Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-308-2018.pdf
PDF · 100.88 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/308/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou vo veci starostlivosti súdu o t.č. plnoletého Y. P., nar. XX.XX.XXXX a maloletého I. P., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, deti matky Ing. Z. P., nar. X.X.XXXX, bytom J., K. 13 a otca Ing. G. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J., O. XX, zastúpeného Mgr. Romanou Mravíkovou, advokátkou so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 15 o návrhu matky na zvýšenie výživného na deti, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 19C/123/2010-206 zo dňa 27.07.2011 v časti výživného na maloletého I. P., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého I. P., nar. XX.XX.XXXX, sumou 130 EUR mesačne, počnúc dňom 01.11.2018, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 19C/123/2010-206 zo dňa 27.07.2011 v časti výživného na v tom čase maloletého Y. P., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec sa zaväzuje prispievať na výživu medzičasom plnoletého Y. P., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150 EUR mesačne, počnúc dňom 01.11.2018, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletého Y. P., nar. XX.XX.XXXX.
III. Zročné výživné za obdobie od 01.11.2018 do 31.03.2019 činí na maloletého I. P., nar. XX.XX.XXXX, sumu 225 EUR, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 25 EUR tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok. IV. Zročné výživné za obdobie od 01.11.2018 do 31.03.2019 činí na plnoletého Y. P., nar. XX.XX.XXXX, sumu 225 EUR, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 25 EUR tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom zo dňa 5.11.2018 domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/123/2010-206 zo dňa 27.07.2011 v časti vyživovacej povinnosti otca zo sumy 85 EUR na sumu 170 EUR mesačne na každé dieťa jednotlivo. Svoj návrh odôvodnila matka tým, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov. Deti sú staršie, nastúpili na strednú školu, s čím sú spojené vyššie výdavky na školu, oblečenie, obuv, záujmové aktivity.
2. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil otec detí, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca. Vzhľadom na to sú pojednával v zmysle § 31 CMP v neprítomnosti otca detí. Matka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu na zvýšenie výživného na sumu 170 EUR na každé dieťa od septembra 2018. Plnoletý Y. v konečnom návrhu žiadal, aby súd zvýšil výživné na sumu 170 EUR. Právny zástupca otca uviedol, že ich strana nesúhlasí so zvýšením výživného a návrh žiadal zamietnuť, ale v prípade ak súd rozhodne o zvýšení výživného žiadal zročné výživné plniť v splátkach. Poukázal na zhoršený zdravotný stav otca detí a jeho majetkové pomery. Kolízny opatrovník navrhol ohľadom maloletého Y. s ohľadom na majetkové pomery otca určiť výživné na sumu 120 EUR.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa nasledovnými písomnosťami: návrh matky, účtové závierky otca za r. 2015, 2016, 2017, príjem a výdavky matky, výdavky na deti, vysvedčenia detí, daňové priznanie otca za rok 2017, príjmy spolužijúcich osôb otca a ich výdavky, lekárska správa otca 2x, lustrácia rodičov zo Sociálnej poisťovne ohľadne ich príjmu, výpis z OR, úradný záznam, výpis z evidencie spoločnosti na internete, pripojený spis 11P/30/2010, rozsudok Okresného súdu Nitra 19C/123/2010-206 a zistil tento skutočný a právny stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 19C/123/2010-206 zo dňa 27.07.2011 bolo manželstvo rodičov detí rozvedené a Y. a I. boli zverení do osobnej starostlivosti matky. Súd zaviazal otca detí na ich výživu sumou 85 EUR jednotlivo na každé dieťa. Styk otca s deťmi bol upravený tak, že je oprávnený sa s nimi stretávať každý párny týždeň od soboty 9.00 hod. do nedele 17.00 hod., v čase vianočných sviatkov v každom kalendárnom roku od 26.12. od 9.00 hod. do 27.12. do 19.00 hod., vo Veľkonočný pondelok v každom kalendárnom roku od 10.00 hod. do 15.00 hod., v čase letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku od 01. 07. 9.00 hod. do 07.07. 19.00 hod. a od 01.08. 9.00 hod. do 07.08. 19.00 hod. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti na maloleté deti bola matka zamestnaná ako referentka v zdravotnej poisťovni so základnou mzdou 550 EUR v hrubom a pohyblivou zložkou max. do výšky 300 EUR. Poberala prídavky na deti vo výške spolu 44,02 EUR mesačne. Bývala s deťmi v trojizbovom byte v jej vlastníctve. Výdavky na bývanie mala matka vo výške 242 EUR za nájom, 29 EUR za elektrinu a plyn. Maloletý Y. navštevoval 4. ročník Základnej školy a Šimon 2. ročník Základnej školy. Výdavky na školu tvorili poplatok za školský klub 3,43 EUR mesačne na jedno dieťa, stravu 20 EUR na jedno dieťa, poplatky za povinné časopisy, hygienický program. Obaja chodili na krúžok karate s poplatkom 30 EUR spolu na obe deti. Maloletý Šimon navštevoval alergologickú ambulanciu. v Bratislave raz ročne. Lieky nebral. Otec detí bol živnostníkom, podnikal v oblasti tvorby webových stránok, a to od júla 2010. Podľa daňového priznania bol základ dane za rok 2010 785,35 EUR. Mesačný príjem vyšiel 65,45 EUR. Avšak podľa vyjadrenia otca dokázal zarobiť 400 až 500 EUR. Predtým pracoval v obchodnej spoločnosti Bramac s.r.o. ako informatik od mája 2000 do júla 2009. Zamestnávateľ bol s výkonom jeho práce a znalosťami spokojný. Pracovný pomer bol ukončený dohodou z dôvodu organizačných zmien. Býval v rodinnom dome u jeho rodičov. Prispieval im 300 EUR štvrťročne. Vlastnil dve motorové vozidlá, pričom jedno používala matka detí. Otec platil poistky na obe autá.
