „T.“ a hudba pod súborom označeným MP3 obnovené dňa 1.10.2009. 4) Na nosiči DVD 4 sa nachádzajú rôzne súbory s rôznymi dátumami. Technik uviedol, že sa nedá sa pracovať s nosičom, pri otváraní adresáta „DATA“ sa počítač štyrikrát za sebou zasekol a musel byť následne reštartovaný. Technik konštatoval, že tento DVD nosič má nejakú chybu.
5) Na nosiči DVD 5 je nahratých 213 súborov, 0 priečinkov, všetky súbory sú typu „Súbor MDP“, označené ako „Test 2008 atď..“. 6) Na nosiči DVD 6 sa nachádza 6 súborov s názvom „UNKNOWN“ nahraté dňa 25.6.2009, všetky s pornografickým obsahom. 7) Na nosiči DVD 7 sa nachádzajú 3 súbor s názvom „UNKNOWN“ nahraté dňa 25.6.2009, všetky s pornografickým obsahom. 8) Na nosiči DVD 8 sa nachádza súbor Tree, ktorý obsahuje stromovú štruktúru dát, ktoré boli chronológii zaznamenávané ako dáta u menovaného zo súkromných charakterom. 32. Zo svedeckej výpovede N. na pojednávaní dňa 4.11.2011, ktorý je zamestnancom u odporcu od novembra 2007 na pracovnej pozícii majetková administratíva (objednáva, distribuuje a prípadne aj reklamuje hardware) vyplynulo, že navrhovateľa poznal dlhodobo, jednak z práce u odporcu a aj z gymnázia, ktoré navštevovali spoločne. Potvrdil, že navrhovateľ pri nástupe do práce prevzal notebook na základe protokolu, ktorý podpísal svedok a navrhovateľ, pri jeho odovzdávaní odporcovi sa svedok toho nezúčastnil, v tom čase nebol v práci, prevzala ho preto p. K.. Na ďalší deň ho chcel prevziať, ale X. mu zatelefonoval, aby ho nechal u nich na oddelení. Svedok uviedol, že v jeho pracovnej náplni je prevziať notebook a tento dať preinštalovať bez toho, aby vstupoval do vnútra softwaru, ktorý potom postupuje prípadne inému oddeleniu s tým, že vyhotovuje protokol o zmene distribúcie notebooku, to znamená, ktorému oddeleniu sa najbližšie notebook postupuje. S notebookom navrhovateľa bol po odobratí navrhovateľovi postup taký, že na oddelení, kde navrhovateľ pracoval tento preinštalovali, následne nainštalovali nový operačný systém a odovzdali ho ďalšiemu zamestnancovi. Svedok uviedol, že vedel o tom, že navrhovateľ odovzdal notebook pani K.j, stretli sa s navrhovateľom na základe telefonátu od pána J. v kancelárii pani K., kedy pani K. vybrala navrhovateľov notebook zo skrine, kde bol zamknutý celú noc a tento odovzdala pánu J. avšak svedok nevidel, že by sa vyhotovil nejaký protokol. Svedok ďalej uviedol, že až v čase prevodu navrhovateľovho notebooku na ďalšieho zamestnanca, na pánO. sa zistilo, že na protokole o odovzdaní notebooku navrhovateľovi sú uvedené iné sériové číslo notebooku, pretože v čase odovzdania notebooku sa sériovým číslam ešte nevenovala pozornosť. Protokol o prevzatí notebooku navrhovateľom sa nachádzal na finančnom oddelení, nebol k dispozícii pri preberaní notebooku od pani K. K tejto zámene sériových čísel na notebookoch mohlo dôjsť dvoma spôsobmi a to po 1. pri zmene krabíc z notebooku v momente pri preberaní notebooku alebo po 2. pri zmene čísel na protokole o prevzatí notebooku. V čase kontroly notebooku, ktorý odovzdal navrhovateľ vychádzal zo zápisu o odovzdaní notebooku na základe tvrdenia pani K. Domnieval sa, že išlo o ten istý notebook, ktorý dostal navrhovateľ preto, lebo ten druhý notebook má iný zamestnanec, pán C. a zámena sériových čísel sa zistila až neskôr, teda nie v čase odovzdania notebooku. Svedok uviedol, že v čase odovzdania notebooku pani K. pánu J. nevedel ešte o zámene notebooku. Svedok poukázal na to, že správny postup pri odovzdávaní notebooku by mal byť taký, že tento by mal zamestnanec odovzdať vedúcemu oddelenia, teda pánu J. 33. Na pojednávaní dňa 4.11.2011 vypovedal svedok X. zamestnanec u odporcu (od 6.8.2007) na pracovnej pozícii administrátor pre celú budovu, ktorý spravuje počítače z hľadiska softwaru a zabezpečuje aj opravu hardwaru. Navrhovateľ je jeho bývalý kolega u odporcu, pracovali v rôznych tímoch. Tvrdil, že notebook, ktorý mal predtým k dispozícii navrhovateľ ako služobný notebook, mu doniesol koncom septembra 2009 pán J., vedúci tímu a zadal mu úlohu zabezpečiť prípravu tohto notebooku pre nového zamestnanca, nakoľko tu bolo podozrenie pre stratu údajov týkajúcich sa zákazníka odporcu. Po vykonanej kontrole tohto notebooku zistil, že sa údaje týkajúce sa istého firemného zákazníka stratili, preto vykonal „obnovu“ dát pôvodných údajov na notebooku navrhovateľa, čo znamená, že sa spustí program, ktorý naskenuje celý harddisk a sektor za sektorom sa obnovuje, tento sken trvá niekedy 5, niekedy aj 8 hodín. Potom, ako je naskenovaný harddisk, spúšťa sa automatická obnova pôvodných dát, ktoré sa na notebooku nachádzali za obdobie od počiatku jeho užívania, obnovili sa všetky súbory, ktoré tam boli nainštalované a aj tie, ktoré boli užívateľom zmazané. Všetko sa obnoví na harddisk a to presne do súborov, ako to bolo pôvodne uložené. Operačný systém a programy samé rozdelia obnovené dáta tam, kde patrili. Svedok uviedol, že „dátum zmeny“, ktorý sa uvádza pri označení súborov je dátum, kedy boli dáta obnovené. Potom, ako sa adresár otvorí, je v ňom konkrétny súbor, kde sú dátumy, kedy boli tieto vytvorené a používané užívateľom, napr. na DVD 1 je súbor s názvom T. ktorý bol nahraný do notebooku dňa 22.8.2008 o 2.15 hod. poobede. Svedok ďalej vypovedal, že podľa dátumu vykonania nahrávky jednotlivých súborov sa na notebooku našli : 1) na DVD 1 sú zo všetkých adresárov, ktoré sa tu nachádzajú firemné adresáre iba štyri, všetky ostatné sú cudzie, ktoré software na obnovu dát uložil všetky do jedného adresára s názvom „UNKNOWN“. Tieto adresáre boli obnovené k 1.10.2009 v čase od 4.54 hod. do 5.05 hod.. Súbor, pri ktorom je obrázok s názvom T. bol nahraný do notebooku dňa 22.8.2008. Po rozbalení adresára na DVD 1 je tam zoznam
