Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/67/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňa Mgr. Danka Majdáková, v spore žalobcu X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, XXX XX W. I. právne zastúpeného JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanej Slovenská republika, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci - zaplatenie 1 258,40 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 258,40 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 258,40 eur od 24.4.2017 do zaplatenia, to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1 258,40 eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne od 21.4.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, a to z titulu náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci. Podanú žalobu odôvodnil na skutkovom základe tým, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odboru kriminálnej polície Stará Ľubovňa, uznesením ČVS: ORP - 109/JP - SL - 2010 zo dňa 11.12.2013 bolo voči nemu vznesené obvinenie pre zločin podvodu podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 7.1.2014 sťažnosť., ktorá bola okresnou prokuratúrou zamietnutá. Dňa 22.4.2014 bola na neho podaná obžaloba pre zločin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/36/2014 zo dňa 5.12.2014 bol spod obžaloby oslobodený. Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 4To/6/2016 zo dňa zamietol odvolanie. Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/36/2014 zo dňa 5.12.2014 tak nadobudol právoplatnosť dňa 6.7.2016. Vznikla mu tak postupom orgánov verejnej moci škoda pozostávajúca z trov obhajoby vo výške 1 258,41 eur, ktoré uhradil dňa 14.12.2016. Listom zo dňa 16.2.2017 požiadal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci titulom náhrady trov obhajoby v trestnom konaní. Dňa 3.3.2017 mu bolo doručené oznámenie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 27.2.2017 pod č.k. 41746/2017/141 uviedlo, že príslušným na prerokovanie žiadosti podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.z. je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, keďže škoda nevznikla ani v dôsledku nezákonného rozhodnutia vydaného súdom a ani škodu v trestnom konaní nespôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru, keďže vo veci podal obžalobu. Rovnako postupovalo aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré v oznámení č.k. KM-OPS1-P-49/2017 zo dňa 6.3.32017 mu oznámilo, že odstupuje jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v oznámení č.k. VI/4 Gc 36/17/1000-9 zo dňa 3.4.2017 uviedla, že v čase, kedy bolo vznesené obvinenie na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že skutok sa stal a odlišné vyhodnotenie vykonaného dokazovania nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie. Vzhľadom na skutočnosť, že žiaden zo štátnych orgánov mu nechce jeho oprávnený nárok na náhradu škody nahradiť, musí si svoj nárok na náhradu škody uplatňovať súdnou cestou.

