Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_22Ek-1278-2018.pdf
PDF · 96.85 KB
No categories available
22Ek/1278/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci mal. oprávneného 1: I.. N. B., nar. XX.X.XXXX, trvalé bydlisko G. XXX/X, XXXXX, T., mal. oprávneného 2: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko G. XXX/X, XXXXX, T. a mal. oprávneného 3: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko Sitnianska 674/2, 94901, Nitra v zákonnom zastúpení: matka mal. oprávnených: J. W., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko G. XXX/X, XXXXX, T. proti povinnému: D.k, nar. XX.X.XXXX, t. č. H., zast.: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát so sídlom Školská 3 949 01 Nitra, o vymoženie zameškaného výživného vo výške 14520 Eur a bežného výživného vo výške 220 Eur mesačne od 01.09.2018 a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Stanislav Polák so sídlom Moyzesova 5, 94901 Nitra, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I.Súd exekúciu v časti zameškaného výživného vo výške 14520 Eur ako aj v časti bežného výživného vo výške 220 Eur mesačne od 01.09.2018 podľa § 61k ods. 1 písm. d) zastavuje.
II. Súd matke maloletých oprávnených u k l a d á povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet exekútora Č.. G., D. XXXXX D. D. H. C. H. G., Z..G...
III. Súd matke maloletých oprávnených u k l a d á povinnosť nahradiť povinnému trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 161,67 Eur.
IV. Súd matke maloletých oprávnených nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Matka mal. oprávnených sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom súdneho exekútora dňa 02.09.2018 22:34:44 domáhala od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 14 520 Eur od 01.02.2013 do 31.08.2018 na troch mal. oprávnených na základe exekučného titulu - rozsudku sp. zn. 13P/377/2012 zo dňa 24.01.2013, ktorý vydal Okresný súd Nitra. Poverením zo dňa 11.09.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 247EX 234/18. V danej veci exekučné konanie začalo dňom 02.09.2018, samotná exekúcia začala dňom doručenia poverenia exekučného súdu súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi dňa 11.09.2018.
2. Povinný prevzal upovedomenie súdneho exekútora o začatí exekúcie dňa 15.10.2018 a následne podal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie dňa 29.10.2018, t. j. v zákonnej 15-dňovej lehote podľa 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh povinného mal odkladný účinok na priebeh exekúcie. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil ustanovením § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, podľa ktorého po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, taktiež podľa ustanovenia 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku má povinný za to, že exekučný titul bol s prihliadnutím na skutočnosti vyvolané hmotným právom vo svojej podstate zrušený, hoci materiálne existuje, a zároveň podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku má za to, že sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný uvádza, že z obsahu upovedomenia o začatí exekúcie usudzuje, že matka maloletých oprávnených vymáha právo na zaplatenie dlžného výživného za obdobie 67 mesiacov (21.01.2013 - 31.08.2018), v zmysle exekučného titulu sp. zn. 13P/377/2012-20 zo dňa 24.01.2013, kedy na pojednávaní na Okresnom súde Nitra bola schválená rodičovská dohoda medzi matkou mal. oprávnených a povinným o zverení mal. oprávnených do osobnej starostlivosti matky a určení vyživovacej povinnosti povinného voči mal. oprávneným. Uvedenému obdobiu zodpovedá suma 14740,00 Eur pri výške výživného 220 Eur mesačne za 67 mesiacov. Povinný popiera skutkové tvrdenie matky maloletých oprávnených, že si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči všetkým deťom v žiadnom rozsahu. Podľa tvrdenia povinného exekučný titul stratil svoju účinnosť bezodkladne po jeho vydaní, ak ju vôbec nadobudol. Povinný sa riadne staral o svoje deti, zabezpečoval im materiálne podmienky na život rodiny spolu s matkou