Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Csp-224-2017.pdf
PDF · 93.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-39Csp/224/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: R Collectors s.r.o., IČO: 50 094 297, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, zastúpenom: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořakovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava,proti žalovanému: O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 9.786,68 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.938,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.000 € od 01.11.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,98%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2017 právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu istinu 5.000 €, úroky z istiny do 31.10.2017 vo výške 4.736,75 €, zmluvný úrok vo výške 23,90% ročne zo sumy 5.000 € od 01.11.2017 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 5.000 € od 01.11.2017 do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 49,93 € (spolu 9.786,68 € s príslušenstvom) a náhradu trov konania.
2. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.03.2014 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver a Sadzobník poplatkov. Na základe zmluvy bol zo strany banky žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v splátkach vo výške podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas. Žalobca v zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v spojení s § 53 ods. 9 vyhlásil dňa 09.03.2015 úver za predčasne splatný. Žalovaný po vyhlásení predčasnej splatnosti dlžnú sumu neuhradil ani len sčasti.
3. Právny predchodca žalobcu na preukázanie skutkových tvrdení založil do spisu listinné dôkazy Zmluva o úvere dobrápôžička zo dňa 06.03.2014, Obchodné podmienky pre úver - dobrá pôžička, Obchodné podmienky pre úver - dobrá pôžička, Všeobecné obchodné podmienky Sadzobník poplatkov (č.l. 3-15); Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru z 23.02.2015 (č.l. 16-18); Výzva na úhradu dlžnej sumy z 09.03.2015 (č.l. 19-20); aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017 (č.l. 21-22).
4. Na návrh právneho predchodcu žalobcu súd vydal dňa 29.05.2018 Platobný rozkaz č.k. 39Csp 224/2017-44, ktorý nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk (adresát neznámy), preto ho súd uznesením podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zrušil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 31.07.2018. Súdu sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť adresu aktuálneho pobytu žalovaného. Žaloba, poučenie strany v konaní a výzva na vyjadrenie sa k žalobe bola žalovanému doručená dňa 09.10.2018 postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. V zmysle § 116 ods. 2 CSP žaloba sa považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
5. Návrhom doručeným súdu dňa 13.10.2018 právny predchodca žalobcu navrhol zmenu na strane žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok 1/2018 zo dňa 06.08.2018. (č.l. 64-67). So vstupom do konania na strane žalobcu žalobca súhlasil. Uznesením č.k. 39Csp 224/2017-76 zo dňa 25.10.2018 súd pripustil vstup postupníka pohľadávky do konania na strane žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 06.11.2018.
6. Súd vykonal na pojednávaní v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu dokazovanie listinnými dôkazmi založenými žalobcom spolu so žalobou do spisu a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec.
7. Z formulárovej zmluvy o úvere - dobrápôžička súd zistil, že právny predchodca žalobcu schválil žalovanému výšku úveru 5.000 €, s ročnou úrokovou sadzbou 23,90%, výškou mesačnej splátky 116 € z toho splátka na istinu a úrok 111 € a náklady spojené s poistením schopnosti splácať pôžičku 5 €/ mesačne. RPMN banky bola vyčíslená na 26,69% pri priemernej RPMN 18,87% a celková výška úveru predstavovala 13.147,27 €. Dátum prvej splátky bol stanovený na 15.04.2014 a poslednej 15.03.2024. Žalovaný mal splatiť úver v 120 mesačných splátkach splatných k 15. dňu kalendárneho mesiaca. Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky a cenník. Žalovaný splátky úveru nesplácal riadne a včas. Upozornením - Výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 23.02.2015, právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného podľa ustanovenia § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) na zaplatenie dlžných splátok ku dňu 20.02.2015 vo výške 934,43 € pozostávajúca z omeškanej splátky vo výške 888 € a poplatkov 36,01 € a poistného 10,42 € v lehote do 15 dní od doručenia výzvy spolu s upozornením podľa § 565 OZ o možnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Nakoľko žalovaný na výzvu nereagoval, listom zo dňa 09.03.2015 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného po zosplatnení úveru k 09.03.2015 na zaplatenie dlžnej istiny 5.000 €, úroku 888,72 €, poplatky za upomienky 39,51 € a poistné 10.42 €, t.j. spolu v sume 5.938,65 € do 10 dní od doručenia výzvy. Žalovanému bola výzva doručená 12.03.2015 uložením na pošte, vrátená právnemu predchodcovi ako neprevzatá v odbernej lehote 01.04.2015. Žalobca uplatnil žalobou istinu 5.000 €, úrok z istiny 4.736,75 € vyčíslený ku dňu 31.10.2017 (do zosplatnenia 888,72 € po zosplatnení 3.848,03 €), ďalší zmluvný úrok vo výške 23,90% ročne zo sumy 5.000 € od 01.11.2017 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 5.000 € od 01.11.2017 do zaplatenia a bankové poplatky 49,93 €.