2. Dňa 7.3.2018 doručil súd zástupcovi žalovanej - Generálnej prokuratúre, so sídlom Štúrova 2, Bratislava do vlastných rúk žalobu a jej prílohy. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 19.3.2018, v ktorom vyjadrila nesúhlas s podanou žalobou, pričom nárok žalobcu neuznala v celom rozsahu a žalobu považovala za nedôvodnú. Poukázala na celkový priebeh trestného konania tak v rámci prípravného konania ako aj konania na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1T 36/2014. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená. bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Zákon neustanovuje vo vzťahu k uzneseniu o vznesení obvinenia, resp. uzneseniu o zamietnutí sťažnosti odchylnú právnu úpravu. Nemožno teda dospieť k záveru, že tieto uznesenia sú nezákonné, nakoľko nikdy neboli zmenené ani zrušené príslušným orgánom. Orgánom, ktorý by mohol označené uznesenia zrušiť, je len Generálny prokurátor Slovenskej republiky v zmysle § 363 a nasl. Trestného poriadku. Poukázala na podmienky, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné rozhodnut' o náhrade škody. Predovšetkým je to existencia nezákonného rozhodnutia, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Jednoznačná podmienka zákona nebola naplnená a súčasne v prípravnom konaní neboli využité možnosti vedúce ku prípadnému zrušeniu uznesenia prokurátora (resp. vyšetrovateľa), aj keď takýto postup umožňuje. Tvrdenie, že oslobodením obžalovaného sa konštatuje nezákonnosť rozhodnutia, nie je správne a nezodpovedá zákonu. Civilný súd nie je ani povolaný konštatovať zákonnosť, čí nezákonnosť rozhodnutí orgánov prípravného konania. Zákonodarca určil, že podmienkou pre uplatnenie náhrady škody je zrušenie alebo zmena rozhodnutia a to príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. V danej veci žiadne obdobné rozhodnutie vydané nebolo a preto nemožno dôjsť k záveru o nezákonnosti rozhodnutí vydaných v trestnom konaní, pretože takýto postup ide proti vôli zákonodarcu a súčasne popiera i logiku trestného konania. Skutočnosť, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby, automaticky nespôsobuje spätnú nezákonnosť rozhodnutí orgánov prípravného konania. V čase rozhodnutia existovala pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou, ktorá sa neskôr nepotvrdila. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia ESĽP vo veci Lavrechov proti Českej republike, Gladysheva proti Rusku. Trestné konanie má svoje štádia, ktoré sú kvalitatívne odlišné a súčasne z časti spravujú sa rôznymi pravidlami. Úlohou prípravného konania je vykonanie dokazovania, ktoré povedie k potvrdeniu alebo vyvráteniu pôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu. Pre uskutočnenie prípravného konania sa nevyžaduje istota o existencii skutku. Ani o osobe páchateľa, resp. o zavinení konkrétnej osoby. Rovnako sa môže meniť aj právna kvalifikácia skutku. Pre vznesenie obvinenia je potrebná vyššia miera pravdepodobnosti, nemôže sa vyžadovať úplná istota. Takisto je potrebné vychádzať aj z takého vnútorného presvedčenia orgánov činných v trestnom konaní založeného na starostlivom uvážení všetkých okolnosti prípadu. Ak existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si vzájomne odporujú, obžalobu prokurátor musí podať a tým umožniť uskutočnenie súdnej časti trestného konania. Pri existencii dvoch skupín dôkazov, ak sa nepodarí existujúce rozpory odstrániť ani dokazovaním na hlavnom pojednávaní súd musí postupovať podľa zásady in dubio pro reo. Bez uskutočnenia prípravného konania by nebolo možné uskutočniť ani súdne konane. Súd, ktorý prijal túto obžalobu nemusel vytyčovať hlavne pojednávanie. Mohol odmietnuť túto žalobu, resp. mohol trestné stíhanie zastaviť, ak preskúmal obžalobu a spis a zistil, že sa nejedná o trestnú činnosť, resp., že trestný čin nespáchal obžalovaný. Samotný fakt, že okresný súd pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že skutky nie sú trestným činom, neznamená nezákonnosť rozhodnutia, či už vyšetrovateľa, ako ani prokuratúry, ktorí výsledky vykonaného dokazovania hodnotili v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Odlišné hodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie, ktoré by zakladalo nárok na náhradu spôsobenej škody. Žalobcovi preto nevznikol nárok na náhradu škody. Priznanie uplatneného nároku na náhradu škody by bolo podľa nej v rozpore s dobrými mravmi ako súhrnom etických, všeobecne uznávaných a udržiavaných zásad. Taktiež namietala priznanie úrokov z omeškania a tiež rozsahu trov, ktoré uplatnil žalobca, ktoré mal vykonať jeho právny zástupca v rámci jeho zastupovania v trestnom konaní. Poukázala na to, že žalobcovi nie je možné priznať nárok na náhradu škody spočívajúcej v úhrade cestovného a náhradu za stratu času.

3. Žalobca v replike doručenom súdu dňa 5.6.2018 poukázal na skutočnosť, že sú splnené všetky tri základné kumulatívne podmienky na priznanie nároku na náhradu škody spočívajúce v existencii nezákonného rozhodnutia , vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Žalovaná sa dôsledne nezaoberala skutkovým stavom veci a napriek výsledku vyšetrovania a vykonaného dokazovania podala obžalobu na žalobcu. Nestotožnil sa s názorom žalovaného vo vyjadrení, že zo stany orgánov činných v trestnom konaní došlo k zákonnému postupu v rámci trestného konania. V trestnej veci, ktorá bola vedená proti žalobcovi od samého začiatku nebolo preukázané, že by sa dopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Teda dôvodom oslobodenia žalobcu spod obžaloby neboli tie skutkové okolnosti, ktoré sú opísané vo vyššie uvedenom rozhodnutí. V predmetnom konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca žiadnym spôsobom, nezapríčinil dôvod trestného stíhania, nebolo preukázané, že sa dopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu, čo odzrkadľuje i skutočnosť, že Okresný súd Stará Ľubovňa na hlavnom pojednávaní oslobodil žalobcu spod obžaloby a krajský súd toto rozhodnutie potvrdil. Táto skutočnosť sama o sebe odôvodňuje nezákonný a nesprávny postup zo strany žalovaného. Teda v danom prípade sa rozhodne nejedná o to, aby uplatnenie nároku na náhradu škody žalobcom bolo v rozpore s dobrými mravmi. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. V prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania, vznesením obžaloby a trestným konaním pred súdom, má oslobodzujúci rozsudok rovnaké dôsledky akozrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia voči žalobcovi, čím vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania, vznesenia obvinenia a podania obžaloby. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej stane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj nárok preto považoval za opodstatnený.

4. Žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 2.7.2018 poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenie a zotrvala na nich. Rovnako na pojednávaní dňa 14.2.2019 žalobca, ako aj žalovaná zotrvali na svojej právnej a skutkovej argumentácii v zmysle žaloby a písomných vyjadrení k podanej žalobe.

