Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_62CbZm-6-2018.pdf
PDF · 114.86 KB
Case nature
Area
Subarea
62CbZm/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobkyne: Z. A., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. J. XX/XX, XXX XX N., štátna príslušnosť SR, právne zastúpená JUDr. Miroslavom Červenkom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 72, 962 12 Detva, proti žalovanému v 1/ rade: Q.. X. A., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. J. XX/XX, XXX XX N., štátna príslušnosť SR a žalovanému v 2/ rade: Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, o určenie neplatnosti zmenečného ručenia, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému v 1/ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Žalovaný v 2/ rade má n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 23.03.2018, ktorej žalobný petit opravila podaním zo dňa 06.12.2018, domáhala určenia neplatnosti zmenečného ručenia žalovaného v 1/ rade za zaplatenie zmenky, vystavenej v Banskej Bystrici dňa 1. júla 2015 vystaviteľom Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s. IČO: 31 561 888, a to v zmysle § 40a a § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným v 1/ rade sú manželia. Bezpodielové spoluvlastníctvo, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva dňa 29.11.1966, doposiaľ trvá. Žalovaný v 1/ rade ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, Žilina, IČO: 31 561 888 podpísal dňa 01.07.2015 blankozmenku v mene vystaviteľa a zároveň aj ako fyzická osoba v pozícii avalistu. Vystavenou blankozmenkou bola zabezpečená pohľadávka z úverovej zmluvy uzavretej dňa 01.07.2015 medzi žalovaným v 2/ rade ako veriteľom a spoločnosťou Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s. ako dlžníkom, na základe ktorej žalovaný v 2/ rade poskytol dlžníkovi a vystaviteľovi zmenky úver vo výške 700.000,- Eur. Následne žalovaný v 2/ rade vyplnil chýbajúce údaje na blankozmenke doplnením sumy 458.024,57 Eur a dátumom splatnosti 05.03.2018 a listom zo dňa 06.03.2018 vyzval žalovaného v 1/ rade ako zmenkovo zaviazanú osobu na uhradenie zmenky. Žalobkyňa uviedla, že nikdy žalobou napadnutý právny úkon žalovaného v 1/ rade neodsúhlasila. Vzhľadom k hodnote zmenkou zabezpečenej pohľadávky sa nejedná o bežnú vec týkajúcu sa spoločných vecí manželov. Je to vec, ktorá sa vymyká z rámca obvyklého hospodárenia vo vzťahu k spoločným veciam, preto je na daný právny úkon potrebné aplikovať ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého pri vybavovaní vecí nie bežných, je na platnosť právneho úkonu potrebný súhlas oboch manželov. Žalobkyňa odvolávajúc sa na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010 uviedla, že k aplikácii ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je nevyhnutné, aby išlo o priamy, či bezprostredný vzťah právneho úkonu k spoločným veciam a postačuje, ak sa jedná o vzťah sekundárny (nepriamy), či vzťah účinkov a možných dôsledkov právneho úkonu vo sfére spoločných vecí. Prevzatie zmenečného ručenia bez súhlasu druhého manžela je potrebné posúdiť i cez prizmu dobrých mravov, pretože v tomto kontexte sa javí, že môže ísť o úkon priečiaci sa dobrým mravom a teda podľa § 39 Občianskeho právny úkon neplatný. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného právneho úkonu žalobkyňa videla v tom, že s ohľadom na majetkové pomery žalovaného v 1/ rade je zrejmé, že nie je sám schopný záväzok vyplývajúci zo zmenečného ručenia splniť. Právne postavenie žalobkyne je pritom neisté, nakoľko žalovaný v 2/ rade by sa mohol domáhať uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní aj z majetku patriaceho do BSM a v konaní o plnenie zo zmenky by sa žalobkyňa nemohla domáhať určenia neplatnosti zmenečného ručenia, pretože by nebola účastníkom konania.
