Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-675-2003.pdf
PDF · 75.66 KB
Case nature
Area
Subarea
11Er/675/2003
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v mene ktorej koná pobočka Žiar nad Hronom, so sídlom: Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hronom, proti povinnému: P. U., B.. XX.XX.XXXX, X. X. Š., XXX XX X. Š., na vymoženie pohľadávky vo výške 396,04 Eur (11.931,-Sk) a trov exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Andreou Cimermanovou, so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Poverením č. 5613 15388 * zo dňa 12.06.2003 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie voči Vladimírovi Stračinovi, ktorý podnikal pod obchodným menom Vladmír Stračina - NÁCKO, IČO: 34 546 383, súdneho exekútora JUDr. Andreu Cimermanovú, so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen. Povinný ku dňu 18.12.2012 ukončil svoju podnikateľskú činnosť.
2. Dňa 09.04.2018 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, ako na majetok fyzickej osoby.
3. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, tak súd exekúciu zastaví.
6. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 274/1994 Z. z. o sociálnej poisťovni (ďalej len „zákon o sociálnej poisťovni“) sa stal exekučný titul - rozhodnutie č. 702-18-6023/2003-7 zo dňa 12.02.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.03.2003 a vykonateľnosť dňa 04.03.2003, neúčinný, čím došlo k prekludovaniu priznaného práva.
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona o sociálnej poisťovni, pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
8. Podľa § 25 ods. 2 zákona o sociálnej poisťovni, rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti; ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
9. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom 2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31. decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
10. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko exekučný titul rozhodnutie č. 702-18-6023/2003-7 sa stal právoplatný dňa 04.03.2003 a ním priznané právo sa prekludovalo dňa 04.03.2013. Prekludovala sa celá pohľadávka oprávneného vymáhaná v tomto exekučnom konaní. Na základe tejto skutočnosti súd musel ex offo prihliadnuť na skutočnosť, že došlo k prekludovaniu vymáhaného práva a zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a nie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a jeho oddlženie, ako žiadal súdny exekútor.
11. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 11.03.2019 oznámil súdu, že si uplatňuje trovy exekučného konania vo výške 164,53 Eur, pozostávajúce z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 19,92 Eur, odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky vo výške 66,40 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 50,79 Eur a DPH vo výške 27,42 Eur.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
15. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
16. Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ (ďalej len „vyhláška“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
17. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
18. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
19. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).
20. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
21. V danom prípade nejde o situáciu s akou počíta ust. § 203 Exekučného poriadku. Ide o špecifický prípad, kedy i keď možnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného od povinného, bola zmarená v dôsledku zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule po vydaní exekučného titulu (uplynutím času - preklúziou judikovaného práva), nezanikla v spojitosti s tým automaticky aj možnosť súdneho exekútora uspokojiť sa na povinnom čo do trov tejto exekúcie. Oddlženie povinného a konkurz na jeho majetok bol vyhlásený dňa 22.02.2018, pričom zákonný dôvod na zastavenie exekúcie vznikol už dňa 04.03.2013. Bolo povinnosťou súdneho exekútora v exekúcii nepokračovať a bezodkladne oznámiť súdu, že právo priznané exekučným titulom sa stalo neúčinné (súdu doručiť podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu), nevynímajúc že iba do tohto času možno prípadné trovy exekúcie považovať za účelne vynaložené v exekúcii.
22. Exekučné konanie začalo dôvodne dňa 27.03.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.03.2003. Rozhodujúci je dôvod (skutočnosť), pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo výlučne z dôvodu preklúzie práva (zániku vymožiteľnosti exekučného titulu zo zákona), hoci predmetná pohľadávka oprávneného nebola povinným uhradená. Oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie a tým neprichádza do úvahy procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu, v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený nemohol postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, ovplyvniť.
23. V konečnom dôsledku tu vznikla situácia, kedy nebudú uspokojené nároky súdneho exekútora, ktorý sa neštandardným postupom v exekúcii, ktorý nepodal podnet na zastavenie exekúcie, keď nastal dôvod na zastavenie exekúcie - preklúzia práva, ale podal ho päť rokov po tejto skutočnosti. Súdny exekútor podal podnet dňa 09.04.2018, dávno potom ako exekučný titul stratil svoju vykonateľnosť a na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Svojim oneskoreným podaním sa sám súdny exekútor pripravil o reálnu možnosť upokojenia svojich trov exekúcie.
24. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie.
25. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.