5. Na pojednávaní strany sporu zotrvali na svojich písomných podaniach.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, s obsahom pripojených kópií spisových materiálov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Stará Ľubovňa ČVS: ORP-109/JP-SL-2010 zo dňa 11.12.2013, bolo začaté proti žalobcovi trestné stíhanie za spolupáchateľstvo k zločinu podvodu podľa § 20 k § 221 ods. 3 písm. a/ Trestného zákona. Dňa 7.1.2014 podal žalobca proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa uznesením č.k. Pv 381/10/7710-64 zo dňa 30.1.2014 zamietol ako nedôvodnú. Následne prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa dňa 23.4.2014 podal na Okresný súd Stará Ľubovňa na žalobcu obžalobu dňa 4.8.2014. Žalobca udelil plnomocenstvo na zastupovanie v trestnom konaní JUDr. Gáborovi Szárazovi, advokátovi. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č.k. 1T/36/2014-520 zo dňa 5.12.2014, ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa 6.7.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/6/2016 zo dňa 6.7.2016, ktorým bolo odvolanie okresného prokurátora žamietnuté, obžalovaného - žalobcu podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože skutky nie sú trestným činom. Právny zástupca žalobcu faktúrou č. 160120 zo dňa 5.12.2016 vyúčtoval žalobcovi odmenu a náhrady za poskytnuté právne služby v trestnom konaní v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 1258,40 eur. Žalobca uhradil právnemu zástupcovi uvedenú sumu dňa 14.12.2016 na účet právneho zástupcu. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 16.2.2017 adresoval Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky ako aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvu

spravodlivosti slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bola doručená dňa 22.2.2017. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky zo dňa 31.03.2017 doručeným dňa 3.4.2017 adresovala právnemu zástupcovi žalobcu odpoveď s tým, že uplatnený nárok na náhradu škody nebude uspokojený. Predmetné oznámenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 10.4.2017.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

7. Pri posudzovaní podanej žaloby súd vychádzal z nasledovných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom od 1.1.2013.

8. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

9. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

10. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

11. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. f/, písm. m/ zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

12. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

13. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

14. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

15. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

18. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

19. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

20. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

21. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. 22. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

23. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

24. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.

25. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

26. Podľa § 12 ods. 3 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica a prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu.

27. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.

28. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času.

29. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

30. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. 31. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

35. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Právne posúdenie sporu:

36. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

37. Otázka, či štát zodpovedá za škodu aj v prípade, že došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, sa riešila už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, a to napr. aj

v rozsudku NS SR sp. zn. 3 Cdo 194/2010 z 30.3.2011: "V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých rozhodnutiach. Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Zákon zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a v konaní, v ktorom bolo trestné stíhanie zastavené. I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu bola odčinená ."

38. V súlade s ustálenou súdnou praxou štát zodpovedá za škodu spôsobenú uznesením o vznesení obvinenia, ktoré sa skončilo zastavením alebo oslobodením spod obžaloby. Ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa zákona č. 514/2003 Z. z. zásadne právo na náhradu škody vrátane náhrady nákladov na trovy obhajoby. Ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom sa v konaní o náhrade škody nevyžaduje rozhodnutie o nezákonnosti trestného stíhania, ale postačuje právoplatné rozhodnutie o zastavení trestného stíhania alebo právoplatný oslobodzujúci rozsudok z dôvodov podľa § 285 písm. a), b) alebo c) Trestného poriadku (ide o „kvázi-nezákonné“ rozhodnutie). Na takýto prípad je potrebné aplikovať právnu úpravu, ktorá je danému prípadu najbližšia, a to úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

39. Zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. Je teda možné súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že uznesenie o vznesení obvinenia nemožno automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Podobne možno prisvedčiť žalovanej, že trestné stíhanie vo veci sa vedie, keď je dané dôvodné podozrenie, že došlo ku spáchaniu trestného činu, ale ešte nie je možné určiť, ktorá osoba je z jeho spáchania podozrivá. Stačí iba určitá miera pravdepodobnosti, zákon nevyžaduje a ani nemôže vyžadovať úplnú istotu. Pre uskutočnenie prípravného konania sa nevyžaduje istota o existencii skutku, ani o osobe páchateľa, resp. o zavinení konkrétnej osoby. Rovnako sa môže meniť aj právna kvalifikácia skutku. Každý proti komu sa vedie trestné konanie sa považuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Ani pre podanie obžaloby zákon nevyžaduje absolútnu istotu o vine (takýto záver nakoniec môže urobiť jedine súd); teda v prípade ako tento, keď formálne boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty stíhaných trestných činov a konečné meritórne rozhodnutie sa opiera iba o materiálnu stránku veci - závažnosť konania, vznesenie obvinenia, zamietnutie sťažnosti proti vzneseniu obvinenia a podanie obžaloby nemožno považovať za pochybenie orgánov činných v trestnom konaní. Ako však už bolo uvedené vyššie, zákon č. 514/3003 Z. z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie či porušenie právnej povinnosti konkrétnym orgánom verejnej správy. Teda aj keď trestné stíhanie sa v čase, keď bolo vedené, javilo ako zákonné a dôvodné, v súlade s ustálenou judikatúrou ho vzhľadom na jeho konečný výsledok treba považovať za nezákonné (uplatňuje sa fikcia nezákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania) práve v dôsledku právoplatného oslobodzujúceho rozsudku.

