Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Ek-145-2018.pdf
PDF · 82.67 KB
Case nature
Subarea
7Ek/145/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, vo veci exekúcie oprávneného: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1 75009 Paríž, iné identifikačné číslo: 542097902, konajúci prostredníctvom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2 81109 Bratislava, IČO: 47258713, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Ventúrska 16, 81101 Bratislava, IČO: 47234547, proti povinným: 1. P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F. XXXX/X, XXXXX P., 2. P. Z.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F. XXXX/X, XXXXX P., na vymoženie: 13.291,67 Eur s prísl., na podklade námietok oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie v exekúcii sp.zn. 202EX 62/18 vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Dušan Kormaník, Nám. generála Štefánika 529/4 064 01 Stará Ľubovňa, IČO 17082901, takto
rozhodol:
I. Súd v y h o v u j e námietkam oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora.
II. Súd v r a c i a súdnemu exekútorovi výzvu na úhradu trov exekútora na prepracovanie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.01.2018 domáhal od povinných vymoženia sumy vo výške 13.291,67 Eur, na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov - rozhodnutí Okresného súdu Poprad: rozsudok sp. zn. 12Csp/116/2016, zo dňa 22.05.2017, uznesenie sp.zn. 12Csp/116/2016, zo dňa 04.07.2017, uznesenie sp.zn. 12Csp/116/2016, zo dňa 13.10.2017 (ďalej len „návrh na vykonanie exekúcie“). 2. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie bolo dňa 14.02.2018 vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, so sídlom exekútorského úradu Námestie gen. Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 17082901. 3. Súdny exekútor vydal dňa 11.10.2018 Upovedomenie o zastavení exekúcie sp.zn. 202EX 62/18-38 voči povinnému v 2. rade podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko na majetok povinného v rade 2. bol vyhlásený konkurz rozhodnutím Okresného súdu Prešov zo dňa 26.09.2018, sp. zn. 5Odk/535/2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 02.10.2018, pod č. K073873. 4. Súdny exekútor vydal dňa 13.11.2018 Upovedomenie o zastavení exekúcie sp.zn. 202EX 62/18-41 voči povinnému v 1. rade podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko na majetok povinného v 1. rade bol vyhlásený konkurz rozhodnutím Okresného súdu Prešov zo dňa 12.10.2018, sp. zn. 5Odk/593/2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 19.10.2018, pod č. K079387. V súlade s ust. § 61n ods.3 v spojení s ust. § 198 ods.2 Exekučného poriadku exekútor súčasne vyzval oprávneného na zaplatenie náhrady paušálnych výdavkov exekučného konania podľa ust. § 22 vyhl. č.68/2017 Z.z. a odmeny súdneho exekútora podľa ust. § 7 ods.1 cit. vyhlášky v sume spolu 349,80 EUR s DPH (náhrada paušálnych výdavkov v sume 60,00 EUR, 20% DPH zo sumy 60,00 EUR v sume 12,00 EUR, 20% z vymoženej sumy 1 156,48 EUR vo výške 231,50 EUR, 20% DPH zo sumy 231,50 EUR v sume 46,30 EUR)
5. Dňa 27.11.2018 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekúcie zo dňa 22.11.2018, ktoré súdny exekútor v súlade s ust. § 61n ods. 4 Exekučného poriadku predložil súdu za účelom vydania rozhodnutia o námietkach oprávneného. 6. Oprávnený vo svojich námietkach považuje Upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora za nesprávne v časti nároku súdneho exekútora na odmenu a žiada o jeho zrušenie. Oprávnený poukazuje na znenie jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku: § 61n ods. 3, § 196, § 198 ods. 2, § 60 ods. 1, ods. 2, ďalej § 7 ods. 1, § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z.z. Oprávnený má za to, že vyčíslenie trov exekútora nie je v súlade s platnou právnou úpravou. Oprávnený nespochybňuje nárok súdneho exekútora na úhradu náhrady paušálnych výdavkov 60,- Eur spolu s DPH v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky. Oprávnený však spochybňuje nárok exekútora na uplatnenie si odmeny exekútora 20% zo sumy 1.156,48 Eur spolu s DPH. Zo znenia § 61n ods. 3 v spojení s ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie má súdny exekútor voči oprávnenému nárok len na náhradu výdavkov (výšku upravuje vyhláška) a v prípade, ak počas exekučného konania vymohol alebo prijal čiastočné plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, má nárok aj na trovy, ktoré si ponechal v súlade s ust. §60 Exekučného poriadku, a to aj v rozsahu prevyšujúcom náhradu výdavkov upravených vyhláškou. Súdny exekútor uvádza, že vymohol sumu 1.156,48 Eur, z ktorej požaduje odmenu 20%. Oprávnený ku dňu doručenia upovedomenia evidoval od súdneho exekútora úhrady celkom vo výške 866,98 Eur, ktoré predstavovali ani nie 75% sumy uvedeného vymoženého plnenia od povinného. Z tohto oprávnenému vyplýva, že zvyšok vymoženej sumy si súdny exekútor započítal, resp. mal započítať na svoje trovy v zmysle § 60 Exekučného poriadku. Po doručení upovedomenia o zastavení exekúcie bolo oprávnenému na jeho účet dňa 15.11.2018 pripísané čiastočné plnenie od súdneho exekútora v sume 295,47 Eur. Oprávnený eviduje úhradu celkom 1.162,45 Eur, čo prevyšuje vymoženú sumu uvedenú v upovedomení o zastavení exekúcie. Ak súdny exekútor započítal vymožené plnenie od povinného inak, ako podľa § 60 Exekučného poriadku, nemôže byť oprávnený za takéto konanie postihnutý povinnosťou platiť odmenu exekútora. Exekútor mal zákonnú možnosť ponechať si z každého čiastočne vymoženého plnenia od povinného časť v rozsahu až 24%. Ak tak súdny exekútor neurobil, považuje oprávnený takéto konanie za jeho vlastnú vôľu, ako nakladal so zákonom priznanými možnosťami. Exekučný poriadok neupravuje situáciu, aby súdny exekútor mohol priamo od oprávneného požadovať nárok na odmenu, najmä v prípade vymoženia určitého plnenia od povinného, ktoré mohlo byť čiastočne na túto odmenu použité; uvedený výklad zákona by oprávnený považoval za veľmi extenzívny (ďalej len „námietky oprávneného“). 7. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak z osobitného predpisu, vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie. 8. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu. 9. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku: Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty. 10. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety. 11. Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku: Plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného.
12. Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku: Z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a) použije vždy najviac 24 % plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b); na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.
13. Podľa 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
14. Podľa § 21 ods. 1 a 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z. Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania. Náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie. Náhrada paušálnych výdavkov zahŕňa najmä a) náklady na vedenie spisu, b) náklady na cestovné, poštovné a za služby elektronických komunikácií, c) náklady na šetrenie majetkových pomerov povinného v informačných systémoch, d) náklady spojené s podávaním správ exekútora o zisťovaní majetku povinného zaslaných elektronickými prostriedkami, e) iné administratívne náklady.
15. Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
16. Súd preskúmal námietky oprávneného, ako aj upovedomenie o zastavení exekúcie a výzvu na úhradu trov exekútora a dospel k záveru, že námietky oprávneného sú dôvodné. Súdny exekútor po tom, čo zistil, že na majetok oboch povinných bol vyhlásený konkurz, správne vydal upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
17. Súdny exekútor požaduje od oprávneného odmenu podľa ust. § 7 ods.1 vyhlášky v sume celkom 349,80 EUR vrátane DPH. Podľa § 21 a § 22 vyhlášky, pri zastavení exekúcie patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- Eur, resp. v rozsahu 50% v prípade, ak je splnená niektorá z podmienok vymedzených zákonom. Táto náhrada patrí exekútorovi vždy a to bez ohľadu na to, či mu skutočne nejaké výdavky vznikli. Exekútorovi vzniká nárok na túto náhradu už okamihom začatia exekúcie, teda dňom, kedy mu bolo doručené poverenie na vykonanie exekúcie (v tomto prípade to je deň 02.03.2018). Účelom novej právnej úpravy Exekučného poriadku bolo mimo iného zavedenie paušálneho odmeňovania, v zmysle ktorého bude mať súdny exekútor nárok na vopred známu, jasne určenú a teda predvídateľnú paušálnu odmenu a paušálne výdavky tak, aby mal aj oprávnený od začiatku exekúcie jednoznačnú vedomosť o tom, koľko ho bude exekúcia stáť. Súd má za to, že v časti výzvy oprávnenému na zaplatenie náhrady paušálnych výdavkov exekučného konania v súlade s ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku a podľa § 22 vyhl. č.68/2017 Z.z., t.j. náhrada paušálnych výdavkov v sume 60,00 EUR, k tomu 20% DPH zo sumy 60,00 EUR v sume 12,00 EUR; spolu: 72 Eur (§197 ods.2. Exekučného poriadku), postupoval súdny exekútor správne, čo ani oprávnený nespochybňuje. V danom prípade neboli zistené žiadne zákonné dôvody zníženia náhrady paušálnych výdavkov v rozsahu o 50% (§22 ods. 2 vyhlášky).
18. V časti vyúčtovania odmeny súdneho exekútora 20% z vymoženej sumy 1 156,48 EUR vo výške 231,50 Eur, k tomu 20% DPH zo sumy 231,50 EUR v sume 46,30 Eur má súd za to, že exekútor nepostupoval správne, nakoľko z dikcie ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie, má súdny exekútor nárok len na náhradu výdavkov (nie na odmenu mimo náhrady výdavkov), a ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal (§60 Exekučného poriadku) v rozsahu v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku. Preto súdny exekútor pri zastavení exekúcie v danom prípade nemôže požadovať odmenu. Exekútor môže uspokojovať vymáhané nároky podľa priority uspokojovania určenej v ust. § 60 Exekučného poriadku. Rozsah náhrady výdavkov určuje vyhláška. V tomto smere sa súd stotožnil s námietkami oprávneného. Súd preto v súlade s ust. § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vyhovel námietkam oprávneného, tak ako je uvedené vo výroku I tohto uznesenia.
19. Zo strany súdneho exekútora je potrebné prepracovať výzvu na úhradu trov exekútora tak, aby jej predmetom bola len náhrada paušálnych výdavkov podľa ust. §22 vyhl. č. 68/2017 Z.z. v sume 60,- Eur, k tomu 20% DPH (exekútor je platca DPH) bez odmeny súdneho exekútora. Súd v súlade s ust. § 61n ods. 4 Exekučného poriadku vrátil výzvu na úhradu trov exekúcie (ktorá je súčasťou Upovedomenia o zastavení exekúcie zo dňa 13.11.2018 sp.zn. 202Ex 62/18-41) poverenému súdnemu exekútorovi na prepracovanie tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.