Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/29/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Rastislava Pellu v právnej veci žalobcu: LUCKY CLUB, s.r.o., sídlo: Francisciho 16, Poprad 058 01, IČO : 36 486 426, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Halko, sídlo: Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, proti žalovaným: 1. Prima banka Slovensko, a.s., sídlo: Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený advokátskou kanceláriou: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., sídlo: Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, 2. DRAŽOBNÍK, s.r.o., sídlo: Hviezdoslavova 6, Košice 040 01, IČO: 36 764 281, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. - 137 zo dňa 4. novembra 2021 takto

rozhodol:

I. Uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. - 137 zo dňa 4. novembra 2021 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1. rade trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie podľa a (ďalej len ) na základe návrhu žalobcu vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcim sa v k.ú. M. obec M., okres Q. zapísaných na LV č. XXX. Túto povinnosť im uložil až do právoplatného skončenia trestného konania iniciovaného trestným oznámením žalobcu zo dňa 06.10.2021 pre prečin nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského úkonu, ktorým je Znalecký posudok č. 7/2021 z 12.01.2021 vyhotovený P., znalcom z odboru Stavebníctvo, odvetvie Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností zapísaným v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod ev. č. 913731. Súd prvej inštancie zároveň zaviazal žalovaných nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil potrebou dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu, nakoľko nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k obmedzeniu a ohrozeniu práv žalobcu a ku škode. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca dostatočne preukázal dôvodnosť svojho nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana a osvedčil aj existenciu nebezpečenstva hroziacej ujmy.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zobral do úvahy a poukázal na nasledovné skutočnosti: Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcim sa v k.ú. M., obec M., okres Rožňava zapísaných na LV č. XXX. Žalovaný v 2. rade ako dražobník doručil žalobcovi oznámenie o opakovanej dražbe zo dňa 28.9.2021, predmetom ktorého je oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby

nehnuteľností žalobcu v termíne dňa 15.10.2021. Od začatia výkonu záložného práva žalovaným v 1. rade boli na ohodnotenie nehnuteľností žalobcu vyhotovené celkovo 3 znalecké posudky (Znalecký posudok Ing. A. S. č. 3/2011 - 500.000,- eur; Znalecký posudok P.. Z. N. č. 49/2017 zo dňa 3.3.2017

- 380.000,- eur a Znalecký posudok Ing. Z. N. č. 7/2021 zo dňa 3.3.2017 - 339.000,- eur). Žalobca podľa vzniesol námietky spochybňujúce zistenú cenu nehnuteľností, avšak žalovaný v 2. rade sa k námietkam iba formálne vyjadril tak, že na záveroch posudku zotrváva. Žalobca si dal vyhotoviť znalkyňou P.. Z. O. vlastný Znalecký posudok č. 159/2021 zo dňa 15.7.2021, ktorý nehnuteľnosti ohodnotil na sumu 472.000,- eur. Žalobca podal trestné oznámenie, pretože zo záverov Znaleckého posudku P.. Z. O. je zrejmé, že zo strany znalca došlo k výraznému a opakovanému podhodnoteniu predmetu dražby. Podľa žalobcu v prípade vykonania dražby na základe tendenčného Znaleckého posudku hrozí žalobcovi vznik škody veľkého rozsahu (s týmto tvrdením žalobcu sa súd prvej inštancie stotožnil - viď ods. 26 napadnutého rozhodnutia).

4. V zákonnej lehote podaním zo dňa 16.11.2021 podal žalovaný v 1. rade proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvej inštancie odvolanie. Týmto odvolaním žalovaný v 1. rade navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia bude zamietnutý a žalobca bude zaviazaný nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v plnom rozsahu. Konkrétne dôvody tohto odvolania sú uvedené v nasledujúcich odsekoch 5 - 12 tohto odôvodnenia.

5. Žalobca a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 19.12.2012 Zmluvu o úvere, podľa ktorej poskytol žalovaný v 1. rade žalobcovi úver vo výške 197.000,- eur. Pohľadávka z tejto zmluvy bola zabezpečená záložným právom na nehnuteľnostiach žalobcu a to Zmluvou o zriadení záložného práva č. 152 965 zo dňa 19.12.2012. Žalobca si neplnil svoje zmluvné záväzky zo zmluvy o úvere, preto žalovaný v 1. rade ku dňu 13.10.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalobca aj napriek ústretovosti žalovaného v 1. rade (Dohoda o splátkovom kalendári zo dňa 17.2.2016) opätovne neplnil svoje povinnosti, preto sa stal poskytnutý úver opätovne splatným.

