Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_27Cb-2-2021.pdf
PDF · 133.33 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci žalobkyne: SPP - distribúcia a. s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zast.: Jakubčák, advokátska kancelária, s. r. o., Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, a. s., Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, o zaplatenie 400,71 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 69,19 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 69,19 € od 10. 12. 2020 zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 66 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, postúpenou Okresnému súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 1. 2. 2021 z Okresného súd Banská Bystrica, domáhala uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 400,71 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 400,71 € od 10. 12. 2020 do zaplatenia a trovy konania.
2. Svoj nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že si voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu škody podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „z. č. 251/2012 Z. z.“), ktorej vznik zistila pri kontrole odberného miesta 3. 6. 2019. Na odbernom mieste bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy. Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaného zaznamenaný stav 16 587 m3. Pri kontrole dňa 3. 6. 2019 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 18 328 m3. Z uvedeného je zrejmé, že žalobkyni vznikla škoda neoprávneným odberom plynu, ktorú 15. 7. 2019 vyčíslila na sumu 400,71 €. Zároveň žalovanému vystavila daňový doklad č. XXXXXXXXXX na sumu 400,71 €, ktorú žalovaný žalobkyni v čase splatnosti nezaplatil. Žalobkyňa je v zmysle ustanovení z. č. 251/2012 Z. z. prevádzkovateľom distribučnej siete, ktorý neuzatvára zmluvy o dodávke plynu s odberateľmi plynu, pretože tieto zmluvy uzatvára dodávateľ plynu, preto predmetný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným nemožno posudzovať ako zmluvný, a preto sa na neho nemôžu uplatňovať ani ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Keďže žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť riadne a včas nesplnil, v dôsledku toho sa dostal do omeškania, preto si žalobkyňa uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to až od 10. 12. 2020.
3. Žalobkyňa ako prílohu k žalobe predložila výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu z 15. 7. 2019.
4. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o nároku žalobkyne platobným rozkazom z 14. 12. 2020 sp. zn. 13Up/2134/2020, ktorým priznal nárok žalobkyni v rozsahu, v akom si ho uplatnila žalobným návrhom, vrátane trov konania.
5. Žalovaný voči platobnému rozkazu podal včas odpor, v ktorom namietal svoju pasívnu legitimáciu, pretože zo žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný škodu odberom zemného plynu bez zmluvy spôsobil. Zmluva, na ukončenie ktorej poukazuje žalobkyňa, nebola uzatvorená so žalovaným, ale s konkrétnou fyzickou osobou, pričom nehnuteľnosť žalovaný v období od 27. 8. 2016 do 3. 6. 2019 neužíval a ani neevidoval predmetné odberné miesto. Fyzická osoba, ktorá plyn odoberala v čase trvania zmluvy o dodávke plynu a následne po jej ukončení, užívala nehnuteľnosť na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej platil za služby spojené s užívaním bytu priamo dodávateľovi služby nájomca. Tieto platby neboli súčasťou nájomného. Žalovaný o tom opakovane informoval žalobkyňu a poskytol jej identifikačné údaje tejto osoby. Predmetná nehnuteľnosť bola žalovaným vyprataná 6. 5. 2019 na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Partizánske. Žalovaný plyn ďalej nepredával a ani ho nespotreboval, preto podľa ustanovenia § 3 písm. c) bod 10 z. č. 251/2012 Z. z. nebol odberateľom plynu. Žalobkyňa nepreukázala, že by došlo k odberu zemného plynu žalovaným. Do vypratania nehnuteľnosti žalovaný nemal vedomosť, že nájomca nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu. Žalovaný ďalej namieta uplatňovaný nárok, čo do rozsahu a výšky. Ak žalobkyňa evidovala množstvo neoprávnene odobratého plynu, škoda vznikla vo výške zistenej vynásobením zisteného odobratého množstva a ceny, ktorú mal zaplatiť odberateľ. Žalovaný namietal premlčanie uplatňovaného nároku na náhradu škody v súlade s § 106 ods. 2 OZ s poukazom na to, že k ukončeniu zmluvy o dodávke zemného plynu, a tým aj k začiatku neoprávneného odberu došlo podľa žalobkyne 27. 8. 2016, čo predstavuje vznik udalosti, z ktorej škoda vznikla. Žaloba bola podaná na súd 23. 11. 2020. Žalovaný uplatňovaný nárok považuje za neoprávnený, doručenú faktúru neeviduje, uplatňovaný nárok nemá evidovaný v účtovníctve a neviedol ho v kontrolnom výkaze, preto navrhuje, aby bol platobný rozkaz zrušený a následne, aby súd žalobu zamietol.