všetkých ďalších adresárov a súborov, ktoré daný program nevedel definovať, označené ako „. byt“, ktoré boli obnovené k 1.10.2009. 2) ďalej na DVD 2 je zoznam všetkých adresárov, ktoré boli obnovné k 1.10.2009 roztriedené softwarom na obrázky, dokumenty. S názvom „mdudas“ je zložka, pod ktorou je vedený profil zamestnanca. Ďalej sa tu nachádzajú nejaké PDF dokumenty v štandardoch, sú to zoznamy súborov, preto je ťažko definovať, či sa jedná o pracovné, alebo súkromné dokumenty. Podľa súborov, ktoré sú v zozname súborov vieme bližšie definovať obsah, videá určite nie sú firemné. V rozbalenom DVD je adresár „.“, je to iba zoznam, obnovený k 1.10.2009, ďalej sú tam tri súbory, z ktorých je zrejmé, že ide o video, nahraté 25.6.2009. 3) Na DVD 3 je zoznam dvoch adresárov, kde sú buď obrázky, alebo v druhom adresári hudba, obnovné k 1.10.2009. Ďalej na DVD je zoznam všetkých fotiek, ktoré sú na danom nosiči s tým, že je to údaj o tom, koľko je tam fotiek, 1 610 súborov, 4) DVD4 - adresár s názvom „data“ po rozbalení sa zistilo, že je tam databáza inej firmy, nie firemná, pretože odporca používa iný software na účtovníctvo, tu je software od firmy J.s s názvom V., nahraté do notebooku to bolo dňa 31.3.2009. Sú tam aj databázy inej spoločnosti, kde je vedené účtovníctvo k 24.5.2000. Nakoľko sa nájdená databáza dá otvoriť jedine v programe J. V., ktorý odporca nemá zakúpený, svedčí to o tom, že ide o cudziu databázu, teda pravdepodobne o účtovné záznamy inej firmy. 5) Na DVD5 sa našlo 213 súborov, sú tam záznamy z rokov 2008 - 2009 cudzej spoločnosti. 6) Na DVD6 je zoznam 6 súborov s pornografickým obsahom, ktoré boli nahrané dňa 25.6.2009. 7) Na DVD7 je pokračovanie súborov s pornografickým obsahom, ktoré boli nahrané 25.6.2009. 8) A na DVD8 je zoznam, stromová štruktúra všetkých DVD ako prehľad súborov. Svedok ďalej uviedol, že obnova dát, ktorú mu nariadil vykonať X. nie je štandardným postupom, robí sa to, len vtedy, keď je podozrenie, že boli zmazané služobné dáta na notebooku. Je to teda len v prípade podozrenia, žeby boli nejaké dáta zmazané, alebo v prípade, keď konkrétny zamestnanec má problémy s notebookom, napr. stratili sa mu údaje a sám o to požiada. Dáta boli obnovené z celého systému, to znamená z diskov C aj D. Je zrejmé, že na DVD1 sú dáta zo software V.a, čo znamená, že ho tu musel nainštalovať niekto iný, nie odporca. Každý užívateľ mal len užívateľské práva, nemohol nič inštalovať, pokiaľ to nebol team líder, pretože team líder mal automaticky dané admin práva, čiže len on mohol inštalovať na laptop a na základe toho využívať laptom v plnom rozsahu s tým, že nikto iný nie je schopný prihlásiť sa do laptopu, pokiaľ nemá náš účet pod ktorým sa prihlasuje. Pod pojmom „náš účet“ sa rozumie účet daného užívateľa, t.j. osobný účet, tzv. užívateľsky účet a niektorí majú tiež administrátorsky účet. Na účet navrhovateľa boli zriadené administrátorské práva, to znamená, že pod svojím účtom na tomto laptope mohol inštalovať programy, nemohol to urobiť nikto iný. Keby sa tam prihlásil niekto iný, hoci aký iný zamestnanec tento nemal právo nainštalovať nové programy. Z uvedeného vyplýva, že tento bol iba pod správou navrhovateľa. Iba ak by on sám dal niekomu prístupové heslo, mohol sa niekto do počítača dostať. Všetky inštalácie na laptope navrhovateľa boli robené iba dvoma administrátormi, a to sme interná IT - odporca a navrhovateľ, ktorý mal práva administrátora na tomto laptope, nik iný tam nemohol nainštalovať žiaden software. Keďže tento laptop je súčasťou podnikovej siete, spadá pod správu serverov, na ktorých sú jasne definované práva, navrhovateľ mal admin práva kde patrí inštalácia hocijakého softwaru do hocakej časti harddisku. Svedok uviedol, že navrhovateľovi na základe ústnej požiadavky od vedúceho tímu zriadili účet admin, ale nedali mu žiadne heslo a ani prihlasovacie meno, iba mu zapli, a tiež potvrdil, že o tom nebol s navrhovateľom spísaný žiaden záznam. Uviedol, že u odporcu platí tzv. Pracovný poriadok, ktorý stanovuje pravidlá práce s celým majetkom firmy, podpisuje ho každý zamestnanec pri nástupe a je súčasťou pracovnej zmluvy. Čo sa týka školení, tak zamestnávateľ vždy robí Welcome day to je vždy prvý deň v práci, kde školí o BOZP, o sieťových diskoch, o inštalácii dát na notebooky, s obsahom počítača, teda diskov C, D, S a T, ďalej o užívaní firemných áut a o celom firemnom majetku, ako sú tlačiarne a všetky technické záležitosti. Uviedol, že počas užívania notebooku navrhovateľom nerobili do notebooku žiadne zásahy, len ak o to navrhovateľ požiada na základe žiadosti na vykonanie zásahu, tzv. incidentu, ktorý sa eviduje v monitorovacom systéme, teda ak by nejaké zásahy boli, tak by boli určite v systéme evidované