Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3C-3-2014.pdf
PDF · 164.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: T.. M. M., G.. XX.XX.XXXX, K. V. XX, Bratislava, Advokátska kancelária Tomáš Kamenec, s.r.o., so sídlom Špitálska 43, Bratislava, proti žalovaným: 1. B. I., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. M.Q. XXX, X. M. I., G.. XX.XX.XXXX, K. B. A. XXXX/X, Bratislava, X. M.. M. B., G.. XX.XX.XXXX, K. Š. Č.. X/A, K., X. M.. N. B., G.. XX.XX.XXXX, K. Š. Č.. X/A, K., X. B.. K. B., G.. XX.XX.XXXX, K. V. Č.. XX, všetci zastúpení: JUDr. Patrik Podhorský, advokát, so sídlom Zámocká 36, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 5. rade v celom rozsahu z a m i e t a . II. Žalovaný v 5. rade m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. III. Súd konanie vo vzťahu k žalovaným v 1. - 4. rade z a s ta v u j e . IV. Žalovaní v 1. - 4. rade m a j ú proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorého rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.05.2014 sa pôvodní Ž. T.. Q. M. Q. U. M. (ďalej len "pôvodní žalobcovia") proti pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe, ktorej došlo z ich strany k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - K. Č.. X, ktorý sa nachádza na 1. poschodí bytového domu so súpisným číslom 124, ktorý je postavený na parcele registra "C" s parcelným číslom XXXX/X U. Z. XXX M., druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v Bratislave, na ulici V., R. V. XX, byt zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava
- katastrálny odbor, okres Bratislava I, obec Bratislava - m.č. STARÉ MESTO, katastrálne územie Staré Mesto; a spoluvlastníckeho podielu prislúchajúceho k bytu č. 8 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku o veľkosti 7267/176530, na základe, ktorej je vedené konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva na Okresnom úrade Bratislava, katastrálny odbor, pod V 11703/2014, V - 11705/2014 (ďalej len "byt č. 8"). 2. Svoj nárok odôvodnili tým, že nahliadnutím do katastra nehnuteľností zistili, že na základe kúpnej zmluvy došlo zo strany ostatných podielových spoluvlastníkov, a to žalovaných v 1. a 2. rade k prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti bytu č. 8. Žalovaní v 1. a 2. rade ako spoluvlastníci predmetného bytu, ktorý je v bezprostrednom susedstve s bytom žalobcov (byt č. 7, ktorý sa nachádza na 1. poschodí bytového domu so súpisným č. 124, ktorý je postavený na parcele registra "C", s O. Č.. XXXX/X o výmere 482 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v Bratislave, na F. V., R. V. XX, K. J. na L. Z.Í. Č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor, okres Bratislava I, obec Bratislava
- m.č. STARÉ MESTO, k. ú. Staré Mesto), s ktorým má spoločnú vstupnú chodbu o výmere 9,9 m2, z dôvodu ktorého patrí žalobcom predkupné právo na prevádzaný byt, nerešpektovali ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, t. j. predkupné právo žalobcov, predmetný byt neponúkli žalobcom na odkúpenie a tento previedli na tretiu (nie blízku) osobu. Žalobcovia sa pokúšali so žalovanými dohodnúť,
vyzývali ich na predloženie ponuky na odkúpenie dotknutého bytu, avšak bezúspešne. Nakoľko zo strany žalovaných došlo k porušeniu predkupného práva, žalobcovia sa dovolávajú neplatnosti právneho úkonu
- kúpnej zmluvy, ktorou došlo k prevodu dotknutej nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem preukazovali tým, že určujúci výrok súdu o neplatnosti predmetného právneho úkonu je potrebný v konaní pred iným orgánom - katastrálnym odborom, ktorý rozhoduje o povolení návrhu na vklad. 3. Žalobcovia sa v priebehu súdneho konania domáhali podaním zo dňa 09.06.2014 nariadenia predbežného (neodkladného) opatrenia, ktorým by súd nariadil žalovaným povinnosť zdržať sa všetkých úkonov, ktoré by smerovali k akémukoľvek nakladaniu s nehnuteľnosťou - bytom č. 8 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Návrh žalobcov súd zamietol uznesením zo dňa 11.07.2014 s odôvodnením, že ešte pred podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia prestali mať žalovaný v 1. a 2. rade akékoľvek právo nakladať s predmetným bytom, nakoľko k zmene vlastníckeho práva k spornému bytu č. 8 došlo dňa 05.06.2014. 4. Žalovaný v 1. a 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2014 vyjadrili svoj nesúhlas s uplatneným predkupným právom na byt č. 8, nakoľko predkupné právo je uplatnené v rozpore s Občianskym zákonníkom. Predkupné právo uplatnili žalobcovia voči žalovaným listinnými zásielkami, pričom touto žalobou napádajú platnosť právneho úkonu, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníctva bytu č. 8 na nadobúdateľov - tretie osoby. Žalovaní previedli vlastníctvo k bytu č. 8 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 122.400,- eur. Žalobcovia sú spoluvlastníci bytu č. 7, ktorý je v bezprostrednom susedstve s bytom č. 8. Tieto byty majú spoločnú vstupnú chodbu vo výmere 9,9 m2. Žalobcovia tvrdili, že tým, že žalovaní previedli vlastnícke právo k bytu č. 8 na tretie osoby, porušili tým predkupné právo žalobcov. Mali zato, že predkupné právo vzniklo, resp. je kreované z dôvodu spoločnej vstupnej chodby, ktorá je samostatná a uzavretá ešte pred vstupom do jednotlivých bytov. Žalovaní poukázali na ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov spoločnej veci chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Žalobcovia však podľa listu vlastníctva Č.. XXXX nie sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 8, preto sa na nich toto ustanovenie neaplikuje. Z uvedeného dôvodu sa žalobcovia nemôžu dovolávať porušenia predkupného práva, keďže takýmto právom nedisponujú. Žalobcovia predkupné právo odvodzujú od toho, že byt č. 8 a byt č. 7 má spoločnú chodbu. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 2 ods. 4, § 13, § 19 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej aj ako "ZVB"). V zmysle citovaných ustanovení je vlastníctvo bytu v režime zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nerozlučne späté so spoločnými časťami domu, ktoré spravidla nemožno reálne rozdeliť medzi jednotlivých vlastníkov. Spoločné časti domu nemusia byť spoločnými pre vlastníkov všetkých bytov. Objektívne je to dané odlišným stavebným usporiadaním a vybavením rôznych domov. Spoločná chodba je teda spoločnou časťou domu podľa § 2 ods. 4 ZVB. Žalovaní mali za to, že spoločná chodba nie je len v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a žalovaných, ale všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici V.Č. XX, Bratislava. Veľkosť spoluvlastníckych podielov spoločných častí je určená kogentne vzájomným pomerom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov aj nebytový priestorov. 5. Žalovaní ďalej uviedli, že zákonné obmedzenia o prevode bytov vyplývajú zo všeobecných občianskoprávnych predpisov. Prípadom takéhoto obmedzenia dispozičnej voľnosti vlastníka je dispozícia so spoluvlastníckym podielom na byte alebo nebytovom priestore. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka platí, že spoluvlastník bytu musí pri predaji svojho spoluvlastníckeho podielu tento ponúknuť ostatným spoluvlastníkom, ktorým patrí predkupné právo. Ide o zákonné predkupné právo, majúce povahu vecného práva. Spoluvlastník bytu zaviazaný predkupným právom nemá povinnosť ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel len v tom prípade, ak ide o prevod blízkej osobe. Žalobcovia však spoluvlastníctvo k bytu č. 8 nepreukázali a ani preukázať nemôžu. Dispozičná voľnosť vlastníka naopak nie je podmienená okolnosťou, že tento je aj spoluvlastníkom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva domu a spravidla aj spoluvlastníkom pozemku. Z prijatej koncepcie bytového vlastníctva totiž jednoznačne vyplýva, že síce ide o spoluvlastníctvo, avšak aplikácia ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka je na toto spoluvlastníctvo vylúčená. Ide totiž o osobitný druh spoluvlastníctva, takzvané akcesorické spoluvlastníctvo, ktoré je typické tým, že nakladanie s týmito predmetmi spoluvlastníctva (spoločná chodba) je úplne závislé od vlastníckeho práva na byt a je mu podriadené. Nemôže to byť naopak, že spoločnej chodbe je podriadené vlastníctvo k bytu, teda tak ako to tvrdia žalobcovia v žalobe. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázal, že sú spoluvlastníkmi bytu č. 8. Z povahy veci vyplýva, že žalobcom z hmotného práva nevzniká žiadne predkupné právo a z tohto dôvodu nemôžu uplatniť ani svoje právo na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu na základe podanej žaloby.
