Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/51/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci žalobkyne: D. U., rod. L., narodená X.XX.XXXX, trvale bytom E., U. č. XXX/X, občan SR, zastúpená: D.. G. P., D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., Š.U. XXX/XX proti žalovanému: BEVEX - BANSKÝ VÝSKUM, spol. s r.o., IČO: 31 616 399, so sídlom Prievidza, Košovská cesta 20, právne zastúpený: JUDr. Ivan Žilík PhD. advokát, so sídlom v Prievidzi , Košovská cesta 1, o zaplatenie sumy 416.923,- EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3 458% ročne zo sumy 697.923,- EUR od 25.08.2012 do 25.02.2014, zo sumy 674.523,- EUR od 26.02.2014 do 28.03.2014, zo sumy 651.123,- EUR od 29.03.2014 do 30.04.2014, zo sumy 627.723,- EUR od 01.05.2014 do 30.05.2014, zo sumy 604.323,- EUR od 31.05.2014 do 30.06.2014, zo sumy 580.923,- EUR od 01.07.2014 do 31.07.2014, zo sumy 557.523,- EUR od 01.08.2014 do 28.08.2014, zo sumy 534.123,- EUR od 29.08.2014 do 30.09.2014, zo sumy 510.723,- EUR od 01.10.2014 do 31.10.2014, zo sumy 487.323,- EUR od 01.11.2014 do 01.12.2014, zo sumy 463.923,- EUR od 02.12.2014 do 30.12.2014, zo sumy 440.423,- EUR od 31.12.2014 do 30.01.2015, zo sumy 416.923,- EUR od 31.01.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 131.850,81 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 412.850,81 EUR od 25.08.2012 do 25.02.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 389.450,81 EUR od 26.02.2014 do 28.03.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 366.050,81 EUR od 29.03.2014 do 30.04.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 342.650,81 EUR od 01.05.2014 do 30.05.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 319.250,81 EUR od 31.05.2014 do 30.06.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 295.850,81 EUR od 01.07.2014 do 31.07.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 272.450,81 EUR od 01.08.2014 do 28.08.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 249.050,81 EUR od 29.08.2014 do 30.09.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 225.650,81 EUR od 01.10.2014 do 31.10.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 202.250,81 EUR od 01.11.2014 do 01.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 178.850,81 EUR od 02.12.2014 do 30.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 155.350,81 EUR od 31.12.2014 do 30.01.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 131.850,81 EUR od 31.01.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36,75 %, o ich výške súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 16.12.2015 domáhala zaplatenia sumy 416.923,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% denne zo sumy 697.923,- EUR od 25.08.2012 do 25.02.2014, zo sumy 674.523,- EUR od 26.02.2014 do 28.03.2014, zo sumy 651.123,-EUR od 29.03.2014 do 30.04.2014, zo sumy 627.723,- EUR od 01.05.2014 do 30.05.2014, zo sumy 604.323,- EUR od 31.05.2014 do 30.06.2014, zo sumy 580.923,- EUR od 01.07.2014 do 31.07.2014, zo sumy 557.523,- EUR od 01.08.2014 do 28.08.2014, zo sumy 534.123,- EUR od 29.08.2014 do 30.09.2014, zo sumy 510.723,- EUR od 01.10.2014 do 31.10.2014, zo sumy 487.323,- EUR od 01.11.2014 do 01.12.2014, zo sumy 463.923,- EUR od 02.12.2014 do 30.12.2014, zo sumy 440.423,- EUR od 31.12.2014 do 30.01.2015, zo sumy 416.923,- EUR od 31.01.2015 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- EUR a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14Cb/77/2009 zo dňa 07.04.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/88/2010 zo dňa 30.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2011 jej bola dňa 28.05.2011 súdom zrušená účasť v spoločnosti BEVEX - Banský výskum spol. s r.o. a v zmysle § 150 Obchodného zákonníka a čl. 36 Spoločenskej zmluvy jej vzniklo právo na vyrovnací podiel. Dňa 25.07.2012 sa konalo Valné zhromaždenie spoločníkov žalovaného, na ktorom bola schválená účtovná závierka za rok 2011, podľa ktorej vlastné imanie žalovaného predstavuje k 31.12.2011 výšku 4.229.838,- EUR. Žalobkyňa sa so žalovaným nedohodla na lehote na vyplatenie vyrovnacieho podielu inak, ako je uvedené v čl. 39 bod. 2 Spoločenskej zmluvy, preto jej mal byť vyrovnací podiel vyplatený najneskôr do 30 dní od 25.07.2012 t.j. do 24.08.2012. Žalovaný tak v uvedenej lehote neurobil a to ani čiastočne a dostal sa tak do omeškania od 25.08.2012. Žalobkyňa zaslala žalovanému niekoľko upomienok a to dňa 07.11.2012, predžalobnú upomienku zo dňa 06.06.2013, druhú predžalobnú upomienku zo dňa 01.02.2014, tretiu predžalobnú upomienku zo dňa 03.03.2015 a poslednú predžalobnú upomienku dňa 25.06.2015. Ku dňu podania žaloby na súd však nebol vyrovnaní podiel žalobkyni v plnej miere vyplatený. Žalovaný neustále odkladal plnenie a žalovanú neustále vyzýval na ,,finančné/peňažné vyčíslenie“ svojho právneho nároku a žiadal o predloženie návrhu dohody o výplate vyrovnacieho podielu a tým, že navrhovateľka výšku vyrovnacieho podielu nevyčíslila podmieňoval žalovaný vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobkyni. Takéto konanie je podľa žalobkyne možné považovať za šikanózne, bez opory v zákone, pretože žalovanému nič nebránilo výšku vyrovnacieho podielu pripadajúceho žalobkyni na vyrovnací podiel vyčísliť a tento jej do 24.08.2012 vyplatiť. Spoliehať sa na výpočet osoby požadujúcej plnenie od žalovaného by bolo podľa žalobkyne aj v rozpore s povinnosťou konateľa podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Neustále vyzývanie žalobkyne k tomu, aby výšku vyrovnacieho podielu vyčíslila ako prvá sa javí ako špekulatívne, s cieľom využiť prípadné pochybenie na strane žalobkyne, ktorá v predžalobnej upomienke zo dňa 25.06.2015 výšku vyrovnacieho podielu vyčíslila a túto si žalobou uplatňuje spolu s príslušenstvom. Podľa súvahy žalovaného k 31.12.2011, riadok 067 - vlastné imanie, čisté obchodné imanie žalovaného predstavovalo k 31.12.2011 výšku 4.229.838,- EUR , podiel žalobkyne na základnom imaní žalovaného v spoločnosti činil 16,5%, na základe čoho vyrovnací podiel žalobkyne predstavuje sumu 697.923,- EUR. Základné imanie ku dňu zániku účasti žalobkyne v spoločnosti žalovaného k 28.05.2011 predstavovalo 6.638,783777EUR, rozsah splatenia 6 638,783777 EUR, splatený vklad žalobkyne bol pri zániku jej účasti vo výške 1 095,399323, splatené 1 095,399323 EUR, t.j. v pomere 16,5% k splateným vkladom všetkých spoločníkov. Do 30.01.2015 žalovaný žalobkyni vyplatil vyrovnací podiel vo výške 281.000,- EUR pripísaním na bankový účet žalobkyne v splátkach dňa 25.02.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 28.03.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.04.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.05.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.06.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 31.07.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 28.08.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.09.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 31.10.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 01.12.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.12.2014 sumu 23.500,- EUR, dňa 30.01.2015 sumu 23.500,- EUR. Doplatok 416.923,- EUR žiadala žalobkyňa od žalovaného naposledy uhradiť predžalobnou výzvou zo dňa 25.06.2015 s upozornením, že v prípade neuhradenia doplatku do 7 dní sa žalobkyňa so svojim nárokom obráti na súd a bude si doplatok vymáhať súdnou cestou vrátane úrokov z omeškania. Žalovaný na túto upomienku nereagoval, nedošlo ako k úhrade požadovaného doplatku. Základná úroková sadzba ECB od 11.07.2012 do 07.05.2013 predstavovala 1,50% a sadzba zákonného úroku z omeškania tak k 25.08.2012 predstavoval 9,50%, žalobkyňa si preto uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9,50% denne zo sumy 416.923,- EUR od 31.01.2015 do zaplatenia a zároveň aj úroky z omeškania z jednotlivých platieb, ktoré žalovaný uhradil po lehote ich splatnosti spolu s paušálnou náhradou nákladov vo výške 40,- EUR.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním z 06.04.2016, v ktorom v prvom rade namietal, že žalobkyňa pred súdom ako už neraz v minulosti v iných konaniach účelovo uvádza niektoré fakty v evidentnej snahe získať od žalovaného čo najviac finančných prostriedkov cez svoj údajný nárok na zaplatenie vyrovnacieho podielu podľa § 61 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. V podanej žalobe je pravdivé len tvrdenie, že žalobkyni bola žalovaným vyplatená suma 281.000,- EUR dňa 30.01.2015. Žalovaný k výške vyrovnacieho podielu 697.923,- EUR od ktorého žalobkyňa odpočítala sumu 281.000,- EUR a žiada rozdiel v sume 416.923,- EUR uviedol, že dňa 11.05.2005 zomrel manžel žalobkyne Ing. Marián Kovalík, ktorý bol spoločníkom žalovaného. V dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 14D 860/2005, Dnot 164/2005 si pre účely dedičského konania nechala žalobkyňa spolu so svojimi synmi vypracovať znalecký posudok na výšku vyrovnacieho podielu po poručiteľovi na sumu 22.320 000,- Sk. Po smrti manžela žalobkyňa vôbec neuvažovala, že by ostala spoločníkom žalovaného, naopak jednoznačne prezentovala svoj záujem o vyplatenie sumy 22.230 000,- Sk, ktorú jej žalovaný odmietol vyplatiť a z titulu vyrovnacieho podielu jej vyplatil reálnu sumu 8.588 085,- Sk ( 284.977,602,- EUR) a to dňa 16.01.2007, ktorú sumu žalobkyňa riadne prevzala. Túto sumu žalobkyňa v žalobe neuviedla, teda bolo jej vyplatených spolu 565.977,60 EUR ( súčet súm 281.000,- EUR - vyplatená 30.01.2015 a sumy 284.977,602 EUR - vyplatená 16.01.2007). Po vyplatení sumy 8. 588 085,- Sk žalobkyňa podala na súd dňa 22.03.2007 žalobu ( konanie sp. zn. 12Rob/11/07 neskôr sp. zn. 7Cb/13/07) o zaplatenie 13.731 915,- Sk, čo je rozdiel znaleckým posudkom v dedičskom konaní vypočítaného podielu 22.320 000,- Sk a vyplatenou sumou 8.588 085,- Sk a aktívne sa snažila na základe nadhodnoteného znaleckého posudku vypracovaného v dedičskom konaní 14D 860/2005 súdnou cestou získať od žalovaného finančné prostriedky na ktoré nemala žiaden právny nárok. Po tom, ako zistila, že v konaní sp. zn. 7Cb/13/07 nemôže byť úspešná, zobrala svoj návrh v tomto konaní späť a konanie bolo zastavené. Neskôr sa žalobkyňa na základe žiadosti podanej na obchodný register v Trenčíne dňa 03.02.2009 nechala zapísať do obchodného registra ako spoločník spoločnosti žalovaného a to aj napriek tomu, že z titulu vyplatenia vyrovnacieho podielu po neb. manželovi prijala sumu 8.588 085,- Sk, ešte v ten istý rok dňa 14.05.2009 podala žalobkyňa na súd návrh o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti žalovaného súdu ( konania sp. zn. 14Cb/77/2009). V čase od 16.01.2007 do 28.05.2011 samozrejme prijatú sumu 8.588 085,- Sk žalovanému nevrátila, preto žalovaný navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