a monitorované. Svedok pripustil, že ak navrhovateľ požiadal o update operačného systému v jeho notebooku, urobili to oni na základe tzv. incidentu, ale mohol aj sám navrhovateľ, keďže mal administrátorské práva. Update operačného systému sa robí mimo firmy, vychádza sa cez internú sieť na internet priamo do Microsoftu, odkiaľ sa sťahuje do daného počítača updatovaný program. Svedok pripustil, že administrátor môže cez intranet zasiahnuť do počítača v čase, keď je užívateľ zapnutý, prihlásený a dá žiadosť na základe incidentu, t.j. navrhovateľ pretože bol prihlásený na intranete, musel sa odhlásiť a svedok sa prihlásil, aby som ako administrátor vykonával úkony v počítači. Napríklad k uloženiu súboru na počítač navrhovateľa dňa 25.6.2009 uviedol, že mohol ho tam uložiť užívateľ, ktorý
mal prístup k notebooku v tom čase, avšak, administrátorské práva znamenajú aj možnosť zmeniť dátum súboru nahrania. 34. Na pojednávaní dňa 4.11.2011 navrhovateľ uviedol, že zo strany odporcu mu nikdy neboli zverené žiadne administrátorské práva, teda ani heslo a ani žiadne prihlasovacie meno od zamestnávateľa nikdy neobdŕžal a preto toto tvrdenie odporcu je nepravdivé, nikdy nevedel, ako sa tieto administrátorské práva dajú využívať. Poukázal na skutočnosť, že jeho notebook bol viackrát v oprave u svedka p. D. a že svedok D. sa opakovane diaľkovo pripájal na jeho notebook za účelom updatovania súborov, opráv, alebo z rôznych iných dôvodov a že o tom, čo robil na jeho počítači nemal vedomosť. K obsahu jednotlivých DVD nosičov navrhovateľ uviedol, že niektoré priečinky, ktoré sa tu nachádzajú sú mu známe, niektoré nie, napríklad : 1) DVD 1 súbor T. je jeho, ide o obrázok T., ktorý mu bol náhodou stiahnutý z internetu, ako obrázok na plochu. 2) Na DVD1 v prílohách sú jeho súkromné priečinky, nachádzajú sa na súkromnom disku a nevedel, ako sa dostali tieto súbory do tohto počítača, podľa neho jediná možnosť bola tá, že externý harddisk bol pripojený k jeho počítaču. 3) K obsahu DVD2 sa nevedel vyjadriť, pretože sú to firemné a pravdepodobne aj systémové priečinky. O. - sú fotky aj videoklipy z firemnej akcie, kde bol celý pracovný tím. 4) K obsahu DVD 3 sa nevedel vyjadriť, pretože nepoznal obsah obrázkov a MP3, pripustil, že sú tam aj jeho osobné fotky, ktoré sa tu mohli dostať len tak, že externý harddisk bol pripojený k jeho počítaču. 5) K obsahu DVD 4 sa navrhovateľ nevedel vyjadriť, pretože sú tam nejaké systémové súbory. 6) K obsahu DVD 5 sa navrhovateľ nevedel vyjadriť, pretože sú tam testovacie súbory, ktoré neboli jeho, nikdy ich nevidel. 7) K obsahu DVD 6 a 7 sa navrhovateľ nevedel vyjadriť, pretože sú označené ako „unknown“, majú pornografický obsah. 8) A napokon k obsahu DVD 8 navrhovateľ uviedol, že je to rovnaké ako pri DVD 1. 35. Z e-mailovej správy zo dňa 10.1.2008, ktorú navrhovateľ adresoval oddeleniu INTERNAL IT u odporcu vyplýva, že navrhovateľ požiadal o pridelenie administrátorských práv za účelom nainštalovania NOKIA PC Suite na jeho notebook, aby sa mohol pripojiť na internet cez mobil a zároveň zosynchronizovať telefónny zoznam s notebookom. 36. Podľa následnej e-mailovej správy z oddelenia INTERNAL IT pre navrhovateľa zo dňa 10.1.2008, odporca potvrdil navrhovateľovi pridelenie administrátorských práv. 37. Právny zástupca odporcu vo vyjadrení zo dňa 15.11.2011 uviedol, že navrhovateľ bol dňa 3.12.2007 riadne odporcom poučený o rozdieloch medzi administrátorskými a bežnými kontami, o svojich právach a povinnostiach. Poukázal na to, že navrhovateľ to potvrdil vo svojom e-maily zo dňa 10.1.2008, keď požiadal o pridelenie administrátorských práv na svoj notebook z čoho vyplýva, že navrhovateľ vedel, že na inštaláciu softvéru potrebuje administrátorské práva a za tým účelom o ne odporcu aj požiadal. Ďalej uviedol, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že p.. ako zamestnanec INTERNATIONAL IT odporcu sa opakovane diaľkovo pripájal na notebook navrhovateľa za účelom vykonania potrebnej opravy a on nevie, čo p. D. v čase opravy robil na jeho počítači je účelové a zavádzajúce, pretože každý zamestnanec je zodpovedný za pridelený notebook, pokiaľ relevantným spôsobom nepreukáže, že zásah zapríčinil niekto iný. Odporca žiadnym spôsobom nezasahoval do notebooku navrhovateľa tak, aby doň umiestnil neoprávnený obsah, na ktorý odporca poukazuje v okamžitom skončení pracovného pomeru. 38. Svedok X. bol vypočutý mimo pojednávania dňa 4.6.2012 na základe Uznesenia tunajšieho súdu č.k. 38C/8/2010-148 zo dňa 9.5.2012, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že bol som zamestnaný u odporcu od decembra 2006 do 31.12.2011, kedy dal výpoveď. V novembri 2007 sa stal vedúcim oddelenia monitoringu, bolo to v čase, keď vznikol pracovný pomer aj navrhovateľovi a po celý čas bol jeho jediný priamy nadriadený. Čo sa týka pracovných výkonov navrhovateľa, v tom čase boli kolísavé, bol spočiatku neistý v IT oblasti, neskôr podával štandardné pracovné výkony, žiadne porušenie pracovnej disciplíny u navrhovateľa neriešil. Uviedol, že u navrhovateľa nezistil žiadne porušenie pracovne j disciplíny pri práci so zvereným počítačom, a o tom, čo robil so služobným počítačom po pracovnej dobe už nevedel. Nakoľko navrhovateľ oznámil svoju dlhodobú práceneschopnosť, vyzval SMS správou navrhovateľa, aby odovzdal služobný notebook, vraj „aby sme nemrhali týmto prostriedkom“. Notebook potom ako ho navrhovateľ odovzdal neprezrel hneď lebo medzi tým došli nové notebooky, bol dlhší čas u neho. Notebook navrhovateľ odovzdal po výzve na stredisku HPK budove, v Merkuri panX. Svedok uviedol, že výzvu dal navrhovateľovi preto, lebo nadobudol podozrenie, že v notebooku navrhovateľa by sa mali nachádzať údaje nesúvisiace s pracovnou činnosťou, toto podozrenie získal od pána D. nevedel presne od ktorého z nich. Uviedol, že následne dal urobiť zálohovanie dát tohto notebooku a po týždni, alebo dvoch mu oznámili výsledky prieskumu obsahu notebooku. Bežne sa odovzdávané notebooky
