Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/8/2019

Uznesenie

Okresný súd Michalovce - samosudca JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. v trestnej veci obvineného L. L. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm.a,b, ods.2 písm.b/ Tr.zákona dňa 15.03.2019 takto

rozhodol:

Podľa § 241 ods.1, písm.b Tr. por. postupuje vec obvineného

L. L., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom L., doručovacia adresa L., M. C. 8, dôchodcu,

pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm.a,b, ods.2 písm.b Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

v období od začiatku roka 2018 do októbra 2018 v L. na rôznych miestach, prevažne na M. osloboditeľov a na ul.T. W. najmenej v pätnástich prípadoch prenasledoval svojho brata poškodeného B. L., nar. XX.XX.XXXX, pričom pri stretnutiach s poškodeným sa na neho pozeral nenávistným pohľadom a v najmenej piatich prípadoch sa mu slovne vyhrážal, že ho zabije, že zdochne, že ho rozštvrtí, čím poškodeného obmedzuje v obvyklom spôsobe života, nakoľko poškodený má strach o svoj život a zdravie,

Okresnému úradu L., odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal Okresný úrad L. prejednať ako priestupok podľa § 49 ods. 1 písm.d/ zákona SNR. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal obžalobu na obvineného L. L. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm.a,b, ods.2 písm.b/ Tr.zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe. V súvislosti so žalovaným trestnou činnosťou súd považuje za potrebné uviesť, že sa jedná o novšiu skutkovú podstatu trestného činu, ktorá bola zavedená do Trestného zákona novelou a to č. XXX/XXXX Z.z.. Objektívnu stránku žalovaného trestného činu tvoria dve základné časti. Prvou časťou je všeobecný opis objektívnej stránky a druhú časť predstavuje alternatívne vyjadrenie konania obvineného, resp. obžalovaného, pričom pre naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje naplnenie aspoň jedného tohto alternatívne vyjadreného konania v spojitosti s prvou časťou objektívnej stránky tejto skutkovej podstaty. Prvá časť objektívnej stránky tohto trestného činu t.j. všeobecný opis skutkovej podstaty vyžaduje od páchateľa kumulatívne splnenie dvoch znakov a to dlhodobé prenasledovanie iného a zároveň druhý znak predpokladá taký spôsob dlhodobého prenasledovania, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života.

