Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-33-2017.pdf
PDF · 125.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-9C/33/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno v konaní pred sudkyňou Mgr. Miroslavou Vaňovou, v právnej veci žalobcu: G.. P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX P., právne zastúpeného JUDr. Emilom Vaňkom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 2, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: 1/ P.. P. Q. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX W., 2/ G.. H. W., F.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX F. F., obidvaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, so sídlom ČSA 18, 977 01 Brezno, o určenie neplatnosti závetu a iné, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi spoločne a nerozdielne n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14.08.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.08.2017, sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ domáhal toho, aby súd určil, že závet Y. X. spísaný formou Notárskej zápisnice N 28/2014 zo dňa 27.01.2014 je neplatný, alternatívne, aby súd určil, že dôvod započítania, ktorý poručiteľ Y. X. uvádza v závete spísaný formou Notárskej zápisnice N 28/2014 zo dňa 27.01.2014 je neplatný. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Brezno v zmysle ustanovení "CMP" poveril notára JUDr. Máriu Ježkovú, aby ako súdny komisár konala a rozhodovala vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi Y. X.. Súdna komisárka toto konanie vedie pod spis. zn. 8D/3/2017. Ako dedičia zo zákona prichádzajú v I. dedičskej skupine G.. G. W., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. polhora, Q. XXX/XX - dcéra poručiteľa v podiele X/X a G.. P. X., rod. X. - syn poručiteľa, nar. XX.XX.XXXX, bytom P., S. XXX/XX, v podiele X/X. Poručiteľ zanechal závet vo forme spísanej notárskej zápisnice č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, napísanej v notárskej kancelárii notára JUDr. Štefana Demiana so sídlom v Brezne, B. Němcovej 14, v ktorom ako dedičia zo závetu prichádzajú G.. H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F., Q. XXX/XX - vnuk poručiteľa v podiele X/X a P.. P. Q., W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., W. XXX/XX, v podiele X/X. Poručiteľ vo svojom závete uviedol dôvod svojho rozhodnutia, ktorý odôvodnil tým, že „počas života dal svojmu synovi G.. P. X. dar nad rámec obvyklého daru spočívajúceho v materiáli na stavbu jeho rodinného domu, pričom aj so synom celý dom postavil, pričom bolo medzi rodičmi a deťmi dohodnuté, že keď sa synovi postavil dom, tak náš dom, ktorý som vlastnil s manželkou bude po našej smrti dcérin. V čase, keď náš dom mal hodnotu 700 tis. Sk, tak synov nový dom mal hodnotu 2 mil. Sk., preto sme považovali všetci - ja s manželkou, syn, aj dcéra dohodu za spravodlivú. V dedičskom konaní po manželke na moje prekvapenie však môj syn neodstúpil svoj dedičský podiel v dome X/X - inu v prospech mojej dcéry - svojej sestry, bez povinnosti výplaty, vzhľadom na uvedenú rodinnú dohodu, ale žiadal, svoj podiel vyplatiť, a keďže s tým moja dcéra - jeho sestra nesúhlasila, tak si prevzal svoj dedičský podiel. Aby k takémuto niečomu nedošlo aj po mojej smrti, tak som sa rozhodol, ako je vyššie uvedené a to so súhlasom mojej dcéry vzhľadom na jej problémy s jej manželom - rozhodol som sa, že majetok, ktorý by mal pripadnúť jej, odkážem jej deťom. Zároveň si poručiteľ želá aby započítanie vyššie uvedeného daru platilo aj na dedičov jeho o syna.“ Žalobca ako zákonný dedič a závetom vydedený dedič poručiteľom bez právneho základu popiera skutočnosti uvádzané poručiteľom ako dôvody svojho rozhodnutia v zanechanom závete. Nie je pravdou, že poručiteľ dal dar nad rámec obvyklého daru. Žalobca si postavil dom so svojimi rodinnými príslušníkmi na svoje náklady, pričom poručiteľ finančne neprispieval na jeho stavbu. Žalobca ako syn poručiteľa si spolu so svojou manželkou postavil rodinný dom aj tým, že si na stavbu musel zobrať úvery, ktoré sami splácali. Poručiteľ pomáhal žalobcovi pri stavbe rodinného domu len pri stolárskych prácach, za čo mu žalobca poskytol stolársky materiál a inú pomoc ako odplatu. Pomoc od poručiteľa považoval za bežnú a nie za dar nad rámec