Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Pc-1-2019.pdf
PDF · 80.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8Pc/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Čadci sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci navrhovateľky L.. Q. B., B.. XX.X.XXXX, U. XX, XXX XX O. proti manželovi N.. P. B., B.. XX.X.XXXX, V. XXX, XXX XX O. v konaní o návrhu na rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania L.. Q. B., G.. G., B.. XX.X.XXXX a N.. P. B., B.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX P. C., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. vo zväzku X, ročník XXXX, strana X, poradové číslo X, r o z v á d z a.
II. Žiadny z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 7.1.2019 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo, ktoré uzavrela so svojim manželom dňa X.X.XXXX P. C.. Návrh odôvodnila tým, že od počiatku manželstva, do ktorého vystúpili po ročnej známosti, mali veľmi odlišné názory a nedorozumenia ohľadne vedenia domácnosti, výchovy jej dcéry z jej prvého manželstva, výchovy spoločného syna. Tieto nedorozumenia sa rokmi stupňovali. V roku 2006 podala navrhovateľka návrh na rozvod, ten časom stiahla, pretože stav po rozvode by bol manželovi vzhľadom k jeho pracovným záležitostiam na škodu. Od roku 2008 - 2010 žili oddelene, v tomto čase manžel zintenzívnil vzťah so synom, čo navrhovateľku priviedlo k presvedčeniu, že by sa pomery mohli urovnať. Požiadala ho, aby sa vrátil. Jeho návrat mal však za následok odchod jej dcéry, ktorá si s ním vôbec nerozumela. Na vzťahu navrhovateľky a jej manžela sa však nič nezmenilo, ešte viac sa odcudzili. Už niekoľko rokov nežijú spolu ani intímne. Ich manželstvo je len formálne. Z uvedených dôvodov zapríčinených jej manželom považuje manželstvo za vážne rozvrátené. Na pojednávaní skutkové tvrdenia doplnila. Uviedla, že hneď od začiatku mali samostatné účty, pred pár rokmi sa manžel síce snažil o zriadenie spoločného účtu, ale ona už nesúhlasila. Tiež uviedla, že sa s manželom zoznámila v situácii, keď jej zomrelo polročné dieťa, rozvádzala sa s prvým manželom, bola nešťastná. Manžel bol v tom čase podnikateľom, čo jej imponovalo. Hádali sa však už od začiatku, teda už aj pred uzavretím manželstva, pred ktorým už bola tehotná, pýtala sa ho aj na to, či si ju vôbec chce vziať. V roku 2006 podala návrh na rozvod z dôvodu, že mala priateľa a chcela sa odsťahovať, hľadala si prácu v zahraničí, kde chcela vziať i deti. V tom čase však mal manžel možnosť získať zamestnanie, v ktorom bolo podmienkou, aby nebol rozvedený, preto návrh na rozvod stiahla. Situácia je v súčasnosti v podstate rovnaká ako v roku 2006. Osoba, ktorú manžel označuje, je len mojim obchodným partnerom. V súčasnosti navrhovateľka nemá žiaden vzťah s iným mužom. Iný vzťah, okrem toho v roku 2006, počas tohto manželstva nemala. Ku dňu rozhodovania súdu s manželom žijú v spoločnej domácnosti, resp. bývajú spolu, intímne však nežijú spolu už možno 4 roky, nehospodária spolu. Nie je pravdou, že by sa manžel snažil o udržanie manželstva a podporoval ju, sú nefunkčnou, rozvrátenou rodinou a tak pôsobia aj navonok.