6. K odporu proti platobnému rozkazu žalovaný predložil kópiu nájomnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovaným ako prenajímateľom a nájomcom Š. C. z 4. 5. 2001, rozsudok Okresného súdu Partizánske z 9. 11. 2017 sp. zn. 4C/3/2017, elektronickú komunikáciu medzi stranami sporu z 23. 7. 2019.
7. Na výzvu súdu sa žalobkyňa k odporu proti platobnému rozkazu nevyjadrila, iba navrhla pokračovať v konaní, na základe čoho v súlade s § 14 ods. 3 zákona č.307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“) postúpil Okresný súd Banská Bystrica dňa 29. 1. 2021 vec miestne príslušnému okresnému súdu. Na základe návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní a v súlade s § 11 ods. 5 ZoUK došlo k zrušeniu platobného rozkazu.
8. Okresnému súdu bolo 2. 3. 2021 doručené vyjadrenie žalobkyne, v ktorom uviedla, že ako prevádzkovateľ distribučnej siete je aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby (reagovala tak na námietku aktívnej legitimácie, ktorá však zo strany žalovaného nebola vznesená, pozn. súdu). Žalobkyňa si uplatňuje nárok za neoprávnene odobratý zemný plyn za obdobie od 27. 8. 2016 do 3. 6. 2019, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil skutočnosť, že na predmetnom odbernom mieste sa nachádzalo meradlo - plynomer, ktorého účelom je zaznamenávanie spotreby zemného plynu. Žalovaný taktiež nespochybnil, že v období neoprávneného odberu zemného plynu od 23. 11. 2017 do 3. 6. 2019 bol vlastníkom nehnuteľnosti, kde k neoprávnenému odberu zemného plynu dochádzalo. Uvedené preukazuje výpis z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. N., okres Partizánske. Pokiaľ ide o námietku pasívnej legitimácie žalovaného, poukázala na viaceré rozhodnutia súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. 10. 2013 sp. zn. 41Cob/122/2013), ktoré opakovane dospeli k záveru, že nie je povinnosťou žalobkyne zisťovať, kto skutočne odoberal plyn bez zmluvného vzťahu, teda či nehnuteľnosť skutočne užíval jej vlastník, resp. iný subjekt na základe nájomnej zmluvy. Vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom, ak v tom čase nehnuteľnosť skutočne užíval niekto iný, vlastník nehnuteľnosti si môže potom uplatňovať škodu od tohto subjektu (obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 28. 3. 2017 sp. zn. 5Co/169/2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. 5. 2017 sp. zn. 10Co/92/2017). Žalobkyňa
tak s poukazom na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov uvádza, že ide o ustálenú súdnu prax, podľa ktorej pri neoprávnenom odbere zemného plynu je vlastník nehnuteľnosti zodpovedný za to, že v jeho nehnuteľnosti dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu.
9. Na žalovaným vznesenú námietku premlčania žalobkyňa reagovala predložením (ako súčasť svojho vyjadrenia) nový výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu pre plynomer č. XXXXXXXXXXXX, POD: Z., vypracovaný 24. 2. 2021, ktorý zohľadňuje čiastočne argumentáciu žalovaného ohľadom vznesenej námietky premlčania, v zmysle ktorého bola celková škoda vyčíslená na sumu 259,85 € za obdobie neoprávneného odberu zemného plynu od 23. 11. 2017 do 3. 6. 2019. Nad rámec uvedeného žalobkyňa uvádza, že vo vzťahu k neoprávnenému odberu zemného plynu na odbernom mieste vo vlastníctve žalovaného si ďalej svoj nárok uplatňovať nebude a žalobu berie späť v časti sumy 140,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 400,71 € od 8. 9. 2015 do 22. 11. 2017 a od 23. 11. 2017 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti (v sume 259,85 €) považuje žalobkyňa svoj nárok za dôvodný a žiada, aby súd v tejto časti žalobe vyhovel. V tejto časti uplatnený nárok nie je premlčaný z dôvodu, že pred podaním žaloby na súd neuplynula premlčacia lehota. Žalobkyňa sa o spôsobenej škode neoprávneným odberom zemného plynu na odbernom mieste dozvedela 3. 6. 2019. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol doručený Okresnému súd Banská Bystrica 23. 11. 2020. Ďalej žalobkyňa zdôraznila, že subjektom, ktorý bol oprávnený vstúpiť do nehnuteľnosti, kde sa nachádza odberné miesto, bol žalovaný a teda mal možnosť dozvedieť sa, že na odbernom mieste dochádza k odberu zemného plynu. V danom prípade neoprávneného odberu zemného plynu ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného. Žalobkyňa následne podaním z 3. 5. 2021 opravila žalobný petit v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby v rozsahu momentu, od ktorého si uplatňuje úrok z omeškania z dlžnej sumy, tak ako bol uvedený aj v žalobe, a to od 10. 12. 2020 do zaplatenia.
10. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo 4. 5. 2021, sa zúčastnil iba žalovaný, ktorý zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby. Pokiaľ ide o zvyšnú uplatnenú časť žalobkyne, tú považoval naďalej za bezdôvodnú. Žalovaný poukázal na to, že nemal vedomosť o zrušení uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu zo strany nájomcu, čo sa dozvedel až následne od dokladov doručených žalobkyňou, pričom novú nájomnú zmluvu žalovaný s nájomcom neuzatváral. Potom ako žalobkyňa vyzvala žalovaného na poskytnutie súčinnosti, žalovaný túto poskytol a upozornil ju, že existuje aj nájomný vzťah a povinnosť dodržania postupu, ktorý upravil platné právne predpisy. Žalovaný taktiež namieta množstvo neoprávnene odobratého plynu k 23. 11. 2017 do 3. 6. 2019, namieta jeho výšku a spôsob výpočtu škody, pričom nie je zrejmé, či ide o škodu vypočítanú na základe skutočného množstva alebo podľa vyhlášky, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva. Odberateľom plynu bol nájomca p. C., žalovaný neodoberal ani neodoberá plyn, pričom zmluva o dodávke plynu bola podpísaná s právnym predchodcom nájomcu, ktorý v čase uzatvárania nájomnej zmluvy so žalovaným sám uzatvoril zmluvu o odbere zemného plynu. V čase od 23. 11. 2017 bol vydaný rozsudok o vypratanie nehnuteľnosti a nájomca sa v predmetnej nehnuteľnosti už nenachádza, preto je predpoklad, že žalobkyňou vyčíslené množstvo 3. 6. 2019 je stavom odobratého plynu ešte pred dátumom 23. 11. 2017. Z tohto dôvodu neuznáva vyčíslenú škodu. Meradlo - plynomer sa nachádza v nehnuteľnosti, pričom žalobkyňa mala možnosť pokiaľ došlo k neoprávnenému odberu plynu demontovať toto meradlo aj skôr v rámci revízii, pričom žalovanému nie je zrejmé, prečo nedošlo k odpojeniu odberného miesta skôr, prípadne k uzavretiu hlavného uzáveru plynu, ktorý sa nachádza na verejne prístupnom mieste, a teda nevedel určiť, či 23. 11. 2017 nebol ten istý stav na meradle ako ku dňu 3. 6. 2019. V novom výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, predloženým žalobkyňou, nebolo vysvetlené, ako dospela k záveru o poslednej výške neoprávneného odberu plynu stanovenej za obdobie 23. 11. 2017 až 3. 6. 2019.
11. Vzhľadom na uvedené nezrovnalosti súd vyzval žalobkyňu v súlade s § 150 ods. 2 CSP na doplnenie skutkových tvrdení ohľadom určenia množstva neoprávnene odobratého zemného plynu za obdobie po čiastočnom späťvzatí žaloby. Na výzvu súdu žalobkyňa reagovala písomným podaním doručeným 18. 5. 2021, v ktorom vysvetlila, že pri stanovení množstva neoprávnene odobratého zemného plynu za uvedené obdobie (23. 11. 2017 - 3. 6. 2019) vychádzala z tzv. typového diagramu dodávky ako legislatívne upraveného náhradného spôsobu určenia odberu plynu s poukazom § 2 písm. c) a § 76 ods. 2 z. č. 251/2012 Z. z. o energetike a nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 409/2007 Z. z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom, konkrétne § 18 ods. 2 a § 32 ods. 1 a 2. Ďalej poukázala na § 56 ods. 2 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XX/XXXX Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného
trhu s plynom, podľa ktorého množstvo odobratého plynu sa stanoví na základe údajov určeného meradla alebo diagramu podľa § 70, oznámených prevádzkovateľom distribučnej siete, do ktorej je príslušné odberné miesto pripojené, pričom podľa § 70 ods. 1 je diagram náhradná metóda na určenie denných odberov plynu a zúčtovanie odchýlok koncového odberateľa plynu, ktorý je vybavený určeným meradlom s meraním typu C. Žalobkyňa napokon poukázala na prevádzkový poriadok žalobkyne, ktorý bol schválený rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/P-A. z 1. 2. 2013. Podľa bodu 4.8.1 je žalobkyňa ako prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnená použiť typové diagramy na účely, ak nemá k dispozícii údaje namerané určeným meradlom, ďalej určenie dennej distribučnej kapacity v príslušných odberných miestach s výnimkou odberných miest V a S kategórie, určenia množstva plynu distribuovaného do odberných miest, v prípade ak žalobkyňa nemôže vykonať odpočet určeného meradla z dôvodov na strane užívateľa alebo koncového odberateľa plynu, určenia množstva plynu distribuovaného v období medzi dvoma odpočtami určených meradiel, pričom žalobkyňa predložila súdu aj výňatok z tohto prevádzkového poriadku, ako aj rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. XXXX/XXXX/P-A. z 1. 2. 2013.