3. Súd pojednával v prítomnosti oboch strán sporu, vykonal dokazovanie prednesom zástupcov sporových strán, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním a oboznámením s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise najmä so žalobou, rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb/77/2009-160 zo dňa 07.04.2010, rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/88/2010-181 zo dňa 30.03.2011, úplným znením Spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného, súvahou žalovaného k 31.12.2011, zápisnicou zo zasadnutia Valného zhromaždenia žalovaného z 25.07.2012, upomienkou z 7.11.2012, odpoveďou žalovaného z 12.11.2012, predžalobnou upomienkou z 06.06.2013, odpoveďou žalovaného z 27.06.2013, oznámením žalovaného o možnosti uzatvorenia dohody o vyplatení vyrovnacieho podielu, predžalobnou upomienkou z 01.02.2014, z 03.03.2015, z 25.06.2015, potvrdením ČSOB z 06.11.2015, výpisom z obchodného registra žalovaného, návrhom dohody o vyplatení vyrovnacieho podielu, potvrdením Okresného súdu Trenčín z 23.09.2009, potvrdením o vykonaní zápisu, zápisom zo zasadnutia spoločníkov mimo valného zhromaždenia z 21.06.2013, znaleckým posudkom č. 4/2017, vyjadrením k znaleckému posudku žalobkyne z 13.03.2017, vyjadrením k znaleckému posudku žalovaným z 02.05.2017, Dodatkom č. 1 znaleckého posudku č. 4/2017, písomnými vyjadreniami strán sporu k Dodatku č. 1, listom zaslaným žalobkyni žalovaným zo dňa 25.05.2009 vrátane dôkazu o jeho doručení poštou, listom žalobkyne žalovanému z 03.11.2009, zápisnicou zo zasadnutia Valného zhromaždenia spoločníkov žalovaného z 02.08.2010, listom žalobkyne žalovanému z 19.08.2011, odborným vyjadrením znalca prof. Ing. Jaroslava Ďaďa, PhD. č. 2/2018, vyjadrením žalobkyne k tomuto odbornému vyjadreniu znalca z 23.11.2018, vyjadrením žalobkyne k výsluchu svedkov z 21.01.2019, ostatným obsahom súdneho spisu sp. zn. 18Cb/51/2015 vrátane k nemu pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 7Cb/13/2007, 14Cb/77/2009, 14D/860/2005 a registrového súdu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2818/R.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

4.1. Z potvrdenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. NcOR 8493/2009 z 23.09.2009 je zrejmé, že dňa 24.06.2008 tento súd prijal návrh na začatie konania o zhode, na základe podnetu žalobkyne. Súd vykonal zápis navrhovaných údajov dňa 04.02.2009 a v časti I. Spoločníci bol vymazaný M.. D. U. a zapísaná bola žalobkyňa.

X.X. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Cb/13/2007 zo žaloby zo dňa 24.01.2007, ktorú podala žalobkyňa o zaplatenie 13.731.915,- Sk s prísl. z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa nestala spoločníkom spoločnosti žalovaného, pretože nebola splnená ani jedna z podmienok na vznik jej účasti v spoločnosti ako spoločníka po smrti je manžela Ing. D. U. dňa XX.XX.XXXX. A preto má v zmysle § 150 v spojení s § 61 ods. 2,3 Obch. Z. právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Výška vyrovnacieho podielu bola vyčíslená znaleckou organizáciou ZNALEKON s.r.o. znaleckým posudok č. 19/2006 , bola vyčíslená všeobecná hodnota vyrovnacieho podielu 16,5% v spoločnosti vo výške 22.320.000,- Sk. Žalovaný žalobkyni dňa 16.01.2007 uhradil z titulu vyrovnacieho podielu sumu 8.588.085,- Sk, preto sa žalobkyňa touto žalobou domáha doplatenia sumy 13.731.915,- Sk s prísl..Žalobkyňa následne zobrala žalobu späť, kde v odôvodnení späťvzatia uviedla, že vzhľadom na rozhodnutie Okresného súdu Trenčín sp. zn. Nre: 36/Nsre/42/2007 zo dňa 11.06.2007, ktorým súd zamietol námietky žalovaného proti odmietnutiu vykonania zápisu zmien v obchodnom registri berie návrh späť. Z odôvodnenia cit. rozhodnutia a to konkrétne výkladu § 116 ods. 2 Obchodného zákonníka súd nepovažoval obchodný podiel po nebohom M.. D. U. za voľný, súd poukázal na čl.37 Spoločenskej zmluvy, ktorý bol v rozpore s platnou právnou úpravou a preto nie je možné sa ním riadiť. Bolo povinnosťou konateľa žalovaného uviesť do súladu skutočný stav so stavom zapísaným v obchodnom registri, a túto povinnosť si M.. U. nesplnil, bolo tomu preto, že sa mylne spravoval znením čl. 37 Spoločenskej zmluvy. Nesplnením si povinnosti konateľa žalovaného podľa zák.č. 530/2003 Z.z bola žalobkyňa uvedená do omylu v tom, že sa nestala spoločníkom žalovaného, teda že má nárok na vyrovnací podiel, mala za to, že sa nestala spoločníkom spoločnosti a preto požadovala vyplatenie vyrovnacieho podielu. Predmetné konanie bolo pre späťvzatie žaloby zastavené uznesením zo dňa 31.07.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2008.

4.3. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14Cb/77/2009 z vyjadrenia žalovaného ( konateľa M.. J. U.) k návrhu na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti podľa § 116 ods. 2 Obch. Zákonníka zo dňa 11.06.2009 vyplýva, že žalobkyňa po smrti svojho manžela M.. M. U. neprejavila žiadny záujem zostať naďalej spoločníkom spoločnosti BEVEX - BANSKÝ VÝSKUM, spol. s r.o., dala si vypracovať znalecký posudok od spoločnosti Znalekon, s.r.o. v Banskej Bystrici na hodnotu vyporiadacieho podielu na sumu 22.320.000,-Sk, spoločnosť jej vyplatila hodnotu vyporiadacieho podielu podľa platnej spoločenskej zmluvy v čase smrti jej manžela a to sumu 8.588.085,-Sk dňa 16.01.2007, zvyšnú časť 13.731.915,- Sk si žalobkyňa vymáha od žalovaného v konaní sp. zn. 7Cb/13/2007. Takže žalobkyňa jasne od smrti svojho manžela dávala najavo žalovanému, že nechce byť jej spoločníkom. Je v situácii, keď od 16.01.2007 má riadne vyplatený celý vyporiadací podiel po svojom manželovi a zároveň podáva podnet na registrový súd, aby bol zápis v obchodnom registri uvedený do súladu so skutočným stavom. Inak povedané, je aj riadnym spoločníkom v spoločnosti a má vyplatený aj vyporiadací podiel v sume 8.588.085,- Sk. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14Cb/77/2009-160 zo dňa 07.04.2010 ktorý v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 16Cob/88/2010-181 zo dňa 30.03.2011 nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2011 súd zrušil účasť žalobkyne v obchodnej spoločnosti žalovaného. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa bola ako spoločníčka žalovaného do Obchodného registra zapísaná dňa 04.02.2009. Dňa 15.01.2006 žalobkyňa požiadala žalovaného podľa čl. 37 spoločenskej zmluvy i keď tento bol v rozpore s ust. § 116 ods. 1 Obchodného zákonníka o vyplatenie vyrovnacieho podielu. Žalovaný jej návrh akceptoval a dňa 15.01.2007 jej poukázal na účet sumu 8.588.085,- Sk. Vykonanými dôkazmi mal súd za nesporné, že obaja účastníci po úmrtí spoločníka Ing. Mariána Kovalíka postupovali podľa č.l. 37 spoločenskej zmluvy. Svedok M.. G. U. v konaní uviedol, že žalobkyňa trvala na vyplatení vyrovnacieho podielu a preto jej tento bol vo výške 8.588.085,- Sk žalovaným vyplatený. Po zhodnotení dôkazov súd dospel k záveru, že na strane žalobkyne sú osobné dôvody, zdravotné, neskúsenosť s vedením spoločnosti, ako aj správanie žalovaného k žalobkyni také, že nie je spravodlivé žiadať od žalobkyne, aby naďalej zostala spoločníkom v spoločnosti žalovaného a z tohto dôvodu jej účasť súd v spoločnosti zrušil.

4.4. Z úplného znenia Spoločenskej zmluvy žalovaného z 15.04.2009 z čl.36 ods.3 vyplýva, že obchodný podiel spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil sa stáva voľným a bývalému spoločníkovi vzniká právo na vyporiadací podiel. Podľa čl. 39 ods. 1 vyplýva, že spoločník, ktorého účasť počas trvania spoločnosti zanikla, jeho dedič, alebo právny nástupca, pokiaľ sa jeho obchodný podiel stal voľným, má právo na vyplatenie vyporiadavacieho podielu. Podľa čl. 39 ods. 2 spoločenskej zmluvy výplatu vyporiadavacieho podielu zabezpečuje konateľ na základe výsledkov riadnej účtovnej závierky za rok, v ktorom účasť spoločníka v spoločnosti zanikla do 30 dní od jej schválenia, pokiaľ sa s oprávnenou osobou nedohodne na dlhšom termíne.

4.5. Zo súvahy žalovaného k 31.12.2011 je hodnota čistého obchodného imania žalovaného vyčíslená k 31.12.2011 vo výške 4.229.838,- EUR ( riadok 067).

4.6. Zo zápisnice Valného zhromaždenia spoločníkov žalovaného zo dňa 25.07.2012 je z Uznesenia č. 1 preukázané, že výsledky ročnej účtovnej závierky spoločnosti žalovaného za rok 2011 boli schválené. Zápisnica je riadne podpísaná prítomnými M.. X. D., M.. J. Y. a M.. E. L..

4.7. Z listu zo dňa 25.05.2009, ktorý zaslal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobkyni dňa 02.06.2009 ( zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote žalovanému resp. jeho právnemu zástupcovi dňa 24.06.2019) vyplýva, že JUDr. Žilík oznámil žalobkyni jeho splnomocnenie ( udelené konateľom žalovaného ) na doriešenie situácie ohľadom vyrovnacieho podielu. V liste bolo uvedené, že od smrti manžela žalobkyňa prezentovala voči spoločnosti žalovaného názor, že nemá záujem zostať jej spoločníkom a žiada vyplatiť celú hodnotu vyrovnacieho podielu. Výšku vyrovnacieho podielu 22.320.000,- Sk podľa vypracovaného znaleckého posudku v dedičskom konaní po neb. M.. D. U. sp. zn. 14D/860/2005 znaleckou organizáciou Znalekon spoločnosť žalovaného neuznáva z dôvodov, ktoré boli žalobkyni oznámení v súdnom konaní Okresného súdu Prievidza sp. zn. 7Cb/13/2007, taktiež je nespochybniteľné, že žalobkyni bola dňa 16.01.2007 uhradená z titulu vyrovnacieho podielu suma 8.588.085,- Sk. Žalovaný sa snažil vzniknutú situáciu po späťvzatí návrhu v konaní sp. zn. 7Cb/13/2007 riešiť, vyzval žalobkyňu k osobnej komunikácii s ostatnými spoločníkmi, túto výzvu doručil aj právnemu zástupcovi Mgr. J. Žiškovi so sídlom v Martine dňa 01.12.2008. Žalobkyňa výzvu neprevzala. Suma 8.588.085,- Sk bola nepochybne žalovaným vyplatená z právneho dôvodu, ktorý dodatočne zápisom žalobkyne ako spoločníka do obchodného registra odpadol. Žalobkyňa bola žalovaným vyzvaná, že pokiaľ má záujem previesť svoj obchodný podiel v spoločnosti je potrebné túto skutočnosť spoločnosti žalovaného oznámiť, v takom prípade by nemusela vrátiť už prevzatú sumu 8.588.085,- Sk a v prípade, že sa žalobkyňa nevyjadrí v lehote 10 dní, bude žalovaný nútený podniknúť príslušné kroky smerujúce k vráteniu sumy 8.588.085,- Sk.