6. K žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu žalovaní uviedli, že podľa judikatúry, ochrany spoluvlastníckeho práva sa môže domáhať ktorýkoľvek spoluvlastník samostatne, a to prípadne aj proti ostatným spoluvlastníkom. Základná podmienka, teda tá, že ten kto podáva žalobu a dovoláva sa neplatnosti, musí byť spoluvlastník, nebola v danom prípade splnená a preto sa nemôžu žalobcovia dovolať neplatnosti. Záverom žalovaní poukázali na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práva a povinností, vplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Mali za to, že výkon predkupného práva tak, ako ho uplatnili žalobcovia, je v rozpore s dobrými mravmi a že žaloba podaná vo veci samej zasahuje do občianskoprávnych vzťahov bez právneho dôvodu. Na základe uvedených skutočností žalovaní žiadali žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. 7. Žalobcovia podaním zo dňa 15.04.2015 rozšírili žalobným návrh. Uviedli, že žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili so žalovanými v 3. až 5. rade kúpnu zmluvu, ktorou nadobudli žalovaní v 3. a 4. rade do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podiel vo veľkosti 3/7 na byte č. 8 a žalovaný v 5. rade do svojho výlučného vlastníctva podiel na byte č. 8 vo veľkosti 4/7. Vklad vlastníckeho práva k bytu do katastra nehnuteľností bol v prospech žalovaných v 3. až 5. rade povolený dňa 05.06.2014. Žaloba bola podaná pred rozhodnutím príslušného okresného úradu o povolení vkladu. Dňa 08.04.2015 sa žalobcovia dovolali neplatnosti právneho úkonu aj voči žalovaným v 3. až 5. rade formou doporučeného listu a keďže sa zmluva týka bezprostredne aj právneho postavenia žalovaných v 3. až 5. rade, žalobcovia rozšírili návrh na určenie neplatnosti aj voči žalovaným v 3. až 5. rade z dôvodov uvedených v žalobe, ako aj v tomto vyjadrení. K vyjadreniu žalovaných uviedli nasledovné: Bytový dom, v ktorom sa nachádza predmetný byt bol kolaudovaný rozhodnutím s názvom "Konečné uzavretie" dňa 13.01.1927 (zrejmá nesprávnosť, správne malo byť 1928). Z tohto rozhodnutia vyplýva, že výstavba bytového domu bola ukončená dňa 10.01.1928. Z projektovej dokumentácie bytového domu z 02/1927 vyplýva, že byt č. 7 vo vlastníctve žalobcov a byt č. 8 tvorili jeden byt so štyrmi spálňami, slúžkovskou izbou, predsieňou, kuchyňou, halou, WC a kúpeľňou. Vchodové dvere do tohto bytu sú z chodby (priestoru schodiska - v spoločnej časti bytového domu) do priestoru predsiene (Entree). Počas obdobia socializmu bolo rozhodnuté o rozdelení tohto veľkého bytu na dve samostatné bytové jednotky (tak ako pri všetkých ostatných bytoch v predmetnom bytovom dome). K rozdeleniu veľkého bytu na dve menšie neprišlo podľa vedomosti žalobcov nikdy nijakým administratívnym rozhodnutím, napríklad zmenou kolaudačného rozhodnutia. Išlo výlučne o faktické rozdelenie veľkého bytu na dva menšie, ktoré muselo reflektovať dispozíciu stavby bytového domu. Tak prišlo k vzniku dvoch bytov, ktoré de facto majú spoločnú predsieň a takto boli tieto 2 "byty" po viac desiatok rokov aj užívané. Vecne boli zachované pôvodné vstupné dvere do veľkého bytu. Tieto boli (a sú) uzamykateľné, pričom kľúčmi disponovali obyvatelia dvoch bytov, nachádzajúcich sa za spoločnou predsieňou. 8. Byt č. 7 vo vlastníctve žalobcov bol z vlastníctva Hlavného mesta prevádzaným zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. 01 0 3027 /98/33 zo dňa 22.02.2002. Vklad vlastníckeho práva v prospech predchodcov žalobcov bol povolený dňa 04.09.2002. Je predpoklad, že byt č. 8 bol prevedený na právnych predchodcov žalovaných v 1. a 2. rade zmluvou o prevode vlastníctva k bytu rovnakým znením. Z článku III ods. 1 tejto zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 7 jednoznačne vyplýva, že predsieň je "spoločná" pre byt č. 7 a byt č. 8. Táto predsieň nie je označená ako spoločné časti bytového domu v zmysle zákona o bytoch a nebytových priestoroch. Hlavné mesto Bratislava previedla predsieň na vlastníkov oboch bytov, pričom nikdy formálno-právne neboli definované vlastnícke podiely vlastníkov bytu č. 7 a bytu č. 8 k spoločnej predsieni. Takto boli (a sú) byty v bytovom dome na ulici V. XX zapísané aj v Katastri nehnuteľností. To, že spoločná predsieň nie je spoločnou časťou bytového domu jednoznačne vyplýva aj z podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, určených pre byt č. 7 a byt č. 8 v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) ZVB. 9. Na objednávku správcu bytového domu na ulici V. XX bol vypracovaný znalecký posudok č. 25/2013 Ing. arch. Ivetou Horákovou, predmetom ktorého bolo stanovenie podielov bytových a nebytových priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve predmetného bytového domu. Z tohto posudku taktiež jednoznačne vyplýva, že predsieň (označovaná ako chodba) nie je súčasťou spoločných častí bytového domu. Na druhej strane znalkyňa nepochopiteľne, bez akéhokoľvek materiálneho podkladu, reálne rozdelila predsieň tak, že k bytu č. 7 a k bytu č. 8 priradila polovicu výmery predsiene (4,69 m2) a na pôdoryse bytov túto predsieň nezmyselne rozdelila na polovicu. Na základe tohto znaleckého posudku boli realizované zmeny v Katastri nehnuteľností. Na základe podnetu žalobcov Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor svojim oznámením zo dňa 04.02.2015 uznal nesprávnosť (neúplnosť) realizovaných zmien v katastri nehnuteľností. Keďže v zmysle platnej legislatívy nie je iná možnosť zapísať faktický a právny stav ohľadne spoločnej predsiene k bytu č. 7 vo