12. Na poslednom pojednávaní, ktoré sa konalo 20. 5. 2021, žalovaný uviedol, že vyjadrenie žalobkyne k spôsobu výpočtu neoprávnene odobratého plynu vychádza podľa jeho názoru z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nie je možné zistiť namerané množstvo, pričom naďalej neobsahuje konkrétne skutočnosti, na základe ktorých dospela žalobkyňa ku konkrétnemu výpočtu nameraného plynu po čiastočnom späťvzatí žaloby. Žalobkyňa naopak poukázala na to, že žalovaný namieta výšku vyčíslenej škody, neuvádza však, prečo by žalobkyňa v danom prípade nemala využiť typový diagram a v čom je nesprávny postup výpočtu spôsobenej škody zo strany žalobkyne. Neuvádza taktiež, akým spôsobom by sa mala vypočítať táto škoda a neuviedla správnu výšku uplatneného nároku. Vzhľadom k tomu, považuje vyjadrenia žalovaného za ničím nepodložené a na pojednávaní predložila súdu kompletné znenie prevádzkového poriadku a rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým schválil prevádzkový poriadok žalobkyne. Opätovne poukázala, že žalovaný nespochybňuje, že na odbernom mieste dochádzalo k odberu zemného plynu a že sa na ňom nachádzalo určené meradlo - plynomer. Rovnako žalovaný nepreukázal, že dodaný zemný plyn za rozhodné obdobie zaplatil tretej osobe, resp. inému dodávateľovi zemného plynu, alebo že na odbernom mieste bola uzatvorená zmluva o dodávke zemného plynu. Pokiaľ žalovaný má vedomosť o tom, že tento plyn spotrebovala iná osoba, môže si tento nárok uplatňovať voči tejto osobe.
13. Žalovaný naopak namietal, že zo strany žalobkyne ide o všeobecné informácie, ktoré nevysvetľujú neoprávnený odber plynu. V tomto prípade nebolo možné aplikovať výpočet typovým diagramom, pretože má k dispozícii presne namerané množstvo určeným meradlom. Skutočnosť, že k demontáži meradla došlo až 3. 6. 2019 nedokazuje, že k neoprávnenému odboru plynu dochádzalo v namietanom období od 23. 11. 2017. Škoda, ktorá vznikla žalobkyni, mala byť preukázaná ako skutočná škoda, nie v zmysle z. č. 251/2012 Z. z., pričom je potrebné preukázať, aké konkrétne obdobie bolo s prihliadnutím na predchádzajúci výpočet spotrebované. Žalobkyňa na pojednávaní predložila list z 15. 5. 2019, ktorý jej bol doručený 27. 5. 2019, v ktorom je uvedené, že žalovaný pristúpil k vyprataniu nehnuteľnosti 6. 5. 2019 a následne na to žalobkyňa pristúpila ku kontrole odberného miesta. K vyprataniu osôb z nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, v ktorej dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu tak došlo pred rozhodným obdobím, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Žalovaný predložil na pojednávaní list z 31. 1. 2018, ktorý doručil žalobkyni 22. 2. 2018, na základe ktorého už v roku 2018 žiadal o prístup k nehnuteľnosti a vzhľadom k tomu, že bol žalovaný povinný dodržiavať platné právne predpisy, na vstup do nehnuteľnosti považoval za nevyhnutné mať k dispozícii právoplatné rozhodnutie súdu o vypratanie nehnuteľnosti, ktorým v tom čase ešte nedisponoval. List, na ktorý poukázala žalobkyňa podľa žalovaného nedokazuje, že k dátumu uvedenému v tomto liste nájomcovia už nehnuteľnosť neužívali. Žalovaný mal k dispozícii kľúče od nehnuteľnosti až 6. 5. 2019. Žalovaný vyzval žalobkyňu už v roku 2018, že môže prísť do nehnuteľnosti demontovať zariadenie s tým, že ju upozornil na dodržanie platnej legislatívy.
