Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/163/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Antóniou Ďuranovou, v právnej veci žalobcu: EcoPlan 8 s.r.o., so sídlom Lazovná 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 641 102, zastúpeného: TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, zastúpenému: CONSULTA v.o.s., so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, o určenie, že žalobca má nárok na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.03.2015 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že žalobca má v roku 2015 právo na poskytnutie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) a § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov na elektrinu vyrobenú v zariadení žalobcu, názov zdroja: T. I. D. O. G. X - I. X, nachádzajúceho sa v obci O. G., S. G., k. ú. O. G., na parcele č. G.- XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, a k. ú. D. S., parc. č. XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X V. XXX, s celkovým inštalovaným výkonom X,XXX O., a toto právo na kalendárny rok 2015 podľa § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov nezaniklo.

2. Na odôvodnenie podanej žaloby uviedol, že je výrobcom elektrickej energie, ktorú získava zo slnečnej energie prostredníctvom obnoviteľného zdroja energie, a to zariadenia „T. I. D. O. G. X - I. X“ s celkovým inštalovaným výkonom X,XXX O., ktorá bola uvedená do prevádzky v júni 2011. Predpokladané množstvo vyrobenej elektriny za kalendárny rok predstavuje XXX,XX O.. V tomto obnoviteľnom zdroji vyrába žalobca elektrickú energiu s právom na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o podpore). Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) rozhodnutím č. XXXX/XXXX/ E-P. zo dňa 17.10.2013 (Rozhodnutie) schválil žalobcovi právo na podporu na roky 2014 až 2026 a určil pevnú výšku ceny elektriny pre stanovenie doplatku v sume 382,61 €/MWh. Z tohto rozhodnutia vyplýva i predpokladané množstvo elektrickej energie, na ktoré sa uplatní doplatok, a to vo výške 1 045 MWh/rok, pri predpokladanej ročnej výrobe 1 054 MWh/rok a technologickej vlastnej spotrebe 9MWh/rok. Podpora podľa Zákona o podpore spočíva najmä v práve na odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy za cenu elektriny na straty, v práve na doplatok a v prevzatí zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Žalobca si pre poskytnutie podpory na rok 2015 splnil svoje oznamovacie povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Vo vzťahu k ÚRSO tak urobil prostredníctvom emailovej správy, v ktorej poslal požadovanú podpísanú tabuľku ORKA a tiež tým, že pred vydaním Rozhodnutia poskytol žalobca listiny, doklady a prílohy k žiadosti o jeho vydanie, a tiež tým, že žalobca sa nenachádza v zozname subjektov, ktoré by uvedenú povinnosť voči ÚRSO porušili. Voči žalovanému si žalobca splnil oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore tým, že dňa 27.05.2014 osobne doručil žalovanému oznámenie o uplatnení práva na podporu pre rok 2015 a ďalej tým, že listiny, doklady a údaje, ktoré žalobca poskytol ÚRSO pred vydaním Rozhodnutia, boli súčasťou príloh zmluvy o podpore na rok 2014 uzatvorenej so žalovaným dňa 04.02.2014 a tiež tým, že tieto boli obsiahnuté v Rozhodnutí. Napriek týmto skutočnostiam žalovaný žalobcovi listom zo dňa 17.12.2014 oznámil, že nemá nárok na podporu podľa Zákona o podpore z dôvodu, že porušil zákonom uložené povinnosti vyplývajúce z § 4 ods. 2, bez toho, aby ich konkretizoval. Žalobca poukázal na to, že zákon na splnenie oznamovacej povinnosti nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu. Hoci žalovaný nekonkretizoval, ktorú povinnosť mal žalobca porušiť, ide zrejme o porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Novelou Zákona o podpore č. 382/2014 Z. z., účinnou od 01.01.2014, bola do zákona doplnená sankcia straty práva na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) na obdobie nasledujúceho kalendárneho roka v prípade, ak si výrobca elektriny s právom na podporu nesplní povinnosti podľa § 4 ods. 2. Podľa žalobcu sa však táto sankcia nevzťahuje na zdroje, ktoré boli uvedené do prevádzky pred 01.01.2014, čo je aj prípad žalobcu, a to s poukazom na znenie § 18e Zákona o podpore. Sankcia straty podpory sa teda na žalobcu nevzťahuje, nakoľko ten uviedol obnoviteľný zdroj do prevádzky pred 01.01.2014 a podľa prechodných ustanovení Zákona o podpore sa podmienky pre týchto prevádzkovateľov ani po 01.01.2014 nemenia, teda ani nie je možné postihnúť ich sankciou popísanou v § 4 ods. 3 Zákona o podpore.