4.8. Z listu zo dňa 03.11.2009, ktorý zaslala žalobkyňa žalovanému a bol mu doručený 05.11.2009 je zrejmé, že na základe stretnutia dňa 19.10.2009 a po prejednaní predmetnej záležitosti žalobkyňa predložila žalovanému návrh zrušenia jej účasti v spoločnosti dohodou, ale nakoľko časť vyrovnacieho podielu bol vyplatená, tento spôsob je pre žalobkyňu neprijateľný. Navrhla zrušiť svoju účasť v spoločnosti žalovaného súdnou cestou a navrhla sa dohodnúť na výške vyrovnacieho podielu , kedy jej návrh vyrovnacieho podielu bol 699.996,- EUR, z toho 16.01.2007 bolo uhradené 285.072,- EUR a ostáva uhradiť 414.923,98 EUR, v prípade dohody čiastku 414.923,98 EUR žiadala uhradiť do depozitu v banke alebo u notára a v deň zrušenia účasti súdnou cestou t.j. 23.11.2009 uhradiť na jej účet.

4.9.Zo zápisnice zo zasadnutia Valného zhromaždenia spoločníkov spoločnosti žalovaného z 02.08.2010 je zrejmé, že podľa prezenčnej listiny chýba p. D. U., ktorá však v úvode VZ bola prítomná , ale do prezenčnej listiny sa nezapísala. K bodu 3 M.. D. konateľ spoločnosti vysvetlil, že žalobkyňa mala 16.01.2007 vyplatené od spoločnosti finančné prostriedky z titulu vyporiadacieho podielu, avšak neskôr bola zapísaná a je stále spoločníčkou, teda jej zápisom do Obchodného registra pominuli dôvody, aby finančné prostriedky zadržiavala, preto je konateľ poverený, aby vyzval žalobkyňu na vrátenie finančných prostriedkov v sume 285.072,20 EUR, ktorú sumu prevzala bez právneho dôvodu, resp. plnení, kde dôvod plnenia po rozhodnutí súdu dodatočne odpadol, takže by ju mala vrátiť. Zápisnica bola doručená žalobkyni 16.08.2010.

4.10. Z upomienky zo dňa 07.11.2012, ktorú žalobkyňa zaslala žalovanému vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na výplatu vyrovnacieho podielu v čo najkratšom termíne na jej účet vedený v ČSOB s upozornením, že od 26.08.2012 plynie úrok z omeškania. Z odpovede žalovaného na predmetnú upomienku zo dňa 12.11.2012 vyplýva, že žalovaný požiadal žalobkyňu o finančné ( peňažné) vyčíslenie svojho nároku teda o predloženie návrhu Dohody o výplate výšky vyrovnacieho podielu spoločníka a nakoľko tak žalobkyňa neučinila a žalovanému nie je známe, akú čiastku žalobkyňa požaduje nebolo možné uskutočniť prevodný príkaz. Žalovaný tiež uviedol, že na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 2006 jej žalovaný poukázal na jej bankový účet dňa 15.01.2007 sumu 8.588.085,- Sk, ktoré peniaze pod týmto titulom prijala a do rozhodnutia o zrušení jej účasti v spoločnosti nevrátila. Po vyčíslení právneho nároku , jeho schválení Valným zhromaždením spoločností bude možné vyplatiť žalobkyni doplatok vyrovnacieho podielu. Z upomienky z 6.6.2013 vyplýva, že žalobkyňa opakovane žiadala žalovaného o vyplatenie vyrovnacieho podielu. Z odpovede žalovaného na túto výzvu zo dňa 27.06.2013 je zrejmé, že žalovaný mal záujem predmetnú vec ukončiť mimosúdne. Predpokladom uzatvorenia dohody o vyplatení vyrovnacieho podielu je však konkrétne vyjadrenie žalobkyne akú sumu žiada vyplatiť, pričom tento je možné vyplatiť v splátkach. Žalovaný v lehote 15 dni požiadal žalobkyňu, aby presne špecifikovala sumu , ktorú po žalovanom žiada.

4.11. Zo zápisu zasadnutia spoločníkov žalovaného mimo valného zhromaždenia konaného dňa 21.06.2013 vyplýva, že bolo schválené Uznesenie č. 1, v ktorom bola schválená čiastka 281.000,- EUR, ktorá bude vyplatená žalobkyni ako doplatok vyrovnacieho podielu na jej bankový účet, uvedený v jej liste z 06.06.2013 a to postupne v troch splátkach, zápis je podpísaný 21.06.2013 M.. D., M.. L. a M.. Y..

4.12. Z oznámenia JUDr. Ivana Žilíka PhD. zo dňa 13.12.2013 vyplýva, že ako právny zástupca žalovaného požiadal žalobkyňu o oznámenie účtu, na ktorý žalovaný môže poukázať finančné prostriedky titulom doplatenia vyrovnacieho podielu podľa rozhodnutia Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14Cb/77/2009. Zvyšná suma k doplateniu vyrovnacieho podielu je podľa prepočtov žalovaného 281.000,- EUR, ktorá môže byť žalobkyni vyplatená v 10-tich po sebe nasledujúcich splátkach po 28.100,- EUR, pričom splatnosť prvej splátky by bola 10.01.2014 a poslednej splátky 10.10.2014 pod stratou výhody poskytnutých splátok pri nezaplatení jednej splátky v dohodnutej lehote splatnosti. Predmetnú sumu nie je možné vyplatiť naraz bez toho, aby bola ohrozená podnikateľská činnosť. K uvedenému je potrebné uzatvoriť dohodu o vyplatení zvyšnej časti vyporiadacieho podielu, dohoda o urovnaní bude žalobkyni zaslaná pred jej podpisom na vyjadrenie. Právny zástupca žalovaného požiadal žalobkyňu, aby v lehote 3 dní od doručenia tohto listu oznámila číslo svojho účtu.

4.13.Predžalobnou upomienkou z 01.02.2014 žalobkyňa opätovne vyzvala žalovaného na zaplatenie vyrovnacieho podielu s tým, že v opačnom prípade bude nútená obrátiť na súd.

4.14.V predžalobnej upomienke z 3.3.2015 žalovaná uviedla, že nakoľko do dnešného dňa obdržala od žalovaného vyrovnací podiel iba vo výške 281.000,- EUR, žiada o doplatenie vyrovnacieho podielu v zmysle Spoločenskej zmluvy a Obchodného zákonníka.

4.15. V predžalobnej upomienke na doplatenie vyrovnacieho podielu z 25.06.2015 žalobkyňa uviedla, že v zmysle čl. 29 bod. 2 spoločenskej zmluvy je lehota na vyplatenie vyrovnacieho podielu do 30 dní od schválenia riadnej účtovnej závierky za rok 2011, ktorá bola schválená dňa 25.07.2012, jej podiel v spoločnosti činil 16,5%, čo predstavuje vyrovnací podiel vo výške 697.923,- EUR, pričom do 30.01.2015 od žalobcu obdržala iba vyrovnací podiel v sume 281.000,- EUR, doplatok vyrovnacieho podielu vo výške 416.923,- EUR žiadala uhradiť bezodkladne na jej účet. Od 26.08.2012 jej vzniká nárok na úroky z omeškania.

4.16. Z ,,návrhu“ Dohody o vyplatení vyrovnacieho podielu zo dňa 17.02.2014, vypracovaného JUDr. Žilíkom je zrejmé z bodu II., že na základe rozhodnutia spoločníkov žalovaného, konaného dňa 29.11.2013 bol ustálený doplatok vyporiadacieho podielu bývalého spoločníka ( žalobkyne) v sume 281.000,- EUR, tento dlh sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni v mesačných splátkach pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej z nich v dohodnutej lehote splatnosti. Dohoda je podpísaná M.. D., žalobkyňou podpísaná nie je.

4.17.Z potvrdenia ČSOB, a. s. z 06.11.2015 je preukázané, že žalovaný poukázal na účet žalobkyne nasledovné platby: dňa 25.02.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 28.03.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.04.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.05.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.06.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 31.07.2014 sumu 23.400,- EUR, , dňa 28.08.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 30.09.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 31.10.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa 01.12.2014 sumu 23.400,- EUR, dňa30.12.2014 sumu 23.500,- EUR, dňa 30.01.2015 sumu 23.500,- EUR, spolu poukázal žalobkyni na jej účet od 25.02.2014 do 30.01.2015 sumu 281.000,- EUR.

4.18. V písomnom podaní ,,vyjadrenie k výpočtu hodnoty vyrovnacieho podielu“ zo dňa 29.06.2016, súdu doručenom dňa 01.07.2016 žalobkyňa trvala na svojom výpočte vyrovnacieho podielu, voči čiastke 285.082,- EUR vyplatenej žalovaným dňa 16.01.2007 namietla premlčanie.

4.19.V písomnom podaní z 31.08.2018 žalovaný tvrdil, že v januári 2007 žalobkyňa od žalovaného prijala plnenie v sume 284.977,602 EUR , čo aj sama priznala na pojednávaní dňa 01.06.2016, následne po tom, čo bola na vlastný podnet zapísaná ako spoločník spoločnosti žalovaného, túto sumu žalovanému nevrátila, pretože ju podľa jej vyjadrenia nepovažuje za vyplatenie vyrovnacieho podielu, čo vyplýva aj prednesu jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 01.06.2016.Žalobkyňa pred vyplatením sumy 284.977,602 EUR v roku 2007 konala proti záujmom spoločnosti čo môžu objasniť žalovaným navrhovaní svedkovia, ktorí boli spoločníkmi spoločnosti v tom čase. Od žalovanej sumy je potrebné odpočítať sumu 284.977,602 EUR pretože konanie žalobkyne bolo v hrubom rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4.20. Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2017 zo dňa 21.02.2017 znaleckej organizácie KONTECH s.r.o. so sídlom SNP 37, Trenčianske Teplice v odbore Ekonomika a riadenie podnikov a odvetvie: oceňovanie a hodnotenie podnikov vyplynulo, že výška vyrovnacieho podielu vypočítaného podľa čl. 39 bod 2 Spoločenskej zmluvy žalovaného v úplnom znení z 15.04.2009 v spojení s § 150 Obchodného zákonníka, pripadajúca na žalobkyňu, ktorej účasť v spoločnosti žalovaného bola zrušená dňa 28.05.2011 je 697.923,27 EUR, zaokrúhlene 697.923,- EUR.

4.21. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 13.03.2017 k znaleckému posudku č. 4/2017 vyplýva, že žalobkyňa sa stotožňuje so znaleckým posudkom a jeho závermi, znalec výšku vyrovnacieho podielu 697.923,- EUR vypočítal správne.

4.22. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 02.05.2017 k znaleckému posudku č. 4/2017 vyplýva, že údaj uvedený v znaleckom posudku na strane 9 ako hodnota čistého obchodného imania spoločnosti žalovaného ku dňu 31.12.2011 bola 4.229 838,- EUR, nie je správny a je potrebné vychádzať aj z uznesenia č. 2, ktoré bolo prijaté na Valnom zhromaždení žalovaného dňa 25.07.2012 a z ktorého vyplýva, že čisté obchodné imanie spoločnosti malo byť znížené o záväzok v sume 248.964,- EUR, takže jeho hodnota je 3.980 874,- EUR, navrhol vypracovať dodatok v tejto súvislosti k znaleckému posudku č. 4/2017, pretože posudok na str. 7 vôbec na toto uznesenie č. 2 z 25.07.2012 neprihliada.