obvyklého charakteru. V rodine nikdy počas stavby rodinného domu žalobcu nebolo komunikované a nikdy nebola deklarovaná taká dohoda ani písomná ani ústna, že keď si postaví žalobca dom, tak dom po rodičoch bude patriť jeho sestre. Pokiaľ by tak bolo, mali rodičia možnosť tak urobiť aj počas svojho života. Ako dôkaz o týchto skutočnostiach svedčí aj vyjadrovanie dedičov v rokovaniach o dedičstve po poručiteľovi, kde sa vyjadrujú, že ich závet poručiteľa prekvapil a že uznávajú dedičské nároky žalobcu a chcú sa s ním dohodnúť na vyrovnaní dedičského podielu. Nedohodli sa však na výške podielu vo finančnom vyjadrení. Ako ďalší dôkaz žalobca uviedol, že v dedičskom konaní po poručiteľke B. X. č.k. 3D/110/2013 - matke žalobcu je v Osvedčení o dedičstve zo dňa 20. januára 2014 v článku V. jasne uvedené, že dedičia uzatvorili dedičskú dohodu, že majetok nadobúdajú každý z dedičov po X/X-ine k celku. V článku VI. sa uvádza, že po riadnom poučení a zvážení sa vzdávajú práva na podanie žiadosti o pokračovaní v konaní o dedičstve. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dôvody na započítanie neobvyklého daru poručiteľa v prospech žalobcu neexistujú a neexistuje ani žiadna dohoda medzi dedičmi zo zákona, že majetok patriaci do dedičského konania bude po smrti poručiteľa patriť dedičom zo závetu.
2. Ako dôkazy žalobca označil a predložil notársku zápisnicu N 28/2014, osvedčenie o dedičstve 3D/110/2013.
3. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 19.10.2017 uviedli, že žiadajú žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Poukázali na to, že poručiteľ v súlade s ust. § 476 Občianskeho zákonníka mohol zriadiť závet. Poručiteľ v danom prípade zriadil platný závet v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké. Pri zriaďovaní závete v súlade s ust. § 479 maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Zákon teda dáva poručiteľovi voľnosť pri robení závetu, v ktorom vyjadruje svoju poslednú vôľu, ako sa má naložiť s jeho majetkom pre prípad smrti. Ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka určitým spôsobom túto jeho voľnosť obmedzuje, a to v záujme ochrany neopomenuteľných dedičov. Podľa tejto úpravy je závet v tej časti, ktorá odporuje právu neopomenuteľných dedičov na ich dedičský podiel, neplatný. Pokiaľ by bol závet sčasti neplatný preto, lebo nespĺňa podmienky ustanovenia § 479, ide o tzv. relatívnu neplatnosť. V takomto prípade sa závet považuje za platný, kým sa dedič dotknutý týmto závetom jeho neplatnosti nedovolá. Keďže nárok neopomenuteľného dediča je súčasťou jeho dedičského práva, musí ho uplatniť už v rámci konania o prejednaní dedičstva, pretože nejde o jeho pohľadávku voči dedičom zo závetu. Žalobca v prípade uplatnenia si svojho práva pre relatívnu neplatnosť závetu pri prejednaní dedičstva, nemal dôvod podávať žalobu na súd. Relatívna neplatnosť daného závetu bola uznaná aj zo strany závetných dedičov a pochopiteľne aj zo strany notárky v rámci daného dedičského konania po poručiteľovi Y. X. sp.zn. 8D/3/2017, Dnot 11/2017. V súlade s ust. § 479 Občianskeho zákonníka žalobca bude dediť polovicu svojho zákonného podielu. Žalobca sa ale domáha žalobou určenia neplatnosti závetu ako právneho úkonu v celosti. Z tých dôvodov žalovaní navrhli žalobu zamietnuť. Pokiaľ sa žalobca domáha tiež určenia, že dôvod započítania v danom závete je neplatný, k tomu žalovaní uviedli, že v súlade s ust. § 484 Občianskeho zákonníka súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený. V súlade s uvedeným zákonným ustanovením, ak ide o vyporiadanie dedičstva na základe závetu, súd vykoná započítanie: a) ak dal na to poručiteľ príkaz, alebo b) ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený. V tej súvislosti žalovaní uviedli, že na započítanie poručiteľ v závete príkaz nedal, neuviedol teda ani aká suma sa má započítať. Započítanie v závete poručiteľ uvádza len ako dôvod svojho rozhodnutia zriadiť závet pre konkrétnych dedičov. Závet pritom nemusí byť odôvodnený právny úkon. Je to slobodná vôľa poručiteľa koho ustanoví za svojich závetných dedičov. Zákon ani neprikazuje zriaďovateľovi závetu svoju vôľu odôvodniť. Neopomenuteľní dedičia, ktorí sú v závete vynechaní, majú možnosť v rámci dedičského konania domáhať sa relatívnej neplatnosti daného závetu.
