Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-320-2018.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/320/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú T. T., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Z. práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky G. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. C., E. 153, zastúpenej Mgr. Janou Hoksovou, advokátkou so sídlom Volkovce, J. Kalinčiaka 13 a otca M. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. Y., Q. XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o. so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20 o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje maloleté dieťa: T. T., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky a otca zaväzuje prispievať na maloletú mesačne výživným vo výške 125 EUR počnúc dňom 15.11.2018, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Zročné výživné otca za čas od 15.11.2018 do 31.03.2019 činí sumu 566,66 eura, ktorú sumu súd povoľuje otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 EUR na dieťa tak ako bežné výživné, počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
III. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú obaja rodičia.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka sa svojím návrhom zo dňa 15.11.2018 domáhala, aby súd zveril maloletú Karin do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne.
2. Matka na pojednávaní v konečnom návrhu požadovala výživné v sume 140 EUR mesačne od 1.11.2018, pretože s majetkových pomerov otca vyplýva, že je schopný plniť túto sumu a otcove exekúcie nemožno brať do úvahy, nakoľko si ich zapríčinil sám. Styk otca s maloletou nepožadovala upraviť, pretože sa vedia dohodnúť.
3. Otec maloletej v konečnom návrhu nesúhlasil s výškou výživného požadovanou matkou. Jeho aktuálne pomery mu dovoľujú platiť sumu 100 EUR mesačne, a to od podania návrhu. Styk s maloletou nepožadoval upraviť.
4. Kolízny opatrovník navrhol určiť výživné na maloletú v sume 130 EUR mesačne.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa nasledujúcimi písomnosťami: návrh matky, rodný list dieťaťa, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o príjme pána Rajtára, potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa, prehľad výdavkov maloletej, výpis z účtu otca, doklady o zaplatení školného a ošatenia na mal, výdavky na bývanie na strane matky (hradí ich jej otec) a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Maloletá T. pochádza z mimomanželského vzťahu matky G. O. a otca M. T.. Doposiaľ nebol súdom upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletej nebývajú v spoločnej domácnosti. Matka býva spolu so svojím otcom a s maloletou dcérou v rodinnom dome vo vlastníctve matkinho otca. Matka maloletej je aktuálne nezamestnaná, poberá len prídavok na dieťa vo výške 24,34 EUR (do 12/19 - 23,68 EUR) mesačne. Výdavky na bývanie vo výške vyčíslenej matkou 250 EUR mesačne hradí otec matky. Matkin otec I. O. je zamestnaný s priemerným mesačným čistým príjmom 587,85 EUR. Maloletá T. navštevuje od 1.10.2018 Materskú školu Tesárske Mlyňany. Podľa potvrdenia o návšteve školy poplatky na školu pozostávajú zo stravného 1,33 EUR denne, 10 EUR mesačne za škôlku, poplatok ZRPŠ 15 EUR za rok, školské pomôcky- zošit 3 EUR na školský rok, čo činí v prepočte sumu cca. 40 EUR. Maloletá má okrem toho bežné výdavky na stravu, ktoré matka vyčíslila vo výške 80 EUR mesačne, ďalej výdavky na ošatenie, obuv, hygienu, hračky. Podľa vyjadrenia matky otec od novembra 2018 neprispel žiadnou sumou výživného s výnimkou jedných topánok.
7. Otec maloletej býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v rodinnom dome. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Otec je zamestnaný v spoločnosti PETROLSERVIS SK, spol. s.r.o. s priemerným mesačným príjmom za obdobie február 2018 - január 2019 vo výške 763,37 EUR. Rodičom prispieva na bývanie a stravu sumou 150 EUR mesačne. Okrem toho má mesačné výdavky na cestovné do práce 40 EUR, náklady na stravu v zamestnaní. Vo vzťahu k plneniu vyživovacie povinnosti na maloletú sa otec vyjadril, že od podania návrhu zaplatil v novembri 2018 a vo februári 2019 školné vo výške 7 EUR, stravu v škôlke za december a január, vo februári kúpil maloletej obuv a lieky. Uvedené výdavky zdokladoval bločkami a poštovým poukazom. Inak si doklady nenechával a v skutočnosti toho uhradil oveľa viac. Vo vzťahu s matkou to fungovalo tak, že robili spoločné nákupy a keď matka potrebovala ísť niekam s dieťaťom, on ich odviezol aj priviezol. Problém vidí v tom, že nemôže spolu s matkou dieťaťa aktuálne bývať v spoločnej domácnosti, ale inak s matkou plánuje spoločnú budúcnosť. Otec vo vzťahu k exekúcii , ktorá bola vedená pre dlh voči nebankovej spoločnosti vo výške vyše 5 000 EUR, uviedol, že dlh už uhradil a účet má odblokovaný. Z jeho strany nebolo možné počas priebehu exekúcie hradiť výživné, pretože mu exekútor strhol všetky peniaze mimo životného minima. Otec sa vyjadril, že matku o situácii upovedomil a žiadal ju, aby vydržala do skončenia exekúcie a výživné jej bude posielať. Podľa návrhu je schopný platiť 100 EUR mesačne a zameškané výživné je schopný splácať po 50 EUR mesačne.