4.23. Zo záverov Dodatku č. 1 ( znalecký úkon č. 38/2007) znaleckého posudku č. 4/2017 znaleckej organizácie KONTECH s.r.o. so sídlom SNP 37, Trenčianske Teplice v odbore Ekonomika a riadenie podnikov a odvetvie: oceňovanie a hodnotenie podnikov vyplynulo, že znalecká organizácia nezohľadnila v znaleckom posudku č. 4/2017 zo dňa 21.01.2017 uznesenie č. 2 zo dňa 25.07.2012, pretože zaúčtovanie rozdelenia zisku na základe predmetného uznesenia sú účtovnými prípadmi účtovného obdobia roku 2012 a prejavia sa v účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2012 a nemajú tak vplyv na výpočet hodnoty čistého obchodného imania spoločnosti žalovaného.

4.24. So závermi Dodatku č. 1 sa žalobkyňa v písomnom podaní z 21.01.2018 stotožnila.

4.25. So závermi Dodatku č. 1 sa žalovaný v písomnom podaní z 30.05.2018 nestotožnil, navrhol výsluch zástupcu znaleckej organizácie KONTECH s.r.o. na súdnom pojednávaní.

4.26. Dňa 15.10.2018 bolo do konania žalovaným predložené odborné vyjadrenie č. 2/2018 súdneho znalca v odbore Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo prof. Ing. Jaroslava Ďaďa, PhD., so sídlom Hronská 27, Banská Bystrica, ktorý si nechal vypracovať JUDr. Ivan Žilík, PhD., zadal znalcovi vypracovať vyjadrenie, v ktorom sa mal odborne sa vyjadriť ku postupu vyplatenia vyrovnacieho podielu s súvislosti s úmrtím spoločníka Ing. D. U. a k oprávnenosti nároku na vyrovnací podiel žalobkyne, ktoré vyjadrenie malo slúžiť ako listinný dôkaz pre posúdenie oprávnenosti požiadavky žalobkyne na vyplatenie vyrovnacieho podielu.

4.27. Na odborné vyjadrenie znalca č. 2/2018 žalobkyňa reagovala písomným podaním z 23.11.2018. Poukázala v ňom na to, že na pojednávaní dňa 05.09.2018 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdil, že znalecký posudok č. 4/2017 znaleckej organizácie a jeho záver je chybný a že predloží súkromný znalecký posudok, ktorý toto tvrdenie preukáže. Odborné vyjadrenie znalca prof. Ing.

Jaroslava Ďaďa, PhD., potvrdilo správnosť záveru znaleckého dokazovania znaleckým posudkom č. 4/2017 a teda že výška vyrovnacieho podielu žalobkyne je 697.923,- EUR, v ostatnom obsahu vyjadrenia znalec prezentoval len svoj názory k otázkam, ktoré neboli predmetom záverov znaleckého dokazovania znaleckou organizáciou a ide o právne otázky, ktoré patria do rozhodovania súdom a nie je v kompetencii znalca ich riešiť.

4.28. Na pojednávaní dňa 01.06.2016 žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu zotrvala na podanej žalobe, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 416.923,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,50% denne zo súm bližšie špecifikovaných v písomne podanej žalobe. Zároveň trvala aj na paušálnej náhrade nákladov v sume 40,- eur a náhrade trov konania. Zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa žiada doplatenie vyrovnacieho podielu, ktorý jej nebol vyplatený v správnej výške. Mala jej byť titulom vyrovnacieho podielu vyplatená suma 697.923,- EUR a vyplatená jej bola len suma 281.000,- EUR. Žalobkyňa so žalovaným neuzatvorila dohodu o výške vyrovnancieho podielu ani o jeho splácaní, obdržala len návrh tejto dohody, ku ktorému však nepristúpila a to z dôvodu, že neuznala výšku vyrovnacieho podielu, v návrhu dohody uvedený vo výške 281.000,- EUR a tiež nesúhlasila s postupným vyplácaním tejto sumy v 12-tich mesačných splátkach, nakoľko podľa Spoločenskej zmluvy mal byť celý vyrovnací podiel vyplatený do 30 dní od schválenia účtovnej závierky. Akékoľvek platby prijaté žalobkyňou pred zrušením jej účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného ( t.j. dňa 28.05.2011) nemohli byť prijaté titulom vyrovnacieho podielu. Zástupca žalobkyne poukázal na to, že je nesporné, že účasť v spoločnosti žalobkyni zanikla dňa 28.05.2011, žalobkyňa sa v spore domáha vyplatenia nevyplatenej časti vyrovnacieho podielu, pričom platby prijaté pred zrušením jej účasti v spoločnosti nemožno považovať za vyplatenie vyrovnacieho podielu, a tvrdenie žalovaného že už vyplatil žalobkyni v roku 2007 sumu 284.977,602 EUR považuje žalobkyňa za irelevantné pre tento spor, nakoľko si žalovaný vrátenie tejto sumy nikdy neuplatnil voči žalobkyni návrhom v rámci premlčacej lehoty. Na pojednávaní dňa 05.09.2018 zástupca žalobkyne tvrdil, že sumu 8.588.085,- Sk žalobkyňa prevzala od žalovaného v dobrej viere, že ide o vyplatenie jej vyrovnacieho podielu, hoci tomu tak nebolo, pretože jej účasť v spoločnosti žalovaného v tom čase nezanikla ako sa domnievala, návrh na vrátenie sumy 8.588.085,- EUR si mohol žalovaný uplatniť na súde v premlčacej lehote, keďže vedel čo vyplýva zo zápisnice z Valného zhromaždenia , že suma bola vyplatená bezdôvodne a išlo o bezdôvodné obohatenie, kde premlčacia doba je 2 roky, odkedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Toto žalovaný neurobil. Žalobkyňa tieto peniaze prijala v dobrej viere, a nárok na vrátenie tejto sumy nesúvisí s konaním o zrušenie jej účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného dňa 28.05.2011,vo vzťahu k sume 8.588.085,- Sk tak ako to urobila žalobkyňa na predchádzajúcom pojednávaní aj on ako jej zástupca túto námietku premlčania vzniesol, suma 8.588.085,- Sk nemohla byť v žiadnom prípade vyrovnaním podielom zo zákona, pretože bola vyplatená predtým, ako bola zrušená účasť žalobkyne v spoločnosti súdom a nejde tak o vyrovnací podiel, aj keď to možno tak žalobkyňa v nejakej komunikácii nazvala. Žalobkyňa súhlasí s výpočtom výšky vyrovnacnieho podielu tak ako bola vypočítaná znaleckým posudokom č. 4/2007. Na pojednávaní dňa 01.03.2019 zástupca v záverečnom stanovisku uviedol, že vykonaným dokazovaním má za vykonanými znaleckými posudkami, že výška vyrovnacieho podielu je vo výške 697.923,- EUR a že žalobkyni bola vyplatená z titulu nároku na vyrovnací podiel len suma 281.000,- EUR. Nevyplatený rozdiel predstavuje žalovanú sumu 416.923,- EUR spolu s príslušenstvom. Suma 285.072,19 EUR, ktorú žalobkyňa prevzala v roku 2007 nebola sumou vyrovnacieho podielu, keďže žalobkyni vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu až 28.05.2011.Na základe uvedeného zotrváva žalobkyňa na podanej žalobe v celom rozsahu s úpravou úrokov z omeškania na 9,50% ročne z jednotlivých žalovaných súd. Žalobkyňa navrhla, aby súd rozhodol rozsudkom o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel vo výške 416.923,- EUR spolu s úrokom z omeškania 9,50% ročne zo súm, tak ako sú špecifikované v žalobnom návrhu a aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- EUR do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň si žalobkyňa uplatnila trovy konania.

4.29. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 01.06.2019 vo svojej výpovedi uviedla, že pri výpočte výšky vyrovnacieho podielu postupovala podľa Obchodného zákonníka ( § 150 a § 61 ods. 2 a 3). Má ekonomické vzdelanie, pracovala ako vedúca účtovníčka, zostavovala výkazy a túto ekonomickú činnosť ako účtovníčka na vedúcich postoch vykonávala cca 30 rokov. Výpočet realizovala v súlade s Obchodným zákonníkom a Spoločenskou zmluvou. Je pravdou, že sumu 284.977,602 EUR prijala v dobrej viere od žalovaného, ale boli podvedení a k sume 8.588.085,- Sk namietla premlčanie z dôvodu jej vyplatenia žalovaným ku dňu 16.01.2007. Podľa nej išlo o plnenie v rozpore, bez právneho dôvodu, lebo konateľ žalovaného M.. U. dobre vedel, že nie je spoločníkom spoločnosti, žalobkyňa bola podvedená a dostala neplatnú spoločenskú zmluvu, ktorá nebola v súlade s Obchodným zákonníkom. Bola to suma prijatá v dobrej viere, ale nevedela, že v rozpore s Obchodným zákonníkom, bola to platba zo spoločnosti žalovaného. Na otázku, či táto platba súvisela s vyplatením jej podielu vyčísleného v dedičskom konaní 14D 860/2005 žalobkyňa uviedla, že zo strany spoločnosti to súviselo, sú rozsudky, nemôže popierať. Na otázku žalovaného aký bol dôvod prijatia tohto plnenia z jej strany ako dedičky uviedla, že ,,v poriadku, nemusíme to popierať, bolo to predtým a pre tento súd je to irelevantné“. Sumu 8.588.085,- Sk žalovanému nevrátila po tom, čo bola zapísaná ako spoločník žalovaného pretože ju od nej žalovaný nežiadal ani nevymáhal. Na otázku, keby si túto sumu spoločnosť žalovaného od nej vymáhala, či túto sumu vráti uviedla, že to by musela vrátiť. Sumu 8.588.085,- Sk považovala za sumu, ktorá jej bola vyplatená bez právneho podkladu, žalovaný si to mal vymáhať, nevymáhal si to, prijala túto sumu v dobrej viere a žalovaný si to mohol od nej vymáhať už v roku 2007. Žalobu o zrušenie jej účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného podala na súd z dôvodu, že chcela dať veci do poriadku, pretože spoločnosť žalovaného ju za spoločníčku nepovažovala, vyše roka ju ani nepozývali na Valné zhromaždenia, nechceli ju tam.