5. V súčasnosti je maloletý Šimon študentom 5. ročníka osemročného gymnázia. Plnoletý Y. jej v siedmom ročníku osemročného gymnázia. Matka vyčíslila náklady spojené so školou na oboch synov spolu v sume 40 EUR za stravu, 80 EUR za učebnice, cestovné MHD do školy 20 EUR mesačne, mobilné telefóny 35 EUR mesačne, ZRPŠ 30 EUR ročne. Matka vyčíslila ďalej výdavky na školské akcie- divadlo, exkurzie činia 100 EUR ročne na jedného syna. Matka vyčíslila jednorazové výdavky na výlety do Viedne, Berlína. Krúžok karate už nenavštevujú z finančných dôvodov. Nakoľko obaja synovia sú fyzicky zdatní a vyspelí, matka má zvýšené náklady na obuv, oblečenie. Plnoletý syn Y. poukázal na to, že zvýšenie výživného je v tomto prípade dôvodné, pretože je o 7 rokov starší a výživné nepostačuje na vykrytie jeho potrieb. Privyrába si aj občasnými brigádami cez víkendy, pričom príjem z nich je rôzny, odvíja sa od počtu odpracovaných hodín. Plánuje si urobiť vodičský kurz a začali sa v škole zbierať mesačne na stužkovú slávnosť. V škole sa mu darí a plánuje študovať aj na vysokej škole. Zúčastňuje sa rôznych geografických a dejepisných olympiád. Má chronickú astmu, pravidelne navštevuje imunológa, má výdavky na lieky. Matka detí je zamestnaná ako odborný radca na Okresnom úrade v Nitre. Jej príjem predstavuje priemerne 768 EUR mesačne v čistom. Okrem toho poberá prídavky na deti v sume spolu 48,68 EUR. Bývajú stále v trojizbovom byte. Výdavky na bývanie matky vyčíslila vo výške 125 EUR za nájom, 30 EUR za elektrinu, 20 EUR za internet, smetné 75 EUR ročne, poistka na byt 80 EUR ročne. Na pohonné hmoty vynaloží 40 EUR. Podľa vyjadrenia matky, otec hradí stanovené výživné riadne a včas, mimo výživného chlapcom žiadnym spôsobom neprispieva. Jedinou výnimkou bol december 2018, kedy mal Timotej 18 rokov, vtedy poslal 100 eur. Otec žiadnym spôsobom deti nekontaktuje, nestretáva sa s nimi, styk podľa poslednej súdnej úpravy sa neuskutočňuje.
