Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/163/2017

Potvrdené rozhodnutím 3To/87/2019
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému C. U., nar. X.XX.XXXX v T., okres H., bytom H., D. P. XXX/X, trestne stíhaného pre zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 22. januára 2020, prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a poškodenej spoločnosti Knauf Insulation s. r. o., so sídlom v Novej Bani, Železničný rad 24, IČO: 31 628 109, proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 3T/163/2017, zo dňa 15. marca 2019 a takto rozhodol: I. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné. II. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie poškodenej spoločnosti zamieta, pretože bolo podané neoprávnenou osobou."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Noemy Turanovičovej a prísediacich Gabriela Čaudera a Miloša Oberta, v trestnej veci obžalovaného C. U. na hlavnom pojednávaní dňa 15. marca 2019 takto

rozhodol:

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku súd

o s l o b o d z u j e

obžalovaného C. U., nar. X.XX.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, bytom H., C.. P. XXX/X,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 725/16/3307, doručenej súdu 6.12.2017, pre skutok v obžalobe právne posúdený ako zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

· v období od 15.2.2016 do 4.4.2016 v okrese Prievidza a na iných miestach na území Slovenska, ako osoba konajúca v mene U. H., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, sídlo F. H., E. XXXX, na základe rámcovej kúpnej zmluvy č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 7.12.2015, postupne objednal, ako kupujúci, od poškodeného P. O., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, J. F. T., Ž. S. XX, ako predávajúceho, tepelnoizolačný materiál - minerálnu vlnu v celkovej hodnote 107.763 eur, ktorý mu bol na určené miesta riadne a včas dodaný, avšak faktúry za tento tovar, jednotlivo vystavené v období od 18.2.2016 do 6.4.2016 a jednotlivo splatné od 8.4.2016 do 6.5.2016, neuhradil a dodaný tovar následne v okrese Prievidza a na iných miestach na území Slovenska od 18.2.2016 do 17.6.2016 predal tretím osobám, a to i napriek tomu, že v zmysle článku V. odstavec 2 Všeobecných obchodných podmienok realizácie odberateľsko-dodávateľských vzťahov poškodenej spoločnosti P. O., s.r.o., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej kúpnej zmluvy č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 7.12.2015, sa na dodaný tovar vzťahuje výhrada vlastníckeho práva a tovar zostáva vo výlučnom vlastníctve predávajúceho, a to až do úplného zaplatenia jeho kúpnej ceny, pričom poškodenému predmetný tovar ani na výzvu vôbec nevrátil a ani mu zaň nič nezaplatil, čím spôsobil poškodenej spoločnosti P. O., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, J. F. T., Ž. S. XX, škodu vo výške 107.763 eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného P., O., J..S..Z.., J. J. F.Á. T., Ž. S. XX, O.: XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní, vypočul obžalovaného C. U. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedka poškodeného JUDr. T. Š., vypočul svedka E.F. P., D. P., E. T., D. J., I. C., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že je pravdou, že bol majiteľom spoločnosti U. H., J..S..Z.., F. H., obchodoval s tovarom poškodeného, tovar na podklade zmluvy ako obchodník nakupoval a predával svojim obchodným partnerom tepelnoizolačný materiál. On nemal ani žiadne vlastné skladové priestory. Tovar na podklade zmluvy ako obchodník nakúpil a hneď na podklade i nahlásenia poškodenému tento bol nakladaný ešte u poškodeného nimi zaistenou prepravou a bol dovážaný na dodanie na miesto určenia, ktoré pri objednávke hneď zadal. Teda jednoznačne zamestnanci poškodeného vedeli, kam ten ktorý tovar, teda i tovar, ktorého sa týkajú faktúry uvedené v skutkovej vete obžaloby, priamo dodáva. Tovar bol okamžite po dodaní zapracovaný na predmetných stavbách, o tom ale zástupcovia poškodenej strany vedeli, veď tak to už dlhodobo funguje v stavebníctve a i on ako obchodník tak dlhodobo fungoval. Iným spôsobom sa to ani nedalo realizovať. Tovar nebol dodávaný do žiadneho jeho skladu, žiaden jeho zamestnanec tovar nepreberal, preberal ho niekto určený od odberateľa. Ceny boli vopred obchodným zástupcom odsúhlasené. Obchodoval teda prostredníctvom objednávok, ktoré zasielal e-mailom, tam bol uvedený druh tovaru, množstvo, miesto vykládky ako i osoba, ktorá tovar preberie. Na daný tovar boli vystavené faktúry, ktoré uhrádzal v lehote ich splatnosti, no boli aj v minulosti uhrádzané i po lehote splatnosti a i napriek tomu ďalší tvar mu bol dodávaný. O výhrade vlastníctva, zakotvenej vo všeobecných obchodných podmienkach poškodeného, ani nemal vedomosť, konkrétnu rámcovú kúpnu zmluvu č. XXXXXXX/XXXX s poškodenou stranou - jej obchodný zástupca s ním prebral len pri káve, podľa neho, nebol výslovne na výhradu vlastníctva, jeho podmienky, upozornený, nemal, teda podľa neho, nedostal kópiu tejto zmluvy. On však tento obchodný vzťah, jeho právny rámec určený kúpnou zmluvou nebral ako zmenený oproti predchádzajúcemu obdobiu. Takto fungovali dlhodobo. Medzi ním a poškodeným sa nikdy výhrada vlastníctva ani neuplatňovala, rámcovú zmluvu bral len ako formalitu. On svojim odberateľom vystavoval faktúry, čakal na zaplatenie. On svoje záväzky uhrádzal tak, ako boli jemu platby hradené odberateľmi. On sa v roku 2015 dostal do finančných problémov, po tom, čo mu jeden odberateľ neuhradil cca 180.000 eur, k tomuto obchodnému vzťahu má aj príslušné rozhodnutie, predmetná suma sa mu nepodarila vymôcť, tak nebol schopný svoj záväzok voči poškodenému uhradiť. Neskôr v roku 2016 sa dostal aj do rodinných problémov, neskôr i svoju spoločnosť predal inej osobe, tejto osobe i odovzdal účtovníctvo firmy.