4.30. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 01.06.2016 namietol žalovanú sumu ako aj jej príslušenstvo žiadané vo výške 9,50% denne, ktorá výška nemá oporu v zákone ani v žiadnom právnom predpise. Namietol výpočet výšky vyrovnacieho podielu žalobkyňou, ktorá nemá ekonomické vzdelanie, tvrdil, že tento výpočet je nesprávny. Dňa 16.01.2007 bola žalobkyni žalovaným vyplatená suma 284.977,602 EUR a pokiaľ sa žalobkyňa domnieva, že vyplatenie tejto sumy nesúvisí s predmetom tohto sporu, tak sa mýli, lebo potom je jej konanie minimálne v hrubom rozpore s dobrými mravmi. K spoločenskej zmluve, ktorá nebola v súlade s platným Obchodným zákonníkom uviedol, že túto bolo možné zmeniť len na Valnom zhromaždení, ktoré doslova deštruovali žalobkyňa a právni nástupcovia po neb. Ing. U.ovi , Ing. H. U. bol tiež spoločným zástupcom obchodného podielu, ktorý združuje podiel ďalších 31 osôb. Takže tie zmeny, o ktorých sa zmieňuje žalobkyňa nebolo možné uskutočniť v Spoločenskej zmluve práve preto, že 16,5% hlasovacích práv bolo po neb. M.. U. a zvyšok deštruoval jeho syn M.. H. U., o čom svedčia aj zápisy z Valných zhromaždení žalovaného. Až momentom, kedy sa podarilo získať kontrolu nad spoločnosťou žalovaného bolo možné vykonať súlad Spoločenskej zmluvy s platným Obchodným zákonníkom, toto všetko vyplýva z registrového spisu žalovaného na registrovom súde. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nikdy nechcela byť spoločníkom žalovaného, čo môžu dokázať všetci spoločníci žalovaného aj celá korešpondencia od žalobkyne. A až momentom, keď zistila, že sumu 22.000 000,-Sk nevymôže súdnou cestou, dala sa následne zapísať ako spoločníčka žalovaného, keďže spoločnosti žalovaného sa darilo a podľa účtovne výhodného obdobia následne požiadala súd o zrušenie jej účasti v spoločnosti žalovaného. K námietke premlčania čo do sumy 284.977,602 EUR uviedol, že túto sumu môžeme považovať aj za úmyselné bezdôvodné obohatenie, kde premlčacia doba je 10 rokov. Na pojednávaní dňa 05.09.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že navrhuje vypočutie svedkov práve k tej skutočnosti a tvrdeniu, že žalobkyňa jednoznačne sumu 8.588.085,- Sk po správnom prepočte konverzným kurzom sumu 285.072,19 EUR jej vyplatenú 16.01.2007 jednoznačne považovala za časť vyrovnacieho podielu a to aj po jej zápise ako spoločníka do Obchodného registra. Na pojednávaní dňa 05.09.2018 právny zástupca žalovaného k námietke premlčania bezdôvodného obohatenia vznesenej voči sume 8.588 085,- Sk uviedol, že žalovaný nežiada bezdôvodné obohatenie, ale tvrdí, že prijatie tejto sumy žalobkyňou je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobkyňa aj v dôkazoch, ktoré žalovaný predložil do sporu jasne priznáva, za čo túto sumu považuje aj po jej zápise do obchodného registra a to ako súčasť vyrovnacieho podielu. Na pojednávaní dňa 01.03.2019 právny zástupca žalovaného v záverečnom stanovisku uviedol, že žalovaný nespochybňuje nárok žalobkyne na zaplatenie vyrovnacieho podielu. Ale spochybňujeme výšku a uplatnený nárok na úrok z omeškania. Žalovaný je ochotný uhradiť žalobkyni 131.850,81 EUR. Ak by žalobkyňa bola v celom rozsahu v tomto spore úspešná, teda v sume 416.923,- EUR, a bola jej žalovaným už vyplatená suma 566.072,19 EUR ku dňu podania tejto žaloby, bola by jej vyplatená suma 982.995, 19 EUR, čo žalovaný považuje za absurdné a neetické. Neetické už predovšetkým v tom, že žalobkyňa do podanej žaloby zahrnula sumu 285.072,19 EUR, ktorá jej bola vyplatená 16.01.2007 napriek tomu, že svojím podaním z 05.11.2009, teda v čase, keď už bola zapísaná ako spoločníčka žalovaného v obchodnom registri, ubezpečila spoločnosť, že akceptuje túto úhradu. K tomu aký spoločník si tento vyrovnací podiel uplatňuje uviedol, že žalobkyňa nikdy nepracovala v tejto spoločnosti, robila všetky právne kroky od smrti svojho manžela od 11.05.2005 k tomu, aby sa skomplikoval chod spoločnosti, len v snahe získať do najviac finančných prostriedkov. Pre účely dedičského konania si dala vypracovať znalecký posudok na 22 mil. Sk a túto sumu žiadala v konaní sp. zn. 7Cb/13/2007, potom bola táto žaloba zobratá späť, keď zistila žalobkyňa že nemôže byť úspešná, keď ten znalecký posudok nemôže byť podkladom pre súdne rozhodnutie. Dňa 16.01.2007 bola žalobkyni vyplatená suma 285.072,19 EUR, ktoré v spore odmietla uznať, ku ktorým sa odmietla vyjadriť, že čo to vlastne je a namietala premlčanie, ale nemala aké, lebo žalovaný od nej nežiadal túto sumu vydať za celé roky. Povedala, že to bolo plnenie bez právneho dôvodu, povedala, že nikdy nebola vyzývaná na to, aby spoločnosť túto sumu dostala späť. Povedala sama, že podala podnet registrovému súdu na zosúladenie stavu právneho a skutkového. Sama priznala vo svojej výpovedi, že by sumu musela vrátiť, ak by to spoločnosť žalovala. To znamená, že celý časť držala žalobkyňa túto sumu, napriek tomu, že si myslí, že by ju mala vrátiť, ale nevrátila ju, čo potvrdzuje len tú verziu, že jediná snaha, o ktorú jej išlo vždy voči spoločnosti žalovaného bolo získať čo najviac finančných prostriedkov bez akéhokoľvek pričinenia. Toho dôkazom je aj tá listina z 05.11.2009, kde spoločnosť bola utvrdená, že áno táto suma sa započítava (č.l. 288 súdneho spisu). Takže akým spôsobom konala žalobkyňa keď vedela o tom, že tá suma, ktorá jej bola vyplatená, prečo to nevrátila?! Pretože to nechcela vrátiť. A vlastne to započítala s tým ďalším nárokom v čase keď už komunikovala so spoločnosťou, keď už bola zapísaná ako spoločník. Žalobkyňa vedela, aký je ekonomický stav spoločnosti, mala všetky listiny, z ktorých je jasné, aký bol stav spoločnosti , teda aj to, či sa jej to vyplatí dať zapísať ako spoločník do obchodného registra a aký bude prípadný vyporiadací podiel. Dňa 04.02.2009 bola zapísaná do obchodného registra, dňa 14.5.2009 hneď podala žalobu na Okresný súd Prievidza sp. zn. 14Cb/77/2009 o zrušenie účasti spoločníka súdom v spoločnosti teda po 3 mesiacoch zápisu do obchodného registra. Hneď po skončení tohto konania sa domáhala vyplatenia vyrovnacieho podielu. Dňa 05.09.2018 boli vypočutí navrhnutí svedkovia, ľudia, ktorí mali doslova peklo v spoločnosti žalovaného , dávali sa trestné oznámenia, na UBOK museli ísť vypovedať, na daňový úrad, neustále opakovanie sa daňových kontrol, toto boli aktivity žalobkyne a zrejme v tom čase aj jej synov. Takýmto spôsobom sa správala voči spoločnosti, ten spôsob bol v hrubom rozpore správania spoločníka voči ostatným spoločníkom. Žalobkyňa bola pasívnym spoločníkom. Všetky kroky robila za jediným účelom zastrašiť vedenie spoločnosti žalovaného, aby došlo k vyplateniu sumy pôvodne určenej na 22. mil. Sk. z titulu toho obchodného podielu po nebohom jej p. manželovi. K právnemu hľadisku, už len samotný fakt, že žalobkyňa podala žalobu bez zohľadnenia jej už riadne vyplatenej sumy 285.072,19 EUR dňa 16.01.2007 už len tento samotný fakt, je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože ona ešte raz žaluje sumu, ktorá jej už bola vyplatená. Požaduje od spoločnosti, kde nikdy nepracovala, kde nikdy netvorila hodnoty cez svoj vyrovnací podiel po zápise do obchodného registra vyplatiť ešte raz opätovne takúto istú sumu. K § 264-265 Obch. Z., kde ide o etické hľadisko v obchodnoprávnych vzťahoch, ktoré je minimálne rovnocenné tomu hľadisku zákonnému, aj keď dobré mravy sú podstatne širší pojem ako je to upravené v § 264-265 Obch. Z. Tu môžeme uvažovať dokonca o zneužití práva keď žaluje a žiada ešte raz priznať tú istú sumu, ktorá jej už bola vyplatená. K dobrým mravom, tu na pomery tohto konania je bližšia právna argumentácia v § 3 Občianskeho zákonníka. Dobré mravy ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva majú aj normotvornú funkciu a v tomto konkrétnom prípade je daný všeobecný záujem v konaní, aby ešte raz žalovaný subjekt neplatil to isté, čo už raz zaplatil a aby žalobkyňa prijala toto plnenie na základe rozhodnutia súdu. Konanie žalobkyne tým, že zažalovala už sumu , ktorá jej bola vyplatená, je v rozpore s dobrými mravmi a v tejto časti by mala byť žaloba zamietnutá. Navrhol súdu, aby s žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 131.850,81,- EUR. K úroku z omeškania mal za to, že žalobkyňa nemá právo na úrok z omeškania, z jednoduchého dôvodu, že zo žalobkyňou sa nikdy nedala žiadna dohoda uzavrieť. Nikdy sa s ňou žalovaný nevedel dohodnúť na žiadnej sume, napriek viacerým sedeniam. Vo zvyšnej časti navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, aj v časti úroku z omeškania. Žalovaný si uplatnil náhradu trov konania.

4.31.Žalovaný zastúpený konateľom M.. X. D. na pojednávaní dňa 01.06.2016 uviedol, že si myslí, že ak žiadali žalobkyňu o výpočet resp. vyčíslenie výšky vyrovnacieho podielu žalobkyňou išlo o štandardný postup. Nie je zámerom žalovaného poškodiť žalobkyňu, ale tým, že žalovaný od nej nedostal konkrétnu odpoveď na výšku doplatku, tak dňa 21.06.2013 žalovaný na zasadnutí jeho spoločníkov prijal uznesenie o výške vyrovnacieho podielu a o výške vyplatenia tohto zostatku. Spoločenská zmluva neupravovala výpočet vyrovnacieho podielu odchýlne od Obchodného zákonníka. Na otázku či je v možnostiach žalovaného resp. či má objektívne podmienky pre určenie výšky vyrovnacieho podielu žalovaný uviedol, že v tomto smere bolo v spore navrhované znalecké dokazovanie. Je pravdou, že znenie čl. 39 ods. 2 Spoločenskej zmluvy je také, že konateľ má zabezpečiť výpočet, no žalovaný mal snahu zabezpečiť výplatu vyrovnacieho podielu žalobkyni, zo strany žalovaného tu bol záujem a toto bol zo strany konateľa jeho spôsob ako zabezpečiť ten výpočet, bol vypracovaný písomný návrh dohody, na ktorý žalobkyňa nereagovala. Má za to, že akákoľvek suma by bola žalovaným navrhnutá ako výška vyrovnacieho podielu , bola by zo strany žalobkyne spochybnená, preto zvolili ten spôsob, že čakali na návrh od žalobkyne k výške podielu, mali za to, že je to takto korektné a správne. Suma 284.977,602 EUR bola žalobkyni vyplatená v zmysle spoločenskej zmluvy ako výplata vyrovnacieho podielu po tom, čo žalovanému boli doručované výzvy žalobkyne na úhradu vyrovnacieho podielu. Uvedenú sumu vyplatil žalovaný žalobkyni hlavne na základe jej výziev. K tomu predložil list žalobkyne z 15.11.2006. Žalovaný disponuje písomným dokladom, že túto sumu po tom, čo žalovaný zistil, že účasť žalobkyne v spoločnosti ako spoločníka nebola v tom roku 2007 zrušená, žiadal od žalobkyne túto sumu. Nezažalovali žalobkyňu o vrátenie tejto sumy z toho dôvodu, že vzhľadom k celému priebehu mal žalovaný za to, že sa táto suma započíta, čo samotná žalobkyňa potvrdila v niekoľkých dokumentoch zaslaných žalovanému. Na pojednávaní dňa 01.03.2019 konateľ žalovaného záverom uviedol, že sumu 285.072,19 EUR v roku 2007 mohla spoločnosť vyplatiť žalobkyni jednorázovo, pretože bola vtedy relatívne dobrej finančnej kondícii, a ekonomická situácia jej to umožnila. Žalovaný mal záujem vyhovieť všetkým želaniam žalobkyne, s tým, že mal za to, že keď vyplatí v zmysle Spoločenskej zmluvy sumu jednorázovo, dôjde k urovnaniu sporu resp. k uvoľneniu obchodného podielu, ktorý zadržiavala, alebo ktorý sa viazal k jej osobe. V rokoch 2014,2015 sa zásadne zmenila situácia spoločnosti v tom, že podmienky na trhu boli iné, bola kríza vo svetovej ekonomike. Takže nebolo možné sumu 281.000,- EUR vyplatiť jednorázovo, bola pre spoločnosť likvidačná. Žalovaná suma by bola tiež pre spoločnosť likvidačná.