vlastníctve žalobcov a bytu č. 8, do katastra bola zapísaná informatívna poznámka, že sporný priestor je "spoločná predsieň bytu číslo 7 a 8". 10. Citujúc ustanovenia § 2 ods. 1, 4, 7 ZVB mali žalobcovia za to, že spoločná predsieň bytu č. 8 a bytu č. 7 nie je spoločnou časťou bytového domu. Je evidentné, že uvedená spoločná predsieň nie je nevyhnutná na podstatu a bezpečnosť bytového domu. Je nepochybné, že spoločná predsieň patrí súboru miestností, ktoré sú kolaudačným rozhodnutím určené na trvalé bývanie. Aplikáciou všeobecných občianskoprávnych zásad možno dospieť výlučne k záveru, že spoločná predsieň je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytu č. 7 a bytu č. 8. Inou možnosťou, vyplývajúcou z dostupných dokumentov je, že byt č. 7 a byt č. 8 právne neexistujú a stále je možné uvažovať len o jednom veľkom byte zahŕňajúcom súčasný byt č. 7 a byt č. 8. Takýto byt by tiež musel byť s ohľadom na skutkový stav považovaný za spoluvlastníctvo žalovaných a žalobcov. Opätovne poukázali na to, že došlo k prevodu vlastníctva bytu č. 8 na inú ako blízku osobu a preto žalobcom vzniklo predkupné právo, ktoré žalovaní nerešpektovali. Zotrvali na svojom návrhu o určení neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva v prospech žalovaných v 3. až 5. rade, ktorí odmietli nároky žalobcov. 11. Žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 14.09.2015 opätovne vyjadrili svoj nesúhlas s uplatneným predkupným právom žalobcov na byt č. 8, nakoľko im toto právo nikdy nevzniklo. Uviedli, že predkupné právo uplatnili žalobcovia voči žalovaným listovými zásielkami (žalovaným v 3. až 5. rade neboli nikdy doručené), pričom touto žalobou napádajú platnosť právneho úkonu, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva k bytu č. 8 na nadobúdateľov - tretie osoby (žalovaných v 3. až 5. rade). Žalobcovia uvádzajú, že k podaniu žaloby došlo pred povolením vkladu v prospech žalovaných v 3. až 5. rade, čo však nemá žiadne právne účinky súvisiace s dobromyseľnosťou žalovaných, keďže nemali o tejto skutočnosti vedomosť. Žalobcovia nevyznačili poznámku o prebiehajúcom spore ohľadom dotknutej nehnuteľnosti. Zopakovali svoju argumentáciu ohľadne spoluvlastníctva k spoločnej veci. Žalobcovia nie sú a ani neboli v čase prevodu bytu č. 8 na žalovaných v 3. až 5. rade spoluvlastníkmi bytu č. 8. Žalovaní prevádzali a nadobúdali byt č. 8 podľa aktuálneho zápisu v katastri nehnuteľností, tomuto dôverovali a tak boli jednoznačne dobromyseľní. V čase prevodu, resp. zápisu bytu č. 8 žalobcovia nespochybňovali žiadny zápis v katastri nehnuteľností a nebola vykonaná žiadna poznámka. 12. Žalobcovia uvádzajú úvahy o tom, že byt, z ktorého vznikol byt č. 7 a byt č. 8 nebol nikdy rozdelený, a že existuje len jeden byt. Takáto úvaha by však znamenala, že žalobcovia by nikdy nenadobudli vlastnícke právo k bytu č. 7. Preto úvahy o spoločnej nehnuteľnosti sú nesprávne a právne neakceptovateľné. Mali za to, že v bytovom dome, kde sú situované byty č. 7 a 8, boli tieto rozdelené v súlade s právnym poriadkom a dnešný stav zapísaný v katastri nehnuteľností je pre účastníkov záväzný. Žalobcovia v žalobe žiadnym spôsobom neuviedli a ani nepreukázali, že sú spoluvlastníkmi bytu č. 8. Jedine v tomto prípade by im vzniklo predkupné právo. Žalovaní zastávajú názor, že bez ohľadu na to, akú má povahu spoločná predsieň (z ktorej žalobcovia odvodzujú právo k bytu č. 8 ), žalobcom nikdy nevzniklo predkupné právo k bytu č. 8. 13. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie dňa 24.11.2015, na ktorom žalobcovia poukázali na to, že pokiaľ ide o byt č. 7, jedná sa o právne atypický byt, ktorý iba čiastočne zodpovedá definícii v zmysle ZVB. To sa týka aj bytu č. 8 vo vlastníctve žalovaných v 3. až v 5. v rade. Právna atypickosť je daná tým, že oba byty majú spoločnú predsieň, ktorá nie je spoločnou časťou bytov alebo spoločným zariadením bytového domu. Jedná sa bezpochyby o integrálnu súčasť každého z bytov, táto predsieň je teda v ideálnom spoluvlastníctve vlastníkov obidvoch bytov. Je evidentné, že bez uvedenej predsiene nie je užívaniaschopný ani byt č. 7 a ani byt č. 8. Na druhej strane je zjavné, že dvere bytu, resp. pôvodného bytu vedú z predsiene na chodbu, ktorá je spoločnou časťou bytového domu. Uzamykateľné dvere, ktoré z predsiene vedú do bytu č. 7, resp. k bytu č. 8, je len ťažko považovať za jednoznačný uzáver bytu, ako to predpokladá ZVB. S ohľadom na takúto konštrukciu vlastníctva, ktorá sa vymyká konvenčnému pohľadu na vlastníctvo bytov, ako to vyplýva z Občianskeho zákonníka alebo ZVB, je potrebné situáciu vidieť tak, že existuje spoluvlastníctvo na podstatnej časti bytu č. 7 zo strany vlastníkov bytu č. 8, tak ako aj spoluvlastníctvo podstatnej časti bytu č. 8 zo strany spoluvlastníkov bytu č. 7. Podľa ich názoru im tak svedčí zákonné predkupné právo, ktoré však žalovanými nebolo rešpektované. Zdôraznili, že atypické vlastníctvo bytu nie je možné za súčasného právneho stavu jednoznačne zapísať na list vlastníctva, kde sú evidované právne vzťahy bytov, čo však nijako neovplyvňuje a nemôže ovplyvniť právny stav týkajúci sa bytu č. 7 a bytu č. 8. Na otázku súdu, aby žalobcovia uviedli z akého titulu vzniklo podielové spoluvlastníctvo k bytu č. 8, títo nevedeli označiť názov titulu, nakoľko v dobe pred novembrom 1989 boli byty v bytovom dome na V. XX rozdelené v zásade fakticky, bez akéhokoľvek riadneho rozhodnutia a tieto boli následne takto aj ďalej prevádzané. Žalobcovia nadobudli byt č. 7 a spoluvlastníctvo k bytu č. 8 od svojho právneho predchodcu, ktorý ho nadobudol prevodom od Hlavného mesta SR zmluvou z roku 2002. Mali za to, že vlastnia jednu polovicu na integrálnej súčasti bytu č. 8
