Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoCsp-46-2021.pdf
PDF · 97.52 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/46/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Martina Štubniaka a sudcov JUDr. Janky Boroškovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej Mgr. E. Z., narodenej XX. XX. XXXX, bytom O. G. XXX/XXX, XXX XX O. N., právne zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 3.228,71 Eur s príslušenstvom a o zaplatenie 2.614,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12Csp/16/2021-134 z 15. júna 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku v časti, v ktorej okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16,83 Eur od 16. 12. 2017 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 01. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 02. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 03. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 04. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 05. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 06. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 07. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 08. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 09. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 10. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 11. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 12. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 01. 2019 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 02. 2019 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 03. 2019 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 04. 2019 do 29. 04. 2019 z r u š u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.
II. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku vo zvyšnej časti úrokov z omeškania, v druhom výroku v časti, v ktorej okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania a vo štvrtom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .
III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.871,67 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 16,83 Eur od 16. 12. 2017 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 01. 2018 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 02. 2018 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 03. 2018 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 04. 2018 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 05. 2018 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 06. 2018 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 07. 2018 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 08. 2018 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 09. 2018 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 10. 2018 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 11. 2018 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 12. 2018 až do zaplatenia, zo sumy 45,24
Eur od 16. 01. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 02. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 03. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 04. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 05. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 06. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 07. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 08. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 09. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 10. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 11. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 12. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 01. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 02. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 03. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 04. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 05. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 06. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 07. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 08. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 09. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 10. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 11. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 12. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 01. 2021 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 02. 2021 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 03. 2021 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 04. 2021 až do zaplatenia, zo sumy 45,24 Eur od 16. 05. 2021 až do zaplateniam, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Žalovanej tiež uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.114,12 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 43,12 Eur od 16. 09. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 10. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 11. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 12. 2019 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 01. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 02. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 03. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 04. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 05. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 06. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 07. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 08. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 09. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 10. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 11. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 12. 2020 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 01. 2021 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 02. 2021 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 03. 2021 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 04. 2021 až do zaplatenia, zo sumy 53,57 Eur od 16. 05. 2021 až do zaplatenia, takisto všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (tretí výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu (štvrtý výrok).
2. Prvoinštančný súd rozhodnutie zdôvodnil tým, že uznesením zo dňa 04. 05. 2021 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp. zn. 12Csp/16/2021 (o zaplatenie 3.228,71 Eur s príslušenstvom) a sp. zn. 3Csp/19/2021 (o zaplatenie 2.614,60 Eur s príslušenstvom), pričom po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dve zmluvy o spotrebiteľskom úvere - prvú datovanú dňom 26. 09. 2015 a druhú datovanú dňom 08. 11. 2016, ktoré sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a súčasne zmluvami o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“, resp. „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Prvoinštančný súd mal síce preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu, avšak dospel k záveru, že predčasné zosplatnenie žalovanej poskytnutých úverov nebolo právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom realizované v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 OZ. V čase vyhlásenia rozsudku tak v prípade prvého úveru bolo z 84 zmluvne dohodnutých mesačných splátok splatných iba prvých 54 splátok po 45,24 Eur (výška úveru 3.800,- Eur : 84 splátok) z dôvodu, že žalobca si v spore uplatnil iba rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a úhradami žalovanej. Po zohľadnení platieb žalovanej predstavuje jej dlh na úverových splátkach sumu 1.871,67 Eur. Obdobne tomu bolo i v prípade druhého úveru, kedy v čase vyhlásenia rozsudku bolo z 84 zmluvne dohodnutých mesačných splátok splatných iba prvých 56 splátok po 53,57 Eur (výška úveru 4.500,- Eur : 84 splátok) z dôvodu, že žalobca si takisto uplatnil iba rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a úhradami žalovanej. Po zohľadnení platieb žalovanej predstavuje jej dlh na úverových splátkach v prípade druhého úveru sumu 1.114,12 Eur. Následne prvoinštančný súd podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi z oboch úverových dlhov aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne (vzhľadom na základnú úrokovú sadzbu ECB platnú na úrovni 0,00 % ročne od 16. 03. 2016 až doteraz) odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých úverových splátok, keď omeškanie s úhradou tej - ktorej splátky nastalo konkrétne 16. dňa príslušného mesiaca. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vzhľadom na čiastočný úspech oboch strán, a to žalobcu v rozsahu 51,10 % (celkovo priznaných 2.985,79 Eur z celkovo žalovanej sumy 5.843,31 Eur) a žalovanej v rozsahu zvyšku t. j. 48,90 %, kedy rozdiel týchto dvoch hodnôt predstavuje 2,2 %, čo je len nepatrný úspech v prospech žalobcu.
3. V zákonnej lehote podala proti rozsudku odvolanie žalovaná napádajúc ho v časti priznaných úrokov z omeškania a v časti trov konania.