2.Manžel navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 13.3.2019, doručenom súdu dňa 14.3.2019, uviedol, že tvrdenia navrhovateľky sú skreslené, nezakladajú sa na pravde. V roku 2006 odišla pracovať do Rakúska, kde nadviazala vzťah s rozvedeným mužom. Podala návrh na rozvod a keďže počas konania tento muž zomrel, návrh na rozvod stiahla. V roku 2008 po nezhodách so svokrou, ho svokra vysťahovala z bytu, pričom navrhovateľka odmietla ísť s ním, oddelene žili necelý rok, počas neho sa však stretávali. Neskôr dokončili prestavbu domu, do ktorého sa, aj napriek jeho nesúhlasu, nasťahovala matka manželky, ktorá robila v ich manželskom spolužití rozbroje. Manžel navrhovateľky mal vždy záujem o udržanie manželstva, ale manželka nemala záujem, vyhľadávala a naďalej vyhľadáva nové vzťahy so ženatými i slobodnými mužmi, v čom ju podporuje aj jej matka. V súčasnosti má vzťah so ženatým 63 ročným mužom T. Ž., ktorý je otcom troch detí. S návrhom navrhovateľky súhlasí.
3. Na prejednanie veci súd naradil pojednávanie, na ktoré riadne predvolal oboch manželov. Manžel navrhovateľky sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil, z dôvodu dlhodobo plánovaného stretnutia v zahraničí, ktoré má význam pre jeho budúcnosť a na ktorom mu záleží. Požiadal súd, aby jeho manželstvo rozviedol v jeho neprítomnosti. Súd v danom prípade vec prejednal bez manžela navrhovateľky. Vykonal dokazovanie výsluchom prítomnej navrhovateľky a oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise: sobášnym listom a potvrdením T. O. o poslednom spoločnom pobyte. Zo sobášneho listu mal súd zistené, že manželstvo medzi účastníkmi konania bolo uzavreté dňa X.X.XXXX P. C., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. vo zväzku X, ročník XXXX, strana X, poradové číslo X, ku dňu rozhodovania súdu toto manželstvo trvá. Posledným spoločným bydliskom manželov bolo bydlisko na adrese U. XX, O..
4. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o rodine muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len "snúbenci"), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
5. V danom prípade bolo nesporne preukázané, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo nefunkčné, neplní svoje základné funkcie, a to funkciu biologickú, nakoľko manželia spolu dlhodobo, zhruba 4 roky, intímne nežijú (toto tvrdenie navrhovateľky jej manžel nevyvrátil) ani funkciu ekonomickú, keďže manželia spolu nesporne ani nehospodária (toto tvrdenia zostalo rovnako nesporované manželom navrhovateľky) a napokon ani funkciu výchovnú, keďže dieťa z neho pochádzajúce, je už plnoleté. Takéto manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Pokiaľ ide o príčinu rozvratu tohto manželstva, súd poukazujúc na nie úplne zhodné tvrdenia oboch manželov, ale tvrdenia zhodné čo do odlišnosti názorov na fungovanie manželstva, na základné otázky spolužitia, minimálne otázky týkajúcej sa spoločného bývania (ale i otázky rozdielnosti názorov na výchovu dieťaťa, čo manžel navrhovateľky nevyvrátil), rozdielnosť pováh a názorov, ktoré boli odlišné už pred uzavretím manželstva,
keď medzi manželmi boli nedorozumenia už predtým, než vstúpili do manželského zväzku (toto tvrdenie navrhovateľky jej manžel rovnako nesporoval). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam došlo medzi manželmi k postupnému vzájomnému citovému odcudzeniu, najmä zo strany navrhovateľky. Ako sekundárnu príčinu rozvratu manželstva súd vyhodnotil neveru navrhovateľky, ktorá bez ohľadu na to, či považovala manželstvo za funkčné alebo nie, porušila svoju zákonnú povinnosť byť verná svojmu manželovi. V tomto smere súd ustálil, že bolo nesporné, že počas manželstva mala vzťah s iným mužom (v roku 2006). Okolnosti, ktoré ju viedli k podaniu návrhu i k jeho späťvzatiu v tomto smere boli bez právneho významu (súd sa preto bližšie rozdielnymi tvrdeniami manželov nezaoberal, napokon, neprodukovali k nim žiadne konkrétne dôkazy, zostali len v rovine tvrdení: tvrdenie proti tvrdeniu).
6. O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v časti upravujúcej konanie o rozvod manželstva inak neustanovuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.
Navrhovateľka nie je oprávnená podať proti tomuto rozsudku odvolanie, pretože sa po jeho vyhlásení práva podať odvolanie výslovne vzdala.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.