Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8P/342/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, v právnej veci navrhovateľa - manžela B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., I. XXXX/XX, zastúpeného advokátkou JUDr. Vladimírou Hrebíkovou, AK so sídlom Malacky, Duklianskych hrdinov č. 2946/6, proti manželke R. J., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, R., I. XXXX/XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom J., V., nar. XX.XX.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, Malacky, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo B. J., nar. XX.XX.XXXX v P. a R. J., rod. X., nar. XX.XX.XXXX v R., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v R., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, rozvádza. Na čas po právoplatnosti rozsudku v časti o rozvode manželstva rodičov súd zveruje maloleté deti V. J., nar. XX.XX.XXXX a B. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok v bežných veciach je oprávnený každý z rodičov samostatne. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej V. výživným v sume 60 Eur mesačne a na výživu maloletého B. výživným v sume 60 Eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode manželstva rodičov, ktoré výživné je povinná zasielať k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v roku od stredy od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod., kedy si obe maloleté deti v čase určenom pre začiatok stretnutia prevezme v mieste aktuálneho bydliska detí od otca, kde ich v čase určenom pre koniec stretnutia otcovi zase odovzdá. Otec je povinný obe maloleté deti na stretnutie s matkou pripraviť, pripravené jej ich odovzdať a umožniť jej tak riadny výkon práva matky na stretnutie s deťmi. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.11.2017 sa navrhovateľ - manžel domáhal rozvodu manželstva s manželkou a úpravy pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode. Žiadal, aby súd zveril maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal povinnosťou prespievať na výživu maloletých detí, ktorej výšku ponechal na uvážení súdu. Uviedol, že zo začiatku nemali vo vzťahu žiadne problémy, manželka sa starala o domácnosť a on finančne zabezpečoval rodinu. Manžel uviedol, že v roku 2002 po narodení maloletej Natálie, začala manželka udržiavať intímny pomer s iným mužom v trvaní pol roka. Manžel v zmysle svojho návrhu uviedol, že následne sa u manželky začali prejavovať psychické problémy, ktorých dôsledkom bola následná hospitalizácia v nemocnici s odporúčaním abstinencie. Manžel uviedol, že po prepustení matky z nemocnice, tá začala požívať alkoholické nápoje vo zvýšenej miere a zároveň užívala lieky od psychiatra a to aj napriek

odporúčaniam psychiatra, že kumulatívne požívanie predmetných liekov a alkoholických nápojov je nevhodné, nakoľko ide o silné lieky. Manžel uviedol, že manželka absolvovala krátke protialkoholické liečenie v Bratislave, avšak s neúspešným koncom. Po jeho skončení začala manželka, podľa vyjadrenia manžela, zo spoločnej domácnosti odnášať veci a vymieňala ich za cigarety. Manžel uviedol, že následne bola manželka cca 3,5 mesiaca hospitalizovaná na protialkoholickom liečení v nemocnici Philipa Pinela v Pezinku. Následne sa manželom v roku 2012 narodil maloletý Ľuboš, situácia sa podľa vyjadrenia manžela nachvíľu upokojila. Manžel uviedol, že situácia sa následne opätovne zhoršila, keď manželku opustil milenec, začala ešte viac piť a zhoršil sa jej psychický stav. Podľa tvrdení manžela sa situácia vyhrotila natoľko, že manželka zavolala v novembri 2017 do ich spoločného domu políciu, predstierala psychické zrútenie v dôsledku obáv a ohrozovania na živote zo strany manžela. Manžel uviedol, že bol následné vykázaný z domu po dobu 10 dní, stratil kontakt s deťmi, manželke posielal poštové poukážky, aby deťom mala za čo kupovať jedlo. Manžel vo svojom návrhu uviedol, že stratil citový vzťah k manželke a nemá záujem na ďalšom trvaní manželstva, ktoré je hlboko a trvale rozvrátené. Dňa 21.11.2017 právny zástupca manžela doručil tunajšiemu súdu doplnenie k návrhu na začatie konania, v ktorom žiadal zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí výživným na maloletú V. vo výške 110 Eur mesačne a na maloletého B. výživným vo výške 90 Eur mesačne. Zároveň uviedol, že manželke bola diagnostikovaná porucha psychiky a správania zapríčinená užitím alkoholu, syndróm závislostí, vrátane akútnej intoxikácie a bipolárna afektívna porucha - maniodepresia.

