Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_78Ek-349-2018.pdf
PDF · 89.68 KB
No categories available
78Ek/349/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CRN2 s. r. o., IČO: 51 232 413, so sídlom Klincová 35, 821 08 Bratislava; zastúpeného: JUDr. Peter Bartoš, advokát, so sídlom Kollárovo námestie 9, 811 06 Bratislava - Staré mesto; proti povinnému: X. J., E.. XX. XX. XXXX, J. Z. D. XXXX/XX, XXX XX I.; zastúpeného: Mgr. Ianko Troiak, advokát, so sídlom Dukelských hrdinov č. 34, 960 01 Zvolen; v konaní o vymoženie istiny 18.070,18 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Ján Makita, so sídlom exekútorského úradu: Bosákova 7, 851 04 Bratislava, IČO: 30 789 958, pod číslom EX 220 EX 229/18 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému súd n e p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia nepriznáva.
III. Oprávnenému u k l a d á p o v i n n o s ť nahradiť trovy súdneho exekútora vo výške 72,00 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 10. 08. 2018, ktorému bola pridelená spisová značka dňa 16. 08. 2018 domáhal od povinného vymoženia peňažného nároku - istiny vo výške 18.070,18 eur, úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 4.679,80 eur od 07. 10. 2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 7.868,42 eur od 23. 11. 2016 do zaplatenia a trov konania v ktorom bol vydaný exekučný titul vo výške 2.422,80 eur a to na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcovským súdom ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo (ďalej len „rozhodcovský súd“), zo dňa 07. 12. 2017 pod sp. zn. RD/199/2017.
2. Dňa 20. 09. 2018 bolo pod spisovou značkou 78Ek/349/2018 ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118318867.1 vydané poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Mgr. Ján Makita (ďalej aj „súdny exekútor“). Súdny exekútor následne dňa 12. 10. 2018 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručená dňa 18. 10. 2018.
3. Súdnym exekútorom bolo súdu dňa 04. 12. 2018 doručené podanie povinného označené ako Zaslanie návrhu na zastavenie exekúcie na rozhodnutie súdu. Povinný sa svojim návrhom domáha zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Návrh odôvodňuje nevedomosťou o existencii exekučného titulu, nakoľko ten nebol povinnému ani jeho právnemu zástupcovi doručený. Právny zástupca povinného disponuje jedine informáciou z oznámenia poštového doručovateľa o uložení zásielky na pošte, ktorej odosielateľom je rozhodcovský súd, ktorú si mohol prevziať v odbernej lehote. Pre nesprávne vyznačenie odbernej lehoty poštovým doručovateľom však nedošlo k prevzatiu zásielky, čím podľa názoru povinného nemohol tento exekučný titul nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Právny zástupca povinného kontaktoval odosielateľa rozhodcovský súd e-mailovou správou so žiadosťou o opätovné doručenie zásielky, spolu s dôvodom nedoručenia, na čo však rozhodcovský súdu nereagoval. Povinný namieta aj nedostatok právomoci rozhodcovského súdu na rozhodnutie sporu z dôvodu, neexistencie platne uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Túto skutočnosť povinný namietal oprávnenému už v žalobnej odpovedi zo dňa 22. 09. 2017 na Rozhodcovské uznesenie č. k. RD/199/2017 zo dňa 04. 09. 2017. Zdôrazňuje taktiež to, že ako vtedajší konateľ spoločnosti SMARTjoker s.r.o., ktorého funkcia skončila dňa 10. 08. 2017, nikdy vlastnoručne nepodpísal zmluvu o dielo zo dňa 08. 09. 2016, na základe ktorej rozhodcovský súd zaviazal povinného na úhradu predmetnej pohľadávky, zároveň ako štatutárny orgán nesplnomocnil tretiu osobu na jej uzatvorenie, nebol oboznámený so všeobecnými obchodnými podmienkami a zároveň takouto zmluvou nedisponuje.