4. Dňa 24.05.2018 bolo súdu doručené podanie žalobcu zo dňa 22.05.2018, ktorým zobral žalobu späť v časti o určenie, že závet Y. X. spísaný formou Notárskej zápisnice N 28/2014 zo dňa 27.01.2014 je neplatný. Ďalej žalobca uviedol, že trvá na žalobe v časti o určenie, že dôvod započítania, ktorý poručiteľ uviedol v závete zo dňa 27.01.2014 je neplatný. Žaloba v tomto výroku vychádza z uznesenia 8D/3/2017 zo dňa 27.06.2017. Vo vyjadrení sa právna zástupkyňa žalovaných jednoznačne nevyjadrila, či trvá na započítaní daru podľa závetu, alebo trvá na ním spochybnení tohto nároku. Žalobca má naďalej záujem na uzavretí dedičského konania dohodou v konaní u notára, č.k. 8D/3/2017, za podmienky, že žalovaní si nebudú uplatňovať nárok z dôvodu započítania a túto skutočnosť žalobcovi jednoznačne potvrdia.
5. V priebehu konania písomným podaním doručeným súdu dňa 07.03.2019, požiadal žalobca o pripustenie zmeny žaloby v znení: „1. Súd určuje, že závet Y. X. spísaný formou Notárskej zápisnice N 28/2014 zo dňa 27.01.2014 je relatívne neplatný a žalovaný má nárok na dedičský podiel v zmysle ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka. 2. Súd určuje, že dôvod započítania, ktorý poručiteľ Y. X. uvádza v závete spísaný formou Notárskej zápisnice N 28/2014 zo dňa 27.01.2014 je neplatný. 3. Žalovaní sú povinní uhradiť žalobcovi trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia na účet právneho zástupcu.“
6. Súd o zmene žaloby tak, ako ju navrhol žalobca vyššie uvedeným podaním doručeným súdu dňa 07.03.2019, rozhodol na pojednávaní konanom dňa 18.03.2019 uznesením zo dňa 18.03.2019 tak, že pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu na zmenu žaloby v znení: „I. Súd určuje, že závet Y. X. spísaný formou Notárskej zápisnice N 28/2014 zo dňa 27.01.2014 je relatívne neplatný a žalovaný má nárok na dedičský podiel v zmysle ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka. II. Súd určuje, že dôvod započítania, ktorý poručiteľ Y. uvádza v závete spísaný formou Notárskej zápisnice N 28/2014 zo dňa 27.01.2014 je neplatný. III. Žalovaní sú povinní uhradiť žalobcovi trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia na účet právneho zástupcu.“
7. Súd nariadil pojednávanie v predmetnej veci na deň 18.03.2019, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani jeho právny zástupca, ktorý mal doručenie predvolania vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní žalobca ani jeho právny zástupca neospravedlnili, ani nepožiadali zo žiadneho dôvodu o odročenie pojednávania. Na pojednávanie sa nedostavili ani žalovaný 1/ ani žalovaný 2/, dostavil sa právny zástupca obidvoch žalovaných, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Za týchto procesných podmienok potom súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „CSP“), keď vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného 2/.