14. Pri posúdení skutkových okolností prípadu okresný súd vychádzal z predložených listín a vyjadrení strán sporu, z ktorých zistil nasledovné skutočnosti.
15. V nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktorá sa nachádza na adrese D. N. XXX/XX, A., bolo evidované odberné miesto, na ktorom bolo inštalované meradlo - plynomer č. XXXXXXXXXXXX, POD: Z.. Plynomer nebol verejne prístupný, ale nachádzal sa priamo v nehnuteľnosti - byte, ktorého vlastníkom
je žalovaný. Pri kontrole odberného miesta 3. 6. 2019 bol zistený odber plynu bez uzavretej zmluvy v rozsahu 1 741 m3, a to porovnaním údajov na plynomeri podľa posledného zaznamenaného stavu (16 587 m3) a stavu k 3. 6. 2019 (18 328 m3). Výška spôsobenej škody neoprávneným odberom bola vypočítaná podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z. z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len vyhl. č. 449/2012 Z. z.“), o čom vystavila žalobkyňa doklad 15. 7. 2019 a vyzvala žalovaného na úhradu takto vypočítanej ceny skutočne odobratého množstva zemného plynu. Súčasťou škody sú aj náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 69,19 €. Po späťvzatí žaloby si žalobkyňa uplatňuje škodu za neoprávnene odobratý zemný plyn v rozsahu 1 002 m3 za obdobie od 23. 11. 2017 do 3. 6. 2019, po prepočte množstva odobratého plynu na kWh (10 765,49 kWh) a vynásobením príslušným násobkom referenčnej ceny (0,01771 €) zemného plynu v zmysle vyhl. č. 24/2013 Z. z., čo predstavuje sumu 190,66 € a náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 69,19 €.
16. Zo žalovanou predloženej nájomnej zmluvy z 4. 5. 2001, uzavretej medzi žalovaným ako prenajímateľom a Š. C. ako nájomcom vyplýva, že žalovaný prenajal nehnuteľnosť ako podnikový byt č. XXX v obci S. N. nájomcovi, s ktorým mali byt užívať ďalšie dve osoby, a to manželka a syn nájomcu (Š. C., rok narodenia XXXX). V nájomnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že nájom je uzavretý na dobu neurčitú (čl. II bod. 1), nájomca bol povinný platiť nájomné prenajímateľovi a za poskytované služby spojené s užívaním bytu mesačné preddavky priamo dodávateľovi služby (čl. III bod 2. a3). Nájomca bol povinný umožniť žalovanému výkon jeho práva kontroly, či sa byt užíva riadnym spôsobom.
17. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske z 9. 11. 2017, sp. zn. 4C/3/2017, bola uložená povinnosť Š. C., nar. XXXX, vypratať podnikový byt súp. číslo XXX S. A. - S. N. a odovzdať ho žalovanému do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalovaný evidoval nedoplatok na nájomnom za obdobie od 5/2016 do 10/2016, následne zaslal výpoveď z nájmu z 8. 9. 2016, na základe ktorej uplynula trojmesačná výpovedná lehota 31. 1. 2017. Nájomca Š. C. zomrel 23. 4. 2015 a po jeho smrti sa stal nájomcom bytu jeho syn Š. C., nar. XXXX, ktorý od 1. 2. 2017 užíval byt bez právneho dôvodu.
18. Dňa 23. 7. 2019 zaslal žalovaný elektronickou poštou žalobkyni námietku, v ktorej uviedol, že s faktúrou č. XXXXXXXXXXX nesúhlasí, pretože škodu spôsobil p. C., ktorý mal zmluvný vzťah s niektorým z dodávateľov zemného plynu. Listom z 31. 1. 2018 žalovaný odpovedal žalobkyni na jej žiadosť o súčinnosť pri zabránení neoprávneného odberu plynu, v ktorej uviedol, že pretrvávajú problémy s vysťahovaním posledného nájomcu p. C., s ktorým bol ukončený nájomný vzťah 31. 1. 2017 a nemôže realizovať výkon rozhodnutia Okresného súdu Partizánske, pretože nenadobudlo právoplatnosť. Žalobkyňu odkázal, v prípade podozrenia na neoprávnený odber, na uzatvorenie ventilu hlavného uzáveru plynu z verejne prístupného miesta a pri výmene plynomera odkázal žalobkyňu na zabezpečenie prístupu do nehnuteľnosti za asistencie polície. Listom z 15. 5. 2019 žalovaný oznámil žalobkyni, že k 6. 5. 2019 pristúpil k vyprataniu predmetnej nehnuteľnosti a oznámil, že plynomer je prístupný a jeho kontrolu môže realizovať po dohode so zamestnancom žalovaného.