2. Žalovaný v 1/ rade so žalobou súhlasil a žiadal jej vyhovieť. Uviedol, že úverovú zmluvu zo dňa 01.07.2015 podpisoval ako člen štatutárneho orgánu spoločnosti Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s. IČO: 31 561 888 spolu s ďalším členom Q.. N. E.. Nebol si vedomý toho, že by zmenku podpisoval aj ako aval, pretože nikdy v priebehu rokovania o úvere ani pri podpisovaní dokumentov nebolo spomenuté osobné ručenie členov štatutárneho orgánu za splatenie úveru. Bol presvedčený, že poskytnutý úver bude v priebehu pol roka splatený. O tom, že neskôr došlo k podpisu Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 k úverovej zmluve a tým aj k zmene spôsobu splácania úveru sa dozvedel až tri roky po podpísaní zmluvy, keď bol žalovaným v 2/ rade vyzvaný k zaplateniu dlžnej sumy. Na pojednávaní namietal, že táto zmena úverovej zmluvy sa nepremietla do Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke a podľa jeho názoru, sú potom tak dohoda ako aj vyplnená zmenka neplatné.
3. Žalovaný v 2/ rade žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že k avalovaniu zmenky zo strany žalovaného v 1/ rade došlo pred samotným poskytnutím úveru dlžníkovi, pričom toto bolo podmienkou poskytnutia úveru. Zaplatenie pohľadávky voči dlžníkovi bolo okrem zmenečného ručenia zabezpečené aj záložným právom k nehnuteľnému majetku vo vlastníctve dlžníka, evidovanom na V. Č.. XX pre k. ú. Tisovec, a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti Č.. XXXXXX-XXXX zo dňa 01.07.2015. Časť tohto nehnuteľného majetku bola znaleckým posudkom Č.. XX/XXXX zo dňa 27.09.2014 ohodnotená na sumu 1.100.000,- Eur a toto záložné právo naďalej existuje. Odo dňa poskytnutia úveru dlžníkovi došlo k uhradeniu časti pohľadávky v celkovom rozsahu 319.702,57 Eur. Žalovaný v 2/ rade ďalej uviedol, že žalovaný v 1/ rade bol od 05.12.2003 členom štatutárneho orgánu dlžníka a súčasne jeho akcionárom. Avalovanie zmenky žalovaným v 1/ rade, teda osobou oprávnenou konať za dlžníka a súčasne majúcou prospech z výsledkov jeho podnikateľskej činnosti, pri súčasnom zabezpečení pohľadávky záložným právom je za štandardné a žiadnym spôsobom neodporujúce dobrým mravom. Čo sa týka nálezu Ústavného súdu SR, uviedol, že tento bol vydaný v konaní o sťažnosti a je záväzný len pre účastníkov daného konania. Poukázal na to, že stanovisko Ústavného súdu SR predstavuje výrazný odklon od predchádzajúcej judikatúry pri aplikácii § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Avalovanie zmenky nie je úkon týkajúci sa spoločných vecí manželov a pre jeho platnosť sa nevyžaduje súhlas oboch manželov. O tom, že žalovaný v 1/ rade zmenku podpisoval nielen ako člen štatutárneho orgánu dlžníka, ale aj ako avalista svedčí aj Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorú žalovaný v 1/ rade tiež podpísal ako avalista. Zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy blankozmenkou sa podľa čl. II. bod. 2.1 dohody malo vzťahovať aj na prípadné neskoršie dodatky úverovej zmluvy. Žalovaný v 2/ rade ďalej uviedol, že podľa informácií verejne dostupných cez katastrálny portál je žalovaný v 1/ rade vlastníkom nehnuteľného majetku mimo režimu BSM, a to nehnuteľností zapísaných na V. Č.. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX pre k. ú. Michalová, V. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXXX pre k. ú. Brezno A. V. Č.. XXXX, XXXX pre k. ú. Pohronská Polhora. Zároveň bol spolu so žalobkyňou podielovým spoluvlastníkom nehnuteľného majetku evidovaného na V. Č.. XXX A. XXX pre k. ú. Michalová, ktorý bol darovacou zmluvou č. G. XXX/XXXX zo dňa 17.05.2018 prevedený na Z. Z., B.. A.. Pokiaľ by mala byť pohľadávka uspokojená v exekučnom konaní, dotkla by sa v prvom rade majetku žalovaného nepatriaceho do BSM.
