Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoP-54-2021.pdf
PDF · 84.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/54/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci navrhovateľky - manželky: W. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX R., právne zastúpenej AK JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina a manžela: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X., XXX XX R., zastúpeného JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom G. Y. X, R., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode H. A., nar. XX.XX.XXXX a S. A., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 21P/243/2019-130 zo dňa 5. februára 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. v časti, v ktorej upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému H. A., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva, potvrdzuje.
Vo zvyšnej časti ponecháva rozsudok nedotknutý.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd manželstvo rozviedol (výrok I.). Maloleté deti zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky (výrok II.) s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (výrok III.). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumu 200,- eur mesačne a na výživu maloletej vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí (IV.). Styk otca s maloletými deťmi neupravil (výrok V.). Vo zvyšnej časti návrh manželky zamietol (VI.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok VII.). Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 23 ods. 1 - 3, § 24 ods. 1, 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, § 100 CMP. Manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko manželstvo je už len formálnym zväzkom. Manželstvo nie je schopné tvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, kde by bola riadne zabezpečená výchova maloletých detí, a preto mal za to, že rozvod manželstva nie je v rozpore ani so záujmom maloletých detí. Vykonaným dokazovaním zistil, že z manželstva pochádzajú maloleté deti H. A., nar. XX.XX.XXXX a S. A., nar. XX.XX.XXXX. V rodnom liste mal. S. je zapísaný ako otec O. A. (manžel matky), avšak matka aj otec pred súdom uviedli, že biologickým otcom maloletej S. je súčasný partner matky. S prihliadnutím na názorovú zhodu rodičov, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obom rodičom zostalo zachované právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otázku styku ponechal na vzájomnú dohodu rodičov, keďže ani jeden z rodičov nežiadal styk upraviť súdnym rozhodnutím. Pri rozhodovaní o výške výživného porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí. U maloletého H. ustálil
výšku výživného na 200,- eur. Maloletý H. je vo veku a v období aktívneho rastu, čo sa premieta najmä do výdavkov na oblečenie, obuv a stravu. Výdavky na obuv a oblečenie sú premenné a závislé od sezóny, naviac vzhľadom na fyzický rast je potrebná častejšia obmena. Rovnako tak výživa, jej zloženie sú pre dieťa v každom veku dôležité. Za odôvodnené potreby mal. H. súd považoval: strava 90,- eur, oblečenie 20,- eur, hygiena 10,- eur, voľný čas okolo 10,- eur mesačne. V prípade výživného na mal. S. prihliadol na to, že biologickým otcom je súčasný partner manželky, no keďže komplexne upravoval rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, výživné na maloletú určil v sume minimálneho výživného. Vzhľadom na aktuálne príjmy manželky a manžela je zrejmé, že príjem manžela v súčasnosti výrazne prevyšuje príjem manželky, ktorá je aktuálne na rodičovskom príspevku. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Podiel rodiča na výžive či nákladoch dieťaťa, ktorý sa osobne o dieťa nestará, je vyšší ako podiel rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a zabezpečovaním bytových potrieb detí, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadnuť priamo zo zákona a ktorá je postavená na roveň finančným plneniam. Otec pracuje od 11.11.2019 ako SZČO a žije spolu s partnerkou v byte, ktorý je v jeho vlastníctve. Mal za to, že keď otec pracuje v zahraničí na turnusy a v predmetnom byte sa nezdržiava počas celého mesiaca a v čase jeho neprítomnosti byt užíva partnerka, má sa z tohto titulu podieľať na nákladoch spoločnej domácnosti. Neprihliadol na také výdavky otca, ktoré nemožno označiť za nevyhnutné (mesačnú platbu vo výške 200,- eur, ktorú realizuje ako úhradu škody spôsobenej dopravnou nehodou). U otca, ktorý pracuje v zahraničí na turnusy, a ktorý následne styk s maloletým H. realizuje počas svojej prítomnosti na Slovensku, nemožno hovoriť o rovnomernej starostlivosti počas každého mesiaca z čoho vyplýva, že prevažne starostlivosť o deti zabezpečuje matka, s čím sú spojené zvýšené výdavky na strane matky, ktorú skutočnosť má kompenzovať i výška určeného výživného. S poukazom na príjem otca, ktorý v súčasnosti predstavuje okolo 2.000,- eur a výšku výživného určeného súdom v celkovej sume 230,- eur (200,- eur na mal. H. a minimálne výživné na mal. S.), otec po uhradení výživného, disponuje s finančnými prostriedkami, ktoré mu umožňujú vykryť jeho vlastné životné potreby. Mal za to, že určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí, výška a charakter výdavkov v danom prípade zodpovedá štandardu potrieb maloletých detí v rovnakom veku. Návrh matky na priznanie výživného na maloleté deti s účinnosťou od podania návrhu zamietol, nakoľko nebol oprávnený rozhodovať o výživnom spätne ku dňu podania návrhu. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP.