- predsieň, čo vyplýva už z citovanej zmluvy. Opätovne uviedli, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu spočíva v tom, že pokiaľ sa účinne nedovolajú neplatnosti predmetnej zmluvy nemôžu realizovať svoje predkupné právo k bytu. 14. Žalovaní zopakovali svoje prostriedky procesnej obrany uvedené vo svojich písomných vyjadreniach. Mali zato, že spoločná predsieň nie je právne definovaná a je to právne nepoznaný inštitút, stále existuje právo prechodu cez túto časť bytu, je to vecné bremeno. Nemožno súhlasiť s tým, že bez tejto spoločnej chodby nemôže byť byt č. 8 využívaný. K argumentácii o administratívnom rozčlenení uviedli, že ak boli tieto byty následne prevádzané, existoval tu nejaký právny stav, ktorý dlhé roky trval a bol nemenný. Keďže došlo k viacerým prevodom, nadobúdatelia dobromyseľne nadobúdali vlastníctvo k bytom, čiže v tomto prípade právnym titulom faktického nadobudnutia vlastníctva bytov bolo vydržanie. Žalobcovia nepreukázali titul, z akého si uplatnili predkupné právo a teda v dôsledku čoho napádajú neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalovaní sú chránení na ústavnoprávnej úrovni ochrany vlastníctva, boli a sú jednoznačne dobromyseľní. 15. Súd uznesením zo dňa 08.06.2016 ustanovil znalca Ing. Juraja Taliana, PhD., ktorého poveril vypracovaním znaleckého posudku vo veci určenia, či zo stavebno-technického hľadiska tvorí sporná predsieň súčasť spoločných častí bytového domu alebo sa jedná o stavebno-technickú súčasť bytov č. 7 a č. 8, určenia veľkosti podlahovej plochy predsiene, ako aj ďalších okolností, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie o podanej žalobe. 16. O odvolaní žalobcov proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.09.2016, č.k. 9Co/244/ 2016-178, ktorým odvolanie žalovaných v 1. až 5. rade odmietol. 17. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 27.02.2017, ako aj na pojednávaní dňa 05.09.2017 uviedli, že ako z posudku tak aj z nimi predložených listinných dôkazov je preukázané, že byt č. 8 je samostatným bytom, ako z právneho hľadiska, tak aj z hľadiska stavebno- technického. Zo znaleckého posudku vyplýva, že byt č. 8 je oddelený od bytu č. 7, tieto byty nemajú žiadnu spoločnú časť, nachádzajúcu sa vo vnútri bytu č. 8 a súčasný byt č. 8 netvorí žiadnu súčasť bytu č. 7. Je tak jednoznačne preukázané, že byt č. 8 je samostatným bytom, bez akéhokoľvek nároku žalobcov na predkupné právo k bytu č. 8. 18. Žalobcovia vo svojom vyjadrením k znaleckému posudku, doručené súdu dňa 27.02.2017, uviedli, že je zjavné, že vstup do predsiene zo spoločných častí bytového domu je zabezpečený vstupnými dverami. 19. Podaním zo dňa 20.04.2018 navrhli žalobcovia zmenu žaloby, vychádzajúc z uznesenia súdu zo dňa 05.09.2017, ktorým súd uložil žalobcom v 1. a 2. rade odstrániť vadu formulácie petitu. Nakoľko súd o upresnení petitu zo dňa 10.11.2017 do dňa predloženia návrhu na zmenu žaloby nerozhodol, podali v zmysle § 139 a nasl. CSP návrh na zmenu žaloby. Uviedli, že k otázke porušenia povinnosti z predkupného práva osobou z tohto právneho vzťahu povinnou existuje ustálená judikatúra. Je na oprávnenej osobe, aké nároky z porušenia svojich práv uplatní žalobou na súde. V prvom rade sa možno domáhať určenia neplatnosti prevodu, ak sa oprávnená osoba tejto neplatnosti voči povinnej osobe dovolala. Rovnako však možno uplatniť voči nadobúdateľovi veci (osobe tiež povinnej z predkupného práva) priamo nároku z predkupného práva a žiadať prevod veci na osobu oprávnenú z predkupného práva. V tomto prípade súd svojím rozhodnutím nahradí vôľu povinnej osoby a rozhodnutím súdu príde k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva k veci. Uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 12.03.2018 a následným vkladom do príslušného katastra nehnuteľností pod číslom V-5420/2018 došlo k prevodu vlastníckych podielov k bytu č. 8 zo žalovaných v 3. a 4. rade na žalovaného v 5. rade tak, že tento je v súčasnosti výlučným vlastníkom bytu č. 8. Nakoľko v zmysle § 5 ods. 2 ZVB prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv, je nevyhnutné, aby súd rozhodol o nahradení vôle žalovaného v 5. rade aj na žiadosti o vydanie takéhoto vyhlásenia správcu. Navrhovaný spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami vyplýva z právneho predpisu, preto je možné sa v súlade s ustanovením § 140 ods. 3 CSP domnievať, že nejde o zmenu žaloby. Uviedli, že v prípade, ak by sa súd s týmto posúdením nestotožnil, žalobcovia zdôraznili, že výsledky doterajšieho konania môžu byť nepochybne podkladom na konanie o zmenenej žalobe. 20. Podaním zo dňa 04.05.2018 žalovaní vyjadrili svoj súhlas so zmenou žaloby. Žalovaní v 1. až 4. rade žiadali tak konanie zastaviť a priznať im trovy právneho zastúpenia. Mali zato, že návrhom žalobcu na zmenu ide o zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 1 CSP. A nejde o prípad podľa § 140 ods. 3 CSP. Nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu nespadá pod pojem "určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu", pretože nejde o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ale o nahradenie prejavu vôle.