4. Na pojednávaní žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázala na tú skutočnosť, že pokiaľ bola blankozmenka doplnená na základe Dohody o vyplňovacom práve k nej údajom o zmenkovej sume a dátume splatnosti až po podpísaní Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 k úverovej zmluve, kde bol úplne zmenený spôsob splácania úveru, je potrebné túto vyhodnotiť ako absolútne neplatnú v celom jej rozsahu, a to aj z dôvodu, predmetné dodatky za dlžníka úverovej zmluvy nepodpisovali dvaja členovia predstavenstva tak, ako je uvedené vo výpise z obchodného registra spoločnosti Cestné a stavebné mechanizmy a.s., ale boli podpísané prokuristom, teda neoprávnenou osobou.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie sobášnym listom žalobkyne a žalovaného v 1/ rade, fotokópiou blankozmenky, výzvou žalovaného v 2/ rade na zaplatenie záväzku zo zmenky zo dňa 06.03.2018, písomnými vyjadreniami strán a ich výsluchmi, Úverovou zmluvou č. XXXXXX-XXXX zo dňa 01.07.2015, Dodatkom č. 1 k úverovej zmluve zo dňa 10.07.2015, Dodatkom č. 2 k úverovej zmluve zo dňa 16. 10. 2015, Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti Č.. XXXXXX-XXXX zo dňa 01.07.2015, Znaleckým posudkom znalca Q.. K. J. Č.. XX/XXXX, G. P. V. Č.. XX k. ú. Tisovec a Dohodou o vyplňovacom práve k blankozmenke Č.. XXXXXX-XXXX zo dňa 01.07.2015.
6. Na základe zhodných skutkových tvrdení a predložených dôkazov súd zistil a vyhodnotil ako nesporné, že žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade sú manželia, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvá. Žalovaný v 2/ rade ako veriteľ uzavrel dňa 01.07.2015 so spoločnosťou Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s. ako dlžníkom úverovú zmluvu č. XXXXXX-XXXX, na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 700.000,- Eur. Znenie zmluvy bolo zmenené a doplnené Dodatkom č. 1 zo dňa 10.07.2015 a Dodatkom č. 2 zo dňa 16.10.2015. V oboch prípadoch boli dodatky úverovej zmluvy za spoločnosť Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s. podpísané prokuristom Q.. N. A.. Pohľadávka z úverovej zmluvy bola zabezpečená záložným právom, a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti Č.. XXXXXX-XXXX zo dňa 01.07.2015, kde predmetom zálohu boli nehnuteľnosti patriace dlžníkovi, zapísané na V. Č.. XX pre k. ú. Tisovec, ktorých všeobecná hodnota podľa znaleckého posudku znalca Q.. K. J. Č.. XX/XXXX je odhadovaná na sumu 1.100.000,- Eur. Zároveň bola pohľadávka z úverovej zmluvy zabezpečená aj blankozmenkou vystavenou dlžníkom. V mene dlžníka blankozmenku podpisoval žalovaný v 1/ rade ako člen štatutárneho orgánu. Na blankozmenke nebol vyplnený údaj týkajúci sa dlžnej sumy a dátumu splatnosti. Zmenka bola avalovaná jednak žalovaným v 1/ rade a jednak Q.. N. E. (ďalším členom štaturátneho orgánu). Ako nesporné súd vyhodnotil, že pohľadávka z úverovej zmluvy bola v časti sumy 319.702,57 Eur uhradená a zmenka bola doplnená v zostávajúcej časti dlžnej sumy vo výške 458.024,07 Eur a dátumom splatnosti 05.03.2018, skutočnosť, ktorú strany nepopreli.