4.32.Ing. G. D. ako štatutárny orgán znaleckej organizácie KONTECH s.r.o. vo výpovedi znalca na pojednávaní dňa 05.09.2018 zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku č. 4/2017 a jeho Dodatku č. 1. Podľa neho tieto sú v súlade s § 3 zák. o účtovníctve ani s § 6 ods. 3 Obchodného zákonníka. K uzneseniu č. 2 VZ trval na tom, že ide o účtovný prípad roku 2012.

4.33.Svedok M.. G. U. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 05.09.2018 uviedol, že po dedičskom konaní po neb. M.. U. rodina Kovalíková od žalovaného žiadala sumu 22 mil. Sk za vyporiadanie podielu. Nedohodli sa na uvedenej sume, preto žalobkyňa podala na súd návrh na vydanie platobného rozkazu, proti ktorému sa žalovaný odvolal, následne žalobkyňa zasielala žalovanému listy, v ktorých žiadala vyplatenie podielu. Nakoniec v roku 2007 sa spoločníci žalovaného dohodli, že na základe Spoločenskej zmluvy ustálili podiel v sume 284.977,60 EUR, ktorú sumu jednorázovo poslali žalobkyni. Následne žalobkyňa posielala žalovanému listy, v ktorých žiadala doplatenie, čo žalovaný odmietol. Žalobkyňa žalovanému neoznámila, že bola zapísaná do Obchodného registra, čo sa žalovaný dozvedel až vtedy, keď pre obchodný prípad potreboval výpis z Obchodného registra spoločnosti. Potom žalobkyňa podala návrh na zrušenie jej účasti v spoločnosti. On sám má vedomosť, že v roku 2010 žalobkyňa napísala žalovanému požiadavku, v ktorej žiadala doplatiť zostávajúcu časť podielu a sama v tomto liste odčítala sumu, ktorá jej bola vyplatená v roku 2007.V roku 2011 sa osobne zúčastnila zasadnutia žalovaného, kde od nej spoločnosť žalovaného žiadala, aby tento vyplatený podiel vrátila, zápisnica jej potom bola poslaná aj písomne a nevyjadrila sa k tomu. Svedok bol štatutárnym zástupcom žalovaného do 30.06.2009, v tomto období žalobkyňa ako spoločník v podstate nijako nevystupovala, dala sa zastupovať svojim synom IP. pozvánky, ktoré jej boli zasielané ona nepreberala. Nebolo možné urobiť zmeny v Spoločenskej zmluve, pretože rodina žalobkyne chcela od žalovaného 20 mil. Sk a robili tak všetko pre to, aby tieto peniaze dostali.

4.34.Svedok M.. E. L. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 05.09.2018 uviedol, že v spoločnosti žalovaného pracoval od roku 2006 vo funkcii technológa, pracoval s M.. U., ktorý bol vtedy konateľom spoločnosti žalovaného. Na Valných zhromaždenia mala žalobkyňa a jej syn M.. H. U. požiadavky voči žalovanému takého charakteru, že žiadali o informácie, ku ktorým nemali ani ostatní vlastníci prístup, išlo o výšku platov, know how spoločnosti (dokumenty), žalobkyňa počas jeho pôsobenia v spoločnosti nikdy v spoločnosti žalovaného nepracovala.

4.35.Svedok M.. B. L. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 05.09.2018 uviedol, že v spoločnosti žalovaného je od jej založenia. Žalobkyňa nikdy nepôsobila v spoločnosti žalovaného do ukončenia jeho pôsobenia v roku 2009, nepamätá si, že by sa aktívne zúčastňovala diania v spoločnosti, na Valných zhromaždeniach sa väčšinou dala zastupovať synom M.. Kovalíkom. Myslí si, že žalobkyni nikdy nešlo o to, byť spoločníkom spoločnosti žalovaného, ale o finančný prospech. O tom, že žalobkyňa je spoločníkom spoločnosti žalovaného sa dozvedel tak, že potreboval aktuálny výpis z Obchodného registra na žalovaného, až z tohto výpisu žalovaný zistil, že sa žalobkyňa nechala zapísať ako spoločníčka žalovaného. Prekvapilo ho jednak to, že je zapísaná v Obchodnom registra ako spoločník žalovaného a potom aj to, že už nechce byť spoločníkom spoločnosti, medzi tým bolo časové rozpätie cca 3 - 4 mesiacov.

5. Súd žalobu posúdil podľa týchto ustanovení zákonov a Spoločenskej zmluvy:

5.1.Podľa § 470 ods. 1 a 2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len ,,CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

5.2.Podľa Čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

5.3.Podľa Čl. 15 ods. 1 dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

5.4.Podľa § 191 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

5.5.Podľa § 186 ods. 2 súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

5.6.Podľa § 215 ods. 1 a 2 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

5.7.Podľa § 150 ods. 1 Zák. č. 513/1991 Zb. v znení jeho neskorších predpisov ( ďalej ,,“) spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil alebo ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel ( § 61 ods. 2 a 3). Rovnaké právo má dedič alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel ( § 116).

5.8.Podľa § 150 ods. 2 Obchodného zákonníka vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

5.9.Podľa § 61 ods. 1 Obchodného zákonníka, podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti.

5.10.Podľa § 61 ods. 2 Obchodného zákonníka pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti za trvania spoločnosti vzniká spoločníkovi právo na vyplatenie podielu (ďalej len "vyrovnací podiel"). Výška vyrovnacieho podielu sa určí na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zaniká účasť spoločníka v spoločnosti, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Vyrovnací podiel sa vyplatí v peniazoch, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú iný spôsob vyrovnania podielu.

5.11.Podľa § 61 ods. 3 Obchodného zákonníka ak spoločenská zmluva alebo stanovy neurčujú inak, právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna individuálna účtovná závierka schválená nebola, uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená.

5.12.Z článku 36 ods. 3 úplného znenia Spoločenskej zmluvy žalovaného vyplýva, že obchodný podiel spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil sa stáva voľným a bývalému spoločníkovi vzniká právo na vyporiadací podiel.

5.13.Z článku 39 ods. 1 Spoločenskej zmluvy žalovaného vyplýva, že spoločník, ktorého účasť počas trvania spoločnosti zanikla, jeho dedič, alebo právny nástupca, pokiaľ sa jeho obchodný podiel stal voľným, má právo na vyplatenie vyporiadavacieho podielu.

5.14.Z článku 39 ods. 2 spoločenskej zmluvy výplatu vyporiadavacieho podielu zabezpečuje konateľ na základe výsledkov riadnej účtovnej závierky za rok, v ktorom účasť spoločníka v spoločnosti zanikla do 30 dní od jej schválenia, pokiaľ sa s oprávnenou osobou nedohodne na dlhšom termíne.

5.15.Podľa § 498 Zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej ,,Občiansky zákonník“) na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.

5.16. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

5.17.Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení ku dňu vzniku omeškania dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

5.18.Podľa 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

5.19.Podľa § 369c Obchodného zákonníka ( účinného od 1.2.2013 ) omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

5.20.Podľa § 3 ods. 1. Nariadenia vlády č. 87/1992 Z.z. v znení ku dňu vzniku omeškania výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

5.21.Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- EUR jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

5.22.Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

5.23 Podľa prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. februára 2013 podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

5.24.Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

6.Právo na vyrovnací podiel vzniká priamo zo zákona. Vznik tohto práva sa viaže na zánik účasti spoločníka v spoločnosti v prípade, keď spoločnosť po jeho vystúpení (príp. vylúčení, úmrtí a pod.) trvá naďalej, a zároveň platí, že k zániku účasti spoločníka nedošlo prevodom jeho obchodného podielu na iného spoločníka alebo na tretiu osobu. Právo na vyrovnací podiel vzniká v určitých prípadoch aj iným osobám než spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti zanikla (tzv. oprávnené osoby). Oprávnenou osobou v tomto zmysle môže byť okrem spoločníka aj jeho dedič. Spoločenskou zmluvou môžu byť modifikované zákonné ustanovenia o spôsobe vyplatenia vyrovnacieho podielu, určenia jeho výšky, lehoty splatnosti a pod. Vznik práva na vyrovnací podiel však zmluva v žiadnom prípade vylúčiť nemôže. Výška vyrovnacieho podielu sa v zmysle Obchodného zákonníka ( § 61 ods. 2 ) určuje na základe riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom účasť spoločníka v spoločnosti zanikla. Ide o dispozitívnu právnu úpravu, ktorá sa použije iba vtedy, keď spoločenská zmluva neurčí inak. Pokiaľ spoločenská zmluva neupravuje otázku, z čoho sa má odvíjať výpočet výšky vyrovnacieho podielu, základom pre tento výpočet je hodnota čistého obchodného imania spoločnosti.