8. Súd na pojednávaní sa oboznámil s prednesom právneho zástupcu žalovaných a tiež vychádzal z listinných dôkazov, ktoré do spisu doložil žalobca, a ktoré boli stranám sporu navzájom doručené, pričom zistil tento skutkový stav.
9. Z prednesu právneho zástupcu žalovaných na pojednávaní súd zistil, že sa pridržiava v celom rozsahu písomného vyjadrenia vo veci. Podľa ich názoru na podanie danej žaloby nemal žalobca naliehavý právny záujem, a preto je úplne vylúčené podávať za takéhoto stavu žalobu. Pokiaľ sa žalobca domáha určenia relatívnej neplatnosti závetu, k tomu uviedol, že pokiaľ sa v dedičskom konaní dedič dovolá relatívnej neplatnosti závetu, nie je v takom prípade potrebné podávať žalobu, nie je ohrozené právo žalobcu na jeho zákonný dedičský podiel, čo uvádzali aj v písomnom vyjadrení k žalobe. Prvá časť petitu ohľadne určenia relatívnej neplatnosti závetu preto podľa ich názoru postráda existenciu naliehavého právneho záujmu, ani v druhej časti petitu žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, predovšetkým v tomto sa pridržiava písomného vyjadrenia vo veci, kde aj zdôvodnili, že sa v závete nejedná o žiadny zápočet. Na započítanie poručiteľ v závete príkaz nedal, neuviedol pritom ani aká suma sa má započítať, pričom započítanie v závete poručiteľ uvádza len ako dôvod svojho rozhodnutia zriadiť záver pre konkrétnych dedičov. Závet pritom nemusí byť odôvodnený právny úkon, je to slobodná vôľa poručiteľa. Ďalej poukázal na to, že v danej veci sa teda nejedná o žiadny zápočet, nakoľko tam musí byť presne uvedené aká suma sa má započítať jednotlivým dedičom, čo v danom závete absentuje. Z opatrnosti uviedol, že z posledného podania žalobcu vyplýva, že sa domáha relatívnej neplatnosti závetu. Pokiaľ by sa aj domáhal absolútnej neplatnosti závetu, túto žiadnym spôsobom neodôvodnil. Na základe uvedeného navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovaným plnú náhradu trov konania.
10. Žalobca k žalobe pripojil závet Y. X., nar. XX.XX.XXXX napísaný vo forme notárskej zápisnice č. N 28/2014, Nz 2891/2014, NCRls 2914/2014 dňa 27.01.2014 v Notárskej kancelárii JUDr. Štefana Demiana, notára so sídlom v Brezne, B. Němcovej 14, z ktorého súd zistil, že týmto závetom Y. X., nar. XX.XX.XXXX všetok svoj majetok, najmä hnuteľný, nehnuteľný majetok, ako aj majetkové práva a iné majetkové hodnoty, ktoré bude vlastniť v čase svojej smrti odkázal svojmu vnukovi G.. H. W., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom F. F., Q. XX a svojej vnučke P.. P. Q., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, toho času bytom W., W. X, každému rovnakým dielom po jednej polovici. V prípade, že by vnuk G.. H. W. nededil z akýchkoľvek dôvodov, odkázal jeho čiastku jeho deťom a to každému rovnakým dielom. Ak by deti nemal odkázal aj jeho čiastku jeho sestre - svojej vnučke P.. P. Q.. V prípade, že by vnučka P.. P. Q. nededila z akýchkoľvek dôvodov, odkázal jej čiastku jej deťom a to každému rovnakým dielom. Zároveň prehlásil, že počas života dal svojmu synovi G.. P. X. dar nad rámec obvyklého daru spočívajúcom v materiáli na stavbu jeho rodinného domu, pričom so synom aj celý dom postavil, pričom bolo medzi nimi
- rodičmi a deťmi - dohodnuté, že, keď sa synovi postavil dom, tak ich dom, ktorý vlastnil s manželkou bude po jeho smrti dcérin. V čase keď ich dom mal hodnotu 700 tis. Sk, tak synov nový dom mal hodnotu 2 mil. Sk., preto považovali všetci - on s manželkou, syn aj dcéra - dohodu za spravodlivú. V dedičskom konaní po manželke, na jeho prekvapenie, však jeho syn neodstúpil svoj dedičský podiel v dome X/X- inu v prospech jeho dcéry - svojej sestry, bez povinnosti výplaty, vzhľadom na uvedenú rodinnú dohodu, ale žiadal svoj podiel vyplatiť, a keďže s tým jeho sestra nesúhlasila, tak si prevzal svoj dedičský podiel. Aby k takémuto niečomu nedošlo aj po jeho smrti, tak sa rozhodol, ako je vyššie uvedené a to so súhlasom svojej dcéry, vzhľadom na jej problémy s jej manželom - rozhodol sa, že majetok, ktorý by mal pripadnúť jej, odkážem jej deťom. Zároveň si želal, aby započítanie vyššie uvedeného daru platilo aj na dedičov jeho syna. Zároveň prehlásil, že bol poučený o príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka upravujúcich dedenie zo závetu a to o ustanoveniach §-ov 476 až 480, zvlášť o ustanovení § 479.
11. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130>, 140 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130>, § 145 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130>, § 479 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20190130>, § 589 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130> a § 701 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130>, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/20190130>). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
12. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
13. Podľa § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
14. Podľa § 484 Občianskeho zákonníka, Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130>, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130> neodôvodnene zvýhodnený.
15. Podľa § 137 písm. a) až d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
17. Podľa § 193 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje.
18. Podľa § 194 ods. 1 CMP, ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
19. Podľa § 194 ods. 2 CMP, súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu.
20. Podľa § 194 ods. 3 CMP, ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.
21. Na základe zisteného skutkového stavu a jeho právneho vyhodnotenia súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.
22. Predmetom sporu po pripustení zmeny žaloby bola žaloba žalobcu o určenie, že závet Y. X. spísaný formou Notárskej zápisnice N 28/2014 zo dňa 27.01.2014 je relatívne neplatný a žalovaný má nárok na dedičský podiel v zmysle ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka a súčasne o určenie, že dôvod započítania, ktorý poručiteľ Y. uvádza v závete spísaný formou Notárskej zápisnice N 28/2014 zo dňa 27.01.2014 je neplatný.
23. Ako prvú súd v konaní riešil otázku, či je žaloba z procesného hľadiska vo všetkých požadovaných výrokoch prípustná. Za jednu z podmienok konania možno označiť aj prípustnosť podanej žaloby (žalobného návrhu) v zmysle § 137 CSP, kde je uvedený demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom oproti predchádzajúcej právnej úprave obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku (§ 80) došlo k ich výraznej modifikácii. Význam tohto ustanovenia zákona pritom nie je len popisný, ale predovšetkým normatívny - vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. O akú žalobu v tej - ktorej veci ide, je možné určiť podľa žalobného petitu, ale aj podľa právneho zdôvodnenia uplatneného nároku. Zákon tak stanovuje najprv základné členenie žalôb, prípustných v súdnom (civilnom) sporovom konaní a následne pre niektoré z týchto druhov žalôb určuje aj ďalšie kritérium prípustnosti (pri určení či tu právo je alebo nie je, musí byť daný naliehavý právny záujem, pri určení právnej skutočnosti musí byť taká možnosť daná iným právnym predpisom). Žalobca sa vo veci samej domáha určenia, že závet Y. X. spísaný formou Notárskej zápisnice N 28/2014 zo dňa 27.01.2014 je relatívne neplatný a žalovaný má nárok na dedičský podiel v zmysle ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka a určenia, že dôvod započítania, ktorý poručiteľ Y. X. uvádza v závete spísaný formou Notárskej zápisnice N 28/2014 zo dňa 27.01.2014 je neplatný. Výroky o určení neplatnosti právneho úkonu a o určení neplatnosti dôvodu započítania sú určovacími výrokmi, keď sa žalobca domáha určenia právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP). Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami v zmysle Občianskeho zákonníka. Predchádzajúci právny predpis - Občiansky súdny poriadok výslovne nevylučoval prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. V súdnej praxi sa žaloby na určenie právnej skutočnosti pripúšťali, ak žalobca preukázal naliehavý právny záujem. S účinnosťou od 01.07.2016 platí nový procesnoprávny predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti výlučne za predpokladu, že táto možnosť vyplýva z právneho predpisu (napr. zo Zákonníka práce, zákona o dobrovoľných dražbách a pod.). Určenie existencie právnej skutočnosti vo svojej podstate odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav, pretože pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti. Podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP domáhať sa určenia právnej skutočnosti je prípustné iba vtedy, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie § 194 CMP je takýmto osobitným predpisom. Žaloba na určenie spornej skutočnosti podľa § 194 CMP je žalobou na určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm. d) CSP. Ak rozhodnutie sporu o dedičské právo (§ 192 CMP), ktorý vznikol počas konania o dedičstve, závisí na posúdení spornej skutkovej otázky, postupuje dedičský súd (notár ako súdny komisár) podľa § 194 CMP. Úlohou dedičského súdu (notára ako súdneho komisára) je identifikovať spornú skutočnosť, posúdiť sporné skutkové tvrdenia účastníkov konania z hľadiska pravdepodobnosti a pokúsiť sa o dosiahnutie zmieru. Ak sa spor o dedičské právo neskončí zmierom, dedičský súd (notár ako súdny komisár) odkáže účastníka, ktorého skutkové tvrdenia vyhodnotil ako menej pravdepodobné, na podanie žaloby. Dedičský súd (notár ako súdny komisár) pritom vo výroku uznesenia podľa § 194 CMP, ktorým účastníka odkáže, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou, formuluje žalobný petit, resp. presne uvedie, čoho sa má žalobca domáhať. Podľa okolností prípadu možno účastníka dedičského konania odkázať, aby sa jednou žalobou domáhal určenia aj viacerých sporných skutočností. V prejednávanej veci žalobca v žalobe tvrdil, že Okresný súd Brezno v zmysle ustanovení CMP poveril notára JUDr. Máriu Ježkovú, aby ako súdny komisár konala a rozhodovala vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi Y. X., pričom súdna komisárka toto konanie vedie pod spis. zn. 8D/3/2017. Pokiaľ sa však žalobca v prejednávanej veci domáha určenia, že závet Y. X. spísaný formou Notárskej zápisnice N 28/2014 zo dňa 27.01.2014 je relatívne neplatný a žalovaný má nárok na dedičský podiel v zmysle ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka a určenia, že dôvod započítania, ktorý poručiteľ Y. X. uvádza v závete spísaný formou Notárskej zápisnice N 28/2014 zo dňa 27.01.2014 je neplatný, žalobca v prejednávanej veci nepreukázal, že by ho dedičský súd (notár ako súdny komisár) v dedičskej veci po poručiteľovi Y. X. uznesením vydaným v dedičskom konaní odkázal na podanie žaloby a taktiež nepreukázal, že by ho dedičský súd uznesením odkázal na podanie žaloby s takou formuláciou žalobných petitov, ako sa domáha v prejednávanej veci. Predpokladom procesnej prípustnosti určovacej žaloby žalobcu vyžadovaným ustanovením § 137 písm. d) CSP v spojení s § 194 CMP je pritom podľa názoru súdu práve to, že dedičský súd (notár ako súdny komisár) odkáže účastníka dedičského konania v zmysle § 194 CMP uznesením na podanie žaloby, pričom dedičský súd (notár ako súdny komisár) vo výroku tohto uznesenia podľa § 194 CMP zároveň formuluje aj žalobný petit, resp. presne uvedie, čoho sa má žalobca domáhať v civilnom sporovom konaní. Vo všeobecnosti pre civilné sporové konanie platí, že bremeno preukázania určitej tvrdenej skutočnosti (tvrdenia) zaťažuje tú stranu sporu, ktorá niečo tvrdí. Sporové konanie je ovládané princípom kontradiktórnosti, keď je na stranách, aby tvrdili a dokazovali rozhodujúce skutočnosti. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcu nepovažoval z procesného hľadiska za prípustnú, a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