3. Na odôvodnenie existencie naliehavého právneho záujmu na určení žalobca uviedol, že je zrejmé, že žalovaný spochybnil jeho právo na podporu podľa Zákona o podpore, pričom podpora má byť žalobcovi poskytovaná práve prostredníctvom žalovaného. Zákon o podpore neurčuje orgán ani osobu, ktorá o existencii práva na podporu môže alebo má rozhodnúť, preto je touto osobou výhradne súd. Rozhodnutím o existencii práva na podporu môže byť do budúcnosti vyriešený právny základ na poskytovanie podpory prostredníctvom žalovaného. Bez takéhoto určenia je podnikanie žalobcu nemožné a jeho postavenie sa stáva neisté v tom, či nárok na podporu má. Bez rozhodnutia súdu o navrhovanej otázke nie je možné dať spoľahlivú odpoveď na uvedený problém. Keďže žalobca má za to, že nárok na podporu má aj v roku 2015, avšak žalovaný to spochybňuje, je potrebné, aby o tejto otázke rozhodol súd.

4. Spolu s podanou žalobou predložil žalobca tieto listinné dôkazné prostriedky:

- zoznam výrobcov elektriny, ktorí si splnili, prípadne nesplnili povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore

- rozhodnutie ÚRSO č. XXXX/XXXX/E-P. zo dňa 17.10.2013, ktorým ÚRSO žalobcovi schválil na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 €/MWh

- potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie vydané ÚRSO dňa 30.12.2011

- výpis z LV č. XXX pre okres S. G., obec O. G. a k. ú. O. G.

- oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015 opatrené podacou pečiatkou žalovaného s dátumom 27.05.2014

- oznámenie zo dňa 26.11.2014 o splnení povinnosti výrobcu podľa Zákona o podpore

- stanovisko žalobcu adresované žalovanému k oznámeniu o vylúčení možnosti zaradenia zdroja do systému podpory pre kalendárny rok 2015 a žiadosť o prehodnotenie záverov

- list žalovaného adresovaný žalobcovi zo dňa 17.12.2014, v ktorom mu oznámil, že jeho zariadenie na výrobu elektriny stratilo právo na uplatnenie podpory pre kalendárny rok 2015 z dôvodu nesplnenia povinností výrobcu elektriny ustanovených v § 4 Zákona o podpore a zároveň obsahujúci odporúčanie, aby si žalobca v prípade prevádzkovania zariadenia od 01.01.2015 zabezpečil odber vyrobenej elektriny formou zmluvy o dodávke elektriny

- list žalovaného zo dňa 26.01.2015, v ktorom sa uvádza, že kópia podania, ktoré žalobca predložil, je opatrená pečiatkou, ktorá má znaky prezenčnej pečiatky žalovaného, avšak v evidencii došlej pošty žalovaný toto podanie neeviduje

- žiadosť žalobcu zo dňa 10.02.2015 o úhradu protihodnoty doplatku v rozsahu elektriny vyrobenej v jeho zariadení v mesiaci január 2015

- žiadosť o uzatvorenie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a zmluvy o doplatku zo dňa 06.01.2015

- faktúra č. XXXX vystavená žalobcom na sumu 9 099,71 €

- zmluva o výkupe elektriny na krytie strát č. XXX/XXXX

- zmluva o doplatku č. XXX/XXXX/D

- návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie pre roky 2014 až 2026 (podľa dĺžky podpory) s prílohou

- plán dodávky na doplatok a straty v roku 2014

- zmluva o splátkovom úvere č. XXX/XXXX.

5. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril čiastočne v podaní zo dňa 07.04.2015, ktorým sa vyjadril k návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý bol zamietnutý, a taktiež samostatným podaním zo dňa 21.07.2015.