8. Záväzkové vzťahy zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby sa v zmysle § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObchZ) spravujú Obchodným zákonníkom. Zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Vzhľadom na to, že žalovaný vstupoval do zmluvného vzťahu so žalobcom ako fyzická osoba, spotrebiteľ, posudzuje sa jeho právne postavenie, jeho práva s ohľadom na § 53 ods. 9, § 54, § 565 Občianskeho zákonníka podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských zmluvách a podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ako špeciálnej právnej úpravy. Žalovaný je fyzická osoba, žalobcovi teda v prípade omeškania s peňažným plnením patrí úrok z omeškania podľa ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z.
9. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ) - (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ObchZ) - Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ - Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
12. Z vykonaného dokazovania je preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaný po poskytnutí úveru v sume 5.000 € úver v dohodnutých splátkach riadne a včas nesplácal. Súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 06.03.2014 a zistil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v dobe uzatvorenia úverovej zmluvy. Povinnosťou žalovaného bolo splácať úver v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný neuhradil ani jednu splátku. Právny predchodca postupom podľa § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyhlásil úver za predčasne splatný 09.03.2015. Vzhľadom na zosplatnenie úveru bol žalovaný povinný zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu zosplatnenú a neuhradenú časť úverovej istiny v sume 5.000 € a zmluvný úrok 888,72 €, poplatky za upomienky 39,51 € a poistné 10.42 €, t.j. spolu v sume 5.938,65 € do 10 dní od doručenia výzvy. V tejto časti súd posúdil uplatnený nárok žalobcu za dôvodne podaný a žalovaného na zaplatenie istiny zaviazal.
13. Pokiaľ išlo o zmluvný úrok v sume 3.848,03 € vypočítaný zo sumy istiny (5.000 €) za obdobie od 10.03.2015 (po zosplatnení úveru) do 31.10.2017 a ďalší kontinuálny zmluvný úrok 23,90 % ročne, ktorý uplatnil žalobca zo sumy istiny do zaplatenia, súd žalobu v tejto časti zamietol. V konaní bolo preukázané, že strany sporu si dojednali zmluvný úrok 23,90 % ako fixnú úrokovú sadzbu do doby splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu však v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k predčasnému zosplatneniu celého úveru. Vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, podľa názoru súdu a s poukazom na uznesenie ÚS IV. 476/2012 z 18.9.2012, žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia (09.03.2015) už nepatrí. Veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania ( R 59/1998, 4Obo 143/1998). V prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Išlo by o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Takýto stav nie je môže pripustiť, lebo by sa tolerovalo založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z.z.. V danej veci vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru žalobcovi nepatrí.
14. Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu (§ 517 OZ), súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne (od 10.09.2014 do 15.03.2016 - 5% + 0,05%, výška úrokovej sadzby určená európskou centrálnou bankou ku dňu prvého dňa omeškania nasledujúcom po zosplatnení dlžnej sumy) z nezaplatenej istiny 5.000 € od žalobcom požadovaného dátumu 01.11.2017 do zaplatenia. Žalobca uplatnil ako zákonný úrok z omeškania sadzbu 5,15% ročne. Súd v časti prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania ku dňu vzniku omeškania žalobu zamietol.
15. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v zmysle ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania . Žalobca bol v konaní úspešný v 60,99% (v sume 5.938,65 € oproti 9.736,75 €) a žalovaný v 39,01%. Súd úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 21,98% (60,99 - 39,01).
16. O výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)