Splnomocnenec poškodenej strany - JUDr. T. Š.H. vypovedala, že s firmou obžalovaného poškodený spolupracoval asi 9 rokov, spolupracovali na podklade viacerých rámcových zmlúv, poslednou bola zmluva č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 7.12.2015. V každej z týchto zmlúv bola s obžalovaným dohodnutá výhrada vlastníckeho práva poškodeného k predávanému tovaru až do jeho úplného zaplatenia. Na podklade objednávok bol obžalovanému tovar dodávaný, na zaplatenie boli poškodeným vystavené faktúry. Obžalovaný si však mal byť vedomý, že kým tieto faktúry nie sú uhradené, predávaný tovar je vo vlastníctve poškodeného, nesmie byť predávaný, dodávaný inej strane, zabudovaný alebo inak s ním naložené. Ak chcel obžalovaný tovar predať, mal najprv vopred za tovar zaplatiť. Boli poškodeným vystavené firme obžalovaného faktúry v období a spolu v sume uvedenej v skutkovej vete obžaloby, za ktoré však poškodený neobdržal žiadne platby, tieto faktúry ostali neuhradené, spolu vo výške 107.763 eur. Poškodenému bola i zasielaná výzva, aby tovar vrátil, ani to nebolo vykonané. Najprv obžalovaný s nimi komunikoval, sľuboval, že za tovar zaplatí, neskôr sa odmlčal, za tovar však stále nezaplatil. Bolo nimi zistené, že nakoniec svoj obchodný podiel predal inej osobe. Poškodený si aj bol preverovať tovar v mieste určenia, zistil, že tento bol predaný tretím osobám. Mohol však tovar použiť len v súlade s dohodnutými obchodnými podmienkami, čo však zjavne porušil. Za poškodenú stranu uplatňovala nárok na náhradu škody vo výške 107.763 eur voči osobe obžalovaného, napriek skutočnosti, že poškodenej strane bol priznaný nárok v inej obchodnej žalobe voči spoločnosti U.C., J..S..Z.., F. S., pretože táto spoločnosť nemá finančné prostriedky.