2) Proti tomuto rozsudku (v časti výroku IV., ktorým súd upravil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému H.) podal v zákonnej lehote odvolanie otec prostredníctvom právnej zástupkyne. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal o zmenu napadnutého rozhodnutia v časti určeného výživného na maloletého z 200,- eur mesačne na 150,- eur mesačne. Súdom ustálené výdavky na maloletého sú mesačne v sume 130,- eur, pričom matka z tejto sumy dokáže uhradiť všetky doterajšie výdavky spojené s výchovou a starostlivosťou. Navrhovaná výška výživného je primeraná jeho veku. Namietal, že súd nesprávne vyhodnotil priemerný čistý príjem otca, ktorý je omnoho nižší ako 2.000,- eur. Jeho priemerný príjem je 1.846 eur od ktorého je potrebné odpočítať jeho výdavky spojené s podnikaním. Výživné 200,- eur mesačne nezodpovedá potrebám maloletého ako ani jeho schopnostiam a možnostiam s prihliadnutím na to, že otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, ako aj prispieva na jeho výživu iným ako peňažným plnením, keď mu nakupuje oblečenia a hračky.
3) Kolízny opatrovník súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
4) Matka prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu otca uviedla, že ho považuje za nedôvodné a plne sa stotožnila s napadnutým rozhodnutím, ktoré žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vysporiadal sa so všetkými navrhovanými dôkazmi, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam a záverom.
5) Otec ani kolízny opatrovník sa k vyjadreniu matky nevyjadrili.
6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 65 až § 66 CMP a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku IV. v časti, v ktorej súd upravil vyživovaciu povinnosť
otca k maloletému H. A., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.
7) Z preskúmavaného rozhodnutia, ako aj spisového materiálu odvolací súd zistil, že predmetom konania bolo rozhodovanie o rozvode manželstva a zároveň v zmysle § 100 CMP rozhodovanie o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Podľa obsahu odvolania mal súd druhej inštancie posúdiť, či prvoinštančný súd riadnym spôsobom zistil skutočnosti rozhodné pre vydanie rozhodnutia o určení výšky výživného vo vzťahu k maloletému H., resp. či v tomto smere pochybil, ako to tvrdil odvolateľ. Otec namietal výšku výživného na maloletého a žiadal ho zmeniť z 200,- eur na 150,- eur.
8) V danej veci mal odvolací súd preukázané, že na čas po rozvode manželstva rodičov bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorej príjem tvorí rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Otec je živnostník, pracuje na turnusy v zahraničí, pričom podľa jeho vyjadrenia prednesenom pred súdom prvej inštancie na pojednávaní jeho priemerný mesačný príjem predstavuje od 2.000,- eur do 2.200,- eur.
9) Rozsah stanovenia vyživovacej povinnosti sa odvíja od odôvodnenosti potrieb, čo vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli splnené všetky základné potreby vo vzťahu k dieťaťu, ktoré je možno očakávať. Miera potrieb je rôzna, závisí od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, od výšky prípadných vlastných príjmov a podobne. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb, ale aj na ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
10) Čo sa týka primeranosti výšky výživného, odvolací súd sa zhodol so závermi súdu prvej inštancie, ktorý určil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého vo výške 200,- eur. Súd správne zohľadnil možnosti a schopnosti otca, ako aj možnosti a schopnosti matky, zohľadnil osobnú starostlivosť matky, ako aj prihliadol na možnosti otca podieľať sa na osobnej starostlivosti o maloletého (ktorá nie je pravidelná, resp. rovnomerná počas každého mesiaca), na jeho nevyhnutné výdavky a určil výživné v správnej miere, ktorá zodpovedá aj odôvodneným potrebám maloletého.
11) Ak otec v priebehu odvolacieho konania poukazoval na svoje výdavky spojené s podnikaním v zahraničí, v tomto smere nekonkretizoval sumu týchto výdavkov (a už vôbec nepredložil žiadne doklady preukazujúce ním tvrdené skutočnosti), a preto ani odvolaciemu súdu neprislúchalo vyhodnotiť vykonané dokazovanie inak, ako ho vyhodnotil súd prvej inštancie, ktorý vychádzal z otcových vyjadrení o jeho výdavkoch. Pokiaľ otec mal za to, že suma 200,- eur nezodpovedá potrebám maloletého, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že suma 130,- eur predstavuje všetky výdavky postačujúce na uspokojenie potrieb maloletého, je potrebné zdôrazniť, že zo súdom vykonaného dokazovania vyplynulo, že je v otcových schopnostiach a možnostiach podieľať sa nielen na uspokojení základných, ale aj na ďalších odôvodnených potrebách maloletého, ktoré sú prospešné pre jeho všestranný vývoj, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
12) Odvolací súd má za to, že z takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne a v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine rozhodol o výške výživného k maloletému, keď mal za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v určenej výške, s čím sa v celom rozsahu odvolací súd stotožnil a v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil s poukazom tiež na ust. § 387 ods. 2 CSP.
13) O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP a konštatoval, že žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov odvolacieho konania nemá.
14) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).