4. Žalovaná v odvolaní namietala, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia úrokov z omeškania počnúc dňom 30. 04. 2019, t. j. dňom postúpenia, pričom v rozpore s tým prvoinštančný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania už od 16. 12. 2017, teda vo väčšom rozsahu a výške ako to žalobca žiadal. Prvoinštančný súd bol viazaný žalobným petitom a preto nemohol žalobcovi prisúdiť viac než požadoval. Vo vzťahu k výroku o trovách konania žalovaná uviedla, že nakoľko bola v spore úspešná v rozsahu 48,90 %, prvoinštančný súd jej ako spotrebiteľovi a slabšej strane sporu mal priznať náhradu trov konania. Pokiaľ jej teda nebola priznaná náhrada trov konania, výrok o trovách konania je nesprávny.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej označil rozhodnutie prvoinštančného súdu za vecne správne. Poukázal na to, že v čase uplatnenia svojho nároku nemohol vedieť, že súd vyhodnotí zosplatnenie úverov ako neplatné. Výšku nároku môže súd modifikovať vzhľadom na právne posúdenie veci a preto podľa žalobcu prvoinštančný súd správne a spravodlivo priznal úroky z omeškania. Správne je aj rozhodnutie vo vzťahu k trovám konania, ktoré vzhľadom na úspešnosť strán prvoinštančný súd rozdelil približne na polovicu a pre nepatrný rozdiel nepriznal náhradu trov konania ani jednej strane. Žiadne ustanovenie CSP nepriznáva spotrebiteľovi silnejšie postavenie pri rozhodovaní o trovách konania a preto by bolo krajne nespravodlivé, aby v konaní kde obe strany mali úspech cca 50 % bola priznaná náhrada trov konania jednej strane len z dôvodu, že má postavenie spotrebiteľa.
6. Žalovaná v replike zopakovala, že prvoinštančný súd bol viazaný žalobou a preto nemohol priznať žalobcovi úroky z omeškania, ktoré si neuplatnil. Žalobca mal možnosť upraviť žalobu v nadväznosti na súdom predostreté predbežné právne posúdenie veci, čo však žalobca neurobil. Žalovaná následne zotrvala na tom, že vzhľadom na čiastočný úspech jej mala byť priznaná náhrada trov konania.
7. Žalobca v duplike odkázal na svoje predošlé vyjadrenie.
8. Na základe odvolania žalovanej krajský súd, ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a čiastočne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, pričom konanie v tejto časti zastavil podľa § 391 ods. 1 CSP (časť prvého výroku týkajúca sa časti priznaných úrokov z omeškania) a čiastočne rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti (časť prvého výroku týkajúca sa zvyšku priznaných úrokov z omeškania, časť druhého výroku týkajúca sa priznaných úrokov z omeškania a štvrtý výrok týkajúci sa trov konania).
9. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je čiastočne dôvodné.
10. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 3.228,71 Eur a sumy 2.614,60 Eur z titulu dlhov žalovanej na poskytnutých spotrebiteľských úveroch. Zo spisu je zrejmé, že z oboch uvedených súm si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorý požadoval prisúdiť od 30. 04. 2019 do zaplatenia.
11. Prvoinštančný súd potom správne vyhodnotil zmluvy uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou ako zmluvy spotrebiteľské podľa § 52 a nasl. OZ a súčasne ako zmluvy o spotrebiteľských úveroch podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na túto právnu povahu oboch zmlúv správne vychádzal prvoinštančný súd pri posudzovaní uplatnených úrokov z omeškania z ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré v rovine spotrebiteľských právnych vzťahov upravujú nárok veriteľa na úroky z omeškania v prípade omeškania dlžníka.
12. Vychádzajúc zo skutkových zistení a právneho záveru, že predčasné zosplatnenie žalovanej poskytnutých úverov nebolo právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom realizované v súlade s § 53 ods. 9 a § 565 OZ, prvoinštančný súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z tej-ktorej neuhradenej splátky. Splátky boli podľa oboch zmlúv splatné 15. dňa v príslušnom mesiaci a preto prvoinštančný súd v zásade správne v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. priznal úroky z omeškania od nasledujúceho dňa, t. j. z dlžnej splátky od 16. dňa príslušného mesiaca. Prvoinštančný
súd si ale neuvedomil, že žalobca v podanej žalobe požadoval úroky z omeškania až od 30. 04. 2019, ktorým návrhom bol prvoinštančný súd podľa § 216 ods. 1 CSP viazaný (nešlo totiž o prípad podľa § 216 ods. 2 CSP) a preto nebolo možné priznať žalobcovi úroky z omeškania od skoršieho dátumu.
13. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o úverové splátky splatné pred dňom 30. 04. 2019, od ktorého žalobca úrok z omeškania požadoval, aj z týchto dlžných splátok bolo možné vzhľadom na § 216 ods. 1 CSP priznať žalobcovi úrok z omeškania až odo dňa 30. 04. 2019, hoci sa žalovaná s ich zaplatením dostala do omeškania 16. dňa príslušného mesiaca. Žalovaná preto opodstatnene v odvolaní namietala, že súd nemohol prekročiť žalobný návrh a prisúdiť žalobcovi úroky z omeškania od skoršieho dátumu než požadoval.