Svedok E. P. vypovedal, že u poškodeného od roku 2014 nastúpil ako obchodný zástupca, patril medzi jeho top obchodných partnerov v regióne, a teda i tomuto partnerovi poškodeného patrila i spoločnosť obžalovaného. Vyhrával obžalovaný aj väčšie zákazky. Obchodné vzťahy prebiehali na

podklade rámcovej zmluvy, vzťahy boli štandardne dobré až do marca - apríla 2016, kedy nastali problémy so zaplatením faktúr zo strany spoločnosti obžalovaného. Išlo o menšie faktúry po sebe. Ohľadne neuhrádzania komunikoval aj s obžalovaným, išlo o mesačné dvojmesačné meškanie so splatnosťou, bol ubezpečovaný, že faktúry budú uhradené. Písal aj mail, bol aj dohodnutý na stretnutí v Prievidzi, bol aj u obžalovaného doma, aby riešil uhradenie faktúr, nakoniec sa však obžalovaný už úplne odmlčal. Kontaktoval aj odberateľov spoločnosti obžalovaného, od nich sa dozvedel, že oni za tovar, vraj, zaplatili. Aj v minulosti sa vyskytlo omeškanie so splatnosťou faktúr, vždy to však bolo doriešené, faktúry boli uhradené. Tovar, tak ako i inokedy, aj v prípade predmetných faktúr, bol objednaný a dodávaný štandardným spôsobom na podklade objednávky, nakladaný a dodávaný bol odberateľom, ktorých si obžalovaný určil. Bola ním i určená zodpovedná osoba, ktorá bude na mieste pri dodaní a preberaní tovaru. S obžalovaným bola v roku 2015 podpísaná rámcová zmluva, ktorú podpisovali s obžalovaným v OC Korzo v Prievidzi, obžalovaný bol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy, on ho oboznámil, bol určite aj oboznámený s výhradou vlastníctva, obsiahnutej vo všeobecne záväzných obchodných podmienkach, ktoré tvoria súčasť tejto rámcovej zmluvy. Boli podpísané 2 vyhotovenia zmluvy, tie následne on predložil poškodenému na podpis. Výhrada vlastníctva bola obsiahnutá v predchádzajúcich zmluvách. Určite si zmluvu prešli, všeobecné obchodné podmienky sú zverejnené aj na internete. Obžalovaného sa i pýtal, či mu nie je v rámci zmluvy niečo nejasné, nič také sa nevyskytlo. Na otázku obhajcu ohľadne riešenia výhrady vlastníctva, dodržiavanie skladových podmienok, odpovedal, že sa podľa jeho vyjadrenia riešia až v prípade reklamácie, kedy ich zástupca vycestuje na miesto, kde sa nachádza reklamovaný tovar, pretože si ani nevie predstaviť, ako by sa tieto skutočnosti priebežne po celom Slovensku ich spoločnosťou mohli reálne kontrolovať.

Svedok D. J. vypovedal, že v spoločnosti poškodeného pracoval 15 rokov ako obchodný zástupca, aktuálne pracuje ako projektový manažér. Ako obchodný zástupca mal zverený región Trenčianskeho kraja, poznal všetky zmluvné vzťahy. Je nespochybniteľné, že poškodený mal vo všeobecných obchodných podmienkach zakotvenú výhradu vlastníctva na predávaný tovar až do jeho zaplatenia, tak bolo v minulosti a bolo to tak i v čase konania hlavného pojednávania. Obžalovaného pozná, patril u poškodeného medzi top obchodných klientov. Obžalovaný mal svojich obchodných partnerov, ktorým tovar poškodeného predával, bol teda obchodníkom na predaj materiálu. S obžalovaným obchodovali na faktúry, splatnosť faktúr, lehoty ich splatnosti však nevedel presne uviesť, no bolia dlhšia ako 10 dní, myslí si, že 30 až 60 dní. Aj v minulosti určite boli u obžalovaného faktúry po lehote splatnosti, napriek tomu bol tovar ďalej dodaný, no faktúry boli nakoniec uhradené. Potvrdil, že z titulu svojej funkcie chodil tovar obchodným partnerom kontrolovať, teda jeho uskladnenie, ale len občas. O skladových priestoroch obžalovaného nevie. On za dodaný tovar platí inkasnou platbou, nefunguje na faktúru, a tak sa k otázke fakturácie nevedel vyjadriť.