6. Otec býva stále v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým ale neprispieva na chod domácnosti žiadnou sumou. Rodičia otca poberajú starobný dôchodok a okrem toho má matka otca príjem z prenájmu bytu. Otec je jediným spoločníkom a konateľom v spoločnosti ICT CONSULTING s.r.o. Spoločnosť vnikla 26.07.2012. V rámci predmetu podnikania vykonáva IT služby a vyrába hudobné nástroje - cajon (kachon). Podľa vyjadrenia právneho zástupcu otca jeho príjem zo závislej činnosti v rámci uvedenej spoločnosti predstavuje mesačne sumu 108,72 EUR. Podľa daňového priznania za rok 2017 spoločnosť dosiahla výnos z činnosti 16 914,10 EUR, výdavky predstavovali 14 484,46 EUR. Základ dane bol 2 497,35 EUR. Podľa účtovnej závierky za rok 2016 boli výnosy z činnosti 15 161 EUR a výdavky sumu 12 926 EUR. Otec detí spláca úver vo výške 6.000 EUR, ktorý si vzal podľa vyjadrenia za účelom hradenia výživného a opravu motorového vozidla. V rámci zdravotného stavu otca z lekárskej správy vyplýva, že od 17.01.2019 je v starostlivosti u psychiatra z dôvodu diagnózy agorafóbia (strach z vychádzania mimo dom). Je nadstavený na liečbu. V spojitosti s tým, chodí ak k psychoterapeutovi, pričom za 4 návštevy zaplatil v marci 2019 sumu 100 EUR mesačne Z vyjadrenia právneho zástupcu otca vyplynulo, že z uvedeného dôvodu sa nemôže naplno venovať svojej práci. Prognóza ohľadne jeho zdravotného stavu je celkom dobrá, malo by sa to ustáliť a bude schopný normálne fungovať a vykonávať doterajšiu činnosť. Časový úsek kedy sa stav otca zlepší nie je možné v súčasnosti určiť. Okrem toho má intoleranciu na viaceré druhy potravín.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
10. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
15. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný vo väčšej časti dôvodne. Súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine môže meniť súdne rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinnej osoby platiť výživné. V tomto prípade došlo k podstatnej zmene pomerov na strane detí od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2011. Deti sú o 7 rokov staršie. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti navštevovali základnú školu. V súčasnosti obaja študujú na osemročnom gymnáziu. Timotej už dosiahol plnoletosť a maloletý I. má 15 rokov. Na strane oboch chlapcov sú odôvodnené zvýšené výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, ale aj potreby súvisiace s návštevou školy a aj ostatných potrieb súvisiacich s vekom a sociálnym vývojom a začlenením do spoločnosti. Na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že sa zlepšil jej príjem, pretože teraz má priemerný príjem 768 EUR. Okrem toho poberá prídavky na deti v sume 48,68 EUR.
16. Pomery na strane otca sa zmenili v tom, že aktuálne je jediným spoločníkom a konateľom IT spoločnosti, predtým podnikal na základe živnostenského oprávnenia v uvedenej oblasti. Spoločnosť založil v roku 2012, teda v krátkej dobe od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti. Vtedy dosahoval príjem 400 až 500 EUR, avšak podľa daňových dokladov to bolo podstatne menej. Aktuálne uvádza, že má príjem zo závislej činnosti vo firme, v ktorej je jediným spoločníkom, vo výške 108,72 EUR. Výnosy z hospodárenia firmy podľa daňového priznania za rok 2017 sú 16 914 EUR. Firma sídli na adrese pobytu otca v rodinnom dome jeho rodičov, kde otec aktuálne neprispieva žiadnou sumou na výdavky. Otec pracoval už pred otvorením živnosti v IT oblasti niekoľko rokov. Má určite bohaté skúsenosti v danej oblasti a dlhoročné podnikanie v IT sfére, ktorá je vo všeobecnosti veľmi žiadanou oblasťou a službou na trhu, vykonáva logicky za účelom dosiahnutia zisku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že vychádzal z výnosov otca za rok 2017, pretože otec požiadal o odklad podania daňového priznania za rok 2018, to znamená, že z jeho strany môže byť podané najneskôr so 30.06.2019. Nakoľko návrh matky bol podaný v novembri 2018, súd s poukazom na čl. 12 základných princípov Civilného mimosporového poriadku vec prejednal a rozhodol, pričom vychádzal z dokladov otca, ktoré sám predložil za predchádzajúce zdaňovacie obdobia. Nebolo by správne, keby súd vychádzal len z jeho príjmu zo závislej činnosti vo výške 108,72 EUR, pretože je preukázané, že otec je spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, má pravidelné výnosy z podnikania a okrem toho má i vlastnú webovú stránku ako www@ictconsulting.sk <mailto:www@ictconsulting.sk>. Na tejto stránke je komplexná ponuka služieb spolu s rozpisom cien za poskytnutie jednotlivých služieb. Výnos z činnosti vyplýva aj z daňového priznania spoločnosti ICT CONSULTING s.r.o. Je nelogické, aby otec žil zo sumy 108,72 EUR, keď len na výživné doteraz prispieval sumou 170 EUR, k tomu si okrem toho zaplatí 100 EUR za psychoterapeuta. Z prehľadu stavu spoločnosti, zverejnenej na www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> vyplýva, že nemá žiadne dlhy ani nedoplatky, zisk spoločnosti od jej založenia len stúpa, tržby sa pohybujú za roky 2015 až 2017 v sume 19 907 EUR (2015), 15161 EUR (2016) a 16 914 EUR (2017). Prostredníctvom daňových priznaní otec preukázal, že firma má za posledné obdobia príjmy a výnosy na takej úrovni, ktoré mu umožňujú prispievať na odôvodnené potreby jeho detí zvýšeným výživným. Súd napriek tomu, že otec mal k tomu výhrady, nevzal do úvahy výdavky spoločnosti otca, nakoľko jeho firma sídli a vykonaná aj reálne podnikateľskú činnosť na adrese, kde otec býva so svojimi rodičmi. Na plote rodinného domu sú pripevnené i 2 reklamné tabule, ktoré propagujú firmu otca (www.googlemaps.sk <http://www.googlemaps.sk>). Vykonávanie vymedzeného predmetu podnikania súvisí s prácou v kancelárii, tj. realizuje sa z väčšej časti práve vo vnútorných priestoroch, čo by nemalo otcovi robiť žiadne ťažkosti.