14. Pokiaľ teda prvoinštančný súd priznal žalobcovi (aj) úrok z omeškania v rozsahu 5 % ročne zo sumy 16,83 Eur od 16. 12. 2017 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 01. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 02. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 03. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 04. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 05. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 06. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 07. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 08. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 09. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 10. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 11. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 12. 2018 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 01. 2019 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 02. 2019 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 03. 2019 do 29. 04. 2019, zo sumy 45,24 Eur od 16. 04. 2019 do 29. 04. 2019, v tomto rozsahu prekročil žalobný návrh (rozhodol ultra petitum), hoci tak podľa § 216 ods. 2 CSP urobiť nemohol. Ako už bolo uvedené, úrok z omeškania bolo možné priznať žalobcovi vzhľadom na viazanosť žalobou podľa § 216 ods. 1 CSP až od ním požadovaného dňa, t. j. od 30. 04. 2019.
15. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že nebola splnená procesná podmienka, pretože konanie tu mohlo začať iba na podklade žaloby (žalobného návrhu) a táto v uvedenom rozsahu absentovala. Odvolací súd kvôli nesplneniu tejto procesnej podmienky (ktorej nedostatok je neodstrániteľný) musel podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP rozsudok prvoinštančného súdu v uvedenom rozsahu (14. odsek odôvodnenia) zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastaviť, ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
16. Pokiaľ ide o zvyšné žalobcovi prisúdené úroky z omeškania, prvoinštančný súd ich priznal podľa § 517 ods. 2 OZ v správnej výške 5 % ročne vzhľadom na to, že podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a vzhľadom na to, že počnúc dňom 16. 03. 2016 až doteraz je stanovená základná úroková sadzba ECB na úrovni 0,00 % ročne. S výnimkou tých úrokov z omeškania, ohľadne ktorých odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a konanie zastavil, prvoinštančný súd správne priznal žalobcovi úroky z omeškania z jednotlivých dlžných úverových splátok od 16. dňa príslušného mesiaca (nakoľko splátky boli splatnými 15. dňa príslušného mesiaca) a preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil z dôvodu vecnej správnosti rozsudok prvoinštančného súdu v časti prvého výroku a v druhom výroku v časti týkajúcej sa priznaných úrokov z omeškania.
17. Rovnako bol vecne správnym a preto odvolacím súdom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdeným rozsudok prvoinštančného súdu aj vo výroku o trovách konania (štvrtý výrok). Odvolací súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP plne stotožňuje a poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku vzťahujúce sa k výroku o trovách konania (36. odsek odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu), v ktorom prvoinštančný súd správne aplikoval § 255 ods. 2 CSP zohľadniac pomerný úspech oboch sporových strán a nakoľko čistý úspech žalobcu bol nepatrný, zanedbateľný (v rozsahu 2,2 %), bolo namieste nepriznať žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania. Žalovaná sa v odvolaní úplne neopodstatnene domáhala prisúdenia náhrady trov konania namietajúc, že mala úspech v rozsahu 48,9 % a súčasne postavenie spotrebiteľky. Odvolací súd poukazuje na to, že hoci Civilný sporový poriadok obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa sporov s ochranou slabšej strany a v rámci toho špecificky úpravu spotrebiteľských sporov (§ 290 a nasl. CSP), žiadne ustanovenie CSP nepriznáva odlišné („privilegované“) postavenie spotrebiteľovi vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania v porovnaní so stranou sporu, ktorá takéto postavenie nemá. Preto prvoinštančný nemal a teraz ani odvolací súd nemá žiaden dôvod a podklad posúdiť vzhľadom na výsledok sporu rozhodnutie o trovách konania ináč než
podľa § 255 ods. 2 CSP, ako to plne správne urobil prvoinštančný súd. Inými slovami, niet žiadneho dôvodu prisúdiť náhradu trov konania žalovanej hoc aj mala postavenie spotrebiteľky v tomto spore, pokiaľ jej úspech bol na úrovni 48,9 % a teda v konečnom dôsledku ešte v menšej miere než bol úspech žalobcu, ktorý bol úspešný v rozsahu 51,10 %. Prevažoval tak úspech žalobcu a preto odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ako žalovaná prišla na to, že by kombinácia jej prevažného neúspechu a postavenia spotrebiteľky mali zakladať jej právo na náhradu trov konania.
18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP. V tomto prípade bol v odvolacom konaní čiastočne úspešný žalobca (v časti, kde bol potvrdený rozsudok prvoinštančného súdu ohľadne úrokov z omeškania a trov konania) a čiastočne úspešná bola aj žalovaná (v časti úrokov z omeškania, ohľadne ktorých bol rozsudok zrušený a konanie zastavené). Preto odvolací súd podľa § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).