19. O nároku žalobkyne rozhodol okresný súd rozsudkom z 20. 5. 2021 č. k. 27Cb/2/2021-196, ktorým konanie v časti, v ktorej vzala žalobkyňa svoju žalobu späť, zastavil (výrok I.), žalovaného zaviazal na úhradu 259,85 € s príslušenstvom (výrok II.) a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 30 % (výrok III.). Voči výroku II. a III. predmetnému rozsudku podala žalovaná včas odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) tak, že uznesením z 9. 12. 2021 č. k. 43Cob/47/2021 - 237, napadnutý rozsudok (v odvolaním napadnutej časti) zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
20. Vzhľadom na to, že odvolaním nenapadnutá časť rozsudku nadobudla právoplatnosť vo výroku I., o zvyšnej časti uplatneného nároku (259,85 € s príslušenstvom) okresný súd po vrátení veci opätovne konal a rozhodol.
21. Okresný súd v danom prípade bol povinný postupovať v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že „...okresný súd správne posúdil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a správne tiež vychádzal zo skutočnosti, že došlo k neoprávnenému odberu plynu, keďže k odberu plynu
dochádzalo bez uzavretia zmluvy o odbere plynu...“, preto sa súd ďalej zaoberal už len výškou škody. V ostatnom odkazuje na odvolaním napadnuté rozhodnutie z 20. 5. 2021.
22. Pred nariadeným pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo 17. 2. 2022, bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne z 10. 2. 2022, v ktorom poukazovala na odôvodnenie odvolacieho súdu, ktorý potvrdil správnosť záverov, že žalobkyňa a žalovaný sú vecne legitimované subjekty v tomto konaní. S ohľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným žalobkyňa nedisponovala údajom nameraného určeným meradlom, a preto pristúpila v súlade s § 76 ods. 2 z. č. 251/2012 Z. z. k výpočtu škody prostredníctvom typového diagramu. Spôsob výpočtu škody je upravený vyhl. č. 449/2012 Z. z., a žalobkyňa poukázala na výpočet výšky škody za neoprávnený odber na základe rozpočtu spotreby: kategória OM pre H.: W., obdobie NO: 23.11.2017 - 3.06.2019, súčet koeficientov TDD: 1,62528, Celková spotreba v m3: 1002. Výpočet je potom nasledovný: 1,20059/2,82587*1741 = 739 a 1,62528 / 2,82587 * 1741 = 1002. K uvedenému výpočtu v prílohe podanie žalobkyňa predložila spôsoby výpočtu koeficientov typového diagramu dodávky, konkrétne vzorec 2.6 uvedený v časti 2.3.2. na strana 6 (dole) priloženého dokumentu v spojení so vzorcom 2.5 uvedený v časti 2.3.1 na strana 5. a 6. priloženého dokumentu označeného ako Popis TDD modelu verze 3.9, technická zpráva č. V-1261 z 4. 12. 2018, vypracovaný Ústavom informatiky Akadémie vied Českej republiky, prehľad koeficientov za jednotlivé dni uplatňovaného obdobia, prehľad koeficientov typového diagramu dodávky, výšku teploty ovzdušia a spôsob jej určenia, ktoré sú potrebné k dosiahnutiu jednotlivých údajov do vzorca výpočtu koeficientov typového diagramu dodávky. V ostatnom poukazuje na žalobu a ostatné vyjadrenia produkované v priebehu konania. Výška škody tak bola podľa žalobkyne vypočítaná v súlade s § 82 z. č. 251/2012 Z. z. a vyhl. č. 449/2012 Z. z..
23. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že ani v poslednom vyjadrení žalobkyňa, napriek uvedeniu niektorých údajov, nevysvetlila všetky údaje použité pre výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pri použití typového diagramu nie je možné výšku škody určovať prostredníctvom žalobkyňou použitého výpočtu. Podľa žalovaného sa mala použiť cena zemného plynu bez násobku, pri akceptovaní žalobkyňou vyčísleného množstva plynu by suma nákladov spojených so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu ostala v rovnakej výške (69,19 €), ale výška škody by mala byť 114,22 €. Z tohto dôvodu žalovaný neuznáva výšku škody pozostávajúcu z výpočtu neoprávneného odberu plynu, ktorý po späťvzatí žaloby žalobkyňa vyčíslila na sumu 190,66 €. Žalovaný tiež poukázal na to, že nehnuteľnosť bola vyprataná k dátumu 6. 5. 2019 a žalobkyňa si uplatňuje svoj nárok vyčíslený až do 3. 6. 2019, preto by mala byť výška škody spôsobená neoprávneným odberom plynu krátená.