nezálohujú, pretože, keď prišiel nový zamestnanec, tak tento dostal prístup na zdieľaný server, kde si stiahol potrebné údaje už do vyčisteného notebooku. Údaje z notebooku navrhovateľa boli zálohované pre prípad, že by sa navrhovateľ vrátil do práce a pokračoval by ďalej vo svojej práci. Svedok nevedel uviesť, o aký naplánovaný projekt, pre ktorý sa notebook navrhovateľa vyžiadal a odkontroloval malo ísť, nevedel, iba to, že jeho realizácia sa odložila. 39. Z Odborného posudku znalca X. pod č.. zo dňa 19.11.2018 vyplýva, že po preskúmaní obsahu DVD nosičov 1 až 8 nie je možné zistiť, či tieto súbory pochádzajú zo služobného notebooku žalobcu a nie je možné ani zistiť, z akého zdroja tieto súbory pochádzajú. Postup takto získaných a uložených súborov na DVD nosičoch nebol zdokumentovaný. Zároveň je potrebné osobitne uviesť, že technicky korektne vykonaná akvizícia (získanie) digitálneho dôkazu je základným úkonom, ktorý predchádza akejkoľvek možnej, vždy až následnej analytickej činnosti nad digitálnym dôkazom a/ alebo interpretácie príslušných záverov/ výsledkov, pričom však nesie kľúčovú rolu z hľadiska možnej dôveryhodnosti a teda dôkaznej hodnoty celého digitálneho dôkazu, resp. analytických záverov z neho získaných. Znalec ďalej uviedol, že dátumové a časové údaje (dátum vytvorenia, dátum poslednej zmeny, dátum posledného prístupu), ktoré sú uvedené ako súčasť súboru, nie sú časové pečiatky (Timestamps), ktoré sa používajú na preukázanie toho, že elektronický súbor bol vyhotovený v určitom presnom čase, na základe tejto skutočnosti nie je možné určiť, kedy bol obsah DVD nosičov 1 až 8 z pôvodného zdroja nahratý. Preto skonštatoval pre tento spor podstatný záver o tom, že nie je možné uviesť kto, akým spôsobom, a z akého zdroja tieto súbory zachytené na DVD nosičoch 1 až 8 nahral a len zo samotných digitálnych údajov vo všeobecnosti (t. j. len za bežných okolností a bez znalostí dodatočných a preukázateľných informácií o technických, organizačných alebo špecifických opatreniach v oblasti informačnej bezpečnosti), spravidla nemožno určiť a jednoznačne priradiť konkrétnu fyzickú osobu, ktorá vykonávala konkrétne aktivity v zariadení informačnej technicky alebo v informačnom systéme alebo ktorá je pôvodnom dát alebo ich modifikácie. Znalec uviedol, že z technického hľadiska je možné s dátumom (atribútmi súboru) manipulovať, je možné ľubovoľne meniť napríklad skutočný dátum nahrávky v pôvodnom zdroji na dátum zachytený na DVD nosičoch, pričom zmena atribútov súborov (napr. dátum a čas vytvorenia a dátum a čas modifikácie súboru) je možná aj u obnovených súboroch. Zmena atribútov súboru môže nastať aj z dôvodu nesprávneho nastavenia systémového dátumu a času operačného systému, preto ak dôjde k skopírovaniu súborov, tento skopírovaný súbor preberá nesprávny dátum a čas z operačného systému. Znalec poukázal na skutočnosť, že tieto dátumové a časové údaje, ktoré sú uvedené ako súčasť súboru, nie sú časové pečiatky (Timestamps), ktoré sa používajú na preukázanie toho, že elektronický súbor bol vyhotovený v určitom presnom čase. Znalec uzavrel, že nie je možné uviesť kedy, kým a aké zmeny boli vykonané. Vo vzťahu k digitálnym údajom (dátam) platí všeobecná zásada, že každá osoba (t.j. napr. majiteľ zariadenia IKT, prevádzkovateľ zariadenia IKT, používateľ zariadenia IKT, blízke osoby, zamestnanec atď) s možnosťou fyzického (resp. podľa technických okolností niekedy aj vzdialeného) prístupu k počítačovému zariadeniu (resp. vo všeobecnosti zariadeniu IKT/dátovému nosiču/informačnému systému atď.), kde sú dáta uložené, ak má náležitú odbornú a používateľskú predispozíciu/kvalifikáciu/ skúsenosť, môže ľubovoľne v tomto zariadení modifikovať dátové súbory, resp. časť ich kódu a/alebo aj súvisiace dáta. Po preskúmaní súboro na DVD nosičoch sa znalcovi nepodarilo sa potvrdiť a ani vyvrátiť manipuláciu s dátumami jednotlivých súborov uložených na DVD nosičoch 1 až 8, dátumy uvedené pri jednotlivých súboroch (atribúty) definujú vlastnosti súborov, medzi ktoré patrí druh prístupu (sekvenčný/priamy), dátum vytvorenia, dátum poslednej zmeny, dátum posledného prístupu a veľkosť súboru. Na základe dodaných a získaných podkladov znalec nevedel uviesť, či žalobca mal, resp. nemal administrátorské práva, preto nevedel potvrdiť a ani vyvrátiť interakciu medzi administrátorskými právami pridelenému prihlasovaciemu účtu žalobcu, ktorým sa prihlasoval do prideleného notebooku a nahrávkami súborov uložených na DVD nosičoch 1 až 8.
Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 40. Podľa § 252d ods. 1 Zákonníka práce (Prechodné ustanovenie účinné k 1. marcu 2010) ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. marcom 2010. Právne úkony urobené pred 1. marcom 2010 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 28. februára 2010. 41. Podľa § 77 Zákonníka práce (v znení účinnom ku dňu 30.11.2009, t.j. ku dňu doručenia OS PP navrhovateľovi, ďalej v texte len Zákonníka práce) neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
42. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. 43. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. 44. Podľa § 40 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. 45. Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi. 46. Podľa § 9 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca. 47. Podľa § 74 ods. 1 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo. 48. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. 49. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4. 50. Podľa § 68 ods.1, písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. 51. Podľa § 47 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
P r á v n y záver :
52. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením môže zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, pričom je nesporne preukázané, že odporca dňa 26.11.2009 písomne oznámil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle ust. § 68 ods.1, písm. b.) Zákonníka práce, a právne účinky okamžitého skončenia mali nastať okamihom jeho doručenia navrhovateľovi, t.j. dňom 30.11.2009, ku ktorému dátumu mal pracovný pomer skončiť. 53. Je tiež preukázané, že navrhovateľ žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením na súde podal dňa 19.1.2012. 54. Z toho vyplýva záver, že navrhovateľ si svoj nárok o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením, uplatnil na súde v zákonnej lehote dvoch mesiacov (§ 77 Zákonníka práce). Zo súdnej praxe : 55. Ak chce zamestnanec alebo zamestnávate zabrániť aby nastali právne účinky zo skončenia pracovného pomeru, musí v lehote 2 mesiacov podať žalobu o určenie, že právny úkon o rozviazaní pracovného pomeru je neplatný, ak takáto žaloba podaná nebola, skončil pracovný pomer podľa tohto právneho úkonu, aj keby išlo o neplatné rozviazanie pracovného pomeru (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. marca 1997, sp.zn. 2 Cdon 475/96). 56. Ustanovenie § 77 Zákonníka práce priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu; tým je však zároveň - z aspektu § 80 písm. c/ O.s.p. - vylúčené, aby sa niektorý z nich z rovnakého právneho dôvodu (základu) žalobou podanou v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný pomer
trvá (rozhodnutie o takejto určovacej žalobe by predpokladalo prejudiciálne posúdiť platnosť alebo neplatnosť skončenia pracovného pomeru). Právo účastníka pracovnoprávneho vzťahu domáhať sa určenia neplatnosti zrušovacieho prejavu uvedeného v § 77 Zákonníka práce zaniká márnym uplynutím dvojmesačnej lehoty (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 147/2008 zo dňa 11. decembra 2008).
57. Za právnickú osobu, bez ohľadu na jej právnu formu, v pracovnoprávnych vzťahoch zásadne koná štatutárny orgán ustanovený zákonom alebo určený na základe zákona alebo ustanovený do funkcie zakladateľskou listinou, vnútorným predpisom. však Zákonník práce priznáva rovnaké kompetencie ďalším dvom skupinám zamestnancov, a to jednak povereným zamestnancom alebo bez osobitného poverenia iným zamestnancom, ktorým to v rámci ich kompetencií vyplýva z vnútorných (organizačných) predpisov zamestnávateľa ako orgánom zamestnávateľa oprávneným robiť v mene zamestnávateľa právne úkony (generálne oprávnenie na vykonávanie akýchkoľvek úkonov v mene zamestnávateľa, pokiaľ štatutárny orgán toto oprávnenie výslovne neobmedzil), a jednak ďalším zamestnancom, ktorých zamestnávateľ (resp. jeho štatutárny orgán) v pracovnoprávnych vzťahoch vo svojom mene písomne poverí na vykonávanie iba určitých právnych úkonov (špeciálne oprávnenie uplatniteľné iba v obmedzenom rozsahu). Rozsah takéhoto oprávnenia povereného zamestnanca zamestnávateľ musí v písomnom poverení presne vymedziť. 58. V tomto spore je nesporne preukázané, že generálny riaditeľ a konateľ spoločnostX. a finančná riaditeľka a konateľka odporcu (.právnych vzťahoch v mene spoločnosti zamestnanca spoločnosti Q. riaditeľa ľudských zdrojov, ktorý v súlade s týmto poverením, ako osoba konajúca za odporcu podpísal listinu Okamžité skončenie pracovného pomeru z 26.11.2009 dané navrhovateľovi. 59. Takýto spôsob podpisovania za spoločnosť (poverenou osobou) na dotknutej listine zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 9 ods. 1 a 2 Zákonníka práce v spojení s ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, preto súd konštatuje, že listina bola zo strany zamestnávateľa platne podpísaná.