Svedkyňa D. P. v poškodenej spoločnosti má na starosti objednávky tovaru. Teda obchodovali v rozhodnom období aj so spoločnosťou obžalovaného. Po obdržaní objednávky sa táto potvrdzuje, kde je špecifikovaný tovar, množstvo. Výhrada vlastníckeho práva nie je uvedená v objednávkach, je súčasťou všeobecných obchodných podmienok. S obžalovaným nekomunikovali po tom, čo sa vyskytli problémy so splatením faktúr ohľadne vrátenia tovaru. Prepravu dodávaného tovaru zabezpečuje ich spoločnosť. Inak ohľadne vystavovania a splatnosti faktúr, dodávania tovaru, vypovedala zhodne a podrobne ako svedok P.. Každý ich obchodný partner má rovnaké obchodné podmienky ohľadne výhrady vlastníctva, bolo obsiahnuté aj v predchádzajúcich obchodných zmluvách. Tovar sa nemohol dodať akokoľvek scudzený do zaplatenia kúpnej zmluvy. Tovar však hneď dodávali tam, kam určil obžalovaný, to, že išlo vždy napr. o iné miesto dodania, im nič nenasvedčovalo. K podpisu zmluvy sa ona nevedela bližšie vyjadriť. Potvrdila, že v minulosti, aj keď nemal obžalovaný uhradený tovar, mal napr. blokovaný tovar, no po prejednaní s obchodným zástupcom sa to doriešilo, odblokovalo aj pred uhradením faktúry, bolo to na obchodnom zástupcovi.

Svedok E. T. vypovedal, že potreboval tovar od spoločnosti poškodeného, on nebol schopný tovar v množstve a cene zabezpečiť tak, ako spoločnosť obžalovaného. Tak mu spoločnosť obžalovaného tovar dodávala. On mu posielal objednávky, potom spoločnosť obžalovaného tovar objednávala od poškodeného. Tovar išiel však od spoločnosti poškodeného, priamo jemu, nie obžalovanému. Deň pred dodávkou, príchodom kamiónu od poškodeného, bol kontaktovaný pracovníkmi poškodeného, že je naložený kamión. Po privezení tovaru kamiónom on potvrdzoval prevzatie tovaru - preberací protokol. Po objednaní tovaru mu obžalovaný oznamoval len približný tovar, napr. týždeň, kedy bude dodaný. O presnom dodaní tovaru už komunikovali len zamestnanci poškodeného. Miesto vykládky, uskladnenia

tovaru nikto nebol od poškodeného u neho kontrolovať. Nikto nežiadal od neho vrátenie tovaru. Ohľadne problémov s obžalovaným s ním nikto nekomunikoval, svedok P. komunikoval len to, že by on mu vedel ponúknuť lepšiu cenu. Nekomunikovali vôbec ohľadne výhrady vlastníctva, on nebol konečný užívateľ dodaného tovaru, i on bol, jeho spoločnosť T. J., len obchodník, ktorý tovar ďalej predával. Aj spoločnosť obžalovaného bola obchodníkom s daným tovarom, dodávala ho svojim obchodným partnerom, tak ako jemu. Obchodné vzťahy v stavebníctve jednoznačne fungujú na dobách splatnosti, on tovar nakupuje na faktúry, on tiež ich predáva na faktúru, lehoty splatnosti sú rôzne, tovar je už zabudovaný a až následne uhrádzaný.