Druhú časť objektívnej stránky žalovaného trestného činu predstavuje alternatívne vyjadrenie konania, ktoré spočíva buď vo vyhrážaní sa ublížením na zdraví, alebo inou ujmou poškodenému alebo jemu blízkej osobe, alebo vyhľadávanie osobnej blízkosti poškodeného, alebo jeho sledovanie alebo kontaktovanie poškodeného prostredníctvom tretej osoby, alebo elektronickej komunikačnej služby písomne alebo inak proti jeho vôli, alebo zneužitie osobných údajov poškodeného za účelom získania osobného alebo iného kontaktu, alebo poslednou možnosťou je iné obmedzovanie poškodeného v jeho obvyklom spôsobe života. Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní vyplýva, že obvinený L. L. poprel spáchanie trestnej činnosti s tým, že pripustil náhodné stretnutia v meste, ako aj pred sídlom všeobecného lekára a že dvakrát bol pred rodinným domom jeho rodičov, keďže je dôchodca a často chodí do mesta, avšak jednoznačne poprel úmyselné prenasledovanie poškodeného a zároveň poprel vyhrážanie sa jeho osobe. Z výsluchu poškodeného B. L. v prípravnom konaní vyplýva, že za obdobie 10 mesiacov r. 2018 ho obvinený minimálne 15- krát prenasledoval v meste Michalovce pozerajúc na neho nenávistným pohľadom z toho minimálne 5 -krát sa mu vyhrážal a tieto skutočnosti u neho vzbudzujú obavu o život. Zo zápisnice o trestnom oznámení poškodeného okrem iného vyplýva, že poškodený nevie uviesť, či ho obvinený vyhľadáva cielene, alebo sa jedná len o náhodné stretnutia, ale jednoducho vidí obvineného v meste Michalovce dosť často. Súd po preskúmaní súdneho spisu taktiež zistil, že na základe prvotného trestného oznámenia a zápisníc o výsluchu poškodeného a podozrivého poverený príslušník OO PZ Michalovce uznesením sp.zn. ORP-307/MI-2018 z 8.5.2018 podľa §197 ods.1, písm.a Tr. por. odmietol trestné oznámenie poškodeného, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa §197 ods.2 Tr. por. a následne prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce uznesením sp. zn. 1Pn 341/18/8807 podľa §193 ods.1 písm.c/ Tr. por. zamietol sťažnosť oznamovateľa proti uzneseniu povereného príslušníka, ako nedôvodnú. Na základe následnej sťažnosti oznamovateľa prokurátor Krajskej prokuratúry v Košiciach nariadil prokurátorovi Okresnej prokuratúry Michalovce vydať uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci podľa §199 ods.1 Tr. por. za prečin nebezpečného prenasledovania podľa §360a ods.1, písm. b Tr. zák. a vykonať ďalšie úkony. Súd sa po preskúmaní súdneho spisu a vyššie uvedených rozhodnutí ku dňu ich vydania plne stotožnil s rozhodnutiami povereného príslušníka OO PZ Michalovce o odmietnutí trestného oznámenia a prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce, ktorým zamietol sťažnosť oznamovateľa, pričom ich rozhodnutia považuje za zákonné a správne s tým, že na základe dovtedy vykonaných úkonov neexistoval zákonný dôvod na začatie trestného stíhania pre trestný čin podľa §360a Tr. zák. Na základe pokynu prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa §360a ods.1, písm b Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, že obvinený prenasleduje poškodeného pozerajúc na neho nenávistným pohľadom a na základe nikým nepreukázanej skutočnosti sa mal raz obvinený informovať o poškodenom prostredníctvom kolegu z práce (zomrel) poškodeného. Súd považuje začatie trestného stíhania pre daný trestný čin v podstate na základe nenávistných pohľadov nielenže za nezákonné, ale dokonca za absurdné, pričom zo strany niektorých orgánov činných v trestnom konaní akoby vôbec neboli skúmané všetky znaky skutkovej podstaty, ktorých naplnenie je nevyhnutné pre spáchanie predmetného trestného činu a na ktoré správne poukázali vo svojich rozhodnutiach poverený príslušník polície a dozorový prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce. V tejto súvislosti súd poukazuje, že v prvotnom trestnom oznámení a ani ďalších úkonoch pred vydaním pokynu na začatie trestného stíhania nebola ani zmienka o nejakom vyhrážaní sa a táto skutočnosť nebola uvedená samozrejme ani v samotnom uznesení o začatí trestného oznámenia. Poškodený až následne vo svojej výpovedi po začatí trestného stíhania začal uvádzať aj túto skutočnosť. Súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že obvinený sa mal asi 15 krát stretnúť s poškodeným v priebehu 10 mesiacov bez preukázaného úmyslu, t. j. v priemere asi „jeden a pol krát“ mesačne pozerajúc na neho podľa poškodeného „nenávistným pohľadom“ a v rámci toho mal 5 krát sa vyhrážať poškodenému (poškodený túto skutočnosť začal tvrdiť po začatí trestného stíhania). Súd zastáva názor, že v prípravnom konaní, resp. aspoň po jeho ukončení bolo potrebné zo strany orgánov činných v trestnom konaní dôslednejšie zvažovať, či toto konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a, ods. 1 písm.a,b,ods.2 písm. b Tr.zák., alebo znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm.d/ zák. SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov.