7.Súd sa pri svojom rozhodovaní spravoval citovanými ustanoveniami zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním preukázaný skutkový stav veci. Žalobkyňa si uplatnila právo na zaplatenie sumy 416.923,- EUR z titulu vyrovnacieho podielu podľa § 61 v nadväznosti na § 150 Obchodného zákonníka, na zaplatenie denného úroku z omeškania vo výške 9,50% a paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- EUR. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa stala spoločníkom žalovaného dňa 04.02.2009 ( čo vyplýva z potvrdenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. NcOR 8493/2009 z 23.09.2009) a bola spoločníkom žalovaného do 28.05.2011, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 14Cb/77/2009 - 160 zo dňa 30.03.2011, ktorým súd zrušil účasť žalobkyne v obchodnej spoločnosti žalovaného, čím zanikla žalobkyni účasť spoločníka v spoločnosti. Je zrejmé a vo výpovedi to potvrdil aj konateľ žalovaného, že Spoločenská zmluva žalovaného neustanovuje spôsob výpočtu výšky vyrovnacieho podielu odlišne od Obchodného zákonníka, preto súd posudzoval nárok žalobkyne podľa citovaných ustanovení. V súlade s Obchodným zákonníkom a Spoločenskou zmluvou žalobkyni tak vzniklo právo na vyrovnací podiel podľa § 61 a § 150 Obchodného zákonníka. Za deň, ktorým spoločníkovi vzniká právo na vyrovnací podiel treba považovať deň právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti na jeho návrh. V danom prípade žalobkyni vzniklo právo na vyrovnací podiel dňom 28.05.2011. Žalovaný schválil ročnú účtovnú závierku za rok 2011 na Valnom zhromaždení dňa 25.07.2012. Keďže sa žalovaný podľa Spoločenskej zmluvy zo žalobkyňou nedohodol na dlhšom termíne splatnosti vyrovnacieho podielu, jeho splatnosť nastala podľa článku 39 ods. 2 Spoločenskej zmluvy do 30 dní od schválenia ročnej účtovnej závierky za rok 2011. Dňa 25.07.2012 sa konalo riadne valné zhromaždenie spoločníkov spoločnosti žalovaného, na ktorom bola schválená účtovná závierka za rok 2011 a odo dňa nasledujúceho začala plynúť 30- dňová lehota na vyplatenie podielu žalobkyni. Splatnosť vyrovnacieho podielu nastala 30.-ty deň po schválení riadnej účtovnej závierky za rok 2011, t.j. dňa 24.08.2012, dokedy mal žalovaný žalobkyni vyrovnací podiel vyplatiť. Spornou v konaní bola výška vyrovnacieho podielu, ktorú žalobkyňa v žalobe vyčíslila sumou 697.923,-EUR, správnosť jej výpočtu namietol žalovaný a žiadal znalecké dokazovanie znalcom z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a hodnotenie podnikov na stanovenie výšky vyrovnacieho podielu žalobkyne. Zo záverov znaleckého posudku č. 4/2017 zo dňa 21.02.2017 znaleckej organizácie KONTECH s.r.o. so sídlom SNP 37, Trenčianske Teplice v odbore Ekonomika a riadenie podnikov a odvetvie: oceňovanie a hodnotenie podnikov vyplynulo, že výška vyrovnacieho podielu, vypočítaného podľa čl. 39 bod 2 Spoločenskej zmluvy žalovaného v spojení s § 150 Obchodného zákonníka, pripadajúca na žalobkyňu, ktorej účasť v spoločnosti žalovaného bola zrušená dňa 28.05.2011 je 697.923,27 EUR, zaokrúhlene 697.923,- EUR, teda totožne s výpočtom realizovaným žalobkyňou. Žalovaný k znaleckému posudku namietol, že hodnota čistého obchodného imania spoločnosti žalovaného ku dňu 31.12.2011 uvedená v znaleckom posudku ako 4.229 838,- EUR nie je správna a podľa neho je potrebné vychádzať aj z Uznesenia č. 2, ktoré bolo prijaté na Valnom zhromaždení žalovaného dňa 25.07.2012 a z ktorého vyplýva, že čisté obchodné imanie spoločnosti malo byť znížené o záväzok v sume 248.964,- EUR, takže jeho hodnota je 3.980 874,- EUR. Žalovaný z uvedeného dôvodu žiadal vypracovať dodatok k znaleckému posudku č. 4/2017. Z Dodatku č. 1 ( znalecký úkon č. 38/2007) znaleckého posudku č. 4/2017 znaleckej organizácie KONTECH s.r.o. so sídlom SNP 37, Trenčianske Teplice v odbore Ekonomika a riadenie podnikov a odvetvie: oceňovanie a hodnotenie podnikov následne vyplynulo, že znalecká organizácia skutočne nezohľadnila v znaleckom posudku č. 4/2017 zo dňa 21.01.2017 Uznesenie č. 2 zo dňa 25.07.2012, pretože zaúčtovanie rozdelenia zisku na základe predmetného uznesenia sú účtovnými prípadmi účtovného obdobia roku 2012 a prejavia sa v účtovnej závierke zostavenej k 31.12.2012 a nemajú tak vplyv na výpočet hodnoty čistého obchodného imania spoločnosti žalovaného. So závermi Dodatku č.1 sa žalovaný opäť nestotožnil a navrhol v spore výsluch zástupcu znaleckej organizácie KONTECH s.r.o. na súdnom pojednávaní. Znalecká organizácia v zastúpení jeho štatutárneho zástupcu bola vypočutá, pričom znalec na záveroch znaleckého posudku a dodatku č. 1 zotrval, mal za to, že tieto sú správne. Žalovaný následne dňa 15.10.2018 predložil súdu odborné vyjadrenie (č. 2/2018) , o ktorom tvrdil, že ním preukáže svoje tvrdenia, že záver znaleckého posudku a jeho dodatku je chybný. Odborné vyjadrenie č. 2/2018 vypracoval na základe objednávky právneho zástupcu žalovaného súdny znalec z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, PhD., so sídlom Hronská 27, Banská Bystrica, vyjadril sa v ňom k postupu vyplatenia vyrovnacieho podielu s súvislosti s úmrtím spoločníka Ing. Mariána Kovalíka a k oprávnenosti nároku na vyrovnací podiel žalobkyne. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne v tom smere, že odborné vyjadrenie nijako nespochybnilo správnosť výpočtu výšky vyrovnacieho podielu v sume 697.923,- EUR, naopak potvrdilo ho, pričom v ostatnom obsahu sa znalec vyjadril k právnym otázkam a preto je ním odprezentovaný názor pre súd právne irelevantný. Správnosť záverov znaleckého posudku č. 4/2007 zo dňa 21.02.2017 znaleckej organizácie KONTECH s.r.o. v spore žalobkyňa nenamietala, námietky mal len žalovaný, ktorý sa mohol domáhať nariadenia kontrolného znaleckého dokazovania. Kontrolné znalecké dokazovanie však nenavrhol. Súd mal preto za preukázané, že suma vyrovnacieho podielu 697.923,- EUR je na základe znaleckého dokazovania vypočítaná správne. Naviac na pojednávaní dňa 05.09.2018 sa aj právny zástupca žalovaného vyjadril v tom zmysle , že by žalovaný bol ochotný uzavrieť zmier resp. sa mimosúdne dohodnúť len za predpokladu, že od sumy 697.923,- EUR bude odpočítaná aj suma 285.072,19 EUR, ktorú už žalovaný žalobkyni na vyrovnacom podiele zaplatil. S návrhom zmieru v tomto znení však žalobkyňa nesúhlasila.

8.Súd sa ďalej zaoberal námietkou premlčania, vznesenej žalobkyňou čo do sumy 285.072,19 EUR. Tvrdila, že túto sumu prevzala od žalovaného v dobrej viere, že ide o vyplatenie jej vyrovnacieho podielu, hoci tomu tak nebolo, pretože jej účasť v spoločnosti žalovaného v tom čase nezanikla, ako sa domnievala. Tvrdila, že návrh na vrátenie sumy 285.072,19 EUR si mohol žalovaný uplatniť na súde v premlčacej lehote, pretože vedel, že suma bola vyplatená bezdôvodne a išlo o bezdôvodné obohatenie, kde premlčacia doba je 2 roky, odkedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Toto žalovaný neurobil. Suma 8.588.085,- Sk nemohla byť v žiadnom prípade podľa žalobkyne vyrovnacím podielom zo zákona, pretože bola vyplatená predtým, ako bola zrušená účasť žalobkyne v spoločnosti súdom a nejde tak o vyrovnací podiel, aj keď to možno tak žalobkyňa v nejakej komunikácii nazvala. Tvrdila, že akékoľvek platby prijaté žalobkyňou pred zrušením jej účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného ( t.j. dňa 28.05.2011) nemohli byť prijaté titulom vyrovnacieho podielu. Z listu zo dňa 03.11.2009, ktorý zaslala žalobkyňa žalovanému a bol mu doručený dňa 05.11.2009 bolo preukázané, že žalobkyňa navrhla zrušiť svoju účasť v spoločnosti žalovaného súdnou cestou a navrhla sa dohodnúť na výške vyrovnacieho podielu , kedy jej návrh vyrovnacieho podielu bol 699.996,- EUR, ďalej v liste uviedla, že z toho 16.01.2007 bolo uhradené 285.072,- EUR a ostáva uhradiť 414.923,98 EUR. V písomnom podaní označenom ako ,,vyjadrenie k výpočtu hodnoty vyrovnacieho podielu“ zo dňa 29.06.2016 žalobkyňa trvala na svojom výpočte vyrovnacieho podielu a voči čiastke 285.082,- EUR vyplatenej žalovaným dňa 16.01.2007 namietla premlčanie. Žalovaný k námietke premlčania bezdôvodného obohatenia vznesenej voči sume 285.072,- EUR namietol, že žalovaný nežiada bezdôvodné obohatenie, ale tvrdí, že prijatie tejto sumy žalobkyňou je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalobkyňa aj v dôkazoch, ktoré žalovaný predložil do sporu jasne priznáva, za čo túto sumu považuje aj po jej zápise do obchodného registra a to ako súčasť vyrovnacieho podielu. V konaní nebolo sporným, že žalovaný dňa 16.01.2007 vyplatil žalobkyni sumu 8.588.085,- Sk ( prepočtom 30,1260Sk/€ v sume 285.072,19 EUR). Žalovaný mal za to, že túto sumu žalobkyni vyplatil titulom vyrovnacieho podielu, čo vyplýva jednak z výpovede žalovaného ako aj vyjadrenia žalovaného k žalobe v konaní, vedenom pod sp. zn. 14Cb/77/2009 zo dňa 11.06.2009, v ktorom sa žalovaný vyjadril, že žalobkyňa neprejavila žiadny záujem zostať naďalej spoločníkom spoločnosti BEVEX - BANSKÝ VÝSKUM , spol. s r.o. ( uvedené bolo zistené aj zo svedeckých výpovedí v konaní sp. zn. 18Cb/51/2015), spoločnosť jej vyplatila hodnotu vyporiadacieho podielu podľa platnej spoločenskej zmluvy v čase smrti jej manžela a to sumu 8.588.085,- Sk dňa 16.01.2007.Žalovaný tvrdil, že túto sumu žalobkyňa jednoznačne považovala za časť vyrovnacieho podielu a to aj po jej zápise ako spoločníka do Obchodného registra. Z ,,návrhu“ Dohody o vyplatení vyrovnacieho podielu zo dňa 17.02.2014 , vypracovaného žalovaným z bodu II. návrhu dohody vyplýva, že na základe rozhodnutia spoločníkov žalovaného dňa 29.11.2013 bol ustálený doplatok vyporiadacieho podielu bývalého spoločníka ( žalobkyne) v sume 281.000,- EUR, tento dlh sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni v mesačných splátkach pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej z nich v dohodnutej lehote splatnosti. Dohoda bola podpísaná konateľom žalovaného Ing. Matejčekom, žalobkyňa ju nepodpísala z dôvodu, že neuznala výšku vyrovnacieho podielu, v návrhu dohody uvedený vo výške 281.000,- EUR a tiež nesúhlasila s postupným vyplácaním tejto sumy v 12-tich mesačných splátkach. Žalobkyňa v spore tvrdila, že suma 285.072,19 EUR nemohla byť v žiadnom prípade vyrovnacím podielom zo zákona, pretože bola vyplatená predtým, ako bola zrušená účasť žalobkyne v spoločnosti súdom a nejde tak o vyrovnací podiel. Súd dospel k tomu záveru, že žalovaný sumu 285.072,19 EUR žalobkyni skutočne dňa 16.01.2007 vyplatil, a preto na túto sumu nemožno neprihliadať. Súd má za to, že na všetko, čo bolo dané vopred sa hľadí ako na preddavok ( § 498 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je stanovená vyvrátiteľná domnienka, že v pochybnostiach sa plnenie považuje za preddavok, teda za splátku na budúce plnenie), a takéto plnenie má svoj dôvod napr. aj v budúcom právnom dôvode, ktorý ešte len vznikne. Žiadny iný právny dôvod na vyplatenie tejto sumy žalovaným žalobkyni neexistoval a evidentne bola táto suma žalovaným zaplatená s cieľom zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel v zmysle Spoločenskej zmluvy. Skutočnosť, že sumu 285.072,19 EUR vyplatenú žalobkyni dňa 16.01.2007 aj ona samotná vnímala ako vyrovnací podiel bola preukázaná dokazovaním jednak z a) jej výpovede (súdu uviedla, že to bola suma prijatá v dobrej viere, ale nevedela, že v rozpore s Obchodným zákonníkom, bola to platba zo spoločnosti žalovaného. Ďalej na otázku, či táto platba súvisela s vyplatením jej podielu vyčísleného v dedičskom konaní sp. zn. 14D 860/2005 žalobkyňa uviedla, že zo strany spoločnosti to súviselo, sú rozsudky, nemôže popierať. Na otázku žalovaného žalobkyni, aký bol dôvod prijatia tohto plnenia z jej strany ako dedičky uviedla citácia: ,,v poriadku, nemusíme to popierať, bolo to predtým a pre tento súd je to irelevantné“ b) zo spisu sp. zn. 7Cb/13/2007 ( kde v žalobe je uvedené že žalovaný žalobkyni dňa 16.01.2007 uhradil z titulu vyrovnacieho podielu sumu 8.588.085,- Sk a ako dôvod späťvzatia tejto žaloby uviedla, že súd nepovažuje obchodný podiel po nebohom M. za voľný, pretože čl.37 Spoločenskej zmluvy bol v rozpore s platnou právnou úpravou. V späťvzatí ďalej uviedla, že bolo povinnosťou konateľa žalovaného uviesť do súladu skutočný stav so stavom zapísaným v obchodnom registri, a túto povinnosť si Ing. U. nesplnil, bolo tomu preto, že sa mylne spravoval znením čl. 37 Spoločenskej zmluvy. Nesplnením si povinnosti konateľa žalovaného podľa zák.č. 530/2003 Z.z bola žalobkyňa uvedená do omylu v tom, že sa nestala spoločníkom žalovaného, teda že má nárok na vyrovnací podiel, mala za to, že sa nestala spoločníkom spoločnosti a preto požadovala vyplatenie vyrovnacieho podielu, konanie sp. zn. 7Cb/13/2007 bolo pre späťvzatie zastavené uznesením zo dňa 31.07.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 02.10.2008) a najmä c) z listu žalobkyne zo dňa 03.11.2009, ktorý zaslala žalovanému, kde túto sumu od celkovej ňou vyčíslenej výšky vyrovnacieho podielu sama odpočítala. Súd má za to, že žiadny iný právny dôvod k tejto sume žalobkyňa nepreukázala, ani ho netvrdí. Pričom argumentácia prijatia tejto sumy v dobre viere je s poukazom na jej výšku v danom prípade nedostatočná. Nie je rozhodujúce, že účasť žalobkyni v spoločnosti zanikla až v roku 2011, kedy vznikol právny dôvod na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Námietka premlčania už vyplatenej sumy 285.072,19 EUR titulom bezdôvodného obohatenia vznesená žalobkyňou nie je dôvodná, pretože právo na vrátenie preddavku vzniká iba vtedy, ak budúci právny dôvod ( za účelom splnenia ktorého bol preddavok poskytnutý) nevznikol a keďže účasť žalobkyne ako spoločníka v spoločnosti žalovaného napokon súdnym rozhodnutím zrušená bola, vznikol tým aj právny dôvod, za účelom splnenia ktorého bol preddavok poskytnutý ( viď napr. rozsudkom NS ČR z 13.01.2009, sp. zn. 32 Cdo 4604/2007). Z odôvodnenia rozsudku č.k. 14Cb/77/2009-160 zo dňa 07.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.05.2011 vyplýva, že žalobkyňa požiadala žalovaného podľa čl. 37 spoločenskej zmluvy i keď tento bol v rozpore s ust. § 116 ods. 1 Obchodného zákonníka o vyplatenie vyrovnacieho podielu. Žalovaný jej návrh akceptoval a dňa 15.01.2007 jej poukázal na účet sumu 8.588.085,- Sk. Vykonanými dôkazmi mal súd za nesporné, že obaja účastníci po úmrtí spoločníka M.. D. U. postupovali podľa č.l. 37 spoločenskej zmluvy. Svedok M.. G. U. v konaní uviedol, že žalobkyňa trvala na vyplatení vyrovnacieho podielu a preto jej tento bol vo výške 8.588.085,- Sk (285.072,19 EUR) žalovaným vyplatený.