6. V podaní zo dňa 07.04.2015 žalovaný uviedol, že na základe Zákona o podpore mu bola určená povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov formou doplatku a výkupu elektriny na straty. Na to, aby mal žalovaný finančné zdroje na poskytnutie podpory pre výrobcov elektriny určil ÚRSO osobitnú tarifu (nový poplatok) - tarifa za prevádzkovanie systému (TPS). Žalovaný účtuje odberateľom pripojeným k distribučnej sústave popri distribučných poplatkoch aj TPS, ktorú určuje ÚRSO na kalendárny rok ako pevnú cenu v závislosti od toho koľko výrobcov elektriny a v akom rozsahu si bude uplatňovať nárok na podporu. Pre správne určenie TPS, a teda vytvorenie dostatočných finančných zdrojov pre žalovaného na poskytnutie podpory výrobcom elektriny, je potrebná a nevyhnutná súčinnosť zo strany výrobcov elektriny spočívajúca v plnení oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Teda žalovaný účtovaním TPS vyzbiera od odberateľov finančné prostriedky, ktoré následne uhradí výrobcom elektriny z titulu poskytnutia podpory. Poskytovanie podpory vo forme doplatku znamená, že za všetku elektrinu, ktorú výrobca s právom na podporu vyrobí, mu prináleží platba vo forme doplatku. Podpora vo forme výkupu elektriny na straty spočíva v tom, že za elektrinu, ktorú výrobca reálne dodá žalovanému do distribučnej sústavy, mu prináleží pevná cena, ktorú určí svojím rozhodnutím ÚRSO. Táto pevná cena elektriny na straty je v súčasnosti vyššia ako trhová cena. ÚRSO dňa 27.07.2014 zverejnilo na svojom webovom sídle informáciu pre výrobcov elektriny, kde poukázalo na povinnosť výrobcov podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore. Každý výrobca bol teda nad rámec zákona informovaný o tom, že si má splniť svoju oznamovaciu povinnosť voči ÚRSO aj voči žalovanému. ÚRSO dňa 09.02.2015 zverejnilo na svojom webovom sídle zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosť podľa § 4 Zákona o podpore. Títo výrobcovia elektriny nemajú nárok na doplatok a odber elektriny za cenu na straty na rok 2015. Žalobca si nesplnil svoju notifikačnú povinnosť, preto bol žalovaný nielen oprávnený, ale dokonca povinný postupovať podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore, podľa ktorého žalobca stratil právo podľa § 4 ods. 1 písm. b) a písm. c) Zákona o podpore na nasledujúci kalendárny rok, t. j. na rok 2015. K podaniu žalovaný pripojil zoznam výrobcov elektriny, ktorí si splnili/nesplnili povinnosť podľa § 4 Zákona o podpore a vyjadrenie spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. zo dňa 17.02.2015 adresované žalovanému, v ktorom deklaruje, že je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory, uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení.

7. Vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 21.07.2015 žalovaný ďalej uviedol, že neeviduje podanie žalobcu, ktoré mu malo byť doručené dňa 27.05.2014, ktorým si mal žalobca splniť svoju notifikačnú povinnosť. V zmysle interných opatrení žalovaného, pri každom doručenom dokumente sa listina opatrí pečiatkou žalovaného s vyznačením čísla záznamu, ktorý pri preberaní pošty zamestnanec podateľne zaeviduje do elektronického systému pošty. Každá listina je tak označená svojím číslom a je vedená v elektronickej evidencii pošty a možno ju hneď identifikovať. Podanie žalobcu žalovaný v evidenčných systémoch neeviduje, čo preukazuje aj tá skutočnosť, že údaj na pečiatke žalovaného neobsahuje povinné číslo záznamu. Pečiatku s identifikačnými údajmi žalovaného je možné vyrobiť akoukoľvek osobou. Došlé podanie teda žalovaný neeviduje a žalobca stratil právo na podporu na kalendárny rok 2015. Podľa žalovaného neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že svoju notifikačnú povinnosť si splnil tým, že požadované listiny boli súčasťou príloh zmluvy o podpore na rok 2014, uzatvorenej so žalovaným dňa 04.02.2014, a že tieto boli obsiahnuté v Rozhodnutí ÚRSO. Týmto nebola v žiadnom prípade splnená notifikačná povinnosť. Cenové rozhodnutie ÚRSO je cenovým konaním medzi žalobcom a ÚRSO-m a žalovaný v tomto konaní vôbec nevystupuje a toto Rozhodnutie si nemožno zamieňať s oznamovacou povinnosťou podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Tvrdenie žalobcu, že predpokladané množstvo vyrobenej elektriny vyplýva aj z iných písomností, t. j. z príloh k zmluve o podpore na rok 2014, považuje žalovaný za účelové. Podľa žalovaného takto nemožno obísť zákonnú povinnosť uloženú žalobcovi v § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. K tvrdeniu žalobcu, že sankčný mechanizmus osobitnej oznamovacej povinnosti zavedený novelou ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore sa na neho s poukazom na § 18e Zákona o podpore nevzťahuje, žalovaný uviedol, že novelou Zákona o podpore, ktorá nadobudla účinnosť 01.01.2014, sa do zákona zaviedlo, že v prípade nesplnenia povinnosti výrobcu elektriny si tento nemôže uplatniť právo na podporu na nasledujúci kalendárny rok. Ustanovenie §-u 18e ods. 1 Zákona o podpore hovorí o podmienkach podpory výroby elektriny, ktoré upravuje § 3 Zákona o podpore. Naproti tomu § 4 Zákona o podpore upravuje práva a povinnosti výrobcu elektriny. Podľa žalovaného teda § 4 Zákona o podpore, obsahujúci notifikačnú povinnosť výrobcu elektriny a sankčný následok jej nesplnenia, nemožno zahrnúť pod podmienky podpory upravené v § 3 a v § 3a Zákona o podpore. Teda na notifikačnú povinnosť, ktorá nie je podmienkou podpory, ale povinnosťou výrobcu elektriny, sa nemôže vzťahovať prechodné ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle, aby sa notifikačná povinnosť a sankčný následok jej nesplnenia vzťahoval len na výrobcov elektriny, ktorých výrobné zariadenie bolo uvedené do prevádzky po 01.01.2014, obsahovalo by ustanovenie § 18e Zákona o podpore aj skutočnosť, že práva a povinnosti výrobcu elektriny (a nielen podmienky podpory), ktorých výrobné zariadenie bolo uvedené do prevádzky pred 01.01.2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Toto by však podľa žalovaného nedávalo logiku, nakoľko prevažná väčšina výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov uviedla svoje výrobné zariadenie do prevádzky pred 01.01.2014 a účelom novely bol prinútiť výrobcov elektriny, aby si svoju oznamovaciu povinnosť splnili včas, nakoľko toto bolo v minulosti z ich strany často krát porušované. Žalovaný k vyjadreniu predložil totožné listiny ako k prvému vyjadreniu.

8. Uznesením č. k. 19Cb/163/2015 - 117 zo dňa 23.06.2016 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 50/2015. Po rozhodnutí Ústavného súdu SR vo veci nálezom zo dňa 22.03.2017 súd v konaní pokračoval.

9. Na pojednávaní strany sporu zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. Žalobca navrhol ako dôkaz vykonať výsluch konateľa žalobcu, ktorý mal do podateľne žalovaného doručiť dňa 27.05.2014 podanie, ktorým si žalobca uplatnil nárok na podporu. Žalovaný založil do spisu zoznam došlej pošty žalovaného zo dňa 27.05.2014, opravné uznesenie opatrené podacou pečiatkou žalovaného zo dňa 26.05.2014 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/50/2018.

10. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

13. Podanou žalobou sa žalobca domáha určenia, že v roku 2015 má právo na poskytnutie podpory podľa príslušných ustanovení Zákona o podpore a že toto právo mu na kalendárny rok 2015 nezaniklo. Medzi stranami sporu je sporná skutočnosť, či si žalobca ako výrobca elektriny s právom na podporu splnil voči žalovanému ako prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Žalobca tvrdil, že si uvedenú povinnosť splnil jednak samostatným podaním doručeným do podateľne žalovaného dňa 27.05.2014 a taktiež, že splnenie tejto povinnosti vyplýva z iných listín, a to konkrétne z údajov obsiahnutých v Rozhodnutí ÚRSO a z listín, dokladov a údajov, ktoré tvorili súčasť príloh k zmluve o podpore na rok 2014. Žalobca taktiež argumentoval, že sankcia v podobe straty nároku na podporu sa s poukazom na § 18e ods. 1 Zákona o podpore na neho nevzťahuje.

14. Vychádzajúc z petitu podanej žaloby súd konštatuje, že ide o určovaciu žalobu. Žaloba bola podaná za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Ten v § 80 písm. c), rovnako ako aktuálne účinný v § 137 písm. c), pripúšťal žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie je za predpokladu preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) nie je potrebné preukazovať iba v prípade, ak tento vyplýva z osobitného predpisu. V prejednávanej veci nejde o takýto prípad. Preto žalobca musí tvrdiť i preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Existenciu naliehavého právneho záujmu súd skúma primárne. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa ňou vytvára pevný základ pre strany sporu a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám na plnenie. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí žalobca preukázať nielen ku dňu začatia konania, ale aj k momentu meritórneho rozhodnutia vo veci. Akonáhle došlo k dokonaniu porušenia subjektívneho práva, možno žalovať priamo na plnenie, resp. reparáciu škodlivých právnych následkov iným prostriedkom obrany. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/16/2009 zo dňa 26.11.2009, ktorého právne závery možno aplikovať aj v pomeroch CSP: „... podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý vzťah alebo právo tu je alebo nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať iba vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez takéhoto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať o splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 80 písm. b/ O.s.p.), nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c/ O.s.p. význam.“

15. Žalobca v žalobe ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu uviedol, že rozhodnutím o existencii práva môže byť do budúcnosti vyriešený právny základ na poskytovanie podpory prostredníctvom žalovaného. Bez takéhoto určenia je podnikanie žalobcu nemožné a jeho postavenie sa stáva neisté v tom či nárok na podporu má. Bez rozhodnutia súdu o navrhovanej otázke nie je možné dať spoľahlivú odpoveď na uvedený problém, keďže žalobca má za to, že nárok na podporu má aj v roku 2015, avšak žalovaný to spochybňuje.

16. Ako bolo uvedené, žalobca sa domáha určenia, že v roku 2015 má právo na poskytnutie podpory a že toto právo mu nezaniklo. K porušeniu tvrdeného práva žalobcu teda došlo v roku 2015. Ku dňu meritórneho rozhodnutia súdu, t.j. ku dňu 15.03.2019, už na strane žalobcu neexistuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko žalobca môže dosiahnuť reparáciu škodlivých následkov neoprávneného neposkytnutia podpory zo strany žalovaného v roku 2015 prostredníctvom žaloby na plnenie. Podaná žaloba tak v čase meritórneho rozhodnutia súdu už nemôže naplniť svoju preventívnu funkciu. Súd taktiež poukazuje na to, že ak žalobca v žalobe tvrdí, že rozhodnutím o existencii práva môže byť do budúcnosti vyriešený právny základ na poskytovanie podpory prostredníctvom žalovaného, tak pretože by sa výrok rozsudku týkal existencie nároku na podporu iba na rok 2015, nebol by rozhodnutím súdu právny základ na poskytovanie podpory prostredníctvom žalovaného vyriešený. V súvislosti s potrebou súdu skúmať naliehavý právny záujem ako primárnu podmienku úspešnosti žaloby poukazuje súd na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 06.10.2017 sp. zn. II. ÚS 590/2017, podľa ktorého: „Ak všeobecné súdy postupuje tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania“. Súd taktiež poukazuje uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 11/2008 zo dňa 30. júna 2009, aplikovateľné aj v podmienkach CSP, podľa ktorého: „Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke.“

17. Nakoľko súd nemal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení, podanú žalobu zamietol a po vecnej stránke ju už neskúmal. Z uvedeného dôvodu zamietol aj návrh žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom konateľa žalobcu.

18. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu t. j. 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).