21. K znaleckému posudku č. 3/2018, vypracovaný znalcom Ing. Štefanom Uhlárom, predložený žalobcami dňa 20.04.2018 vzniesli žalovaní viaceré námietky. Podľa ich názoru znalec prekročil svoje kompetencie, keď rieši právnu otázku rozdeľovania pôvodných bytov. Znalec nie je oprávnený hodnotiť, či a za akých podmienok došlo k rozdeleniu bytov. To je otázka právna, nie otázka odborná (technická). Znalec sa obmedzil na konštatovanie právnych záverov, že nie je možné rozdeliť byt a uvádza technické normy z aktuálneho právneho stavu, pričom vôbec nezohľadňuje skutočnosť, že tak došlo ešte za socializmu. Vtedy neexistovali "technické normy", ktoré museli byť dodržané, byty sa rozdeľovali fakticky s právnymi účinkami. Odpoveď na otázku, či je predsieň stavebno-technickou súčasťou bytov č. 7 a č. 8 nemá vplyv na to, či existuje vlastníctvo k bytu č. 8. Žiadne predkupné právo žalobcov k bytu č. 8 neexistuje a charakter predsiene ho nezakladá. Zo znaleckého posudku vyplýva, že byt č. 8 je oddelený od bytu č. 7, tieto byty nemajú žiadnu spoločnú časť, nachádzajúcu sa vo vnútri bytu č. 8 a súčasne byt č. 8 netvorí žiadnu súčasť bytu č. 7. Znalecký posudok jednoznačne preukazuje, že byt č. 8 je samostatným bytom, bez akéhokoľvek nároku žalobcov na predkupné právo k bytu č. 8. 22. Na tieto tvrdenia žalovaných reagovali žalobcovia podaním zo dňa 05.09.2018, v ktorom okrem doposiaľ predložených prostriedkov procesného útoku uvádzajú, že kúpna zmluva medzi predávajúcimi
- žalovanými v 1. a 2. rade a kupujúcimi - žalovanými v 3. až 5. rade v čl. 2 - Popis a rozloha bytu a nebytových priestorov uvádza existenciu predsiene, ktorá je uvedená ako spoločná pre byt č. 7 a 8. Z mailovej komunikácie medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným v 3. rade zo dňa 25.06.2014 vyplýva, že žalovaný žiadal o súčinnosť pri rekonštrukcii svojho bytu, ktorý má spoločné príslušenstvo s bytom žalobcov. Ďalej uviedli, že ZVB definuje podlahovú plochu bytu pre účely tohto zákona ako podlahovú plochu všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu bez plochy lodžií a balkónov. Priložili oznámenie Okresného úradu Bratislava katastrálny odbor zo dňa 11.02.2015, kde je potvrdené, že uvedená predsieň je spoločná pre oba byty. Oba byty majú spoločnú predsieň, každý vlastní ideálnu polovicu, za ktorú platia obaja vlastníci rovnakú sumu do fondu údržby a opráv. Spoločná predsieň tvorí stavebno-technickú súčasť oboch bytov. Bez tejto predsieni nie je ani jeden z terajších bytov užívaniaschopný. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že "jediné čo tam je, je chodba, ktorá nie je umiestená v byte č. 8". Táto chodba, ktorá je na LV uvedená ako predsieň, je stavebno-technickou súčasťou bytu č. 8, pričom jej podlahová plocha sa započítava do podlahovej plochy bytu č. 8. Nie je teda možné tvrdiť, že predsieň nie je umiestnená v byte č. 8. Ak by nebola súčasťou bytu (bytov) musela by byť jej podlahová plocha zahrnutá do podlahovej plochy spoločných zariadení / častí bytového domu. Predsieň nie je mimo bytu č. 8 aj z dôvodu, že v súlade s platnou legislatívou majú byt č. 7 a byt č. 8 jediné spoločné vstupné dvere. Aj táto skutočnosť potvrdzuje, že ide o jeden byt, na ktorý boli protiprávne vydané dva listy vlastníctva. Vstupné dvere žalovaných sú zároveň vstupnými dverami žalobcov. Jediné vstupné dvere sú spoločnými dverami do oboch bytov. Faktom je, že vstupné dvere do bytu sa podľa technickej normy otvárajú do bytu, nie do chodby. Dvere, ktoré vyhlasujú žalovaní za vstupné dvere do svojho bytu, sa otvárajú do predsiene, čo len potvrdzuje fakt, že nemôžu byť vstupnými dverami do bytu. Mali za to, že Ing. Štefan Uhlár v znaleckom posudku č. 3/2018 neprekročil svoje kompetencie, keď vec kvalifikoval výlučne zo stavebnotechnického hľadiska, a tvrdiť, že za socializmu neexistovali "technické normy", ktoré museli byť dodržané, je účelové klamstvo. Je zjavné, že technické normy boli a platili, čo bolo podstatné aj s ohľadom na bezpečnosť stavieb. Treba pripomenúť, že terajší stavebný zákon pochádza tiež z čias socializmu a do dnešného dňa nebol nahradený novým. Za socializmu bolo deformované súkromné vlastníctvo, ale nie technické normy. 23. Súd pripustil uznesením zo dňa 30.11.2018 zmenu žaloby v súlade s jej znením, uvedeným žalobcami v podaní zo dňa 20.04.2018, obsahom ktorej je nahradenie vôle žalovaného v 5. rade na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu č. 8 na žalobcov v 1. a 2. rade, ako aj nahradenia vôle správcu bytového domu spoločnosti AN MAISON s.r.o., že žalovaný v 5. rade ako vlastník bytu a nebytových priestorov nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. 24. Žalovaní vo svojom vyjadrení zo dňa 06.12.2018 uviedli, že poslednou zmenou žaloby (na plnenie) žalobcovia žiadali, aby súd nahradil vôľu žalovaného v 5. rade. Trvali na tvrdení, že žalovaní uzavreli kúpnu zmluvu v súlade s právnym poriadkom a preto je žaloba v zmysle jej zmien nedôvodná. Súčasne vzniesli námietku premlčania, súvisiacu so zmenou žaloby vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia pôvodne žiadali určovacou žalobou neplatnosť právneho úkonu, no následne po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby dňa 20.04.2018 uplatnili zmenu žaloby na plnenie. Premlčacia doba uplynula ku dňu 26.05.2017, pretože dňa 02.05.2014 už prebiehal vklad do katastra nehnuteľností a žalobcovia uplatnili neplatnosť právneho úkonu voči žalovanému v 1. a 2. rade. Žalobcovia mohli žiadať žalobou o plnenie
- teda nahradenie prejavu vôle ihneď, teda dňa 26.05.2014. Nad rámec vznesenej námietky premlčania zotrvali na svojich tvrdeniach, že žalobcom predkupné právo k bytu č. 8 nevzniklo a ani vzniknúť nemôže.
25. Na pojednávaní dňa 19.02.2019 sa žalobcovia vyjadrili k vyššie uvedeným argumentom žalovaných. Mali za to, že zmena žaloby nie je uplatnením nového nároku odlišného od pôvodne uplatňovaného nároku, ide len o zmenu spôsobu výkonu práva, ktorý žalobcom svedčí z porušenia ich predkupného práva k bytu č. 8. V súlade s hmotným právom ako aj ustálenou judikatúrou je osoba, ktorej predkupné právo bolo porušené oprávnená rozhodnúť sa, aký spôsob výkonu svojho práva takto vzniknutého zvolí. Pôvodní žalobcovia sa ešte pred zavkladovaním zmeny vlastníka bytu č. 8 na pôvodných žalovaných v 3 až 5 rade písomne dovolali neplatnosti právneho úkonu a navrhli súdu určiť neplatnosť zmluvy o prevode bytu. S ohľadom na skutočnosť, že počas dlhého súdneho konania prišlo k viacerým skutkovým a právnym zmenám ohľadne bytu č. 8, rozhodli sa pôvodní žalobcovia zmeniť spôsob výkonu práva tak, že požadujú nahradenie prejavu vôle žalovaného v 5. rade v súčasnosti ako výlučného vlastníka bytu č. 8 na zmluve o prevode vlastníctva bytu č. 8 na žalobcu. Keďže nejde o uplatnenie iného, nového nároku, nie je možné, aby bola osobitne počítaná premlčacia doba. Žalobca zdôrazňuje, že nárok bol uplatnený riadne a včas žalobou v roku 2014 a zmena spôsobu výkonu práva na tom nič nemení. Čo sa týka požadovanej náhrady trov konania pre žalovaných v 1. až 4. rade, žalobca uviedol, že žaloba bola dôvodne uplatnená pred zavkladovaním prevodu vlastníckeho práva voči žalovaným v 1. a 2. rade a následne, označil žalobca ako žalovaných aj osoby uvádzané pod číslami 3 až 5, nakoľko títo sa stali vlastníkmi bytu č. 8. Následne sa jediným vlastníkom v priebehu konania stal žalovaný v 5. rade. K zastaveniu konania voči žalovaným v 1. až 4. rade nepríde z dôvodu úspechu obrany žalovaného alebo z viny žalobcu. Zmena výkonu spôsobu práva v súlade s právnymi predpismi umožňuje žalovať výlučne súčasného vlastníka bytu č. 8 a preto je, logické, že voči ostatným nie je možné spor ďalej viesť. 