7. Žalovaný v 2/ rade predložil na pojednávaní Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke Č.. XXXXXX-XXXX zo dňa 01.07.2015, za veriteľa podpísanú zástupcami žalovaného v 2/ rade na strane jednej a za dlžníka žalovaným v 1/ rade ako predsedom predstavenstva a Q.. N. E. ako členom predstavenstva na strane druhej. Dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke bola taktiež podpísaná dvoma avalistami, a to žalovaným v 1/ rade a Q.. N. E.. Z predloženého listinného dôkazu súd tiež zistil, že dohoda obsahuje v čl. II. bod 2.1 dojednanie, v zmysle ktorého vyššie uvedená blankozmenka slúžila na zabezpečenie pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi, vyplývajúcich z úverovej zmluvy Č.. XXXXXX-XXXX uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom dňa 01.07.2015 vo výške 700.000,- Eur vrátane príslušenstva, v znení jej prípadných neskorších dodatkov.
8. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že nemá vedomosť o žiadnom majetku nachádzajúcom sa vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 1/ rade, mimo vlastníctva patriaceho do BSM. Na pojednávaní potvrdila skutočnosti uvádzané žalovaným v 2/ rade, týkajúce sa prevodu nehnuteľností zapísaných na V. Č.. XXX A. XXX, k. ú. Michalová darovacou zmluvou na dcéru Z. Z., B.. A., kde predmetom prevodu bol rodinný dom s pozemkami.
9. Žalovaný v 1/ rade na pojednávaní potvrdil, že je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom nehnuteľného majetku, ktorý spolu so svojim bratom nadobudol dedením po svojich rodičoch.
10. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka; neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
11. Podľa § 40a, veta prvá Občianskeho zákonníka; ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.
12. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka; bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
13. Podľa článku 8 zákona č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
14. Podľa § 137 písm. d) CSP; žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
15. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
16. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
17. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
18. Predmetom sporu bolo určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako právneho úkonu urobeného jedným z manželov - žalovaným v 1/ rade bez súhlasu druhého manžela, predstavujúceho zmenečné ručenie zo zmenky vystavenej dňa 01.07.2015 spoločnosťou Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec, a.s., kde majiteľom zmenky je žalovaný v 2/ rade,
19. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu svojou podstatou predstavuje žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP, ktorá na rozdiel od predchádzajúcej procesnej právnej úpravy, je podľa Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, prípustná iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného predpisu, najmä hmotného práva. Preto sa súd prioritne zaoberal otázkou, či podaná žaloba na určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka je procesne prípustná. Uplatnenie práva v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka síce nevyžaduje osobitnú formu. Pre účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nie je potrebné jeho uplatnenie samostatnou žalobou na súdu, pretože citované ustanovenie vyslovene na podanie určovacej žaloby neodkazuje a pre dovolací prejav postačuje, ak je urobený ústnou formou. Na druhej strane však súd v danom prípade zohľadnil skutočnosť, že v prípade súdneho konania o plnenie zo zmenky a uloženie povinnosti žalovanému v 1/ rade, by žalobkyňa nebola priamou účastníčkou takého súdneho konania a jej možnosť dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu žalovaného v 1/ rade by nebola v konaní o splnenie povinnosti možná. Z uvedeného dôvodu súd s poukazom na čl. 2 ods. 1 CSP považoval žalobu za prípustnú.
20. V prejednávanej veci bolo medzi stranami sporné, či v prípade zmenečného ručenia ide o právny úkon, ktorý pre svoju platnosť podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje súhlas druhého manžela a v tomto kontexte, či ide o právny úkon týkajúci sa spoločných vecí manželov.
21. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí nepovažuje zmluva o pôžičke uzatvorená len jedným z manželov, ručiteľský záväzok jedného z manželov, ani zmluva o pristúpení k dlhu uzatvorená len jedným z manželov, nakoľko tieto sa priamo nedotýkajú predmetu bezpodielového spoluvlastníctva, t.j. spoločných vecí, a preto aj aplikácia ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v súvislosti s týmito právnymi úkonmi vylúčená. Ustálená judikatúra a aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 234/2010 z 29.06.2011, na ktorý odkazuje aj samotná žalobkyňa vo svojej žalobe a ktorý je neskoršieho dáta ako rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010, sa prikláňa k názoru, že posudzovanie právnych úkonov manželov z hľadiska, či ide o bežnú alebo nie bežnú vec, nie je relevantné, pokiaľ sa právny úkon netýka ich spoločných vecí.
22. Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010 nenamietal správnosť takéhoto právneho posúdenia všeobecnými súdmi. Podľa odôvodnenia jeho rozhodnutia (bod 13.) základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Pokiaľ táto podmienka nie je splnená, sú úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť, t.j. či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, bezpredmetné. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom BSM alebo výkonu jeho správy. Týmto predmetom môžu byť len veci v právnym zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Za predmet vlastníctva a teda ani bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa nepovažujú pohľadávky a záväzky, ktoré sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov. Vzhľadom na uvedené, za predmet BSM nemožno považovať ani záväzok vyplývajúci zmenečného ručenia.
23. Ústavný súd SR zároveň v bode 15. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že pri posudzovaní každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení, zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Ústavný súd SR v rozhodnutí nevyslovil všeobecne záväzný názor, keď len naznačil smer, akým spôsobom je potrebné skúmať každú vec jednotlivo, aby prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem neviedol k extrémne nespravodlivému záveru a z toho dôvodu k porušeniu základných práv, keď zároveň poukázal na tú skutočnosť, že všeobecný súd neposudzoval tento právny úkon v súvislosti s jeho rozporom s dobrými mravmi a následne absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to zvlášť v prípade, ak ju účastník konania výslovne namietal. Ako to vyplýva z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010 v posudzovanom prípade išlo o právny úkon pristúpenia k záväzku spoločnosti jej spoločníkom (manželom sťažovateľky), kde od samého začiatku veriteľ rozoznával, že spoločný záväzok manžela sťažovateľky s obchodnou spoločnosťou povedie k likvidácii BSM. Manžel sťažovateľky od samého začiatku prekračoval majetkové transakcie, a to na donútenie veriteľa, ktorý na prvý pohľad musel vedieť, že uvedená dispozícia sa nevyhnutne dotkne majetku patriaceho do BSM, čo bol hlavný cieľ úkonov. Manžel sťažovateľky bez protihodnoty prevzal neobyčajne veľké riziko a zriekol sa všetkých ostatných ochranných ustanovení v Občianskom zákonníku.
24. Otázka posúdenia platnosti úkonov jedného z manželov vo vzťahu k zneniu § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v rozhodovacej praxi súdov konštantná a môže byť porušená len výnimočne. Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010 tak predstavuje odklon od doterajšej súdnej praxe a svojou povahou je rozhodnutím, ktoré nie je všeobecne záväzné. V odôvodnení citovaného rozhodnutia vyslovený názor Ústavného súdu SR, odkazujúci na potrebu zohľadniť aj sekundárne právne účinky konkrétneho právneho úkonu vo sfére spoločných vecí, by bolo možné vziať do úvahy len vtedy, ak by žalobkyňa v konaní uviedla také konkrétne rozhodujúce skutkové tvrdenie, ktoré by pri aplikovaní ustanovenia § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka v súlade s doterajšou súdnou praxou, jednoznačne v jej konkrétnom prípade predstavovali extrémnu nespravodlivosť, čo však v danom prípade preukázané nebolo.