Svedok I. C. vypovedal, že i jeho spoločnosť s poškodeným obchoduje asi 10 rokov na podklade rámcovej zmluvy. K spôsobu uzatvárania zmluvy uviedol, že už neprebiehajú nejaké jednania ohľadne zmluvy, nedostáva nejaký návrh zmluvy, dostane ju len na podpis. On rokuje s obchodným zástupcom poškodeného, čo bol svedok P., predtým J.. Ohľadne výhrady vlastníctva k predávanému tovaru mu nebolo nič bližšie vysvetlené zástupcom poškodeného. Aj platby za dodaný tovar prebiehajú až po dodaní tovaru, teda dodatočne, tovar je už u odberateľa. Tovar je dodávaný na podklade písomnej objednávky. Ich spoločnosť, boli jej vystavené faktúry, tie majú 30 až 45-dňovú splatnosť, ak iné, tak to prebiehalo na telefonické dojednanie. Na objednávke je uvedené aj miesto stavby, vodič tovar vezie priamo na určenú stavbu. Celý obchod je organizovaný tak, že logistika nakládky tovaru, na naskladnenie okamžite dodávané odberateľovi. Fakturácie jednoznačne prebiehajú až po dodaní tovaru, zodpovedná osoba to i takto podpíše dodací list a ten je prílohou faktúry. Faktúry sú zasielané postupne podľa dodávok materiálu, ktorý je však už hneď zabudovaný. Nikto od poškodeného nekontroluje skladové priestory. Jeho investori zase jemu za tovar platia v jeho lehote splatnosti ním vystavených faktúr.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi na č.l. 15-26, rámcovou kúpnou zmluvou č. XXXXXXX/XXXX, podpísanou medzi spoločnosťou P. O., s.r.o., F. T., a spoločnosťou U. H., s.r.o., dňa 7.12.2015, z ktorej vyplývajú dohodnuté obchodné podmienky, spôsoby a lehoty platby za tovar, možnosti a spôsob nakladania s dodávaným tovarom, odkaz na všeobecné obchodné podmienky realizácie odberateľsko- dodávateľských vzťahov, z ktorých práve vyplýva, z ich článku V., odsek 2, výhrada vlastníckeho práva na tovar vo vlastníctve predávajúceho až do úplného zaplatenia kúpnej ceny. Oboznámil sa s jednotlivými objednávkami, k nim prináležiacimi faktúrami a prepravnými listami z obdobia a vo výške ceny dodaného tovaru a neuhradených faktúr, tak ako to obžalovanému kládla za vinu skutková veta podanej obžaloby na č.l. 29-196, 304-368. Oboznámil sa s rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4Cb/26/2016, právoplatným 20.1.2018, ktorým bolo spoločnosti U. H., s.r.o., uložené namiesto vydania hnuteľných vecí zaplatiť spoločnosti poškodenému sumu viažucu sa k faktúram uvedeným v skutkovej vete obžaloby spolu s úrokom z omeškania. Oboznámil sa s upovedomením o spôsobe exekúcie na sumu 250.000 eur v exekučnej veci oprávneného U. H., s.r.o., proti spoločnosti J. T., J..S..Z.., E., zo dňa 31.3.2016 na č.l. 522. Potvrdením o prevzatí zmluvy spoločnosťou obžalovaného na č.l. 545, obchodnej zmluvy na č.l. XXXXXXX/XXXX, XXXXXX/XXXX, z predchádzajúcich období na č.l. 261-267, 291-296. Oboznámil sa i s listinnými dokladmi na č.l. 387-402, zoznamom záväzkov spoločnosti U. T., I..J.., H. T., voči spoločnosti U. H., s.r.o., spolu s potvrdením o vykonaní úhrad za obdobie 1.2.2016 do 30.4.2016, ako i knihou bankových výpisov o úhrade platieb v mesiaci marec až jún 2016 spoločnosti svedka T., v prospech spoločnosti obžalovaného, z ktorých vyplývajú dátumy splatnosti vystavených faktúr, suma a dátumy realizácie úhrad bez presnej špecifikácie, o aký konkrétne tovar išlo, resp. len sumy a dátumy platby na č.l. 401-402. Listinnými dôkazmi na č.l. 409-439 k úkonom týkajúcim sa výberu finančných prostriedkov z účtu spoločnosti U. H., s.r.o., prevodu obchodného podielu obžalovaným

Objektom trestného činu sprenevery je vlastníctvo veci. Predmetom útoku je cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe, so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. V zmysle tohto ustanovenia je vec zverená páchateľovi, ak je mu odovzdaná do faktickej moci, do držby s tým, aby s vecou nakladal určitým spôsobom. Osoba, ktorá vec zverila, nemusí byť jej vlastníkom. Môže tomu tak byť aj pri veci, ktorá je predaná s výhradou vlastníctva. Na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti sa však vyžaduje, aby si osoba, ktorej vec bola zverená túto cudziu vec, danú jej do dispozície, neoprávnene prisvojila a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Ak so zverenou vecou osoba, ktorá ju má v dispozícii, naloží v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami, ide o dovolené konanie. I v prípade ďalšieho predaja, na podklade uzatvorenej kúpnej zmluvy i s dohodnutou

