Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-121-2017.pdf
PDF · 95.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Csp/121/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobkyne: P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/X, P., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, uvedenej v Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300029154 zo 14.05.2010, na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.
II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou z 11.5.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300029154 z 14.5.2010 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným.
2. Žalobu dôvodila tým, že súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa, boli o.i. ustanovenia o podmienkach použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, uvedené drobným písmom v čl. 8 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa v čase podpisovania zmluvy nemala vedomosť o uzatvorení dohody o zrážkach zo mzdy. O tejto sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa, E. P., ktoré bolo žalovaným požiadané o vykonávanie zrážok zo mzdy.
3. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť, E. P. - zamestnávateľ žalobkyne, vykonáva zrážky zo mzdy bez možnosti ich zastaviť, či obmedziť. Žalovaný určuje výšku dlhu jednostranne bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam, ktoré by podliehali ex offo súdnej kontrole. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému v 1. rade, aby vymohol plnenia, na ktoré nemá nárok.
4. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014 neobsahuje úpravu k § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014. Uplatnenie tohto právneho úkonu je preto podľa § 39 OZ v rozpore so zákonom a teda absolútne neplatným. Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy, teda nie je vo forme osobitnej listiny, považuje za neplatnú, s tým, že jej absolútnu neplatnosť nech súd posúdi ako predbežnú otázku.
5. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška môže mať oporu v zmluve, ale jej preskúmanie súdom z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť je ex offo relevantné. Ani v prípade upustenia od použitia dohody bez presného vyhlásenia veriteľa nemá žalobkyňa istotu, že veriteľ v budúcnosti opäť nevyzve zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane jej spornej časti.
6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. úhrady splátok úveru. Podstatou dohody je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe dlžníkovho skoršieho súhlasu jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Tento inštitút, ktorý je tradičným prostriedkom zabezpečenia záväzkov, slúži najmä k úhrade dlhu zo zmluvy. Na jeho použitie sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ale existencia právnej skutočnosti, napr. poručenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Tento zabezpečovací inštitút nebol zo spotrebiteľského práva zákonodarcom vylúčený ako neprípustný, ako sa napr. stalo pri zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti.
7. Pokiaľ ide o tvrdenie o jednostrannom diktovaní výšky dlhu veriteľom, je nutné zdôrazniť, že zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb, teda ani zvýšenie zrážky nie je možné nad zákonom prípustnú hranicu. Žalobca sa podanou žalobou nedomáha určenia výšky dlhu, a preto je jeho námietka neopodstatnená a zavádzajúca.
8. Tvrdeniam žalobcu odporuje aj súčasná právna úprava inštitútu zrážok zo mzdy. dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorý mení a dopĺňa zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods. 13) bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a záložným právom. Zo zákona č. 102/2014 Z.z. (ktorým sa novelizoval zákon o ochrane spotrebiteľa) vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále považovaná za platný spôsob zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy.
9. Žalovaný poukázal i na judikatúru súdov Slovenskej republiky. Zdôraznil, že pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi.
10. Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, pokiaľ ide o formu dohody o zrážkach zo mzdy nakoľko táto bola uzavretá na osobitnej listine, a nie ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá zmluvná strana legitímny nárok.
11. Zákaz retroaktivity je založený na tom, že právna norma nepôsobí spätne, ale pôsobí do budúcnosti. V jeho zmysle nikoho nemožno postihnúť (sankcionovať) za také správanie, ktoré v čase, keď sa uskutočnilo, nebolo sankcionovateľné, nie je možné dodatočne vyžadovať určité predpoklady a podmienky, ktoré sa v čase jeho vykonania nevyžadovali a podobne. Vzhľadom na to nie je možné aplikovať znenie právnej normy § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. zavedené účinnosťou od 01.05.2014 na uzavretý právny úkon - dohody o zrážkach zo mzdy z 14.5.2010.
12. Pre ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. bola teda zákonodarcom upravená (a teda prípustná) len nepravá retroaktivita. Podstata nepravej retroaktivity spočíva v tom, že sa uznávajú úkony a ich platnosť vykonané pred účinnosťou novej úpravy. Požiadavka, ktorú argumentuje žalobca ohľadne uzavretých dohôd s poukazom na § 5a ods. 1 uvedeného zákona je nedôvodná.
13. Na predbežné prejednanie sporu konané boli strany sporu riadne a včas predvolané. Žalovaný svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky na vykonanie pojednávania podľa § 171 ods. 2 CSP, súd konal v neprítomnosti žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav:
14. Žalobkyňa ako dlžník uzatvoril so žalovaným ako veriteľom 14.5.2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300029154, ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola i dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej žalovaný 11.4.2017 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy až do uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške 2 740,33 €.
15. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 8Csp/121/2017-17 z 2/2018-14 zo dňa 7.2.2018 súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobcu, E. P., povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok z tejto dohody. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.7.2017.
16. Na predbežnom prejednaní sporu 15.3.2019 právny zástupca žalobkyne zotrval na doterajších písomných vyjadreniach a uviedol, že žaloba v celom rozsahu dôvodná. Žalobou sa žalobkyňa domáha, aby sa žalovaný zdržal použitia dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok. Zdôraznil, že zmluva o revolvingovom úvere, ktorá súvisí s predmetom tohto konania, neobsahuje všetky náležitosti, ktoré v tom čase vyžadoval platný a účinný Zákon o spotrebiteľských úveroch. Jedná sa o absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i) Rozpis splátok a taktiež absenciu náležitosti konečnej splatnosti predmetného úveru. Žalovaný má nárok na zaplatenie istiny poskytnutého úveru. Zmluvný formulár taktiež obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to konkrétne v bode 8.4.8.1, ktorá už bola viackrát opakovane určená súdmi, či už KS PO, alebo aj inými súdmi v rámci celého Slovenska, za neprijateľnú. Teda vykonávaním zrážok zo mzdy týmto spôsobom dochádza, resp. hrozí, že bude vymáhané plnenie na neprijateľnú zmluvnú podmienku a na dlh, ktorý v skutočnosti nie je zákonný. Zároveň trval na tom, že podľa § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa je dohoda o zrážkach zo mzdy vyhotovená v tejto podobe, by mala byť súdom ako predbežná otázka posúdená ako neplatná. Jedná sa o prípad tzv. nepravej retroaktivity, teda platnosť takejto dohody nie je napádaná, avšak jej uplatniteľnosť do budúcna je oslabená a veriteľ by nemal takúto dohodu v budúcnosti použiť.
17. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:
18. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
19. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
25. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
26. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
27. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
28. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z., ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
29. Podľa § 5a ods. 1, písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
30. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
31. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
32. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
33. Dohoda o zrážkach zo mzdy je jedným z prostriedkov slúžiacich na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a možno ňou zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá sa stane splatnou v budúcnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy však musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ, teda k uzatvoreniu dohody ako dvojstrannému právnemu úkonu platí, že musí byť musí byť urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne a to pod následkom jeho absolútnej neplatnosti.
34. V prejednávanom spore má žalobca postavenie spotrebiteľa. Zmluva o revolvingovom úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy majú formulárový charakter a obsah takýchto zmlúv nemohol žalobca takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť. Pri uzatváraní zmluvy mal postavenie slabšej strany.
35. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že tá slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobca ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho nemohol jednak ovplyvniť a inštitút zabezpečenia úveru si zvolil žalovaný a žalobca nemohol ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy, pri záujme o poskytnutie úveru nemal inú možnosť, než takto formulované podmienky v celom rozsahu prijať.
36. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému obísť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa, ktorá vyplýva jednak z únijného práva ako aj právneho poriadku SR. Ex offo súdna kontrola zmluvných podmienok v otázke toho, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je kľúčová. Na základe tohto zabezpečovacieho inštitútu sa môžu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu bez toho, aby boli nároky žalovaného uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom, pričom ten si mohol uplatňovať akýkoľvek nárok bez ohľadu na to, či takýto nárok bol odôvodnený alebo nie.
37. Zahrnutie dohody o zrážkach zo mzdy do vopred naformulovanej zmluvy, ktorej obsah spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, a ktorá umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa treba posúdiť ako neprijateľný úmysel žalovaného ako veriteľa.
38. V konaní nebolo preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola individuálne dojednaná. Súd takúto dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto ju vyhodnotil ako neplatnú zmluvnú podmienku. Uvedený záver je nepochybne potvrdzovaný i v dôsledku zmien v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa, ktorým sa v dôsledku legislatívnych zmien zakomponovala i neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy (§ 5a ods. 1, písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.).
39. Argument žalovaného, že v danom prípade ide o prekročenie rozsahu ochrany spotrebiteľa, neobstojí. Pri tomto type dohody ide o vykonávanie zrážok bez akejkoľvek súdnej kontroly, čo by pre dlžníka (žalobcu) znamenalo, že by veriteľovi (žalovanému) plnil aj napriek existencii neprijateľných zmluvných podmienok. Na základe uvedeného preto súd žalobe žalobcu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody na o zrážkach zo mzdy na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne .
40. V danej súvislosti súd prvej inštancie poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantiaiuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. 41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Nakoľko bol žalobca v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej miere.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Prešov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.