Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/629/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: AMOS SK, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Michala 1, 920 Hlohovec, IČO: 36 809 136, právne zastúpený: Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., Námestie Matice slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Mesto Hlohovec, M.R. Štefánika 1, 920 01 Hlohovec, IČO: 00 312 509, právne zastúpený: JUDr. Lucia Jurgová advokátka, s.r.o., Slnečná 33, 044 24 Poproč, o zaplatenie 7.353,32 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.980 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.980 eur od 11.07.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 18 % z celkových trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2015 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 7.353,32 eur ako aj náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území I. druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, parcela registra „C“ (ďalej len „pozemok“), na ktorom sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného - miestna verejná asfaltová komunikácia, ktorá je využívaná prevažne obyvateľmi Mesta Hlohovec. Predmetná stavba výrazne zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu k pozemku, na ktorom je umiestnená a zásadným spôsobom obmedzuje až vylučuje žalobcu v jeho ďalšom využívaní. V zmysle článku 20 ods. 4 Ústavy SR zák. 460/1992 Zb. vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Obmedzením vlastníckeho práva žalobcu k pozemku, vznikol žalobcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie finančnej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. V zmysle súdnej praxe sa v prípadoch užívania nehnuteľností inou osobou ako vlastníkov resp. obmedzenia vlastníckeho práva vlastníkov nehnuteľností pri stanovení výšky finančnej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva vychádza z výšky nájomného dojednaného v nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a v čase k obdobnej nehnuteľnosti. Za účelom stanovenia výšky primeranej finančnej náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva vypracoval dňa 01.07.2015 znalec v odbore Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Ján Miklánek znalecký posudok č. 128/2015, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nájmu pozemku na sumu 2,046 Eur/m2/rok. Žalobca v snahe o vyriešenie vzniknutej situácie mimosúdnou cestou opakovane vyzval žalovaného na vysporiadanie vzájomných vlastníckych vzťahov. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k akceptácii návrhu žalobcu ani určeniu inej možnosti pre mimosúdnu dohodu, žalobca výzvou zo dňa 1.7.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie finančnej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva v lehote do 7 dní od jej doručenia. Žalobca sa domáha zaplatenia finančnej náhrady za obmedzenie jeho vlastníckeho práva v období od 16.6.2014 do 15.6.2015, pričom pri určení jej výšky vychádza zo znaleckého posudku. S poukazom na vyššie uvedené žalobca určil výšku finančnej náhrady na sumu 7.353,32 Eur t.j. 2,046 Eur/m2/rok x 3.594 m2. Žalovaný do podania žaloby dobrovoľne svoj dlh neuhradil, preto bol žalobca nútený podať predmetnú žalobu.

2. Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal dňa 5.2.2016 platobný rozkaz č.k. 36Cb/629/2015-36. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, platobný rozkaz bol zo zákona v zmysle v tej dobe účinného § 174 ods. 2 O.s.p. zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

3. Žalovaný v odpore zo dňa 26.2.2016 (č.l. 37 spisu) rozporoval najmä výšku žalobcom uplatneného nároku. Svoju obranu opieral o znalecký posudok č. 111/2015, ktorý vypracoval znalec IG. na základe požiadavky žalovaného, a ktorý určil výšku náhrady v sume 3.101,62 eur.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 18.5.2016 (č.l. 66 spisu) uviedol, že žalovaný vo svojom odpore rozporuje výšku žalobcom uplatneného nároku, pričom svoju argumentáciu opiera o znalecký posudok č. 111/2015, ktorý vypracoval znalec T. na základe požiadavky žalovaného. Žalobca sa zo závermi predmetného posudku nestotožňuje (čo obšírnejšie vo vyjadrení odôvodnil) a má za to, že výpočet výšky nájomného za účelom určenia výšky finančnej náhrady objektívne a spravodlivo stanovuje znalecký posudok č. 128/2015.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s listom vlastníctva č. XXXX, znaleckým posudkom č. 75/2018, výzvou zo dňa 1.7.2015, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

6. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že medzi stranami nie je sporné, že na pozemku vo vlastníctve žalobcu sa nachádza stavba a to miestna komunikácia vo vlastníctve žalovaného a na strane žalobcu vzniká nárok na náhradu za užívanie predmetného pozemku titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, pričom nárok je uplatňovaný za obdobie od 16.6.2014 do 15.6.2015. Vzhľadom na to, že žalovaný spochybnil výšku nároku, ktorý žalobca preukazoval ním predloženým znaleckým posudkom, tak žalobca navrhol, aby bol v tomto konaní pribratý do konania znalec, ktorý určí primeranú výšku nájomného vzťahujúci sa k predmetnému pozemku, ktorá bude zodpovedať výške bezdôvodného obohatenia za príslušné obdobie.

7. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že žalovaný súhlasí so žalobou iba čiastočne. Žalovaný nespochybňuje právny titul nároku uplatňovaného v konaní avšak spochybňuje a rozporuje žalobcom uplatnenú výšku finančnej náhrady s tým, že má za to že táto by mala byť uplatnená v nižšom rozsahu, ako to aj vyplýva z listinného dôkazu znaleckého posudku vypracovaného na žiadosť žalovaného.

8. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že je na ňom evidovaný žalobca ako vlastník nehnuteľnosti - parcely č. XXXX/X vo. výmere 3594 m2, zastavané plochy a nádvoria, nachádzajúcej sa v katastrálnom území I. 9. Z výzvy zo dňa 1.7.2015 (č.l. 26 spisu) súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy primeranej náhrady za užívanie predmetného pozemku v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Výzva bola doručená žalovanému dňa 3.7.2015.

10. Zo znaleckého posudku č. 75/2018 zo dňa 30.7.2018 (č.l. 169 spisu) vypracovaného znalcom IG. súd zistil, že všeobecná hodnota nájmu pozemku parc. č. XXXX/2, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 3594 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území I., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX za obdobie od 16.6.2014 do 15.6.2015 je 2.980 eur.

11. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

12. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Podľa č.l. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

15. Podľa § 185 ods. 1 súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

16. Podľa § 191 ods. 1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

18. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

19. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný bez právneho dôvodu užíval v rozhodnej dobe 16.6.2014 až 15.6.2015 pozemok parc. č. XXXX/2, zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 3594 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území I., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vo výlučnom vlastníctve žalobcu a to tým spôsobom, že na predmetnom pozemku sa nachádza stavba vo vlastníctve žalovaného - miestna verejná asfaltová komunikácia. Prijímanie plnenia zo strany žalovaného (užívanie nehnuteľnosti) je nutné posudzovať ako bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobcovi vydať, zaplatiť. Súd tak má za to, že žalovanému vznikla v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka povinnosť vrátiť žalobcovi prijaté plnenie za rozhodné obdobie titulom bezdôvodného obohatenia, majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný v rozhodnom období prijímal plnenie žalobcu v podobe užívania nehnuteľností (pozemku), tým a preto je povinný vrátiť peňažnú náhradu získaného prospechu vo výške rovnajúcej sa bežnej, obvyklej odplate. Z vykonaného dokazovania a to konkrétne zo znaleckého posudku č. 75/2018 vypracovaného v konaní znalcom Ing. E. má súd preukázané, že všeobecná hodnota nájmu pozemku parc. č. XXXX/2 (výška obvyklého, bežného plnenia za užívanie predmetnej nehnuteľnosti) za obdobie od 16.6.2014 do 15.6.2015 je 2.980 eur, ktorú je povinný žalovaný žalobcovi zaplatiť.

20. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis

22. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, vznikol mu súčasne nárok na zaplatenie príslušenstva, a to zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.980 eur odo dňa 11.7.2015 do zaplatenia (t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti nároku - neuhradenia istiny do 7 dní od doručenia výzvy žalovanému). Výška úrokov z omeškania ani doba počnúc od ktorej si ch žalobca uplatnil nebola zo strany žalovaného rozporovaná.

23. Podľa § 212 ods. 2 rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné, súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo dôvode.

24. Nakoľko sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia sumy 7.353,32 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania a súd mu priznal sumu nižšiu zodpovedajúcu vyššie uvedeným zákonným hľadiskám, súd v zmysle § 212 ods. 2 vo zvyšku (istina 4.373,32 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1,2 tak, že procesne čiastočne úspešnejšiemu žalovanému priznal nárok na pomernú časť náhrady trov konania vo výške 18 % z celkových trov s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Výška percentuálneho rozdielu v procesnej úspešnosti sporových strán predstavujúcej 18 %. Žalovaná suma spolu 7.353,32 eur = 100 %, žaloba dôvodná vo výške 2.980 eur = 41 %, nedôvodná žaloba vo výške 4.373,32 eur = 59 %, úspech žalobcu 41 %, úspech žalovaného vo veci tak je 59 %, rozdiel 59 % - 41 % = 18 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“