24. Pokiaľ sa žalobca v prejednávanej veci domáhal určenia, že závet Y. X. spísaný formou Notárskej zápisnice N 28/2014 zo dňa 27.01.2014 je relatívne neplatný a žalovaný (správne malo byť zrejme uvedené „žalobca“) má nárok na dedičský podiel v zmysle ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka, v tejto časti považuje súd žalobu aj za nedôvodnú. Zo skutkových tvrdení žalobcu je zrejmé, že žalobca ako neopomenuteľný dedič namieta relatívnu neplatnosť závetu Y. X. spísaného formou Notárskej zápisnice N 28/2014 zo dňa 27.01.2014. V súvislosti s týmto žalobným petitom považuje súd za potrebné uviesť, že Občiansky zákonník dáva poručiteľovi voľnosť pri robení závetu, v ktorom vyjadruje svoju poslednú vôľu, ako sa má naložiť s jeho majetkom pre prípad smrti. Ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka určitým spôsobom túto jeho voľnosť obmedzuje, a to v záujme ochrany neopomenuteľných dedičov. Podľa tejto úpravy je závet v tej časti, ktorá odporuje právu neopomenuteľných dedičov na ich dedičský podiel, neplatný. Neopomenuteľnými dedičmi sú iba potomci poručiteľa (deti, vnuci, pravnuci), pokiaľ môžu dediť v prvej dedičskej skupine. Pokiaľ by bol závet sčasti neplatný preto, lebo nespĺňa podmienky ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka, ide o tzv. relatívnu neplatnosť. V takomto prípade sa závet považuje za platný, kým sa dedič dotknutý týmto závetom jeho neplatnosti nedovolá. Keďže nárok neopomenuteľného dediča je súčasťou jeho dedičského práva, musí ho uplatniť už v rámci konania o prejednaní dedičstva, pretože nejde o jeho pohľadávku voči dedičom zo závetu. Relatívnu neplatnosť závetu podľa § 40a a § 479 Občianskeho zákonníka môže neopomenuteľný dedič namietať iba v dedičskom konaní. Relatívna neplatnosť závetu nemôže byť predmetom sporu dedičov o dedičské právo podľa § 194 CMP, pretože podmienky relatívnej neplatnosti sú tak zjavné, že vždy ide o právne posúdenie v zmysle § 193 CMP. Vychádza sa pritom z toho, že dôvodom relatívnej neplatnosti závetu je iba to, či sa neopomenuteľný dedič dovolal relatívnej neplatnosti alebo nie a určenie rozsahu podielu neopomenuteľného dediča na dedičstve je otázkou správnej aplikácie ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka, ide teda o právnu otázku, ktorú môže riešiť samotný dedičský súd. Neopomenuteľný dedič sa svojho práva na povinný podiel môže dovolávať námietkou relatívnej neplatnosti závetu iba v rámci dedičského konania a ak sa neplatnosti závetu v tomto dedičskom konaní nedovolá, znamená to, že s dedičským nástupníctvom podľa závetu súhlasí. Vzhľadom na uvedené v prejednávanej veci žalobca ako neopomenuteľný dedič v prípade uplatnenia si svojho práva na povinný podiel pre relatívnu neplatnosť závetu pri prejednaní dedičstva nemal dôvod podávať žalobu. Z vyjadrenia žalovaných zároveň vyplýva, že relatívna neplatnosť daného závetu bola uznaná aj zo strany závetných dedičov a aj zo strany notára v rámci daného dedičského konania po poručiteľovi Y. X..
25. Na základe uvedených dôvodov preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
26. Keďže súd zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že žalobu nepovažoval z procesného hľadiska za prípustnú, nezaoberal sa vecnou stránkou sporu (dôvodnosťou žaloby), a preto nepovažoval za hospodárne a dôvodné vykonávať žalobcom navrhnutý výsluch dedičov.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko boli žalovaní 1/ a 2/ v celom rozsahu úspešní v tomto konaní, bol im priznaný spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu, t.j. vo výške 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.