Podľa názoru súdu totiž konanie obvineného v danom prípade od podania samotného trestného oznámenia nenapĺňalo všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, ale len vyššie uvedeného priestupku, ale aj to až po uvedení nových skutočností o vyhrážaní sa poškodenému. Ako už súd skôr uviedol, objektívna stránka žalovaného trestného činu spočíva v dvoch základných častiach, pričom jedným zo základných znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu prvej časti je dlhodobé prenasledovanie iného a ak nie je naplnený tento základný predpoklad, resp. znak dlhodobosti v rámci objektívnej stránky tohto trestného činu, tak už aj bez skúmania ďalších skutočností je zrejmé, že obvinený nemôže svojím konaním naplniť všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Ak pri tejto skutkovej podstate vzhľadom na jej neskoršie zavedenie do Trestného zákona chýba judikatúra Najvyššieho súdu SR, tak je potrebné vychádzať z podobných skutkových podstát, ohľadne ktorých je zo súdnej judikatúry zrejmé, že pojem dlhodobosť vyžaduje spravidla dobu najmenej 6 mesiacov. V nadväznosti na túto skutočnosť je potrebné poukázať aj na samotný gramatický význam slova dlhodobosť, ktorý pojem je možné použiť napr. v prípadoch, že niekto dlhodobo býva na nejakej adrese, alebo dlhodobo žije s niekým niekde, alebo dlhodobo niekde pracuje, alebo je dlhodobo chorý, alebo dlhodobo odsťahovaný. Vzhľadom na vyššie uvedený gramatický význam slova dlhodobosť a súdnu judikatúru pri trestných činoch, vyžadujúcich pre naplnenie znakov skutkovej podstaty aj z časového hľadiska dlhodobosť nie je možné považovať konanie obvineného v uvedenom prípade za dlhodobé konanie. V nadväznosti na vyššie uvedené súd z trestnoprávneho hľadiska poukazuje aj na tú skutočnosť, že v trestnom práve sa dlhodobosť posudzuje aj podľa závažnosti spáchaných skutkov, či výšky trestu a to podľa toho, že čím menej závažný je trestný čin, tak tým je nevyhnutná dlhšia doba - väčšia dlhodobosť a sústavnosť a čím menej závažný trestný čin, tak postačuje kratšia doba trvania - dlhodobosti a samotná závažnosť trestného činu sa posudzuje podľa trestných sadzieb ktoré sú uvedené pri jednotlivých trestných činoch a ktoré hrozia obžalovanému za spáchanie toho ktorého trestného činu. V uvedenom prípade pri žalovanom trestnom čine je trestná sadzba až na jeden rok odňatia slobody, čo znamená, že sa jedná o nižší stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť. Ak by orgány činné v trestnom konaní v nadväznosti na súdom uvedený predpokladaný čas dlhodobosti 6 mesiacov chceli namietať, že v uvedenom prípade čas uvedený v obžalobe je 10 mesiacov, tak k tomu je potrebné uviesť, že samozrejme je potrebná určitá opakovanosť, pravidelnosť, časová blízkosť, pričom je zrejmé, že stretnutia raz, alebo zaokrúhľujúc dvakrát mesačne nie je možné považovať za splnenie jednej z dôležitých zákonných podmienok pre naplnenie znakov žalovanej skutkovej podstaty. V súvislosti s nenávistnými pohľadmi, aj na základe ktorých bolo začaté trestné stíhanie vo veci, súd uvádza, že sa jedná o výsostne subjektívne pocity poškodeného a bližšie sa k tejto skutočnosti súd radšej nebude vyjadrovať. Súd s poukázaním na všetky vyššie uvedené skutočnosti opätovne konštatuje, že doba konania obvineného v tejto trestnej veci nespĺňa zákonné podmienky dlhodobosti. Vzhľadom k už uvedeným skutočnostiam to znamená, že v tomto konkrétnom prípade nedošlo zo strany obvineného k naplneniu ani základného prvotného znaku naplnenia objektívnej stránky žalovaného trestného činu - dlhodobosti a preto je aj bez poukázania na ďalšie znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto žalovaného trestného činu zrejmé, že obvinený nemohol naplniť a ani nenaplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, avšak až po začatí trestného stíhania zároveň vyplýva, že obvinený svojím vyhrážaním sa v niekoľkých prípadoch pri stretnutiach s poškodeným sa dopustil protiprávneho konania, ktoré síce nenaplnilo znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, ale naplnilo všetky znaky priestupku. Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým spávaním. Podľa § 241 ods. 1 písm.b Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu ak sú tu okolnosti, uvedené v §214 ods.1.

S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť prokurátora a obvineného do 3 pracovných dní od doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.