6. Z dôvodu neplnenia povinností žalobcu, žalovaný v 1. rade legitímne pristúpil k výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby podľa o dobrovoľných dražbách. Organizáciou dražby žalovaný v 1. rade odplatne poveril žalovaného v 2. rade. Žalobca namiesto toho, aby riadne plnil alebo navrhol žalovanému v 1. rade nejaké riešenie, prostredníctvom ním iniciovaných súdnych konaní opakovane bráni výkonu záložného práva žalovaného v 1. rade (dražba vyhlásená v roku 2017 zmarená uznesením Okresného súdu Rožňava č.k. - 20 zo dňa 4.5.2017; opakovaná dražba v roku 2021 zmarená uznesením Okresného súdu Rožňava č.k. - 35 zo dňa 27.5.2021, obidve rozhodnutia boli ako neodkladné opatrenia o povinnosti zdržať sa dražby vydané na základe návrhu žalobcu).

7. Žalovaný v 1. rade pokračoval vo výkone svojho záložného práva a na opakovanej dražbe dňa 15.10.2021 bol pri dražbe nehnuteľností žalobcu udelený príklep pre vydražiteľa S. U. za najvyššie podanie vo výške 325.000,- eur. Podľa § 27 ods. 1 prvá veta ZoDD prešlo vlastnícke právo na vydražiteľa po zaplatení ceny a to spätne k udeleniu príklepu (15.10.2021). Následný záznam tejto skutočnosti v katastri nehnuteľností má už len evidenčný a nie konštitutívny charakter ( a nasl. Z.č. o katastri nehnuteľností).

8. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Súd prvej inštancie v rozpore so zákonom nepoučil osobitným výrokom žalovaných, že môžu podať proti žalobcovi samostatnú žalobu, a nepoučil ich ani o právnych následkoch s tým spojených ( ).

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Zaplatením ceny dosiahnutej vydražením nadobudol vydražiteľ vlastnícke právo k predmetu kúpy a to spätne ku dňu udelenia príklepu, t.j. k 15.10.2021 (20 dní pred vydaním napadnutého uznesenia a 21 dní pred jeho doručením žalovanému v 1. rade). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase jeho vydania, v čase vydania rozhodnutia už bol výkon záložného práva zrealizovaný a

novým vlastníkom sa stal vydražiteľ. Neodkladné opatrenie nie je spôsobilé chrániť domnelé práva a oprávnené záujmy žalobcu, ani obnoviť predošlý stav.

10. Subjektívny dojem žalobcu, že cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom nie je adekvátna, nemôže byť relevantným dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia. Žalovaný v 2. rade si riadne splnil svoju povinnosť v zmysle § 12 ods. 1 ZoDD, t.j. zabezpečil ocenenie nehnuteľností znalcom, pričom takto zistená cena je iba procesným podkladom, pretože konečná cena sa generuje na dražbe. Žalobcovi nič nebránilo, aby po doručení „ sporného“ znaleckého posudku žiadal o vyhotovenie posudku iným znalcom, k čomu nedošlo a namiesto tohto prostriedku nápravy podal zjavne špekulatívne trestné oznámenie.

11. Prvoinštančný súd limitoval neodkladné opatrenie do skončenia trestného konania, t.j. do momentu, o ktorom sa žalovaný v 1. rade vôbec nemusí dozvedieť. Uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva en bloc je vo vzťahu ku žalovanému v 1. rade, ako záložnému veriteľovi, nespravodlivý, pretože ohodnotenie predmetu dražby zabezpečoval dražobník (žalovaný v 2. rade), pričom žalovaný v 1. rade do tohto procesu nijako nevstupoval.

12. Žalobca od roku 2017 znemožňuje žalovanému v 1. rade výkon jeho záložného práva, avšak sám dobrovoľne neplnil ani čiastočne. Súdnej ochrany sa teda ad absurdum domáha osoba, ktorá opakovane systematicky a špekulatívne porušuje svoje zmluvné záväzky, t.j. jediný delikvent v tomto zmluvnom vzťahu.

13. V zákonnej lehote podaním zo dňa 22.11.2021 podal aj žalovaný v 2. rade proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvej inštancie odvolanie. Týmto odvolaním žalovaný v 2. rade navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť. Konkrétne dôvody tohto odvolania sú uvedené v nasledujúcich odsekoch 14 - 18 tohto odôvodnenia.

14. Vo veci sú dané odvolacie dôvody podľa a , nakoľko zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. V danom prípade neboli a ani nie sú preukázané zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie a vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca dostatočne neosvedčil a ani neexistuje naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, či akúkoľvek hroziacu ujmu.