2. Manželka, ktorá návrh nepodala doručila tunajšiemu súdu správu zo dňa 12.03.2019 v zmysle ktorej uvádza, že súhlasí s rozvodom manželstva a navrhuje maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca. Manželka uviedla, že ohľadne výživného žiada, aby ju súd zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej V. mesačne vo výške 60 Eur a na výživu maloletého B. vo výške 60 Eur mesačne. Manželka vo svojom vyjadrení uviedla, že styk matky s maloletými deťmi žiada upraviť tak, že bude oprávnená stýkať sa s deťmi každý párny kalendárny týždeň v roku od stredy od 17,00 hod. do nedele 18,00 hod. Manželka v zmysle svojho vyjadrenia uviedla, že netrvá na jej osobnej účasti na pojednávaní a súhlasí s tým, aby sú rozhodol v jej neprítomnosti.

3. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletých detí uviedol, že súhlasí so zverením maloletých detí do starostlivosti otca, tak ako navrhli obaja rodičia maloletých detí. Kolízny opatrovník poukázal na skutočnosť, že otec maloletých detí sa o ne dlhodobo stará a starostlivosť zabezpečuje riadne, pričom matka má problémy s používaním alkoholických nápojov.

4. Na pojednávania vo veci sa matka nedostavovala, aj napriek riadne vykázaným predvolaniam. Avšak manželka bola vždy počas pojednávaní vo veci hospitalizovaná na psychiatrickej klinike v Univerzitnej nemocnici Bratislava- Staré Mesto, v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela Y. a v DFNSP Bratislava, Mickiewicsova ulica. Následne vo svojom vyjadrení zo dňa 12.03.2019 uviedla, že súhlasí, aby súd vo veci rozhodol na pojednávaní bez jej prítomnosti, na svojej osobnej účasti netrvala. Preto súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku konal a rozhodol v jeho neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov konania, oboznámil sa so sobášnym listom účastníkov, rodnými listami maloletých detí, potvrdením o dochádzke maloletých detí, prepúšťacou správou Univerzitnej nemocnice v Bratislave zo dňa 15.09.2011, prepúšťacou správou Pinelovej nemocnice v Pezinku zo dňa 22.02.2013,potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 03.11.2017, úradným záznamom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky zo dňa 15.01.2017, úradným záznamom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky zo dňa 15.05.2018, rozhodnutím Okresného úradu Malacky zo dňa 01.02.2018, úradným záznamom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky zo dňa 21.05.2018, potvrdením o hospitalizácii zo dňa 30.05.2018,správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky zo dňa 01.03.2018, správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky zo dňa 01.06.2018, úradným záznamom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky zo dňa 17.05.2018, správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky zo dňa 21.09.2018, odpoveďou Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pezinok zo dňa 05.11.2018, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu

a zistil, že účastníci uzavreli manželstvo 13.04.2002 v Malackách, u oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú maloletá Natália, nar. 22.07.2002 a maloletý Ľuboš, nar. 12.08.2015.

6. Súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo spočiatku usporiadané a harmonické. Postupom času sa citované väzby medzi účastníkmi narušili, ale manželia žijú stále v spoločnej domácnosti. Účastníci zhodne uviedli, že nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia z dôvodu trvalého rozvratu ich vzájomných vzťahov a žiadali, aby súd ich manželstvo rozviedol.

7. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

9. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa § 23 os. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

12. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

13. Súd konštatuje, že účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií - funkcie biologickej, výchovnej, funkcie vzájomnej pomoci a hospodárskej funkcie. Súd mal za preukázané, že manželstvo účastníkov si funkciu biologickú neplní - nevytvára prostredie vhodné na uspokojovanie citových a iných potrieb účastníkov, keď účastníci spolu síce žijú, avšak nežijú spolu ani intímne, neuspokojujú svoje emocionálne potreby, nie sú si vzájomne oporou. Účastníci si neposkytujú ani všestrannú vzájomnú pomoc, čím nie je naplnená ani ďalšia z funkcií manželstva. Naplnená nie je ani funkcia hospodárska, v zmysle ktorej sa manželia spoločne starajú o uspokojovanie potrieb rodiny.