25. Žalobkyňa v danej veci vyslovene namietala právny úkon žalovaného v 1/ rade, poukazujúc na jeho rozpor s dobrými mravmi a v tejto súvislosti odkazovala aj na vyššie citovaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 zo dňa 08.12.2010. Na strane žalobkyne v tomto konaní bolo potom bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno, smerujúce k preukázaniu rozporu namietaného právneho úkonu s dobrými mravmi. Žalobkyňa uviedla, že s poskytnutím zmenečného ručenia žalovaným v 1/ rade za zaplatenie zmenky nesúhlasila. Žiadne ďalšie skutkové okolnosti neuviedla. Poukázala len na to, že plnenie žalovaného v 1/ rade z titulu zmenečného ručenia môže byť v prípade exekúcie realizované aj z majetku patriaceho do BSM. Obmedzila svoje skutkové tvrdenia len na všeobecné konštatovanie, že žalovaný v 1/ rade nemá dostatočný majetok vo výlučnom vlastníctve, z ktorého by mohla byť pohľadávka zo zmenky uspokojená. Žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci neuviedla, bližšie nekonkretizovala, aké sú majetkové pomery žalovaného v 1/ rade, čo všetko a v akej hodnote patrí do jeho výlučného vlastníctva, a to ani napriek tomu, že údaje o nehnuteľnom majetku osôb sú verejne dostupné. Žalovaný v 2/ rade pritom tieto informácie sám vyhľadal a žalovaný v 1/ rade svoje vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku nepoprel. Žalobkyňa v konaní v tomto smere nenavrhla žiadne dôkazy, okrem tých, ktoré pripojila k žalobe. Súd teda nemal dostatok skutkových tvrdení na to, aby mohol posúdiť objem majetku patriaceho do výlučného vlastníctva, resp. podielového spoluvlastníctva žalovaného v 1/ rade a dospieť k záveru, že v danom prípade je namieste odkloniť sa od terajšej súdnej praxe. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno bolo pritom na strane žalovanej, ktorá ak vo svojej žalobe poukazovala na potrebu individuálneho hodnotenia jej situácie, mala túto dostatočne podrobne popísať a preukázať. Súd preto v danom prípade nemal preukázanú existenciu takých skutkových okolností, ktoré by pre žalovanú predstavovali mimoriadne nespravodlivú situáciu.
26. V súvislosti s hodnotením napadnutého právneho úkonu, pre prípadný rozpor s dobrými mravmi súd uvádza, že Občiansky zákonník pojem dobré mravy nedefinuje. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných pravidlách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovať. Ide o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované i právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade s morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Konanie namierené proti týmto pravidlám možno označiť za konanie v rozpore s dobrými mravmi a môže mať za následok neplatnosť právneho úkonu. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné v každom prípade posudzovať individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníka v príslušnom období a s prihliadnutím na jeho vtedajšie postavenie.
27. Súd zdôrazňuje, že rozhodovacia prax všeobecných súdov dlhodobo pred rozhodnutím Ústavného súdu SR, ako aj po jeho rozhodnutí, nepovažuje za potrebné vyjadrenie súhlasu druhého manžela v prípade záväzku jedného z manželov, hoci druhý manžel je povinný strpieť prípadný výkon rozhodnutia pri uspokojovaní tohto záväzku z ich spoločného majetku (§ 147 Občianskeho zákonníka). Takáto možnosť vyplýva priamo zo zákona a sama o sebe nemôže byť skutočnosťou, ktorá by znamenala rozpor s dobrými mravmi. Na ochranu majetkových práv manželov je v Občianskom zákonníku obsiahnutá právna úprava, umožňujúca zrušenie BSM za trvania manželstva podľa § 148 a § 148a Občianskeho zákonníka, alebo obmedzenie rozsahu BSM formou dohody postupom podľa § 143a Občianskeho zákonníka, ak jeden z manželov nechce zdieľať riziko z podnikateľskej alebo obdobnej činnosti druhého manžela.