9. Žalovaný namietal porušenie zásady dobrých mravov, poukázal na to, že už len samotný fakt, že žalobkyňa podala žalobu bez zohľadnenia jej už riadne vyplatenej sumy 285.072,19 EUR dňa 16.01.2007, už len tento samotný fakt, je v hrubom rozpore s dobrými mravmi, pretože ona ešte raz žaluje sumu, ktorá jej už bola vyplatená. Požaduje od spoločnosti, kde nikdy nepracovala, kde nikdy netvorila hodnoty cez svoj vyrovnací podiel po zápise do obchodného registra vyplatiť ešte raz opätovne takúto istú sumu. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.11.2003, sp.zn. 30 Cdo 664/2002 boli dobré mravy charakterizované ako „meradlo hodnotenia konkrétnych situácií, odpovedajúcemu všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Predstavujú meradlo etického hodnotenia konkrétnych situácií odpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého styku a pod. O rozpor s dobrými mravmi ide aj v tom prípade, ak medzi plnením jednej strany a protiplnení druhej strany je daný neprimeraný nepomer. Výkonu práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi súd neposkytne ochranu. Vznesenie námietky premlčania ako zákonná možnosť v zásade dobrým mravom neodporuje, avšak realizácia aj tohto práva musí zodpovedať podmienkami uvedeným v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože môže nastať situácia, keď uplatnenie a výkon práva vzniesť námietku premlčania je prejavom zneužitia práva, neprimeranej tvrdosti alebo šikanovania na úkor druhého účastníka právneho vzťahu. Ako už súd uviedol v texte vyššie, žiadny iný právny dôvod na vyplatenie sumy 285.072,19 EUR žalovaným žalobkyni neexistoval a evidentne bola táto suma žalovaným zaplatená s cieľom zaplatiť žalobkyni vyrovnací podiel, a pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že jej doposiaľ na vyrovnací podiel bola žalovaným vyplatená len suma 281.000,- EUR, pričom ona sumu 285.072,19 EUR od žalovaného prijala bez právneho dôvodu v dobrej viere a podľa nej je tento nárok ( ako bezdôvodné obohatenie) už premlčaný, lebo žalovaný sa od nej nedomáhal vrátenia tejto sumy, súd záverom dodáva, že vznesenie námietky premlčania nezodpovedá § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uplatnenie práva vzniesť námietku premlčania je v tomto prípade prejavom zneužitia práva, pretože samotná žalobkyňa plnenie v sume 285.072,19 EUR (8.588.085,- Sk) nepochybne prijímala ako vyrovnací podiel, čo z vykonaného dokazovania vyplynulo.

10.V zmysle vyššie uvedeného potom súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Žalobkyni vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu v celkovej sume 697.923,- EUR, žalovaný žalobkyni doposiaľ na vyrovnacom podiele zaplatil sumu 566.072,19 EUR a to dňa 16.01.2007 preddavkom 285.072,19 EUR a v 12-tich splátkach od 25.02.2014 do 30.01.2015 281.000,- EUR, preto je povinný žalobkyni na vyrovnacom podieli vyplatiť ešte sumu 131.850,81 EUR ( 697.923 EUR mínus 566.072,19 EUR). V prevyšujúcej časti istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11.Žalobkyňa si uplatnila aj právo na zaplatenie príslušenstva pohľadávky pôvodne v žalobe vo výške 9,50 % denne t.j. 3467,50 % ročne. Na pojednávaní dňa 01.03.2019 žalobkyňa zobrala žalobu v časti úroku z omeškania prevyšujúceho úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne späť. Preto súd konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3458% ročne ( 3467,50% mínus 9,50% ) podľa § 145 ods. 2 so súhlasom protistrany zastavil. Výšku uplatňovaného úroku z omeškania v sadzbe 9,50 % ročne súd nepovažoval za súladnú s vyššie citovanými predpismi. Výška úroku z omeškania bola v rozhodnom čase podľa § 369 Obchodného zákonníka, § 517 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Pri skúmaní momentu vzniku omeškania súd vychádzal z čl. 39 ods. 2 Spoločenskej zmluvy. Dňa 25.07.2012 sa konalo riadne valné zhromaždenie spoločníkov spoločnosti žalovaného , na ktorom bola schválená účtovná závierka za rok 2011. Splatnosť vyrovnacieho podielu nastala 30-ty deň po schválení riadnej účtovnej závierky za rok 2011 t.j. 24.08.2012, dokedy bol povinný žalovaný žalobkyni vyrovnací podiel vyplatiť, nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované úrokom z omeškania, v danom prípade v zákonnej výške, keďže zmluvne dohodnutý nebol. Omeškanie žalovaného s vyplatením vyrovnacieho podielu tak nastalo dňom 25.08.2012. Pričom časť vyrovnacieho podielu bola žalobkyni preddavkovo vyplatená dňa 16.01.2007 v sume 285.072,19 EUR a preto bol žalovaný v omeškaní s vyplatením zostatku vyrovnacieho podielu v sume 412.850,81 EUR od 25.08.2012. Od tohto dňa súd žalobcovi priznal príslušenstvo pohľadávky uplatňované ako zákonný úrok z omeškania, v zákonnej sadzbe platnej ku dňu vzniku omeškania (8,75 % ročne). Ku dňu 25.08.2012 ( deň vzniku omeškania) bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75%, na základe uvedeného má tak žalobkyňa nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 412.850,81 EUR od 25.08.2012 do 25.02.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 389.450,81 EUR od 26.02.2014 do 28.03.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 366.050,81 EUR od 29.03.2014 do 30.04.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 342.650,81 EUR od 01.05.2014 do 30.05.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 319.250,81 EUR od 31.05.2014 do 30.06.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 295.850,81 EUR od 01.07.2014 do 31.07.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 272.450,81 EUR od 01.08.2014 do 28.08.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 249.050,81 EUR od 29.08.2014 do 30.09.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 225.650,81 EUR od 01.10.2014 do 31.10.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 202.250,81 EUR od 01.11.2014 do 01.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 178.850,81 EUR od 02.12.2014 do 30.12.2014, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 155.350,81 EUR od 31.12.2014 do 30.01.2015, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 131.850,81 EUR od 31.01.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti príslušenstva súd žalobu ako nedôvodnú z dôvodu nesúladu so zákonnou výškou úroku z omeškania zamietol.

12. Zároveň si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR ako jednorázovej náhrady bez ohľadu na dĺžku omeškania, ktorú sumu súd žalobkyni priznal podľa Nar. vlády č. 21/2013 Z.z. v spojení s § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka.

13.Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §232 ods. 3 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

14.Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 kedy súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 416.923,- EUR, súdom jej bola priznaná suma 131.850,81 EUR. Úspech žalobkyne v spore bol 31,62%, úspech žalovaného 68,37 %, úspešnejšou stranou sporu bol žalovaný, ktorého čistý úspech v spore bol 36,75% ( 68,37 % - 31,62%) a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu t.j. 36,75 %. Pokiaľ ide o trovy konania a započítanie tzv. kapitalizovaného úroku z omeškania do hodnoty predmetu sporu z judikatúry ( rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/20/2014 a 2Cdo/269/2010) vyplýva, že príslušenstvo pohľadávky sa započítava do hodnoty predmetu sporu /základu pre výpočet súdneho poplatku len v prípade, ak toto príslušenstvo tvorí tzv. samostatný predmet poplatkového úkonu, teda v prípade, ak je náležite v žalobe vyčíslené v tzv. kapitalizovanej forme. V prejednávanej veci tomu tak nebolo, pretože v žalobe žalobkyňa neuviedla úrok z omeškania v kapitalizovanej forme, nakoľko uvádzala len jeho percentuálnu výšku, výšku súm, od ktorých sa má tento úrok z omeškania odvíjať a časové horizonty, v ktorých sa má tento úrok uplatniť, preto súd nezohľadnil príslušenstvo do výpočtu pomeru úspechu strán v spore . Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).