40. Zodpovednosť štátu je (až na prípady hodné osobitného zreteľa) podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov, smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti. Teda jedným z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je preukázaná nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla ku vzniku škody. Podľa cit. § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. je možné nárok uplatniť iba ak bolo príslušné rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Zákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia nie je možné riešiť v konaní o náhrade škody, za ktorú má zodpovedať štát, ako predbežnú otázku. Uznesenie o vznesení obvinenia je predbežne vykonateľné, preto v súvislosti s ním

prichádza do úvahy použite výnimočného ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Súd na tomto mieste poukazuje aj na námietku žalovanej týkajúcu sa neuplatnenia postupu zo strany žalobcu v prípravnom konaní v zmysle § 363 a nasl. Trestného poriadku, na ktorú sa však tu nedá prihliadať. V tomto ustanovení je upravené zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní zo strany generálneho prokurátora, pričom však nejde o riadny opravný prostriedok, ale o mimoriadny opravný prostriedok, ktorý umožňuje generálnemu prokurátorovi napraviť nezákonnosť vo veciach v prípravnom konaní, v ktorom ešte nekonal súd. Teda, ako to bolo už uvedené, v prípade zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní generálnym prokurátorom ide o mimoriadny opravný prostriedok a nie o riadny opravný prostriedok tak, ako to predpokladá v § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., preto zo strany žalobcu nebolo potrebné pre priznanie nároku na náhradu škody uplatniť tento postup v prípravnom konaní.

41. V danom prípade bol žalobca v príslušnom trestnom konaní oslobodený spod obžaloby podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa dňa 23.4.2014 pod sp. zn. Pv 381/10/7710 Okresnému súdu Stará Ľubovňa, pričom je potrebné zdôrazniť, že žalobca v trestnom konaní podal riadne a včas sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, na základe ktorého bolo trestné konanie vedené voči nemu, ktorá sťažnosť ako riadny opravný prostriedok bola prokurátorom Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa zamietnutá a teda uznesenie o vznesení obvinenia nadobudlo právoplatnosť, avšak samotné oslobodenie žalobcu spod obžaloby podanej po skončení vyšetrovania skutku uvedeného v uznesení povereného príslušníka policajného zboru o vznesení obvinenia žalobcovi v trestnom konaní znamená v konečnom dôsledku zrušenie príslušných právoplatných uznesení povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odboru kriminálnej polície Stará Ľubovňa vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť. Inštitút nezákonnosti v tomto konaní teda súd neskúma v intenciách rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní a súdu v medziach ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku, ale v rozsahu ustanovenom zákonom č. 514/2003 Z.z., a to vychádzajúc zo zmyslu a účelu uvedeného zákona. Fundamentálnym predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú právoplatným nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci je podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. jeho zrušenie alebo zmena pre nezákonnosť príslušným orgánom, ak súčasne poškodený podal proti takémuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov a nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Pre správnu interpretáciu uvedeného ustanovenia v časti zrušenia, resp. zmeny, nezákonného rozhodnutia je potrebné splnenie tejto podmienky v tomto prípade vykladať extenzívne. Zmyslu a účelu tohto ustanovenia zodpovedá výklad, podľa ktorého, rovnaké dôsledky ako zrušenie, resp. zmena nezákonného rozhodnutia o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe, má tiež rozhodnutie o oslobodení spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. V uvedenom prípade právoplatnosťou oslobodzujúceho rozsudku trestné konanie skončilo, čo znamená, že v konaní pred súdom sa spáchanie trestného činu nepotvrdilo a zakladá to nezákonnosť rozhodnutí o vznesení obvinenia, ktorých dôsledkom následne bolo samotné podanie obžaloby. Danosť nezákonnosti rozhodnutia sa nemusí prejaviť na začiatku trestného stíhania, prípadne v čase podania obžaloby, ale môže byť zistená a konštatovaná až v konečnom rozhodnutí v konaní pred súdom, avšak ani uvedená skutočnosť štát nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá v dôsledku takéhoto zistenia (napr. oslobodzujúcim rozsudkom) dotknutému subjektu vznikla v podobe jeho nákladov a trov konania, a ktorá sa v takom prípade primárne odvíja od príslušného rozhodnutia, počnúc ktorým bolo trestné stíhanie vedené voči konkrétnej osobe, t.j. od uznesenia o vznesení obvinenia.

42. Súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona, keď základ návrhu považoval za daný tým, že žalobca bol spod obžaloby v zmysle § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodený, pretože skutok, pre ktorý bol žalobca ako obžalovaný stíhaný, nie je trestným činom. Žalobca preto má právo na náhradu škody (§ 5 ods. 1 zákona) z dôvodu, že bol spod obžaloby oslobodený, a za takúto škodu štát objektívne zodpovedá.

43. V danom prípade žalobcovi vznikla škoda v dôsledku uznesenia povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Stará Ľubovňa, ČVS: ORP-109/JP-SL-2010 zo dňa 11.12.2013, ako aj uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa sp. zn. Pv

381/10/7710 zo dňa 30.1.2014 o zamietnutí sťažnosti obvineného proti tomuto uzneseniu. Tieto dve uznesenia je potrebné posudzovať spoločne, ako jeden celok, keďže sťažnosť je opravným prostriedkom proti uzneseniu o vznesení obvinenia (§ 185 ods. 1 Trestného poriadku). Škoda ďalej navrhovateľovi vznikala aj v dôsledku podania obžaloby, čo je rozhodnutie prokurátora sui generis. Spôsobená škoda je v priamej príčinnej súvislosti so všetkými týmito rozhodnutiami, pretože k škode (spočívajúcej najmä v trovách obhajoby pri ďalších úkonoch trestného konania) by nebolo došlo, ak by nebolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia, ale ani vtedy, ak by uznesenie o vznesení obvinenia bolo na základe sťažnosti obvineného prokurátorom zrušené. Ak súdna prax, ako bolo uvedené vyššie, ustálila pre prípad oslobodenia spod obžaloby fikciu nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia (pritom, ako už tiež bolo uvedené vyššie, nejde o konštatovanie skutočnej nezákonnosti daných rozhodnutí od momentu ich vydania, ale o objektívnu zodpovednosť za ich vydanie, ak neskôr došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby). Keďže súd zistil nezákonnosť (vyslovenú implicitne oslobodzujúcim rozsudkom z dôvodu, že skutok nie je trestným činom) uznesenie o vznesení obvinenia v spojitosti s uznesením o zamietnutí sťažnosti obvineného (žalobcu) a s následným pokračovaním trestného stíhania voči žalobcovi, a súčasne súd zistil splnenie podmienky predbežného prerokovania nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. (pričom súčasne zistil totožnosť predbežne prerokovaného nároku s nárokom uplatneným v tomto súdnom konaní, aj totožnosť skutkového zdôvodnenia), treba od momentu právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku považovať vznesenie obvinenia a na jeho podklade vedené trestné stíhanie voči žalobcovi za nezákonné rozhodnutie, za ktoré štát zodpovedá podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

44. V súvislosti s trestným konaním, ktoré skončilo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/36/2014 zo dňa 5.12.2014 oslobodením žalobcu spod obžaloby v celom rozsahu, vznikla žalobcovi škoda pozostávajúca z trov konania, ktoré v danom prípade predstavujú trovy, ktoré musel uhradiť svojmu obhajcovi, ktorého si v danom konaní zvolil. Za túto škodu nepochybne v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá štát a tejto zodpovednosti, keďže vznik príslušných nákladov žalobcu v trestnom konaní bol podmienený jeho vedením voči žalobcovi na podklade rozhodnutí, ktoré vzhľadom na oslobodenie žalobcu spod podanej obžaloby treba považovať za nezákonné, sa štát nemôže zbaviť. Ak totiž v trestnom konaní fyzická osoba vynaložila náklady na trovy obhajoby smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na ňu ako obvineného, resp. obžalovaného (tu išlo o žalobcu) štát zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa § 1 písm. a/, § 3 ods. 1 písmeno a/ zák. č. 514/2003 Z.z., a to čo sa týka trov konania - trov obhajoby - bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil sám. Je ústavne zaručeným právom každého mať právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom ( SR, Čl. 47 ods. 2), a tiež v zmysle § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, pričom nie je rozhodujúce v ktorom štádiu trestného konania si obvinený obhajcu zvolí. 45. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmý vznik škody na strane žalobcu v súvislosti s jeho trestným stíhaním, ktoré bolo vedené voči nemu a skončené oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1T/36/2014, nezákonnosť rozhodnutia povereného príslušníka policajného zboru, na základe ktorého bolo toto trestné konanie voči žalobcovi vedené, ako aj príčinná súvislosť medzi uvedeným rozhodnutím povereného príslušníka policajného zboru a vznikom škody na strane žalobcu, pričom žalobca pred podaním žaloby splnil podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 a § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z., a je preukázané, že jeho nároky na náhradu škody doposiaľ neboli ani čiastočne uspokojené, preto sa so svojimi nárokmi oprávnene obrátil na súd.

46. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že štátnym orgánom oprávneným konať za Slovenskú republiku v prípade uplatneného nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ktorým je uznesenie o vznesení obvinenia vydané povereným príslušníkom policajného zboru, proti ktorému podanú sťažnosť prokurátor zamietol a podal obžalobu príslušnému súdu za situácie, že poškodený podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody štátnemu orgánu príslušnému podľa predpisov je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Prokurátor svojím aktívnym konaním, t. j. zamietnutím sťažnosti a podaním obžaloby, zachoval nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, hoci mu právny poriadok dáva oprávnenie konať aj inak, napr. zastaviť trestné stíhanie alebo postúpiť vec, preto právna úprava nezakotvuje v ustanovení§ 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z. ako kritérium na založenie oprávnenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky konať za štát v konaní o

náhradu škody skutočnosť, že prokurátor nezákonné rozhodnutie vydal, ale že škodu spôsobil v trestnom konaní. K spôsobeniu škody nedochádza vydaním nezákonného rozhodnutia, ale tým, že ho nevyužijúc svoju kompetenciu nezruší, trestné stíhanie obvineného nezastaví, nepostúpi vec, teda osvojí si závery nezákonného rozhodnutia a podá na základe nich obžalobu.

47. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu týkajúce sa nároku na náhradu škody, pristúpil súd následne k preskúmaniu oprávnenosti jednotlivých žalobcom uplatnených nárokov, predstavujúcich náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní mu vyúčtovaných jeho právnym zástupcom, čo do ich výšky, pričom dospel k záveru, že v tomto smere je podaná žaloba iba čiastočne dôvodná.

48. Náhrada škody v časti trov právneho zastúpenia žalobcu v trestnom konaní - t.j. trov jeho obhajoby advokátom - bola žalobcom požadovaná vo výške spolu 1 258,40 eur.

49. Náhradu škody súd priznal žalobcovi na základe vykonaného dokazovania v ním uplatňovanej výške 1 258,40 eur, v súlade s platnou a v čase jej poskytovania jednotlivých úkonov právnych služieb účinnou právnou úpravou tak, ako je to uvedené nižšie. Predmetné trovy konania boli žalobcovi jeho právnym zástupcom vyúčtované faktúrou č. 160120 zo dňa 5.12.2016, splatnou dňa 31.12.2016, pričom k jej úhrade došlo žalobcom dňa 14.12.2016. Súd tak mal preukázanú žalobcom uplatňovanú výšku náhrady škody.

50. Žalobca bol stíhaný pre zločin podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a),Trestného zákona, kde horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby bola 10 rokov. Na základe uvedeného základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavovala v zmysle § 1 ods. 4 a § 12 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. počas celej doby obhajoby 1/8 výpočtového základu, t.j.:

- pri úkonoch právnych služieb poskytnutých v roku 2014: 1/8 zo sumy 721,40 eur (výpočtový základ za rok 2010) - teda suma 90,17 eur;

- pri úkonoch právnych služieb poskytnutých v roku 2016: 1/8 zo sumy 763,- eur (výpočtový základ za rok 2012) - teda suma 95,37 eur; pričom počas celej doby obhajoby v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. platila úprava, že od klienta možno požadovať náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby.

51. Na základe uvedeného náhradu škody, ktorú bol žalobca oprávnený požadovať z titulu vyplatených odmien za jednotlivé úkony právnych služieb a súvisiacich náhrad obhajcu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej tiež len „cit. vyhlášky“, resp. „cit. vyhl.“) - tzv. režijný paušál (v ďalšom texte sú uvádzané odkazy ustanovenia § 14 cit. vyhl. /rešpektujúc príslušné prechodné ustanovenia cit. vyhl./ v znení platnom a účinnom v čase vykonania toho-ktorého úkonu právnej služby), pozostáva z: 1. odmena á 90,17 eur za úkon zo dňa 3.1.2014 prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl.) a náhrada podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 8,04 eur; 2. odmena á 45,09 eur za úkon zo dňa 7.1.2014 - sťažnosť (§ 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. b/ cit. vyhl.

- spoločný úkon) a náhrada v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 8,04 eur; 3. odmena á 180,34 eur (2x 90,17 eur) za úkon zo dňa 9.1.2014 - účasť pri vyšetrovacom úkone - výsluch obvineného Ján Neupauer - trvanie úkonu 09:00 hod. - 12:35 hod., (§ 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.) a náhrada podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 8,04 eur; 4. odmena á 45,09 eur za úkon zo dňa 4.2.2014 - účasť pri vyšetrovacom úkone - výsluch obvineného