oprávnených, s ktorou zdieľal spoločnú domácnosť a vytváral tak vhodné podmienky pre svoju rodinu. Povinný zdôrazňuje, že spolu s matkou mal. oprávnených aj samotnými maloletými oprávnenými žil v spoločnej domácnosti v byte jej rodičov na adrese Sitnianska 674/2, 949 01 Nitra, a to od roku 2009/2010 až do konca júla 2018, kedy ho matka mal. oprávnených začiatkom mesiaca august 2018 obvinila na polícii, že ju mal znásilniť, vydierať a obmedziť na osobnej slobode. Povinný cituje zo zápisnice o výsluchu matky mal. oprávnených ako oznamovateľky zo dňa 01.08.2018, kde táto uviedla: „K veci chcem uviesť, že s D. B. sme sa spoznali asi pre deviatimi rokmi. Môj druh sa nasťahoval k mojim rodičom a žijeme tam doteraz.“ Povinný uvádza tvrdenie, že práve v deň pojednávania 24.01.2013 sa s matkou mal. oprávnených k sebe vrátili, len pár dní si dali pauzu a opäť bývali v spoločnej domácnosti spolu s matkou aj spoločnými deťmi. Na preukázanie tohto tvrdenia povinný prikladá kompletnú zápisnicu o trestnom oznámení o výsluchu matky, kde na strane 3 matka uvádza, že sa v deň súdu k sebe vrátili, taktiež na strane 8 matka mal. oprávnených uznáva skutočnosť, že v spoločnej domácnosti s ňou a deťmi býva aj jej druh - D. B.. Povinný taktiež prikladá zápisnicu o výsluchu svedka - I. W. (matky J. W.) zo dňa 02.08.2018, z ktorej vyplýva, že I. W.Á. potvrdila, že D. B., druh jej dcéry, s nimi zdieľa spoločnú domácnosť od prelomu rokov 2009/10 až do dňa jej výsluchu. Povinný argumentuje rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/306/2009, v ktorom sa uvádza, že „rozhodovacia prax súdov pripúšťa, že vydané rozhodnutie súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (§ 36 zákona o rodine) sa za istých okolností stane neúčinným.“ K neúčinnosti tohto rozhodnutia dochádza na základe právne významných skutočností, ako sú napríklad rozvod manželstva alebo obnovenie spolužitia rodičmi maloletého (viď R 31/1968 a R 8/1982). Rozhodnutie sa v tomto prípade stáva neúčinným od momentu, kedy nastala právna skutočnosť spôsobujúca neúčinnosť tohto rozhodnutia. Povinný svoj názor podporuje citáciou z komentára k Exekučnému poriadku, EUROUNION spol. s r.o. 2009, str. 202 podľa ktorého neúčinnosťou sa rozumie stav, keď rozhodnutie súdu síce formálne existuje, (nebolo zrušené), ale so zreteľom na existenciu právneho stavu stráca právnu účinnosť zo zákona, alebo v dôsledku iného rozhodnutia. Bude tomu napríklad vtedy, ak rozhodnutie súdu vydané podľa § 65 zákona o rodine, stráca účinnosť, ak manželia/ rodičia obnovili spolužitie. Povinný ďalej uvádza, že matka mal. oprávnených podala len nedávno na Okresnom súde Nitra ďalší návrh na zvýšenie výživného na deti, konanie je vedené pod sp. zn. 13P/263/2018, pričom prikladá uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd do skončenia tohto konania upravil styk otca s deťmi. V odôvodnení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia sa sudkyňa vyjadrila k otázke straty účinnosti exekučného titulu: „V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozhodnutie Okresného súdu Nitra č. k. 13P/377/2012-20 zo dňa 24.01.2013, ktorým už boli v minulosti upravené rodičovské práva a povinnosti voči týmto maloletým deťom, ktoré rozhodnutie ale obnovením spolužitia rodičov stratilo svoju účinnosť. Nakoľko matka maloletých detí bez prihliadnutia, resp. bez znalosti tejto zásady, podala na tunajší súd návrh na zvýšenie výživného, súd sa bude v uvedenom konaní (13P/263/2018) zaoberať nanovo úpravou práv a povinností rodičov k maloletým deťom, to znamená, že bude rozhodovať aj bez návrhu o zverení detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o výške výživného, ako aj o úprave styku rodiča s maloletými deťmi. Povinný do spisu doplnil predvolanie svojej osoby vo veci trestného oznámenia matky na povinného zo zanedbania povinnej výživy a žiada, aby si exekučný súd vyžiadal vyjadrenie OR PZ NR z 23.10.2018 o tom, akým spôsobom bolo vybavené podanie matky. Taktiež povinný predložil zápisnicu z pojednávania č. k. 13P/263/2018 o zvýšenie výživného konanom na okresnom súde Nitra dňa 20.11.2018.
3. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 21.11.2018 súdu na rozhodnutie spolu so svojím vyjadrením. Vo svojom vyjadrení uviedol, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 02.09.2018 a exekučného titulu č. k. 13P/377/2012-20 zo dňa 24.01.2013 vydaného Okresným súdom Nitra začalo dňa 02.09.2018 exekučné konanie. Poverenie na vykonanie exekúcie mu bolo udelené Okresným súdom Banská Bystrica dňa 11.09.2018 pod č. 6118327048, po udelení poverenia exekútor vydal dňa 11.09.2018 upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný dňa 15.10.2018 prevzal upovedomenie a dňa 29.10.2018 doručil na exekútorský úrad návrh na zastavenie exekúcie na základe ktorého exekútor bezodkladne vyzval oprávneného (matku maloletých oprávnených) na vyjadrenie k návrhu povinného. Matka oprávnených sa dňa 05.11.2018 dostavila, návrh si prečítala a dňa 19.11.2018 na exekútorský úrad telefonicky oznámila, že k uvedenej veci nepodáva žiadne vyjadrenie a stotožňuje sa v plnom rozsahu s podaným návrhom na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
5. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
6. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
7. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
8. Podľa § 65 odseku prvého zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa odseku druhého, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
9. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. Všeobecná úprava rodičovských práv a povinností pre prípad, že rodičia spolu nežijú, je obsiahnutá v § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. V zmysle tejto úpravy ak sa rodičia nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Ustanovenie § 65 je vo vzťahu k § 36 ods. 1 špeciálnou úpravou, v zmysle ktorej súd musí rozhodnúť o výžive, ak rodičia nežijú spolu. Dohoda je možná v rámci súdneho konania. Ustanovenie pokrýva všetky prípady, keď rodičia spolu nežijú, a to či už počas manželstva, alebo mimo neho. Zákon neobsahuje legálnu definíciu slovného spojenia "nežijú spolu". Aplikačná prax sa jednoznačne priklonila k záveru, že ho nemožno obmedzovať na spoločné bývanie rodičov. Rodičia môžu mať z rozličných dôvodov (v súčasnosti je to časté z dôvodu výkonu práce, nedostatku prostriedkov na zabezpečenie spoločného bývania a pod.) oddelené bývanie, žijú však spolu v požadovanom zmysle. Naopak, skutočnosť, že spolu bývajú, nemusí znamenať, že rodičia dieťaťa spolu žijú. Môže ísť už o rozvrátený vzťah (resp. nikdy medzi rodičmi nebol partnerský vzťah), rodičia už môžu mať iných partnerov, nekomunikujú spolu, keďže nie je v ich silách vyriešiť otázku bývania. Určitou pomôckou môžu byť ustanovenia o povinnosti manželov žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Rodičom, ktorí nie sú manželmi, takéto povinnosti nemožno uložiť, z týchto ustanovení však možno vyvodiť obsahovú náplň spojenia žiť spolu. Nesporné sú prípady, keď rodičia dieťaťa spolu trvale nežijú a ani v budúcnosti neuvažujú o spoločnom žití. Pod toto ustanovenie naopak nemožno zahrnúť prípady prechodného odlúčenia legitímne vyvolaného dôvodom, ktorý nespočíva v úmysle nežiť spolu (napr. zdravotným stavom, výkonom práce a pod.). V prípade, ak rodičia žili spolu a treba posúdiť, či už spolu nežijú z uvedených hľadísk, súd bude skúmať trvalosť rozvratu ich vzťahu, či spolu hospodária, či plánujú spoločné záležitosti, či spoločne vedú domácnosť, či spolu intímne žijú.
10. Zo znenia § 65 odseku 1 zákona o rodine vyplýva, že ak je naplnená podmienka, že rodičia spolu nežijú, súd upraví vyživovaciu povinnosť aj vtedy, ak ju rodič plní dobrovoľne. Pokiaľ by súd dospel k záveru, že rodičia spolu žijú v uvedenom zmysle, ale jeden z rodičov si neplní svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, bude rozhodovať podľa § 65 odseku 2. Zákon upravuje viacero situácií, keď súd rozhoduje o vyživovacej povinnosti, vo viacerých prípadoch dochádza k zániku účinnosti takýchto rozhodnutí. Rozhodnutia vydané v zmysle odsekov § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine strácajú účinnosť právoplatnosťou rozsudku o rozvode, keď súd upraví vyživovaciu povinnosť rodičov na čas po rozvode. O zániku účinnosti rozsudku vydaného na základe toho, že rodičia spolu nežijú, možno hovoriť aj okamihom obnovenia spolužitia rodičov, a to relevantného spolužitia, pri ktorom dochádza k plneniu všetkých rodičovských povinností vrátane vyživovacej. V praxi to má význam aj z hľadiska existencie exekučného titulu v rámci výkonu rozhodnutia, za podpory judikatúry Najvyššieho súdu.