8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
19. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zverenie maloletej dcéry Karin do jej osobnej starostlivosti bol podaný dôvodne. Rodičia aktuálne nežijú v spoločnej domácnosti a otcove vyjadrenia o plánovanej spoločnej budúcnosti s matkou nemožno vziať do úvah, pretože v čase rozhodovania súdu rodičia spolu nežijú. Je pravdou, že sa stretávajú a komunikujú spolu ohľadne maloletej, preto sa otec aj matka súhlasne zhodli na zverení maloletej dcéry do osobnej starostlivosti matke a úpravu styku nepožadovali upraviť, pretože sa vedia dohodnúť. Každý z nich však vyslovil inú predstavu o spôsobe plnenia vyživovacej povinnosti a výške výživného na maloletú. Súd považoval za dôvodné výšku výživného zo strany otca na maloletú Karin určiť v sume 125 EUR mesačne. Pri určení sumy výživného prihliadol súd na odôvodnené potreby maloletej, ktorá má štyri roky a v súčasnej dobe navštevuje materskú školu. Dieťa má bežné potreby ako sú strava, ošatenie, obuv, hygiena, voľnočasové aktivity. Maloletá nemá žiadne nadštandardné výdavky. Pri určení výživného súd prihliadol aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka maloletej je aktuálne nezamestnaná, poberá len prídavok na dieťa vo výške 24,34 EUR mesačne. Nemá žiadne výdavky na bývanie, pretože tie hradí v celom rozsahu otec matky. Nie je vedná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, zdravotné poistenie jej tiež v celom rozsahu hradí jej otec. Vzhľadom na to, že matka aktuálne nemá príjem, nemôže sa podieľať v potrebnom rozsahu na krytí potrieb maloletej. Svoju vyživovaciu povinnosť však čiastočne vyvažuje osobnou starostlivosťou o maloletú, čo nie je nezanedbateľné. Časť odôvodnených potrieb maloletej T. pokrýva aj štátna sociálna dávka prídavok na dieťa v sume 24,34 EUR, ktorý je určený na výživu a výchovu. Čo sa týka pomerov otca ten je riadne zamestnaný s príjmom priemerne v čistom 763,37 EUR. Z príjmu hradí 150 EUR mesačne rodičom ako príspevok na bývanie a stravu. Súd nemohol prihliadnuť na dôvod otca, pre ktorý neplatil na maloletú výživné, a to, že voči nemu bolo vedené exekučné konanie. Súd vychádza z potencionality príjmu, a otec bol schopný za obdobie posledných 12 mesiacov dosiahnuť vyššie uvedený príjem. Svojím zavineným konaním vzal na seba zrejme neprimerané riziko, čím došlo k exekúcii, ktorá následne ohrozila a znížila jeho príjem. Mimo mesačného príjmu otec nevlastní, presne tak ako matka, žiadny nehnuteľný majetok a ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Zo strany matky mal súd potvrdené, že si bude hľadať zamestnanie, pričom na jej strane neboli preukázané dôvody, ktoré by jej v tom objektívne bránili. Preto súd dospel k záveru, že otec je schopný vzhľadom na svoje možnosti, schopnosti a pomery plniť vyživovaciu povinnosť v sume 125 EUR mesačne. Po odpočítaní jeho výdavkov na bývanie v sume 150 EUR, sumy 40 EUR na cestovné, ktoré musí vynaložiť s dochádzaním do práce, stravu, mu zostáva čiastka, z ktorej je schopný plniť vyživovaciu povinnosť v sume 125 EUR mesačne, a to aj na základe toho, že exekučne vymáhaný dlh mu už navyše odpadol.
20. Súd prvej inštancie určil výživné vo výške 125 EUR s prihliadnutím aj na odôvodnené potreby dieťaťa, keď je predpoklad, že čím dieťa bude staršie, budú jeho odôvodnené potreby vyššie a v prípade, že by súd prvej inštancie určil výšku výživného v maximálne možnej výške bez zohľadnenia odôvodnených potrieb dieťaťa, nebolo by možné v budúcnosti (napr. o rok, keď pôjde do školy) v prípade zvýšenia odôvodnených potrieb dieťaťa pri nezmenenej výške príjmu otca uvažovať o zvýšení výživného, čo by bolo zrejme v rozpore so zákonnou úpravou. Súd prvej inštancie prihliadol aj na to, že otec sa s dieťaťom pravidelne stretáva, čím tiež prispieva k jeho výchove a zdravému rozvoju, a istým spôsobom sa podieľa i na jeho výžive.
21. Súd určil povinnosť platiť výživné od podania návrhu 15.11.2018. Za obdobie od 15.11.2018 do 31.3.2019 vznikla otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné v sume 566,66 EUR. Suma pozostáva z alikvotnej časti 66,66 EUR za obdobie 15.11.do 30.11.2018 a sumy 500 EUR (125 EUR za mesiace december 2018, január, február , marec 2019). Zročné výživného vo výške 566,66 EUR súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 EUR, a to s poukazom na § 232 ods. 4 CSP pod následkami straty výhody splátok.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.