- Jozef Ribovič - trvanie úkonu 13:00 hod. - 14:15 hod. (§ 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. - spoločný úkon) a náhrada podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 8,04 eur; 5. odmena á 90,17 eur za úkon zo dňa 4.2.2014 - účasť pri vyšetrovacom úkone - výsluch svedka poškodeného - Ing. Jozef Novák - trvanie úkonu 8:40 hod. - 9:50 hod. (§ 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. - spoločný úkon), účasť pri vyšetrovacom úkone - výsluch svedka poškodeného - Ing. Pavol Berta - trvanie úkonu 10:15 hod. - 11:45 hod. (§ 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. - spoločný úkon) a náhrada podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 8,04 eur; 6. odmena á 45,09 eur za úkon zo dňa 25.2.2014 - písomné podanie na iný orgán vo veci samej - návrh na vykonanie dôkazov (§ 13 ods. 2 a § 14 ods. 3 písm. c/ cit. vyhl. - spoločný úkon) a náhrada v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 8,04eur;

7. odmena á 45,09 eur za úkon z 2.4.2014 - oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania (preštudovanie vyšetrovacieho spisu) od 8:00 hod. - 9:00 hod. (§ 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. - spoločný úkon) a náhrada v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 8,04 eur; 8. odmena á 45,09 eur za úkon zo dňa 5.8.2014 - písomné podanie na iný orgán vo veci samej - návrh na vykonanie dôkazov (§ 13 ods. 2 a § 14 ods. 3 písm. c/ cit. vyhl. - spoločný úkon) a náhrada v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 8,04eur; 9. odmena á 135,27 eur (3x 45,09 eur) za úkon z 16.10.2014 - účasť na konaní pred súdom - hlavné pojednávanie OS Stará Ľubovňa - trvanie úkonu od 13:00 hod. - 20:45 hod. (§ 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. - spoločný úkon) a náhrada v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 8,04 eur; 10. odmena á 90,17 eur (2x 45,09 eur) za úkon z 5.12.2014 - účasť na konaní pred súdom - hlavné pojednávanie OS Stará Ľubovňa - trvanie úkonu od 8:30 hod. - 13:15 hod. (§ 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. - spoločný úkon) a náhrada v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 8,04 eur; 11. odmena á 47,68 eur za úkon zo dňa 4.3.2016 - písomné podanie na iný orgán vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu (§ 13 ods. 2 a § 14 ods. 3 písm. c/ cit. vyhl. - spoločný úkon) a náhrada v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 8,58 eur; 12. odmena á 47,68 eur za úkon zo dňa 6.7.2016 - účasť na konaní pred súdom - verejné zasadnutie KS Prešov - trvanie úkonu od 9:00 hod. - 9:50 hod. (§ 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl. - spoločný úkon) a náhrada v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 8,58 eur;

Spolu odmena za jednotlivé úkony právnych služieb (906,93 eur) a hotové výdavky (97,56 eur) vo výške 1004,49. DPH z odmeny za poskytnuté úkony právnych služieb a hotové výdavky 200,90. Spolu v sume 1 205,39 eur.

52. Žalobca okrem odmeny za jednotlivé úkony právnej služby bol povinný taktiež zaplatiť v súvislosti s jeho obhajobou obhajcovi aj preukázané cestovné výdavky podľa § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., teda v súvislosti s každou cestou jeho obhajcu na úkony mimo sídla obhajcu preukázané cestovné výdavky, a to s poukazom na § 73 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z. (a zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách) a náhradu za stratu času za čas strávený cestou do tohto miesta a späť vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

53. Súd priznal žalobcovi náhradu cestovných výdavkov súvisiace s cestou zo dňa 6.7.2016 -verejné zasadnutie na KS Prešov podľa § 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 665/2004 Z.z a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách vo výške 18,70 eur (vzdialenosť Prešov - Stará Ľubovňa a späť 130 km, cena PHM: 1,089 eur/l, spotreba 5,2 l/100 km, základná náhrada pre osobné cestné motorové vozidlá 0,183 eur/1 km + 20 % DPH - cestovné výdavky vo výške 37,38 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že tieto cestovné výdavky vznikli pri spoločnom úkone, keď okrem žalobcu bol tento úkon právnej služby poskytnutý aj druhému obžalovanému - Jozefovi Ribovičovi, patrila žalobcovi iba pomerná časť týchto výdavkov tak ako si to aj uplatnil v podanej žalobe.

54. Súd priznal ako náhradu škody v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. aj za náhradu za stratu času predstavujúca jednu šesťdesiatinu výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu v roku 2016 predstavovala sumu 14,30 eur. Na základe uvedeného je žalobca oprávnený požadovať od žalovanej ich náhradu v zmysle jeho vyčíslenia z titulu náhrady škody takto v súvislosti s cestou obhajcu dňa 6.7.2016 zo Starej Ľubovne do Prešova na verejné zasadnutie na krajskom súde a späť 14,30 eur za jednu polhodinu, t.j. spolu za 4 polhodiny spolu s DPH 61,08 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok na náhradu za stratu času vznikol pri spoločnom úkone, keď okrem žalobcu bol tento úkon právnej služby poskytnutý aj druhému obžalovanému - Jozefovi Ribovičovi, patrila žalobcovi iba pomerná časť tejto náhrady za stratu času tak ako si to aj uplatnil v podanej žalobe vo výške 34,32 eur.