11. V danom prípade Okresný súd Nitra rozsudkom sp. zn. 13P/377/2012-20 zo dňa 24.01.2013 vykonateľným dňa 12.02.2013 vzhľadom na skutočnosť, že v danom období rodičia nežili v spoločnej domácnosti, schválil dohodu o zverení maloletých detí do starostlivosti matky a o určení vyživovacej povinnosti otca, t. j. povinného. Exekučný súd má za dostatočne preukázané, že situácia sa zmenila krátko po samotnom pojednávaní dňa 24.01.2013. Uvedená zmena vyplýva z výpovedí v trestnom konaní, ktoré predložil povinný, ako aj z uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia Okresného súdu Nitra č. k. 24P/250/2018-74 zo dňa 12.10.2018 ako aj zo zápisnice o pojednávaní o zvýšenie výživného zo dňa 20.11 2018 predloženej povinným. Okresný súd Nitra uznesením o nariadení neodkladného opatrenia dočasne upravil styk otca s deťmi, a v odôvodnení jasne konštatoval skutočnosť, že predchádzajúci exekučný titul sp. zn. 13P/377/2012 stratil účinnosť obnovením spolužitia rodičov a súd sa v konaní sp. zn. 13P/263/2018 zaoberá nanovo úpravou práv a povinností rodičov k maloletým deťom, to znamená že bude rozhodovať aj bez návrhu o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného zo rodičov, alebo o striedavej osobnej starostlivosti rodičov, o výške výživného ako aj o úprave styku rodičov s maloletými deťmi. Z predložených dôkazov možno konštatovať právny stav, keď rozsudok sp. zn. 13P/377/2012 obnovením spolužitia matky mal. oprávnených a povinného v spoločnej domácnosti, ktoré preukázateľne trvalo minimálne odo dňa pojednávania, na ktorom bol vyhlásený, t.j. 24.01.2013, až do konca júla 2018, stratil svoju účinnosť, hoci formálne doposiaľ existuje, a tým sa naplnil zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko existuje iná okolnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, konkrétne strata účinnosti exekučného titulu v dôsledku obnovenia relevantného spolužitia rodičov podľa § 65 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. V praxi má táto okolnosť význam práve v rámci výkonu rozhodnutia o určení výživného a je zrejmé, že už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie táto okolnosť existovala a matke mal. oprávnených mala byť známa. Exekučnému súdu v danom konaní prislúcha hodnotiť len existenciu zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne upravené v citovanom ustanovení § 61 k ods. 1 Exekučného poriadku, ostatné okolnosti vyostreného konfliktu medzi matkou mal. oprávnených a povinným, ktorý vyústil do nepochybne zložitej situácie, kedy prebieha rodinná terapia, zisťovanie príčin odmietania detí kontaktov s otcom za asistencie odborníkov, bude posudzovať Okresný súd Nitra. Nakoľko naplnenie zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie zameškaného výživného je z predložených dôkazov zrejmé a ďalšie vykonávanie dôkazov nie je potrebné, súd sa rozhodol, že nebude zabezpečovať dôkaz navrhovaný povinným - posúdenie naplnenia skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy OR PZ Nitra.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že je tu iná skutočnosť, ktorá bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) v spojení s § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
13. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
14. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
15. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
16. Povinný si za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie právnym zástupcom uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 322,16 Eur bez DPH. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania priznal vo výške 161,67 Eur (vychádzajúc z istiny vo výške 14520 Eur - jeden celý úkon právnej služby vo výške 303,74 Eur, z toho jeden polovičný úkon právnej služby v exekučnom konaní vo výške 303,74/2 = 151,87 Eur + režijný paušál vo výške 9,80 Eur), a zaviazal na ich náhradu matku mal. oprávnených, v súlade s § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko súd rozhodol o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať, t. j. matka mal. oprávnených nemala úspech vo veci.
17. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
18. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
19. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
20. Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
21. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
22. Súdny exekútor si v podaní zo dňa 11.03.2019 vyčíslil náhradu výdavkov vo výške 72 Eur (náhrada hotových výdavkov 60,- Eur + 12,- Eur DPH). Súd zaviazal na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 72,- Eur matku mal. oprávnených, nakoľko v súlade s § 199c ods. 1 Exekučného poriadku sa v danom prípade exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a vzhľadom na neoprávnene podaný návrh na vykonanie exekúcie (pravdepodobne vzhľadom na nedostatočnú znalosť práva) ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.