výhradou vlastníckeho práva, nejde o konanie proti účelu zverenia. Tak tomu bolo, podľa názoru súdu, i v prípade obchodnoprávneho vzťahu medzi spoločnosťou obžalovaného, za ktorú obžalovaný konal a poškodeným spoločnosťou P. O., s.r.o., F. T.. Jednoznačne na podklade oboznámených listinných dôkazov mal súd preukázaný právny rámec ich obchodnoprávneho vzťahu, ktorý sa fakticky dlhodobo nemenil. Jednoznačne vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený predával obžalovanému svoj tovar za účelom ďalšieho predaja, tento tovar bol obžalovaným za týmto účelom v rozhodnom období aj následne ďalej predávaný. Je síce pravdou, že išlo o tovar, ktorý fakticky bol až do zaplatenia kúpnej ceny vo vlastníctve predávajúceho - poškodeného, na podklade všeobecných obchodných podmienok ho obžalovaný nemal ďalej scudziť, pokiaľ nemal uhradenú celú kúpnu cenu, no podľa názoru súdu, skutočný stav bol taký, ako v danom prípade popísali vypočutí jednak obžalovaný ako i svedok I. C., E. T.A., D. J., že teda výhrada vlastníckeho práva nebola v skutočnosti uplatňovaná, tovar bol priamo od poškodeného, ešte pred jeho faktickou úhradou, dodávaný ďalšiemu odberateľovi, obžalovaný bol len obchodník, ktorý tovar predával a o tomto stave poškodený vedel. Vedomosť jednoznačne preukazujú listinné dôkazy - jednotlivé prepravné listy, z ktorých je jednoznačne zrejmé, že tovar nie je dodávaný firme obžalovaného ako konečnému užívateľovi, ten bol niekto iný - rôzne obchodné spoločnosti, stavby, objednávateľ aj napríklad súkromné osoby, na stavbu ktorých rodinných domov bol tovar dodávaný. Takto dodávanie tovaru realizoval samotný poškodený, ktorému bolo zo strany obžalovaného nadiktované, kde ten ktorý tovar, ku ktorému sa viažu i faktúry uvedené v skutkovej vete obžaloby, pôjde, je tam vždy označovaná iná osoba (resp. totožnosť osoby sa nemení len v prípade, že je identický odberateľ). Takto tovar bol dodávaný, obchod prebiehal dlhodobo. Problém nastal resp. poškodený začal poukazovať na výhradu vlastníctva až po tom, čo mu nebolo zo strany obžalovaného firmy za tovar na podklade faktúr zaplatené. I v minulosti nastali zo strany obžalovaného problémy s platením, z jeho výpovede jednoznačne vyplýva, že boli mesiace, keď aj v minulosti bol v platení faktúr v omeškaní, no vždy sa to doriešilo, medzi tým mu bol tovar dodávaný a on nedoplatok uhradil. Teda súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný nenaložil s daným tovarom v rozpore s účelom určenia, tovar nakúpil za účelom ďalšieho predaja a tento tovar bol obžalovaným ďalej predaný, nebolo tovarom iným spôsobom naložené. Podľa názoru súdu, konaním obžalovaného by mohlo dôjsť k naplneniu zákonných znakov zločinu sprenevery vo vzťahu k uhradeným faktúram jeho odberateľmi za dodaný tovar, teda takto zverených finančných prostriedkov. Vo vzťahu k týmto okolnostiam, okolnostiam, akým spôsobom a či došlo k úhrade ceny dodaného tovaru obchodnými partnermi firmy obžalovaného, súd na hlavnom pojednávaní nemal stranou obžaloby produkované žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by mohol bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že napr. obžalovaný v určitom rozsahu spreneveril finančné prostriedky, viažuce sa k niektorému obchodu, niektorej faktúre uvedenej v rozhodnom období v skutkovej vete obžaloby. Súd síce vypočul svedka T., resp. aj sa oboznámil s listinnými dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní od spoločnosti T. a U. T. H. T., no z daných dôkazov nebolo možné ustáliť, ktorých obchodov sa poukázané platby týkajú. Teda nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že došlo k sprenevereniu finančných prostriedkov, ako poukázanej kúpnej ceny za dodaný tovar na podklade faktúr uvedených v skutkovej vete obžaloby. S poukazom na tieto skutočnosti potom súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním nenaplnil zákonné znaky žalovaného trestného činu, ale ani žiadneho iného z trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona, pretože, ako vyplýva s oboznámených listinných dôkazov, obžalovaný vzhľadom na prebiehajúcu exekúciu v prospech jeho spoločnosti napr. neuvádzal iného do omylu, dôvodne mohol predpokladať, že má, bude mať finančné prostriedky na úhradu dodaného tovaru, nemal preukázané, žeby obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, žeby niekoho uviedol do omylu. V čase uzatvárania obchodných vzťahov konal štandardne, a že predal svoj obchodný podiel, prebehlo až následne. Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, jednotlivo i súhrnne, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd obžalovaného v zmysle § 285 písmeno b) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. S poukazom na uvedené ustanovenie Trestného poriadku preto súd poškodeného P., O., J..S..Z.., J. J. F. T., Ž.L. S. XX, O.: XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.