24. Podľa § 76 ods. 2 z. č. 251/2012 Z. z., prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný vykonať fyzický odpočet stavu počítadla určeného meradla na odbernom mieste, ktoré nie je vybavené určeným meradlom s diaľkovým odpočtom minimálne raz za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov; fyzický odpočet u odberateľa plynu mimo domácnosti je povinný vykonať každoročne k 31. decembru v priebehu mesiaca december príslušného kalendárneho roka. Fyzickým odpočtom stavu počítadla určeného meradla na odbernom mieste sa rozumie aj odpočet na základe stavu počítadla určeného meradla nahláseného odberateľom plynu a odsúhlaseného prevádzkovateľom distribučnej siete. Odberateľ plynu mimo domácnosti môže každoročne nahlásiť svojmu dodávateľovi plynu alebo prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočný stav počítadla určeného meradla k 31. decembru najneskôr do piatich kalendárnych dní od skončenia kalendárneho roka. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii údaje o skutočnom stave počítadla určeného meradla alebo údaje o stave počítadla určeného meradla nahláseného odberateľom plynu a odsúhlaseného prevádzkovateľom distribučnej siete. Prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný oznámiť dodávateľovi plynu údaje za odberné miesta odberateľov plynu mimo domácností do 10 kalendárnych dní od skončenia kalendárneho roka.
25. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) bod 2 z. č. 251/2012 Z. z., neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o dodávke alebo združenej dodávke plynu.
26. Podľa § 82 ods. 2 a 3 z. č. 251/2012 Z. z., odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
27. Podľa § 82 ods. 4 z. č. 251/2012 Z. z., ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
28. Podľa § 2 písm. c) bod 22 z. č. 251/2012 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie typovým diagramom dodávky plynu náhradná metóda na určenie denných odberov plynu, zúčtovanie odchýlok a na účely náhradného odpočtu u skupín koncových odberateľov plynu, ktorých údaje o odbere plynu nie sú dodávateľovi plynu na dennej báze k dispozícii.
29. Podľa § 1 ods. 1 psím. a), ods. 12 a 14 vyhl. č. 449/2012 Z. z., škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete. V prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie, v prípade neoprávneného odberu plynu, pri ktorom má prevádzkovateľ distribučnej siete k dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého plynu z určeného meradla (meradla, ktoré má platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom distribučnej siete), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa odseku 1. K škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
30. Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu o nároku žalobkyne rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol v časti nároku pozostávajúceho zo sumy 190,66 €, ako výsledok výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu pre spornosť množstva odobratého plynu a ceny za odobratý plyn. Žalobkyňa síce preukázala pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, ako aj vznik škody neoprávneným odberom plynu, avšak pokiaľ ide o výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, žalobkyňa napriek viacerým vyjadreniam, vrátane jej posledného vyjadrenia doručeného súdu 11. 2. 2022, v ktorých menila svoje tvrdenia, neuniesla bremeno tvrdenia a nedoplnila skutkové tvrdenia, ktorými by riadne odôvodnila, z čoho pozostáva výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, s výnimkou nákladov spojených so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu vo výške 69,19 €, ktoré aj samotný žalovaný považoval za nesporné. V tejto časti si žalobkyňa uplatnila nárok v súlade s § 1 ods. 14 vyhl. č. 449/2012 Z. z.
31. V rámci posledného vyjadrenia žalobkyňa uviedla, že postupovala podľa § 76 ods. 2 z. č. 251/2012 Z. z. a využila právo použiť typový diagram dodávky, pretože pre námietku premlčania žalovaného nedisponovala presnými údajmi o množstve odobratého plynu, následne však podotkla, že pri výpočte postupovala podľa vyhl. č. 449/2012. Z. z. Postup upravený podľa § 76 ods. 2 z. č. 251/2012 Z. z. je zákonom upravený postup pre prípady, že žalobkyňa dodáva plyn konkrétnemu odberateľovi na základe zmluvy a nemá k dispozícii údaje o množstve nameraného plynu zisteného podľa stavu počítadla určeného meradla.