60. Na platné okamžité skončenie pracovného pomeru, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca sa vyžaduje splnenie formálnych náležitostí právneho úkonu (§ 70 ZP); vyžaduje sa predovšetkým písomná forma právneho úkonu, ďalej musí v ňom byť uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru a právny úkon musí byť reálne doručený druhému účastníkovi. Ak nie je splnená čo aj len jedna z uvedených podmienok, okamžité skončenie pracovného pomeru by bolo neplatné. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v zrušovacom prejave uvedený takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka k tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru. Uvedený dôvod nemožno dodatočne meniť. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť doručené druhému účastníkovi. Právne účinky okamžitého skončenia totiž nastávajú až okamihom jeho doručenia druhému účastníkovi. 61. Po posúdení obsahu listiny Okamžité skončenie pracovného pomeru z 26.11.2009 z hľadiska formálnych náležitostí, súd konštatuje, že táto listina bola vyhotovená v písomnej forme (§ 70 ZP), bola riadne doručená navrhovateľovi dňa 30.11.2009 (§ 38 ods. 4 ZP), bola podpísaná konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 4 ZP) a porušenie pracovnej disciplíny je v nej vymedzené dostatočne konkrétnym a nezameniteľným spôsobom, preto súd konštatuje, že listina Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.11.2009 spĺňa formálne náležitosti vyžadované v ustanovení § 70 ZP. Zo súdnej praxe : 62. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce) a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom (viď § 74 ods. 1 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 95/2009 z 29. apríla 2010).
63. V zmysle ust. § 74 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Nesplnenie tejto hmotnoprávnej podmienky v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru predstavuje rozhodujúcu skutočnosť a spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu (okamžité skončenie pracovného pomeru). V zmysle ustanovenia § 11a ods. 1 prvá veta Zákonníka práce zástupcami zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. 64. Z obsahu spisu vyplýva zo strany navrhovateľa nebolo spochybnené tvrdenie odporcu zo dňa 23.3.2011 a 15.5.2017 o tom, že u odporcu, ako u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, nepôsobí ani žiaden odborový orgán, či zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, preto pokiaľ zamestnanci svoje právo, aby sa združili za účelom hájenia záujmov zamestnancov nevyužili, a u zamestnávateľa nepôsobia, tak nemožno vyžadovať a ani reálne vykonať prerokovanie skončenia pracovného pomeru. 65. Preto súd na takúto objektívne nemožnú podmienku neprihliadal a odporca ako zamestnávateľ v tomto prípade mohol konať aj bez prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. 66. Na základe toho súd konštatuje, že ak odporca, ako zamestnávateľ neprerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru voči navrhovateľovi s neexistujúcimi zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 ods. 1 Zákonníka práce, tak týmto nekonal v rozpore so zákonom, a toto nespôsobilo absolútnu neplatnosť právneho úkonu, Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 26.11.2009 v zmysle § 17 ods. 2 Zákonníka práce. Zo súdnej praxe : 67. Povinnosť zamestnávateľa prerokovať so zástupcami zamestnancov okamžité skončenie pracovného pomeru, Zákonník práce formuluje ako hmotnoprávnu podmienku, nesplnenie ktorej v spojení s § 17 ods. 2 ZP práce spôsobuje neplatnosť (absolútnu) okamžitého skončenia pracovného pomeru (viď napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 72/2006, sp. zn. 5Cdo 255/2008). 68. Skutočnosť, že zamestnanci odporcu tieto orgány (zástupcov zamestnancov) nekreovali, hoci tak urobiť mohli, nezavinil odporca. Je vecou zamestnancov, aby za účelom hájenia svojich záujmov si svojich zástupcov zvolili, a pokiaľ tak neurobili nemá povinnosť odporca pri jednotlivých úkonoch žiadať predchádzajúci súhlas, alebo prerokovať ich so zástupcami zamestnancov, v opačnom prípade by zamestnávateľ nemohol uložiť zamestnancovi ani okamžité zrušenie pracovného pomeru ani vydať pracovný poriadok (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 159/08-10).
69. V zmysle ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce, môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4. 70. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v zrušovacom prejave uvedený takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka k tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru. Uvedený dôvod nemožno dodatočne meniť. 71. Z obsahu listiny Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 26.11.2009 vyplýva, že odporca za dôvod skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom uviedol, že „dňa 1.10.2009 vykonával obvyklú údržbu hardwarového a softwarového vybavenia osobného počítača R. (odporca uviedol nesprávne sériové číslo notebooku), kedy sa pri pokuse zálohovania pracovných dát a príslušného softwaru zistilo, že pracovné súbory boli vymazané, preto následne pri obnove dát (restore) boli okrem obnovovaných dát zistené aj dáta osobnej povahy, a to: fotografie, videá a súbory vo formáte mp3 zjavne osobnej (súkromnej) povahy, fotografie a videá so zjavne pornografickým obsahom, počítačový program (softvér) Nero Burning ROM, počítačový program (softvér) J. OK. účtovné záznamy spoločnosti V.72. Podľa zhodných výpovedí strán sporu je preukázané, že navrhovateľ odovzdal dňa odporcovi svoj služobný notebook dňa 15.6.2009. 73. Odporca na výzvu súdu, aby predložil na vykonanie dokazovania obsahom notebooku, ktorý patril navrhovateľovi, uviedol, že tento už neexistuje. 74. Za tohto skutkového stavu je preto už nepreskúmateľné a nepreukázateľné tvrdenie odporcu o tom, že súbory zaznamenané na DVD nosičoch 1-8, ktoré do konania ako dôkaz predložil odporca, pochádzajú zo služobného notebooku navrhovateľa, ktorý odovzdal odporcovi dňa 15.6.2009. 75. Preto súd mohol preskúmať len dôkaz, ktorý do konania predložil odporca, a to DVD nosičov 1 - 8, na ktorých sa majú nachádzať súbory pochádzajúce zo služobného notebooku navrhovateľa. Tieto DVD nosiče 1 - 8 boli predmetom súdneho preskúmania (technickým asistentom súdu X. dňa 20.10.2011, o čom je v spise založený záznam), pričom bolo zistené, že :