16. Dôvod, že cena použitá na dražbe je, resp. bola neprimerane nízka v súvislosti s návrhom na začatie konania nemôže obstáť ani podaním trestného oznámenia, pretože určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 3.10.2013). Z uvedeného dôvodu hodnota znaleckého posudku pre účely dražby nemôže mať za následok vydanie neodkladného opatrenia. Reálna trhová cena nehnuteľnosti vyjde až z transparentnej dražby ako výsledok dopytu účastníkov dražby, pričom táto cena môže byť aj podstatne vyššia ako bola určená znaleckým posudkom.

17. V zmysle § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách má povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby dražobník a pri nehnuteľnosti to musí byť urobené znaleckým posudkom. V prípade, že žalobca nesúhlasil s cenou určenou Znaleckým posudkom č. 7/2021 vypracovaným znalcom Ing. Z. N., tak podľa § 12 ods. 5 druhá veta Zákona o dobrovoľných dražbách mal možnosť požiadať o vyhotovenie nového

- kontrolného znaleckého posudku - čo však neurobil. Podanie žaloby, respektíve návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, by malo predstavovať prostriedok tzv. „ultima ratio“, pričom žalobca by ho mal aplikovať až po tom ako vyčerpal všetky ostatné prostriedky ochrany (§ 12 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách). Žalobca sa zrejme podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia len snažil oddialiť výkon záložného práva.

18. Najdôležitejším faktom je skutočnosť, že opakovaná dražba sa uskutočnila dňa 15.10.2021. T.j. dražba prebehla 20 dní pred vydaním uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva. Na dražbe sa zúčastnilo 6 účastníkov dražby a predmet

dražby bol vydražený za najvyššie podanie vo výške 325.000,- eur, z čoho vyplýva, že cena stanovená znalcom absolútne odzrkadľovala trh a trhovú hodnotu.

19. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných žiadnym spôsobom nevyjadril, pričom odvolania mu boli súdom prvej inštancie doručené dňa 28.12.2021.

20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolania žalovaných, ktoré boli podané v zákonnej lehote, oprávnenými osobami a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle , pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolania prejednal podľa až a dospel k záveru, že sú dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vecne správne ( nebolo ho možné podľa potvrdiť ), preto ho odvolací súd podľa zmenil tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

21. Podľa (Odvolacie dôvody) ods. 1 : „Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

22. Podľa : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.“

23. Podľa : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.“

24. Žalovaní vo svojom odvolaní poukázali na odvolacie dôvody dané , , a (viď odseky 8 a 14 tohto odôvodnenia). K takto deklarovaným odvolacím dôvodom žalovaných v 1. a 2. rade odvolací súd udáva nasledovné.

25. Procesné odvolacie dôvody podľa a (vady konania) sú dané vtedy ak konajúci súd poruší procesné práva strany sporu v takom rozsahu, že dôjde k zásadnému porušeniu práva dotknutej strany na spravodlivý proces.

26. V tomto konkrétnom prípade ide o konanie na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej, pričom žalobcovi nebola uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej. S ohľadom na účel inštitútu neodkladného opatrenia (potreba okamžitej úpravy pomerov strán) je konanie o jeho nariadení časovo limitované ( ) a vo veci je možné a vo väčšej miere sa aj rozhoduje bez vykonania výsluchu strán, bez zistenia stanoviska strany, voči ktorej návrh smeruje a tiež aj bez pojednávania ( ).

27. Vyššie uvedená úprava konania o neodkladnom opatrení teda dostáva stranu, voči ktorej návrh smeruje, do nevýhodného procesného postavenia, ktoré pre prípad, že ide o neodkladné opatrenie pred začatím konania, zákon zmierňuje poučovacou povinnosťou súdu podľa .

28. Podľa a : „ (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.“

29. Súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcu nariadil neodkladné opatrenie (uložil žalovaným povinnosť), avšak v rozpore s jeho zákonnou povinnosťou podľa a vo výroku svojho rozhodnutia nepoučil žalovaných o možnosti podať žalobu vo veci samej. Vychádzajúc z vyššie uvedeného (odseky 26 - 28) je potrebné uzavrieť, že nepoučením žalovaných došlo k zásadnému porušeniu práva dotknutej strany na spravodlivý proces. Za takejto situácie je zrejmé, že procesné odvolacie dôvody ( a ) sú v tomto konaní dané.