28. V danom prípade manžel žalobkyne - žalovaný v 1/ rade podpísal zmenku, ako aj dohodu o vyplňovacom práve k blankozmene, v pozícii avalistu ako jeden z členov predstavenstva akciovej spoločnosti. Zmenečné ručenie rovnako poskytol okrem žalovaného v 1/ rade aj ďalší člen predstavenstva Q.. N. E., ktorý je taktiež osobou spoločne a nerozdielne zo zmenky zaviazanou. Rovnako v konaní nebolo tvrdené, ani preukázané, že zostatok dlhu vo výške 458.024,57 Eur by nemohol byť čo i len čiastočne uspokojený z majetku hlavného dlžníka, keďže zmenka bola len jedným zo spôsobov zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 2/ rade. Pohľadávka z titulu úverovej zmluvy bola okrem zmenky zabezpečená aj záložným právom k nehnuteľnostiam a hodnota týchto predstavuje viac ako dvojnásobok zostatku dlžnej sumy.
29. Súd po vykonaní dokazovania nezistil na strane žalovaných žiadne konanie odporujúce dobrým mravom, pretože tak obsah úverovej zmluvy, ako aj spôsob zabezpečenia pohľadávky z nej, je pre obdobné záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi štandardný. V konaní nebolo zo strany žalobkyne tvrdené, že by bol žalovaný v 1/ rade k takémuto úkonu akýmkoľvek spôsobom donútený. Žalovaný v 1/ rade spolu s ďalším členom štatutárneho orgánu, mali možnosť zvážiť riziko dopadu tohto úkonu na ich BSM a ako osoby zodpovedné za chod a riadenie spoločnosti zvážiť tiež aj všetky podnikateľské riziká. Pokiaľ tak neurobili, nemôže byť ich správanie na ťarchu veriteľa a majiteľa zmenky, obzvlášť keď im právna úprava, obsiahnutá v § 143a Občianskeho zákonníka umožňovala vykonať kroky smerujúce k ochrane ich majetku BSM.
30. Pokiaľ žalobkyňa zhodne so žalovaným v 1/ rade tvrdili, že Dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke, resp. zmenku ako takú, nemožno považovať za platnú, nakoľko pred jej vyplnením došlo k zmene spôsobu splácania úveru, pričom dodatky k úverovej zmluve neboli podpísané oprávnenou osobou, súd konštatoval, že tieto námietky nie sú pre posúdenie danej veci relevantné. Predmetom tohto konania nebol nárok na plnenie vyplývajúci zo zmenky, kde obdobné námietky by prislúchali osobám zo zmenky zaviazaným. Predmetom tohto konania bolo posúdenie relatívnej platnosti právneho úkonu podľa § 40a v spojení s § 145 Občianskeho zákonníka, kde žalobkyňa mohla namietať len tie skutočnosti, ktoré sa týkali možného dopadu právneho úkonu na spoločný majetok manželov. I napriek uvedenému konštatovaniu súd dáva do pozornosti § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je prokurista splnomocnený podnikateľom na všetky právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo, preto tvrdenia o neoprávnenom konaní prokuristu a zmene spôsobu splácania úveru, ktorý nemá vplyv na platnosť zmluvy, súd nepovažoval za opodstanené.
31. Vzhľadom na uvedené závery súd vyhodnotil žalobu žalobkyne ako nedôvodnú, pretože žalobkyňa neunesením bremena tvrdenia a ani dôkazného bremena nepreukázala existenciu skutkových okolností, v dôsledku ktorých by bolo možné vysloviť, že právny úkon žalovaného v 1/ rade je neplatný a rozhodol tak, že žalobu zamietol.
32. Podľa § 255 CSP; súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 257 CSP; výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP; o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému v 2/ rade priznal nárok na náhradu trov konania od žalobkyne v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na charakter sporu, kde jeho vznik bol zapríčinené predovšetkým správaním žalovaného v 1/ rade, tomuto z dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.