1) na DVD nosiči č.1 sa nachádzajú súbory obnovené ku dňu 1.10.2009 označené takto : Data, foto, video, ICQ, J. outlook, MP3, OK. Outlook, Users, a tiež súbor „UNKNOWN“, obnovený dňa 1.10.2009, obrázok : T.V prílohe DVD č.1 - sú zobrazené všetky adresáre, ktoré sú na DVD1, napr. „UNKNOWN“ s viacerými podadresármi s názvami „O.; byt; cicky, fotecky, a iné. Dátum obnovy je ku dňu 1.10.2009. 2) Na DVD nosiči č.2, v prílohe sa nachádzajú tri neznáme súbory nahraté dňa 25.6.2009, ktoré po rozbalení obsahujú dáta obnovené dňa 1.10.2009, t.j. obrázky (JPG) fotografie „T.“ a hudbu (MP3), videozáznamy „.“ a videa 3x. 3) Na DVD 3 v súbore JPG sú nahráte obrázky s názvami „. a hudba pod súborom označeným MP3 obnovené dňa 1.10.2009. 4) Na nosiči DVD 4 sa nachádzajú rôzne súbory s rôznymi dátumami. Technik uviedol, že sa nedá sa pracovať s nosičom, pri otváraní adresáta „DATA“ sa počítač štyrikrát za sebou zasekol a musel byť následne reštartovaný. Technik konštatoval, že tento DVD nosič má nejakú chybu. 5) Na nosiči DVD 5 je nahratých 213 súborov, 0 priečinkov, všetky súbory sú typu „Súbor MDP“, označené ako „Test 2008 atď..“. 6) Na nosiči DVD 6 sa nachádza 6 súborov s názvom „UNKNOWN“ nahraté dňa 25.6.2009, všetky s pornografickým obsahom. 7) Na nosiči DVD 7 sa nachádzajú 3 súbor s názvom „UNKNOWN“ nahraté dňa 25.6.2009, všetky s pornografickým obsahom. 8) Na nosiči DVD 8 sa nachádza súbor Tree, ktorý obsahuje stromovú štruktúru dát, ktoré boli chronológii zaznamenávané ako dáta u menovaného zo súkromných charakterom. 76. Z uvedeného vyplýva záver, že keďže navrhovateľ nesporne vrátil odporcovi služobný notebook dňa 15.6.2009, pričom niektoré súbory v prílohe DVD 2, na DVD 6, a na DVD 7 boli buď nahraté, alebo obnovené dňa 25.6.2009, čo bolo už 10 dní po dátume vrátenia notebooku, takže tvrdenie odporcu o tom, že s notebookom po prvýkrát disponoval až 1.10.2009 súd považuje za účelové, nedôveryhodné a nepreukázané vo vzťahu k počiatku plynutia prekluzívnej lehoty podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Naopak, za preukázanú súd považuje skutočnosť, že odporca po prvýkrát so služobným notebookom, ktorý patril navrhovateľovi reálne disponoval už dňa 25.6.2009, kedy vykonal údržbu hardwarového a softvérového vybavenia notebooku (pretože je to dátum uvedený pri niektorých súboroch v čase, kedy bol notebook už v dispozícii odporcu), na základe čoho je zrejmé, že odporca prostredníctvom svojich nadriadených zamestnancov (predpokladajúc, že radový zamestnanec by bez pokynu nadriadeného zamestnanca nezačal sám iniciatívne s kontrolou hardwarového a softvérového vybavenia notebooku navrhovateľa) sa preukázateľne o dôvode na okamžité skončenie dozvedel už 25.6.2009, pričom navrhovateľovi okamžité skončenie oznámil až dňa 30.11.2009 (doručením listiny zo dňa 26.11.2009), čo je nesporne dátum po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty dvoch mesiacov v zmysle ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce. 77. Vzhľadom na uvedené, súd považuje právny úkon Okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom zo dňa 26.11.2009 za neplatný, čo je dôvodom pre zamietnutie tejto žaloby. Zo súdnej praxe : 78. Okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, ak sa stalo po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa, keď zamestnávateľ zistil dôvod na okamžité skončenie. Táto lehota je prekluzívnou lehotou, t. j. ak zamestnávateľ neuplatní okamžité skončenie pracovného pomeru v tejto lehote, je toto neplatné (Judikát R 91/1967). 79. Dvojmesačná lehota má charakter subjektívnej lehoty a začína plynúť okamihom, keď zamestnávateľ zistil dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru, teda keď tento dôvod zistí ktorýkoľvek z nadriadených zamestnancov (Najvyšší súd Českej republiky sp.zn. 21 Cdo 743/2007, Právní rozhledy 9/1996 str. 420).
80. Aj napriek skutočnosti, že nedodržanie prekluzívnej lehoty zamestnávateľom podľa ust. § 68 ods. 2 Zákonníka prác je samotným dôvodom pre zamietnutie žaloby, bolo v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu doplnené dokazovanie, a to znaleckým dokazovaním, k čomu sa súd považuje za potrebné vyjadriť. 81. K samotnému porušeniu pracovnej disciplíny je potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto
porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/ Zákonníka práce). Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. 82. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli pracovný pomer na dobu neurčitú, na pracovnú pozíciu tím líder. Podľa Preberacieho protokolu zo dňa 16.1.2008 odporca odovzdal navrhovateľovi do užívania W. XXXJXXJ/XXXXXXXXXXX, avšak podľa tvrdenia navrhovateľa, ktorá odporcom nebola spochybnená a tiež podľa fotografie dokumentujúcej spodnú časť notebooku, navrhovateľ dňa 15.6.2009 odovzdal panX., zamestnankyni odporcu notebook R. teda zjavne iný, ako od odporcu prevzal dňa 16.1.2008. Z výpovede navrhovateľa a svedka (dňa 4.11.2011) pána D. (na pracovnej pozícii majetková administratíva), z vyjadrení právnych zástupcov a z preberacích protokolov (čl.88 a, 88b spisu) súd napokon ustálil, že v danom prípade ide jednoznačne o zámenu sériových čísel dvoch počítačov, ktoré odporca dňa 16.1.2008 pridelil svojim dvom zamestnancom a to tak, že navrhovateľovi odporca odovzdal v skutočnosti notebook R., avšak do Preberacieho protokolu omylom zapísal notebook R. a naopak, ďalšiemu zamestnancovi, pánu C. odporca v skutočnosti odovzdal notebook R. avšak do Preberacieho protokolu omylom zapísal notebook R.. Vzhľadom na uvedené súd vzal za preukázané, že navrhovateľ po celý čas, t.j. od 16.1.2008 do 15.6.2009 užíval notebook R. 83. Dňa 26.11.2009 odporca oznámil navrhovateľovi, že v súlade s § 68 ods.1, písm. b.) zákonníka práce č.311/2001 Z.z. s ním okamžite končí pracovný pomer uzavretý na dobu určitú s odôvodnením, že dňa 1.10.2009 odporca vykonával obvyklú údržbu hardwarového a softwarového vybavenia osobného počítača R. (aj tu odporca nesprávne uviedol sériové číslo notebooku), kedy sa pri pokuse zálohovania pracovných dát a príslušného softwaru zistilo, že pracovné súbory boli vymazané, preto následne pri obnove dát (restore) boli okrem obnovovaných dát zistené aj dáta osobnej povahy. 84. Zo závermi Odborného vyjadrenia znalca X. zo dňa 19.11.2018 sa súd stotožnil, nakoľko jednoznačne dávajú odpovede na položené sporné a nejasné otázky ohľadne súborov, ktoré mali byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom. Po preskúmaní obsahu DVD nosičov 1 až 8 znalec uviedol, že „nie je možné zistiť, či tieto súbory pochádzajú zo služobného notebooku navrhovateľa a tiež, že nie je možné ani zistiť, z akého zdroja tieto súbory pochádzajú“, a že postup takto získaných a uložených súborov na DVD nosičoch nebol zdokumentovaný. Znalec skonštatoval, že dátumové a časové údaje (dátum vytvorenia, dátum poslednej zmeny, dátum posledného prístupu), ktoré sú uvedené ako súčasť súboru, nie sú časové pečiatky (Timestamps), ktoré sa používajú na preukázanie toho, že elektronický súbor bol vyhotovený v určitom presnom čase, na základe tejto skutočnosti „nie je možné určiť, kedy bol obsah DVD nosičov 1 až 8 z pôvodného zdroja nahratý“. Preto „nie je možné uviesť kto, kedy a akým spôsobom, a z akého zdroja tieto súbory zachytené na DVD nosičoch 1 až 8 nahral“. Znalec tiež uviedol, že z technického hľadiska „je možné s dátumom (atribútmi súboru) manipulovať, je možné ľubovoľne meniť napríklad skutočný dátum nahrávky v pôvodnom zdroji na dátum zachytený na DVD nosičoch, pričom zmena atribútov súborov (napr. dátum a čas vytvorenia a dátum a čas modifikácie súboru) je možná aj u obnovených súboroch“. Preto „ak dôjde k skopírovaniu súborov, tento skopírovaný súbor preberá nesprávny dátum a čas z operačného systému“. 85. Z uvedeného odborného stanoviska je teda zrejmé, že sa nepreukázalo, že by sporné súbory zachytené na DVD nosičoch 1 - 8 do služobného notebooku jednoznačne nahral navrhovateľ, a to navyše za situácie, keď odporca nepredložil súdu ako dôkaz samotný služobný notebook, ktorý patril navrhovateľovi nakoľko tento vraj už neexistuje, ale predložil len DVD 1 - 8 so súbormi, ktorých pôvod, vecná a časová súvislosť s navrhovateľom sa nepreukázala. 86. Ako už bolo vyššie konštatované, tak za tohto skutkového stavu je už nepreskúmateľné a nepreukázateľné tvrdenie odporcu o tom, že súbory zaznamenané na DVD nosičoch 1-8, ktoré do konania ako dôkaz predložil odporca, pochádzajú zo služobného notebooku navrhovateľa, ktorý odovzdal odporcovi dňa 15.6.2009.
87. Ak by teda dôvodom na zamietnutie žaloby nebolo nedodržanie prekluzívnej lehoty zamestnávateľom a z toho vyplývajúce neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 30.11.2009, tak by určite dôvodom na zamietnutie žaloby bolo zistenie, že sa ani po vykonanom dokazovaní jednoznačne nepreukázalo, že navrhovateľ nainštaloval do svojho služobného notebooku súbory, ktoré odporca označil ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru (fotografie, videá a súbory vo formáte mp3 osobnej (súkromnej) povahy, fotografie a videá so zjavne pornografickým obsahom, počítačový program (softvér) Nero Burning ROM, počítačový program (softvér) J. V.a, účtovné záznamy spoločnosti V.). Nie je ani jednoznačne preukázané, že odporca dňa 10.1.2008 „oficiálne“ potvrdil navrhovateľovi pridelenie administrátorských práv, pretože z e-mailovej správy nevyplýva žiaden rozsah, časové obdobie, ani žiadne iné ohraničenie poskytnutia takýchto práv navrhovateľovi. Ale aj keby mal navrhovateľ neobmedzené administrátorské práva, aj tak sa nepreukázalo, že sporné súbory zachytené na DVD 1 - 8, ktorých pôvod je v dôsledku neexistencie notebooku nepreskúmateľný, do služobného notebooku nainštaloval navrhovateľ. 88. Ak by v služobnom notebooku sa aj nachádzali nejaké rodinné fotografie navrhovateľa, tak tieto by určite neboli dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko nahratím súborov tzv. osobnej povahy by nedošlo k „závažnému“ porušeniu pracovnej disciplíny, pretože by to nedosahovalo požadovanú „vysokú“ intenzitu porušenia pracovnej disciplíny. 89. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
90. Podľa § 166 ods. 2 CSP ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie. 91. Nakoľko odporca v odvolaní namietal skutočnosti ohľadne určenia výšky náhrady mzdy pre ktoré je potrebné ďalšie dokazovanie, ktoré by prekračovalo rámec tohto konania, tak súd vylúčil nárok na náhradu mzdy na samostatné konanie § 166 ods. 2 CSP.
T r o v y konania :
92. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 93. Podľa § 262 ods. 2 CSP ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku. 94. V konaní o náhrade mzdy bude zároveň rozhodnuté aj o trovách tohto konania a konania o náhrade mzdy, nakoľko až týmto rozhodnutím pôjde o konečné rozhodnutie vo veci (o neplatnosť okamžitého pracovného pomeru a zaplatenie náhrady mzdy vo výške 7.796,94 EUR s príslušenstvom).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).