30. Ako ďalšie z odvolacích dôvodov žalovaní označili aj dôvody podľa a (vady rozhodnutia - skutkové vady). Konkrétne namietali, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho skutkového zistenia a právneho posúdenia veci. Odvolací súd zistil, že aj tieto odvolacie dôvody sú dané a bližšie k tomu udáva nasledovné (viď odseky 31 - 39):

31. O nesprávne právne posúdenie veci ide (okrem iných ďalších možností) vtedy, keď súd síce správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V tomto prípade súd prvej inštancie správne zvolil právne normy, na základe ktorých rozhodol a ktoré upravujú postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia ( a a ), avšak s ohľadom na existujúci skutkový stav ich aplikácia (t.j. vyhovenie podanému návrhu) nebola správna.

32. Podstatným dôvodom, pre ktorý nebolo možné navrhované neodkladné opatrenie vydať, je skutočnosť, že žalobca sa svojim návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhal uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, ku ktorému už fakticky došlo.

33. Žalobca sa voči žalovaným domáhal vydania uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva s ohľadom na skutočnosť, že tento výkon záložného práva mal byť zrealizovaný uskutočnením dobrovoľnej dražby podľa o dobrovoľných dražbách s tým, že táto dražba sa mala uskutočniť dňa 15.10.2021. O návrhu žalobcu súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením dňa 4.11.2021, pričom predmetná dražba sa medzičasom v stanovený deň 15.10.2021 úspešne uskutočnila, t.j. účastníkovi s najvyšším podaním - vydražiteľovi bol udelený príklep.

34. Súd prvej inštancie teda uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorý však už bol zrealizovaný. Takto uložená povinnosť pôsobí retroaktívne, t.j. spätne, čo je v rozpore s našim ústavným princípom právneho štátu ( SR v spojení s ). Z uvedených dôvodov nebolo a nie je možné žalobcovmu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovieť.

35. Podľa : „Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.“

36. Podľa (Ohodnotenie predmetu dražby) o dobrovoľných dražbách: „Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.“

37. Podľa (Ohodnotenie predmetu dražby) o dobrovoľných dražbách: „Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca.“

38. Podľa (Zmarenie a neplatnosť dražby) o dobrovoľných dražbách: „V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka ().“

39. Súd prvej inštancie odôvodnil neodkladnú potrebu vydania navrhovaného opatrenia svojim skutkovým zistením, že žalobcovi by nevydaním navrhovaného opatrenia bezprostredne hrozil vznik veľkej škody. Toto zistenie súdu prvej inštancie nepovažuje odvolací súd za správne, pretože ako to vyplýva z obsahu vyššie citovaných zákonných ustanovení ( a ) o dobrovoľných dražbách, tak žalobca ako dotknutý vlastník predmetu dražby mal dostatok znalca Ing. Z. N. mohol požiadať o vyhotovenie nového znaleckého posudku ( čo však neurobil ) a má možnosť podať žalobu o neplatnosť dražby, pokiaľ došlo pri realizácii dobrovoľnej dražby žalovaným v 2. rade k porušeniu zákona. Z vyššie uvedeného vyplýva nesprávnosť zistenia súdu prvej inštancie v tom zmysle, že hrozí bezprostredný vznik škody veľkého rozsahu, čím odôvodnil potrebu neodkladne upraviť pomery strán sporu.

40. Žalovaný v 1. rade sa ako záložný veriteľ domáha uhradenia svojej splatnej pohľadávky voči žalobcovi (predčasne splatný úver dňa 15.10.2015) prostredníctvom výkonu svojho záložného práva už od roku 2017. Žalobca svoj splatný záväzok od roku 2015 neuhradil ani čiastočne a realizáciu výkonu záložného práva na uhradenie záväzku opakovane zmaril. Tieto skutočnosti sú nesporné, pretože ich žalobca nijako nerozporoval ( ). Za takéhoto skutkového stavu považuje súd žalobcom podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia za zjavné zneužitie práva, ktoré podľa článku 5 nepožíva právnu ochranu.

41. Podľa : „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“

42. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo z vyššie uvedených dôvodov zmenené tak, že návrh bol zamietnutý. Uvedená skutočnosť má za následok aj zmenu ohľadom náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie. Žalovaní boli vo veci úspešní, z čoho vyplýva, že im podľa vzniklo právo na nahradenie ich trov konania. Náhradu trov konania však odvolací súd žalovaným nepriznal a to z dôvodu, že im žiadne trovy konania pred súdom prvej inštancie nevznikli, nakoľko do konania aktívne vstúpili až podaním odvolania.

43. Podľa (Trovy odvolacieho konania): „Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.“

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a a to tak, že úspešným žalovaným v 1. a 2. rade voči neúspešnému žalobcovi priznal právo na nahradenie trov konania v rozsahu podľa pomeru ich úspechu, t.j. v plnom rozsahu.

45. O výške nárokov žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

46. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).