4. Oprávnený k návrhu povinného uvádza, že povinný neuviedol žiadny relevantný dôvod umožňujúci zastavenie exekúcie, s prihliadnutím na to, že od podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie nenastali žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik alebo zoslabenie práva na vymáhanie nárokov oprávneného. Poukazuje na nemožnosť exekučného súdu preskúmavať nespotrebiteľský rozhodcovský rozsudok a zároveň, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Uvádza taktiež, že povinný bol v čase vzniku škody, ktorá je predmetom rozhodcovského konania sp. zn. RD/199/2017, konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti SMARTjoker s.r.o. a z dôvodu nemožnosti vymoženia predmetnej pohľadávky voči tejto spoločnosti, môže podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) rozhodcovský súd konať a rozhodovať voči štatutárovi spoločnosti dlžníka o náhradu škody podľa § 135a ods. 5 a § 194 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“). Na tvrdenia povinného o nenadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu pre jeho nedoručenie oprávnený uvádza, že jediným problémom je neprevzatie doručovanej písomnosti právnym zástupcom povinného, v sídle jeho advokátskej kancelárie. Zároveň poukazuje na inštitút fikcie doručenia a na skutočnosť, že chyby poštového podniku na oznámení o doručovanej zásielke nemajú žiaden vplyv na doručovanie zásielok.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2)
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa ods. 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh ma odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorenie, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. Podľa § 3 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
10. Podľa § 4 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
11. Podľa § 4 ods. 2 ZRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
12. Podľa § 4 ods. 3 ZRK, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
13. Podľa § 4 ods. 4 ZRK, odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
14. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
15. Súd posúdením návrhu na zastavenie exekúcie povinného a vyjadrenia povereného súdneho exekútora zistil, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 18. 10. 2018 a návrh na zastavenie exekúcie povinného bol doručený do exekútorského úradu povereného súdneho exekútora dňa 02. 11. 2018, čo preukazuje že bol doručený v zákonnej lehote podľa ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku.
16. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, k čomu konajúci súd uvádza nasledovné skutočnosti. Z rozhodcovského rozsudku, na podklade ktorého oprávnený žiadal vykonať exekúcie vyplýva, že ad hoc rozhodca Ing. Miloš Valach odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor zo Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti MC POWER, s.r.o. (čl. XV.), platných v čase vzniku pohľadávky. Rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným mala vzniknúť podľa § 4 ods. 4 ZRK v nadväznosti na § 3 ods. 2 ZRK ako iná zmena v osobe dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva. Poukázal na ustanovenie § 135a ods. 2 v spojení s § 135a ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, nakoľko povinný bol v danom čase konateľom spoločnosti SMARTjoker s.r.o.. Žalovaná náhrada škody tak pochádza v priamej súvislosti so Všeobecnými obchodnými podmienkami MC POWER, s.r.o. platnými v čase vzniku pohľadávky, v ktorých povinný ako konateľ spoločnosti pristúpil k rozhodcovskej doložke. Tým, že túto rozhodcovskú doložku akceptoval, je priamo zodpovedný v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka ako konateľ za škodu, ktorú spôsobil v súvislosti so záväzkom spoločnosti, ktorý pokrývala rozhodcovská doložka. Ďalším spôsobom vzniku rozhodcovskej doložky medzi oprávneným a povinným bolo v zmysle § 4 ods. 7 ZRK v nadväznosti na § 21 ods. 2 nepodanie námietky voči existencii rozhodcovskej zmluvy zo strany žalovaného (povinného) v rozhodcovskom konaní.