14. Z uvedeného vyplýva, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom, nemajúcim obsah, ktorý pre fungujúce manželstvo predpokladá Zákon o rodine. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov je vážne a trvalo narušené a vzhľadom k doterajšiemu konaniu účastníkov nie je predpoklad, že by manželstvo začalo plniť svoje funkcie. Na základe týchto skutočností, ako aj na základe zhodného vyhlásenia oboch manželov, že nevidia priestor na obnovenie spolužitia, súd manželstvo účastníkov rozviedol a ako príčinu rozvratu manželských vzťahov ustálil rozdielnosť v názorovej a povahovej sfére medzi manželmi, ktorá spôsobila postupné odcudzenie sa medzi nimi a následne viedla k nevere zo strany manželky a psychickým poruchám manželky.

15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

20. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku dieťaťa.

21. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práv a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

25. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

26. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 30. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

31. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku ( ďalej len , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

32. Podľa § 217 ods. 2 CSP, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

33. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

34. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

35. O úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom súd rozhodol podľa ustanovenia § 24 ods. 1, 4,5 a § 25 ods. 2 Zákona o rodine, keď rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca a určil matke vyživovaciu povinnosť vo výške 60 Eur mesačne pre maloletú V. a vo výške 60 Eur mesačne pre maloletého B. a styk matky s deťmi upravil nasledovne - matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý párny kalendárny týždeň v roku od stredy od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod.

36. Súd prihliadal na citové väzby detí, stabilitu výchovného prostredia, ich vývojové potreby, pri súčasnom rešpektovaní práva detí na zachovanie rovnoprávneho a rovnocenného vzťahu k obom rodičom, ako aj na schopnosť rodičov sa na podstatných veciach ohľadne detí sa dohodnúť.

37. Súd konštatuje, že otec sa o maloleté deti riadne stará, zabezpečuje im zdravé rodinné prostredie, poskytuje sústavnú osobnú starostlivosť, preto súd rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, ktorý spôsobom svojho života dáva záruku, že osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletých detí. Súd súčasne konštatuje, že zverením detí do starostlivosti jedného z rodičov nie je dotknuté právo druhého z rodičov, teda všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom ostávajú zachované. Ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia len s osobnou starostlivosťou o maloleté deti.

38. Pri ustálení výšky výživného súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil osobnú starostlivosť otca o deti, vek detí, skutočnosť, že maloletá V. navštevuje druhý ročník strednej školy v P. a maloletý B. navštevuje materskú školu v R., ich zdravotný stav, vývojové potreby ako aj celkový vývoj životných nákladov.

39. Procesom dokazovania súd zistil, že matka bola v minulosti dlhodobo nezamestnaná, zabezpečovala starostlivosť o domácnosť. Od januára 2019 je zamestnaná v spoločnosti P., s.r.o., ako predavačka s priemerným mesačným príjmom cca 851 Eur brutto. Lustráciou v Sociálnej poisťovni ku dňu 01.04.2019 bolo zistené, že matka nepoberá nemocenské poistenie. Matka v súčasnosti ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

22. Otec maloletých detí je podnikateľ, spoločník v spoločnosti J., s.r.o., podniká v oblasti stavebníctva. Otec v súčasnosti ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

40. Maloletá V. navštevuje strednú školu odbor stavebno-geodetický v P., 2. ročník. Stravuje sa v škole s mesačným doplatkom cca 40 Eur a cestovné náklady sú vo výške cca 30 Eur. Maloletá V. je zdravá, nosí však zubný strojček.

41. Maloletý Ľuboš navštevuje materskú školu v R. na I. ulici, s mesačným doplatkom vrátane stravy cca 50-60 Eur. Maloletý B. je zdravý.

42. Po zhrnutí všetkých svojich úvah, posúdení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, má súd za to, že suma výživného vo výške vo výške 60 Eur mesačne pre maloletú V.

a vo výške 60 Eur mesačne pre maloletého B. je v záujme maloletých detí a vzhľadom k ich veku a vývojovým potrebám je primeraná.

43. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom predpoklady na priznanie náhrady trov konania v prejednávanej veci neboli splnené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 Civilného sporového poriadku. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti výroku o rozvode, oznámiť orgánu štátnej správy poverenému vedením matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.