26. Žalovaní zopakovali svoje argumenty zo svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení. 27. Na pojednávaní uznesením zo dňa 19.02.2019 pripustil súd zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade vstúpil T.. M. M., bytom V. XX, Bratislava, nakoľko vlastnícke právo k bytu č. 7 prešlo na jeho osobu darovacou zmluvou zo dňa 12.01.2019. 28. Súd vykonal dokazovanie z písomných a ústnych vyjadrení sporových strán, ako aj z predložených listinných dôkazov: Výpis z listu vlastníctva č. 5853, Návrh na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu k bytu zo dňa 03.04.2014, Neplatnosť právneho úkonu zo dňa 26.05.2014 a 08.04.2015, "Konečné uzavretie" zo dňa 13.01.1927, Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. 01 0 3027/98/33, Znalecký posudok č. 25/2013, Oznámenie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor zo dňa 11.02.2015, Zmluva o prevode vlastníctva bytu č. 01 0 3028/98/33 dňa 29.04.1998, Výpočtové listy správcu nehnuteľností spoločnosti AN MAISON s.r.o., Znalecký posudok č. 5/2017, Znalecký posudok č. 03/2018, a zistil nasledovný skutkový stav: 29. Z listu vlastníctva Č.. XXXX zo dňa 25.05.2014 vyplýva, že vlastníkom bytu č. 7 v obytnom dome na V. XX, Bratislava, 1. posch., boli pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade v spoluvlastníckom podiele 1/1 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.12.2006. Vlastníkmi bytu č. 8 v spoluvlastníckom podiele 1/2 boli žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade na základe Osvedčenia o dedičstve 1D/167/2013 zo dňa 30.10.2013. 30. Pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade dňa 03.04.2014 žiadali od žalovaného v 1. rade o predloženie ponuky na odkúpenie bytu č. 8 za jasne špecifikovanú a presne určenú kúpnu cenu. Uviedli, že dňa 26.02.2014 sa stretli s dcérou žalovaného v 1. rade za účelom dohody kúpy predmetného bytu a tento im bol ponúknutý za kúpnu cenu 130.000 eur, čo žalobcovia odmietli. Vzhľadom na pôvodný stav prevádzanej nehnuteľnosti považovali túto cenu za nadhodnotenú a neprimeranú. Dcéra žalovaného v 1. rade telefonicky oznámila žalobcom, že na byt našla kupcov, ktorí sú chotní predmetný byt zakúpiť za kúpnu cenu vo výške 122.400,- eur. Preto žalobcovia žiadali, že v prípade, ak sa žalovaní rozhodnú prevod zrealizovať za inú, ako im ponúknutú kúpnu cenu, podniknú všetky dostupné právne kroky na ochranu svojich práv, pretože, ak dôjde k zmene kúpnej ceny je nevyhnutné predložiť novú ponuku osobám disponujúcim predkupným právom. Tento návrh bol doručený žalovanému v 2. rade len na vedomie. 31. Listom zo dňa 26.05.2014 sa pôvodní žalobcovia dovolali proti žalovanému v 1. rade neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, na základe ktorej bol odpredaný predmetný byt tretej osobe a vyzvali ho na predloženie riadnej ponuky na odkúpenie predmetného bytu, ku ktorej sa budú môcť ako oprávnené osoby relevantne vyjadriť. Aj toto dovolanie neplatnosti právneho úkonu bolo žalovanému v 2. rade doručené len na vedomie. 32. Z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 10.07.2014 vplýva, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2014 sa vlastníkmi bytu č. 8 stali žalovaní v 3. a 4. rade v spoluvlastníckom podiele 3/7 a žalovaný v 5. rade v spoluvlastníckom podiele 4/7. 33. Neplatnosti právneho úkonu sa pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade dovolali aj proti žalovaným v 3. až 5 rade listom zo dňa 08.04.2015, ktorého doručenie súd nemá preukázané a žalovaní doručenie namietli.
34. Z listinného dôkazu "Konečné uzavretie" zo dňa 13.01.1927 vyplýva, že Mestský notársky úrad v Bratislave, ako prvostupňová stavebná vrchnosť na základe dobrozdania úradného odborného znalca a úradného lekára, vyhovel na základe § 60 mestského stavebného statusu a udelil povolenie na použitie vystaveného obytného domu na V.U. F. Č.. XX na O. Č. XXXX/XX. Súd poukazuje na to, že predložený listinný dôkaz sa týka vedľajšie budovy, ktorá má s obytným domom na V. XX spoločnú stenu, avšak ide o odskočenú budovu. Z uvedeného preto jednoznačne nevyplýva, že obe budovy boli povolané do užívania rovnakým rozhodnutím. 35. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 01 0 3027/98/33 zo dňa 22.02.2002 vyplýva, že predávajúci: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava previedol na kupujúcich: B. K. Q. B. K., do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, byt č. 7 na 1. poschodí bytového domu v Bratislave na ulici V. XX. V článku 2 - Popis a rozloha bytu sa uvádza, že predmetný byt pozostáva z dvoch obytných miestností a príslušenstva vo výmere 73,23 m2. Do príslušenstva o celkovej ploche 25,10 m2 patrí, okrem iného aj predsieň o veľkosti 4,95 m2. Súd má za to, že z uvedeného vyplýva, že na základe kúpnej zmluvy nadobudli kupujúci pomernú časť predsiene, obsiahnutú v celkovej výmere bytu, a to za kúpnu cenu 16.800,- Sk. Z článku XII - Záverečné ustanovenia, bod 1 predmetnej zmluvy vyplýva, že prevod vlastníctva bytu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu, spoločných zariadenia domu, príslušenstva a spoluvlastníckeho podielu na pozemku bol schválený uznesením Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 489 dňa 10.02.1998. 36. Znalecký posudok č. 25/2013, vypracovaný znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, Ing. arch. Ivetou Horákovou, bol vypracovaný za účelom stanovenia podielov bytových a nebytových priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu číslo 121, umiestnený na parcele číslo XXXX/X, k. ú. Staré Mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, okres Bratislava I. V bode 3.1 posudku znalkyňa určila výmeru chodby k bytu č. 7 vo výške 4,69 m2 a výmeru chodby k bytu č. 8 o výške 4,69 m2. 37. Zo znaleckého posudku č. 03/2018 vypracovaný Ing. Štefanom Uhlárom, znalcom z odboru Stavebníctvo - Pozemné stavby, Stavená fyzika, vyplýva, že sporná predsieň má predstavovať stavebno- technickú súčasť bytov č. 7. a 8. o veľkosti podlahovej plochy 9,487 m2, ktorá je príslušenstvom bytu. Príslušenstvom akého bytu znalec neuvádza. Mal za to, že ide o chybný spôsob rozdelenia pôvodnej nehnuteľnosti, jestvujúce nevyhovujúce deliace konštrukcie a spôsob používania jednotlivých bytov podľa jeho názoru nespĺňajú podmienky Občianskeho zákonníka a Stavebného zákona pri reálnej deľbe nehnuteľnosti. 38. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, oznámením zo dňa 11.02.2015 reagoval na list pôvodných žalobcov v 1. a 2. rade zo dňa 04.02.2015, ktorým navrhovateľ podal námietku voči neúplným zmenám, vykonaným na L. Č. XXXX podľa znaleckého posudku číslo 25/2013 a žiadal na jej základe vykonať zápis v časti iný údaj "spoločná predsieň bytu číslo 7 a 8". Správny orgán prešetril žiadosť a zistil, že správny orgán zmenou č. 6988/14 vykonal zápis v súlade s predloženým návrhom na základe vyššie uvedeného znaleckého posudku. Šetrením uvedeného znaleckého posudku správny orgán zistil, že do výmery bytu č. 7 bola zarátaná aj 1/2 výmery chodby, t. j. 4,69 m2 z výmery 9,38 m2 a do výmery bytu č. 8 bola zarátaná 1/2 výmery a to 4,69 m2 z výmery 9,38 m2. Uvedená predsieň je teda spoločná pre oba byty, avšak z dôvodu, že predsieň nie je zákonom zadefinovaná ako nehnuteľnosť, ale príslušenstvo k bytu, bolo možné túto započítať k uvedeným podlahovým plochám bytov tak, ako je to v predloženom znaleckom posudku. Správny orgán v súlade s ustanoveniami § 5 ods. 3, § 40 katastrálneho zákona a § 18 ods. 2 písm. c) zákona číslo 162/1995 Z.z. a podľa § 43 ods. 1 vyhlášky ÚGKK SR, ktorou sa vykonáva katastrálny zákon, vykonal zápis informatívnej poznámky na liste vlastníctva v časti iný údaj pod poradovým číslom 11, 18 a 28 "spoločná predsieň k bytu č. 7 a 8". Súd poukazuje na skutočnosť že pôvodní žalobcovia požiadali správny orgán o vykonanie zápisu poznámky potom, ako bola žaloba podaná na súde. 39. Predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.2014 medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako predávajúcimi a žalovanými v 3. až 5. rade ako kupujúcimi bol odplatný prevod vlastníckeho práva k bytu č. 8, kde v článku 2 - Popis a rozloha bytu a nebytových priestorov je zhodne upravený prevod vlastníckeho práva k predsieni vo výmere 4,95 m2 s poznámkou "spoločná pre byt č. 7 na 8". 40. Byt č. 8 bol zmluvou č. 01 0 3028/98/33 dňa 29.04.1998 prevedený predávajúcim Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava na kupujúcu Q. I.. V popise o rozlohe bytu uvedenej v článku 3 je predmetný byt špecifikovaný tak, že sa skladá z dvoch obytných miestností a príslušenstva, ktoré predstavuje okrem iného predsieň vo výmere 4,95 m2. Rovnako ako pri prevode bytu č. 7 má súd zato, že touto kúpnopredajnou zmluvou prešla na kupujúcu pomerná časť spoločnej chodby - predsiene. Celková výmera podlahovej plochy bytu tak predstavuje 72,67 m2.
41. Z výpočtového listu správcu nehnuteľností spoločnosti AN MAISON s.r.o. zo dňa 01.01.2011, ako aj zo dňa 01.01.2014 vyplýva, že služby spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov boli započítané na mesačný zálohový predpis k výmere bytu o rozlohe 72,67 m2. Z uvedeného vyplýva, že všetky služby boli medzi byty č. 7 a 8 vo vzťahu k spornej v chodbe v predsieni rozpočítané pomerne. 42. Zo znaleckého posudku č. 5/2017, vypracovaný Ing. Jurajom Talianom, PhD., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností a pozemné stavby, vyplýva, že zo stavebno- technického hľadiska spoločná predsieň uvedená v žalobnom návrhu, ktorá sa nachádza v bytovom dome na V. XX Bratislava tvorí stavebno- technickú súčasť bytu č. 7 a č. 8. Znalec určil veľkosť podlahovej prachy predsiene, ktorá je príslušenstvom bytu č. 7 a bytu č. 8 vo výške 9,464 m2. Ďalej sa uvádza, že predsieň je prístupná zo schodiskového priestoru - podesty, pri výstupe z dvojramenného schodiska na podeste vľavo, cez uzamykateľné dvojkrídlové dvere. Je obdĺžnikového tovaru s rozmermi nameranými na mieste obhliadky o ploche 9,464 m2. Pri vstupe do predsiene od schodiska sa na ľavej strane sa nachádzajú dvoje dvere - zabezpečujúce prístup k príslušenstvu bytu č. 8. Priamo oproti vstupu do predsiene a schodiska sa nachádzajú vstupné dvere do bytu č. 8. Na pravej strane sa nachádzajú dvere vstup obytnej miestnosti bytu č. 7. 43. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o bytoch a nebytových priestoroch platný a účinný v čase podania žaloby (ďalej len "zákon č. 182/1993 Z. z."), bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Podľa § 2 ods. 4 zákon č. 182/1993 Z. z. spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z., podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, bez plochy lodžií a balkónov. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, platný a účinný v čase podania žaloby (ďalej len "OZ"), ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa § 120 ods. 1 OZ, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Podľa § 121 ods. 2 OZ, príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. Podľa § 136 ods. 1 a 2 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 140 OZ, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 44. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 45. Pôvodne sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali určovacou žalobou proti žalovaným v 1. a 2. rade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo zo strany žalovaných k prevodu vlastníckeho práva k bytu č. 8. Mali za to, že z technicko-stavebného usporiadania bytu č. 7 (ktorého vlastníkmi boli pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade) a bytu č. 8 (ktorého spoluvlastníkmi boli žalovaní v 1. a 2. rade), ktorých súčasťou je sporná chodba, im vyplýva predkupné právo k bytu č. 8. Neplatnosti sa dovolali proti žalovaným listom zo dňa 26.05.2014, adresovaným iba žalovanému v 1. rade; žalovanému v 2. rade bol doručený len na vedomie. Nakoľko na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.06.2014 došlo
k prevodu vlastníckeho práva k bytu č. 8 na žalovaných v 3. - 5. rade, rozšírili žalobcovia žalobu a podľa ich tvrdenia sa dovolali neplatnosti aj voči nim. Doručenie listu, ktorým sa mali žalobcovia dovolať neplatnosti, žalovaní v 3.- 5. rade popreli. Súd nemá z predložených listín preukázané doručenie. 46. Poslednou zmenou žaloby, týkajúcou sa predmetu sporu, žalobcovia v 1. a 2. rade zmenili svoj procesný útok a domáhali sa, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného v 5. rade, na ktorého prešlo výlučne vlastnícke právo k bytu č. 8, ktorým by predmetné právo bolo prevedené na žalobcov v 1. a 2. rade. Súd má za to, že žalobca ako "pán sporu" má právo v ktoromkoľvek štádiu konania disponovať s predmetom sporu, podľa toho, akým smerom sa konanie vyvíja. Vyhodnotiac výsledky doterajšie dokazovania, ktoré nebudú zmenou žaloby zmarené a môžu tak slúžiť aj pre rozhodnutie vo veci žaloby na plnenie, súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu zo dňa 20.04.2018. 47. Týmto procesným úkonom došlo k strate pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v 1. - 4. rade, nakoľko im z uplatňovaného nároku nesvedčí žiadna povinnosť na plnenie. V konaní o uplatnenie nárokov z predkupného práva spoluvlastníka je pasívne legitimovaný len nadobúdateľ (kupujúci) R 19/1953. Návrh na zmenu žaloby tak možno považovať za späťvzatie žaloby vo vzťahu k žalovaným v 1. - 4. rade. 48. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 49. Žalovaní v 1. - 4. rade vyjadrili so späťvzatím žaloby podaním zo dňa 06.12.2018 súhlas a súd v zmysle § 145 ods. 1 CSP tak konanie voči nim zastavil. 50. Zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách konania sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva. Z procesného hľadiska to bola strana žalobcu, ktorá zastavenie konania zavinila, keď označila za žalovaných pôvodných vlastníkov a nadobúdateľov bytu č. 8. Procesný vývoj nemôže byť na škodu žalovaným, ktorým v spore v zásade prináleží len procesná obrana. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu žalovaným v 1. - 4. rade, o výške ktorých rozhodne súd až po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 51. Tak ako pôvodní žalobcovia v 1. a 2. rade, tak aj žalobca, opierali svoj nárok, uplatnený či už určovacou žalobou alebo žalobou na plnenie o predkupné právo, ktoré im svedčí zo spoluvlastníckeho podielu k predsieni (chodbe), ktorá je spoločnou pre oba byty. 52. So svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená predkupným právom ostatných spoluvlastníkov. Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom; má vždy priamo zo zákona vecno-právny charakter ako právo, ktoré je spojené s vlastníctvom univerzálnych a singulárnych právnych nástupcov povinnej osoby. Podľa súčasnej právnej úpravy teda platí, že ak niektorý zo spoluvlastníkov prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na inú než blízku osobu, ostatní spoluvlastníci majú naň predkupné právo. Práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov (povinná osoba) chce svoj podiel scudziť a previesť ho na inú než blízku osobu. Z uvedeného vyplýva, že predkupné právo vzniká spoluvlastníkovi spoločnej veci za predpokladu, že táto vec má byť scudzená alebo prevedená na inú ako blízku osobu. Druhá podmienka na priznanie nároku je splnená. Spornou však ostáva otázka, či je možné v danom prípade hovoriť o spoločnej veci a spoluvlastníckom podiele žalobcu na byte č. 8, ktorý on odvodzuje len od skutočnosti, že pred vstupom do bytu č. 8 sa nachádza spoločná chodba. 53. Pre odstránenie pochybností doručili sporové strany tri znalecké posudky. Znalecký posudok č. 25/2013, vypracovaný znalkyňou Ing. arch. Ivetou Horákovou, bol vypracovaný za účelom stanovenia podielov bytových a nebytových priestorov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu číslo 121, umiestnený na parcele Č. XXXX/X, k. ú. Staré Mesto, obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, okres Bratislava I. V bode 3.1 posudku znalkyňa určila výmeru chodby k bytu č. 7 vo výške 4,69 m2 a výmeru chodby k bytu č. 8 o výške 4,69 m2. Zo znaleckého posudku č. 03/2018, vypracovaný Ing. Štefanom Uhlárom, vyplýva, že sporná predsieň má predstavovať stavebno-technickú súčasť bytov č. 7. a 8. o veľkosti podlahovej plochy 9,487 m2, ktorá je príslušenstvom
bytu. Príslušenstvom akého bytu znalec neuvádza. Zo znaleckého posudku č. 5/2017, vypracovaný Ing. Jurajom Talianom, PhD., vyplýva, že zo stavebno-technického hľadiska spoločná predsieň uvedená v žalobnom návrhu tvorí stavebno-technickú súčasť bytu č. 7 a č. 8. Znalec určil veľkosť podlahovej prachy predsiene, ktorá je príslušenstvom bytu č. 7 a bytu č. 8 vo výške 9,464 m2. Súd má za to, že ani jeden zo znaleckých posudkov jednoznačne nepreukazuje, že by spoločná predsieň zakladala predkupné právo žalobcu z dôvodu, že by mal spoluvlastnícky podiel na byte č. 8. Ide o predsieň, ktorou sa prechádza a z ktorej vedú vstupné dvere do ohraničeného bytu č. 8. 54. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, vo svojom oznámení zo dňa 11.02.2015 konštatuje, že na základe znaleckého posudku do výmery bytu č. 7 bola zarátaná aj 1/2 výmery chodby, t. j. 4,69 m2 z výmery 9,38 m2 a do výmery bytu č. 8 bola zarátaná 1/2 výmery a to 4,69 m2 z výmery 9,38 m2. Uvedená predsieň je teda spoločná pre oba byty, avšak z dôvodu, že predsieň nie je zákonom zadefinovaná ako nehnuteľnosť, ale príslušenstvo k bytu, bolo možné túto započítať k uvedeným podlahovým plochám bytov tak, ako je to v predloženom znaleckom posudku. 55. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 01 0 3028/98/33 zo dňa 22.02.2002, ktorou bol prevedený byt č. 8 z predávajúceho: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava na kupujúcu: Q. I., P.. A. mal súd preukázané, že rozloha bytu, vrátane príslušenstva je vo výmere 73,23 m2. Do príslušenstva o celkovej ploche 25,10 m2 bola zahrnutá, okrem iného, aj predsieň o veľkosti 4,95 m2. Z tejto zmluvy vyplýva, že kupujúca nadobudla pomernú časť predsiene už v roku 2002. 56. Žalobca vo svojich prostriedkoch procesného útoku tvrdil, že ku kolaudácii došlo v roku 1928 a následne nebolo prijaté žiadne iné rozhodnutie, ktorým by bolo rozhodnuté o rozdelení pôvodného "veľkého" bytu na dve bytové jednotky. Súd má za to, že zápis do katastra nehnuteľností sa vykoná na základe právnej skutočnosti, ktorá musí byť osvedčená. Takouto skutočnosťou mohlo byt uznesenie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. 489 zo dňa 10.02.1998, ktorým bol schválený prevod vlastníctva bytu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu, spoločných zariadenia domu, príslušenstva a spoluvlastníckeho podielu na pozemku (čl. XII - Záverečné ustanovenia, bod 1 predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 01 0 3028/98/33). Ide však len o domnienku, nakoľko tento dôkaz nebol do konania predložený. 57. K prevodu vlastníckeho práva k bytom č. 7 a č. 8 došlo niekoľkokrát a zo zmlúv doložených do spisu vyplýva, že vždy za rovnakých podmienok, týkajúcich sa usporiadania bytov, vrátane "spoločnej predsiene". To, že "spoločná predsieň" bola vyporiadaná po právnej stránke mal súd preukázané aj z výpočtových listov správcu, kedy sa na nákladoch spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov podieľali vlastníci bytov č. 7 a 8 pomerne. Byt č. 8 je samostatnou bytovou jednotkou, plne oddelenou od bytu č. 7 vstupnými dverami. Súd má za to, že v danom prípade, pokiaľ nepríde k inému faktickému rozdeleniu plochy oboch bytov, by pre potrebu zosúladenia právneho a faktického stavu veci bolo na mieste vykonať zápis vecného bremena (práva prechodu) do katastra nehnuteľností. 58. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na predkupné právo nebol daný a preto žalobu na plnenie v celom rozsahu zamietol. Keďže nárok žalobcu ako taký nevznikol, nemohlo dôjsť k jeho premlčaniu a z uvedeného dôvodu sa súd námietkou premlčania vznesenou žalovanými nezaoberal. 59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 60. O trovách konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v 5. rade bol v konaní plne úspešný a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady bude súd rozhodovať v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.