17. Súd k vzniku rozhodcovskej zmluvy spôsobom v zmysle § 4 ods. 4 ZRK v spojení s § 3 ods. 2 ZRK uvádza, že nemožno akceptovať vznik rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným takýmto spôsobom. V zmysle § 4 ods. 4 ZRK v zásade rozhodcovská zmluva vznikne vtedy, ak sú všeobecné obchodné podmienky priložené k návrhu zmluvy alebo ak sú stranám známe. Súd sa nezaoberal otázkou vzniku rozhodcovskej zmluvy uvedeným spôsobom medzi oprávneným a obchodnou spoločnosťou SMARTjoker s.r.o., nakoľko táto obchodná spoločnosť nebola povinným v tejto exekučnej veci. Súd sa zaoberal otázkou vzniku rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným a povinným z hľadiska ich právneho nástupníctva do práv a povinností obchodnej spoločnosti SMARTjoker s.r.o..
18. Rozhodcovská doložka v takom znení, ako je zakotvená vo Všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti MC POWER, s.r.o. sa nemôže vzťahovať na obchodný vzťah obchodnej spoločnosti (jednej zo strán rozhodcovskej doložky) voči svojmu konateľovi, ktorý nebol samostatnou stranou rozhodcovskej doložky, ale konal v jej mene. Súd preto neakceptoval uzatvorenie rozhodcovskej doložky takýmto spôsobom, a teda to, že ide o inú zmenu v osobe dlžníka, uzatvorenú v zmysle § 4 ods. 4 ZRK v spojení s § 3 ods. 2 ZRK.
19. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor rozhodcovský súd prejednať a nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011).
20. Záverom súd konštatuje, že predpokladom právomoci rozhodcu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred určeným rozhodcom. Iba platná rozhodcovská zmluva, pod ktorej aplikačný rozsah sa daný spor vzťahuje, môže totiž založiť právomoc rozhodcovi na jej základe tento spor prejednať a rozhodnúť. V predmetnej veci má súd za preukázané, že rozhodca Ing. Miloš Valach vyvodil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť daný spor z rozhodcovskej doložky pod ktorej aplikačný rozsah tento spor nespadá, nakoľko rozhodcovská zmluva medzi oprávneným a povinným nebola platne uzavretá a teda právomoc rozhodcu prejednať daný spor nebola rozhodcovskou zmluvou založená. Rozhodcovský rozsudok teda vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, čiže bol vydaný v rozpore so zákonom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, nakoľko sa jedná o rozhodnutie ničotné (nulitný právny akt), z hľadiska materiálneho nevykonateľné, nevyvolávajúce žiadne právne účinky, a preto na jeho podklade nemožno zákonne viesť exekúciu (nútený výkon rozhodnutia).
21. Súd sa so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti nezaoberal ostatnými námietkami účastníkov konania nakoľko dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého oprávnený navrhol vykonanie exekúcie, je nulitným právnym aktom, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, a teda je tu daný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, preto súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil (I. výrok uznesenia).
22. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
23. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
24. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, Exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
25. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Ustanovenie o náhrade trov konania, ktoré bolo zastavené, nie je obmedzené len na určité konania ani na dôvody zastavenia konania. Platí preto pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené.
26. Keďže oprávnený, predložením exekučného titulu nevyvolávajúceho žiadne účinky, svojim konaním procesne zavinil zastavenie konania súd mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré si vyčíslil vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie povinného (II. výrok uznesenia). S prihliadnutím na to, že povinný si v návrhu na zastavenie exekúcie trovy právneho zastúpenia neuplatnil súd o jeho nároku nerozhodoval.
27. Súdny exekútor má v súlade s vyhláškou č. 68/2017 nárok na náhradu výdavkov v celkovej výške 72,00 eur pozostávajúcich z paušálnej náhrady výdavkov vo výške 60,00 eur a 20% DPH vo výške 12,00 eur. súd v tejto veci uvádza, že oprávnený podal Návrh na vykonanie exekúcie neoprávnene, nakoľko exekučný titul ktorý k Návrhu pripojil je materiálne nevykonateľný. Nakoľko ide o dôvod, ktorý možno podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku pričítať oprávnenému, súd na úhradu výdavkov súdneho exekútora v celkovej výške 72,00 eur zaviazal oprávneného (III. výrok uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.