Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/86/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. X., Z.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom, zástupcom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matka, navrhovateľka: Q. A., Z.. X.XX.XXXX, B. A. XXX/XX, XXX XX H. a otec, odporca: F. X., Z.. XX.XXXX, Z. V. XXXX/XX, XXX XX L. Q., o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Maloletá Q. X., Z.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a starať sa o jej majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný prispievať na výživu svojej dcéry Q. sumou 30 eur mesačne, vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca, vopred do rúk matky, počnúc od právoplatnosti rozhodnutia.

III. Stretávanie sa otca s maloletou sa neupravuje, ponecháva sa na dohodu rodičov.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa s návrhom zo dňa 14.12.2018 domáhala o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu. S otcom dieťaťa matka žila v spoločnej domácnosti do septembra 2018. Otec maloletej na výživu maloletej prispieval až do doby jeho vzatia do vyšetrovacej väzby v októbri 2018. Matka maloletej poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa.

2. Odporca sa k návrhu nevyjadril.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie jednak výsluchom navrhovateľky a kolíznej opatrovníčky a jednak sa oboznámil s obsahom pripojených listinných dôkazov, a to rodným listom maloletej, správou Mesta L. Q., správou obce H., správou ÚPSVaR z 12.02.2019, lustráciou odporcu v registri sociálnej poisťovne, pričom bol zistený nasledovný skutkový stav:

4. Navrhovateľka a odporca žili v partnerskom vzťahu, z ktorého pochádza ich dcéra. Otec nastúpil do vyšetrovacej väzby, v dôsledku čoho aj došlo k nezhodám medzi partnermi. Do októbra 2018 otec prispieval na maloletú dobrovoľným výživným. Odporca nevykazuje žiadne príjmy a nevlastní žiadny majetok, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka poberá len rodičovský príspevok a prídavok na dieťa, iný príjem ani majetok nemá, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Maloletá má toho času 2,5 roka, je zdravá, doposiaľ nenavštevuje predškolské zariadenie. Pravidelné mesačné výdavky na maloletú spočívajú v bežnej strave 70 eur, hygienických potrebách 25 eur, oblečenie a obuv 30 eur.

5. Otec maloletej nie je zamestnaný, t. č. je v psychiatrickej nemocnici v X.. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hodnotnejšiu hnuteľnosť, inú vyživovaciu povinnosť nemá. V obci požíva dobrú povesť človeka.

6. Zo správy zástupkyne kolíznej opatrovníčky z 12.02.2019 je zrejmé, že maloletá býva s matkou v 4 - izbovom rodinnom dome, ktorý patrí do vlastníctva starej matky maloletej zo strany matky. Bývajú v spoločnej domácnosti so starými rodičmi. Rodinný dom je vkusne a efektívne zariadený. Izby sú udržiavané v čistote a poriadku, hygiena je na veľmi dobrej úrovni. Maloletá má zvlášť detskú izbu, ktorá je pekne zariadená. Má tu zabezpečené všetky veci osobnej potreby, vytvorené vhodné podmienky pre pokojný spánok. Má zabezpečený priestor aj pre svoje záujmy ako aj na plnenie si školských povinností.

7. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka navrhla s poukazom na šetrenie výchovného prostredia maloletej, zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazať na výživné.

8. Podľa ust. § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa ust. § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

10. Podľa ust. § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa ust. § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa ust. § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13. Podľa ust. § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa ust. § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa ust. § 63 ods. 1 ZR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

16. Podľa ust. § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa ust. § 75 ods. 2 ZR, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Súd poukazuje na zákonnú povinnosť povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného súd skúmal jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd vychádzal z toho, že oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými i zdravotnými, kultúrnymi, závisiacimi hlavne od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a pod. Pritom medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky súvisiace napr. so zdravotným stavom oprávneného (maloletej) ako napr. liečebné náklady. Súd aj na ne obligatórne pri určovaní výživného prihliadal. Pričom zistil, že maloletá má t. č. 2,5 roka, je zdravá. Pravidelné mesačné výdavky na maloletú spočívajú v domácej strave 70 eur, hygienických potrebách 25 eur, oblečenie a obuv 30 eur, t. j. mesačne cca 125 eur.

20. Na strane oprávneného (rodiča) súd skúmal jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existenciu a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a tiež vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Pričom sa zistilo, že matka maloletej je na materskej dovolenke, žiaden príjem zo závislej činnosti nemá. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani hodnotnejšiu hnuteľnosť, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

21. Na strane povinného rodiča súd prihliadal na okruh osôb, na ktoré je povinný poskytovať výživu dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť aj starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča súd prihliadal najmä na jeho schopnosti (faktické príjmy), na jeho možnosti (čo je objektívne možné, aby zarobil s prihliadnutím na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu). Súd vyhodnocoval majetkové pomery oboch rodičov, a to majetok rodičov i ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.

22. Pričom bolo zistené, že odporca sa t. č. nachádza v nemocnici počas vyšetrovacej väzby, bez príjmu, bez majetku.

23. Každý rodič je povinný vyživovať svoje dieťa, pričom tak môže učiniť osobnou starostlivosťou a starostlivosťou o domácnosť, ďalej poskytovaním vecných plnení (zabezpečovaním bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti), alebo aj platením výživného, za účelom uhradzovania potrieb dieťaťa. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého rodiča a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.

24. Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

25. Súd a priori prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, v tomto prípade dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného - otca. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Za daného stavu, otec opustil domácnosť svojej partnerky, je vyšetrovaný za trestný čin. Maloleté dieťa ponechal v starostlivosti matky. Od tej doby o maloletú neprejavuje vážny záujem, výživným neprispieva.

26. Preto súd rozhodol o právach a povinnostiach rodičov k maloletej, pričom ju zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá sa bude o ňu i naďalej riadne starať a vychovávať, zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach. Výchovné prostredie u matky je maloletej dôverne známe. Obidvaja rodičia majú znášať výdavky na dieťa, u maloletej sú osvedčené vo výške 125 eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil skutočnosť, že obaja rodičia sú bez príjmu zo závislej činnosti. Navrhovateľka žiadala výživné vo výške 100 eur. Súd zaviazal otca na platenie výživného na maloletú v sume 30 eur. Určené výživné je adekvátne na odôvodnené výdavky a potreby oprávneného, ako aj na možnosti a schopnosti povinného otca. Ohľadne styku otca s maloletým dieťaťom súd neurčil časové vymedzenie.

27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku). Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok). Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.