17. Otec svojim konaním nepresvedčil súd, ktorý je inštitúciou, ktorá rozhoduje o úprave práv a povinností rodičov k deťom o tom, že by nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach pokryť skutočné výdavky detí vyššou sumou. V tomto smere súd zdôrazňuje a poukazuje na § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého musí byť otcovi zrejmé, že ak je presvedčený, že výživné v doterajšej výške 85 EUR tak na dospelé dieťa ako aj na 15-ročné dieťa, zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiam, nie je jeho úsudok správny. Predsa, ak otec pri vykonávaní podnikania jeho spoločnosti v oblasti IT správy a výroby hudobných nástrojov má príjem 108,72 EUR mesačne, mal už v uplynulých rokoch uvažovať o zmene podnikania a prípadne si zabezpečiť iný zdroj príjmu. Z predložených dokladov je súdu zrejmé, že jeho príjem za minulé roky bol tiež vždy v rozpätí od 100 EUR do 250 EUR brutto, tj. nižší ako minimálna mzda.
18. Súd sa domnieva, že základnou myšlienkou, ktorou sa má zaoberať je nielen to, že zisťuje a porovnáva príjmy, ktoré dosahovali rodičia ako povinní vyživovacej povinnosti v čase poslednej úpravy, ale je potrebné určite vychádzať aj z potrieb detí. Pri rozvodovom konaní bolo určené výživné, ktoré dostatočným spôsobom zodpovedalo potrebám detí nachádzajúcich sa v školskom veku
na základnej škole a pokiaľ aj došlo k zvýšeniu príjmu u matky je potrebné vychádzať z toho, že na potreby a výživné pre maloleté deti majú participovať rodičia rovnakým dielom, pokiaľ to situácia dovoľuje. Bolo potrebné vychádzať nie len z príjmov, majetkových pomerov rodičov, ale aj z potrieb dieťaťa a tieto dve okolnosti sú základnými a určujúcimi smerodajnými hodnotami, z ktorých vychádza súd pri určení výživného, prípadne pri akejkoľvek zmene poslednej úpravy vo vzťahu k maloletým deťom. Podľa názoru súdu potreby detí sú v čase tejto úpravy deklarované v takom rozsahu, že určené výživné zo strany otca a participácia matky na týchto potrebách zodpovedajú v súčasnosti úprave výživného tak, ako je uvedené vo výroku I a II tohto rozsudku. Súd aj s poukazom na zaužívanú súdnu prax, kedy výživné má predstavovať cca. 20% priemerného zárobku povinného rodiča, rozhodol o zvýšení výživného. Výnos z podnikania otca spolu s jeho mesačným príjmom predstavuje sumu 1518,22 EUR mesačne (súčet 1 409,50 EUR +108,72 EUR), preto je zo strany otca reálne možné, aby prispieval na deti - a to sumou 150 EUR na Y. a sumou 130 EUR na mal. I..
19. Súd vzhľadom na zistený stav pomerov považoval za dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť na maloletého I. zo sumy 85 EUR na sumu 130 EUR mesačne a na t.č. plnoletého Y. na sumu 150 EUR mesačne. Súd určil povinnosť platiť zvýšené výživné od 1.11.2018, teda od podania návrhu, nie od septembra 2018 ako matka požadovala, pretože nevzhliadol súd dôvody osobitného zreteľa. Vzhľadom na to, že súd určil povinnosť platiť zvýšené výživné od 1.11.2018 ku dňu vyhlásenia rozsudku, vzniklo zročné výživné na maloletého I. za obdobie od 1.11.2018 do 31.3.2019 v sume 225 EUR (5 mesiacov x 45 EUR ako rozdiel sumy zvýšeného výživného 130 EUR - 85 EUR - výživné určené podľa poslednej súdnej úpravy). Na plnoletého Y. za obdobie od 1.11.2018 do 31.3.2019 vzniklo zročné výživné 325 EUR, čo je 5 mesiacov x 65 EUR. Súd však zohľadnil sumu 100 EUR, ktorú otec v decembri 2018 poslal navyše a zročné výživné na Y. tak činí sumu 225 EUR. Zročné výživné súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 25 EUR každé jednotlivo určené zročné výživné, a to s poukazom na § 232 ods. 4 CSP pod následkami straty výhody splátok.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.