55. Vo vzťahu k námietke žalovanej o rozsahu náhrady trov konania s poukazom na § 18 ods. ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. a skutočnosť, že žalobcovi nemožno priznať inú ako tarifnú odmenu v zmysle § 9 až § 14 citovanej vyhlášky, súd poukazuje na znenie tohto zákonného ustanovenia, kde sa vo vete prvej uvádza, že súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Z tohto ustanovenia je jednoznačne zrejmé, že žalobcovi ako nárok na náhradu škody možno priznať

jednak tarifnú odmenu v zmysle § 9 až § 14 citovanej vyhlášky, ale aj to, že iné náhrady, ktorých dôvodnosť bola preukázaná, nijako nie sú v tomto smere čo do povinnosti na ich náhradu z titulu náhrady škody vylúčené, a to ani náhrada za stratu času jeho obhajcovi. Zákon v tomto ustanovení jednoznačne hovorí, že trovy právneho zastúpenia zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie v podobe tarifnej odmeny. Toto ustanovenie precizuje, že výška náhrady škody ako odmena za poskytnuté úkony právnych služieb obhajcom sa určí ako tarifná odmena, nakoľko podľa cit. vyhlášky upravujúcej odmenu a náhrady advokátov za poskytovanie právnych služieb si klient a advokát môžu dojednať aj zmluvnú odmenu, teda nebude rozhodujúce, aký spôsob odmeny bol dohodnutý medzi právnym zástupcom a poškodeným, a teda ani akú čiastku poškodený v tejto súvislosti skutočne vynaložil. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, nárok na náhradu za stratu času vyplýva priamo zo zákona o advokácii. V zmysle tohto zákona advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Nárok na náhradu za stratu času je samostatným nárokom ako odmena advokáta, nie je jej súčasťou a je samostatne nárokovateľný a teda patrí aj do trov konania, na ktoré má právny zástupca nárok zo zákona a ktorý si môže u klienta uplatniť. Teda aj nárok na náhradu za stratu času patrí k účelne vynaloženým trovám konania pri obhajobe žalobcu v trestnom konaní.

56. Na základe vyššie uvedených skutočností tak náhrada škody z titulu trov právneho zastúpenia žalobcu v príslušnom trestnom konaní, na ktorú je potrebné žalovanú zaviazať, predstavuje spolu sumu 1 258,41 eur, po zaokruhlení 1 258,40 eur.

57. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností uložil súd vyššie uvedeným postupom žalovanej týmto rozsudkom povinnosť zaplatiť žalobcovi, z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s jeho trestným stíhaním, ktoré skončilo oslobodením žalobcu spod obžaloby, sumu 1 258,40 eur.

58. Čo sa týka úroku z omeškania zo sumy priznanej istiny, súd právo na zaplatenie uvedeného úroku z omeškania žalobcovi priznal odo dňa 21.4.2017 tak, ako to požadoval žalobca. Podmienkou žalovateľnosti v tomto konaní uplatnených nárokov je podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá bola na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky doručená dňa 22.2.2017. Podľa § 16 ods. 4 uvedeného zákona môže príslušný orgán uspokojiť nárok na náhradu škody do šiestich mesiacov od prijatia (t.j. jej doručenia) žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, resp. žalobca si môže uplatňovať úrok z omeškania v zmysle tohto zákonného ustanovenia najskôr dňom oznámenia, že príslušný orgán jeho nárok neuspokojí. Zo spisu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že dňa 10.4.2017 bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu oznámenia o neuspokojení nároku na náhradu škody. Žalovaná sa tak so splnením oprávnených nárokov žalobcu dostala do omeškania dňom tohto oznámenia, že tento nárok neuspokojí. Žalobca si však úrok z omeškania uplatnil odo dňa podania žaloby t.j. od 21.4.2017. Súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania do zaplatenia vo výške 5,00 % ročne od 21.4.2017, teda tak ako si to uplatnil žalobca, a to zo sumy 1 258,40 eur, na zaplatenie ktorej súd žalovanú z titulu náhrady škody týmto rozsudkom zaviazal.

59. Súd vzhľadom na žiadosť žalovanej s poukazom na § 232 ods. 3 C.s.p. určil lehotu na plnenie povinnosti z tohto rozsudku na 30 dní, keď žalovanou uvádzané dôvody spočívajúce v technickom zabezpečení plnenia uloženej povinnosti považoval za dostačujúce na jej predlženie. 60. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

62. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

63. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

64. Žalobca mal v konaní plný úspech, keďže súd žalobe v celosti vyhovel. Súd tak v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, ktorý je povinná zaplatiť žalovaná v rozsahu 100

%, pričom o výške náhrady trov konania v zmysle § 262, ods. 2 C.s.p. rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.