32. Neoprávnený odber plynu podľa § 82 z. č. 251/2012 Z. z. však nie je dodávkou podľa zmluvne dohodnutých podmienok, ale odber bez uzavretej zmluvy, pri ktorom v prípade určenia výšky škody umožňuje poškodenému postupovať buď na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov alebo ak ich niet, postupuje pri výpočte podľa vyhl. č. 449/2012 Z. z. Podľa názoru okresného súdu zákon č. 251/2012 Z. z. nevylučuje, aby sa za objektívny a spoľahlivý podklad pri výpočte skutočnej škody použil typový diagram dodávky, ak by bolo možné na základe neho určiť skutočnú výšku škody. V takom prípade však zákon vylučuje použitie vyhl. č. 449/2012 Z. z. Žalobkyňa však postupovala pri výpočte škody tak, že množstvo neoprávnene odobratého plynu určila prostredníctvom typového diagramu
dodávky a uvedené množstvo vynásobila referenčnou cenou podľa § 1 ods. 1 vyhl. č. 449/2012 Z. z., čo zákon ani vyhláška neumožňujú, pretože v prípade, ak žalobkyňa nedisponuje presným množstvo odobratého plynu, § 1 ods. 3 upravuje presný vzorec pre výpočet množstva plynu. Žalobkyňa však mala pri výpočte postupovať podľa vzorca, ktorý upravuje predložený dokument popis TDD model verze 3.9 vypracovaný Ústavom informatiky Akadémie vied ČR. Žalobkyňa nevysvetlila, prečo sa riadia uvedeným dokumentom, ktorý nie je záväzným podkladom pre výpočet množstvo plynu podľa citovaných ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. a vyhl. č 449/2012 Z. z., či podľa § 70 ods. 2 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom, podľa ktorého typový diagram tvoria pomerné čísla charakterizujúce priebeh odberu plynu skupiny koncových odberateľov plynu. Tieto priebehy sú stanovené pre jednotlivé skupiny odberateľov na každý deň v roku pomocou modelu pre tvorbu diagramov. Vynásobením konkrétnej hodnoty diagramu pre daný časový interval hodnotou ročnej spotreby odberateľa plynu sa získa náhradný údaj spotreby za daný časový interval. Odbery plynu stanovené pomocou diagramov sa použijú spoločne s odbermi plynu, ktoré sú k dispozícii na dennej báze, pri konečnom vyúčtovaní za zúčtovacie obdobie a pri výpočte dennej odchýlky.
33. V danom prípade nebol možný prípad podľa § 82 ods. 4 z. č. 251/2012 Z. z., pretože k neoprávnenému odberu nedošlo v domácnosti, kde plyn by bol meraný meradlom na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z tohto dôvodu neprichádzal do úvahy ani výpočet výšky škody podľa § 1 ods. 13 vyhl. č 449/2012 Z. z., ktorý umožňuje použiť výpočet pomocou typového diagramu dodávky.
34. Žalobkyňa síce v poslednom vyjadrení predložila výpočet spotreby, opätovne však nevysvetlila, ako dospela k jednotlivým vstupným údajom (s výnimkou súčtu koeficientov typového diagramu dodávky). Navyše ňou uvedený výpočet nekorešponduje ani so vzorcom, na ktorý odkázala v predloženom dokumente (popis TDD model verze 3.9 vypracovaný Ústavom informatiky Akadémie vied ČR). Z jej posledného vyjadrenia tak nie je zrejmé, ako dospela k ňou vyčíslenej výške škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.
35. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenia č. 87/1995 Z. z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Žalovaný bol zo strany žalobkyne vyzvaný listom z 15. 7. 2019, aby uhradil vzniknutú škodu, prílohou ktorého bol aj podrobný výpočet výšky škody, pričom žalovaný potvrdil prevzatie tohto listu. Žalobkyňa si uplatnila nárok na zákonný úrok z omeškania od 10. 12. 2020, kedy bol žalovaný preukázateľne v omeškaním so zaplatením dlžnej sumy. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 6. 3. 2019 bola 0 %. Súd aj v tejto časti považoval nárok za dôvodný, a preto priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania v rozsahu 5 % p. a. (t. j. podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z.) z priznanej sumy.
38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
42. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 400,71 € s príslušenstvom podľa žalobného návrhu, priznaná jej bola suma 69,19 € so zákonným úrokom z omeškania. V konaní mal teda žalovaný úspech v rozsahu 83 %, jeho neúspech predstavoval 17 %. Žalovaný tak vo veci dosiahol celkový pomerný úspech vo výške 66 % a v takomto rozsahu mu priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania, o ktorých bol povinný rozhodnúť vzhľadom na ust. § 396 ods. 3 CSP. Do celkového úspechu žalovaného sa premietla aj skutočnosť, že žalobkyňa vzala čiastočne späť žalobu pre správanie sa žalovaného, avšak na základe toho, že žalovaný v konaní uplatnil námietku premlčania nároku žalobkyne, čomu následne prispôsobila petit a v časti, v ktorej by bol nárok premlčaný, vzala žalobu späť, preto súd považoval čiastočné späťvzatie žaloby ako reakciu žalobkyne na možný neúspech v konaní.
43. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.