Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/88/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: X. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XX, XXX XX X.H., právne zastúpený JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Slovenská republika, zas. Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, zastúpená Generálna prokuratúra PO Slovenskej republiky, so sídlom Masarykova 16, 080 97 Prešov o náhradu škody takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.916,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 2.10.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.3.2016 sa žalobca voči žalovanému (pôvodne Slovenská republika

- Ministerstvo spravodlivosti SR) domáhal náhrady škody titulom, že sa proti žalobcovi viedlo trestné konanie pre skutok kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 3 písm. b/ trestného zákona v štádiu pokusu, podľa § 14 ods. 1 trestného zákona a to ako organizátor, pričom dňa 16.6.2011 podala na žalobcu prokurátorka obžalobu, že zosnoval a riadil spáchanie vyššie uvedeného trestného činu. Žalobca ďalej dôvodil, že súd obžalobu prijal a konanie sa viedlo na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 4T/61/2011, pričom rozsudkom zo dňa 5.4.2013 Okresný súd Prešov oslobodil obžalovaného (v tomto konaní žalobcu) s pod obžalobou, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný (v tomto konaní žalobca) trestne stíhaný. Po odvolaní prokurátora Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 20.3.2013 č. k. 1To/45/2012-924 bolo konštatované, že Krajský súd nemá pochybnosti o tom, že výrok o oslobodený obžalovaného spod obžaloby je správny, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný. Žalobca uvádzal, že celé konanie bolo zdĺhavé, trvalo viac ako 3 roky a právoplatne bolo skončené až 20.3.2013. Dôvodil, že si na svoju obhajobu v tomto konaní zvolil advokáta, ktorému za poskytnuté právne služby zaplatil celkovo 2.916,54 eur, ktorá suma predstavuje náhradu škody v tomto konaní.

2. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu 16.6.2016 vyjadril pôvodne žalovaný (MS SR), ktorý uviedol, že ten proti komu bolo trestného stíhanie zastavené, alebo ten kto bol spod obžaloby oslobodený pri splnení ďalších zákonných predpokladoch má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia ak vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby. Dôvodil, že ku škode malo dôjsť v trestnom konaní a to v dôsledku nezákonného konania orgánov činných v trestnom konaní, kde dozor nad ich činnosťou vykonával prokurátor, ktorý aj podal obžalobu, teda orgánov oprávnený konať v mene štátu z titulu uznesenia vznesenia obvinenia je Generálna prokuratúra SR. Žalovaný ďalej konštatoval, že zo žalobného návrhu nevyplýva, že by proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal v tomto konaní žalobca riadny opravný prostriedok - sťažnosť. Vzhľadom na uvedené má žalovaná za to, že žalobca riadny opravný prostriedok nepodal a teda mu právo na náhradu škody nevzniklo. Žalovaná mala ďalej za to, že príčinná súvislosť medzi škodou spočívajúcou uhradených trov obhajoby a začatím trestného stíhania je daná len v prípadoch povinnej obhajoby. Záverom žalovaná konštatovala, že je potrebné odstrániť nedostatok žaloby v časti označenia štátneho orgánu, teda oprávneného konať za žalovanú tak, že súd by mal konať nie z MS SR ale z Generálnou prokuratúrou SR. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním doručeným súdu dňa 1.12.2017 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že si uplatňuje nárok z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu ako aj z nesprávneho úradného postupu prokuratúry. Tvrdil, že mu vôbec nemalo byť vznesené obvinenie, pretože skutok spáchať nemohol, nakoľko sa v čase spáchania skutku nenachádzal na území SR. Dôvodil, že trestné stíhanie malo byť zastavené dávno pred vynesením oslobodzujúceho rozsudku.

4. Písomným podaním zo dňa 16.1.2019 sa ešte k žalobe vyjadrila žalovaná - SR zastúpená už aktuálne žalovaným - Generálnou prokuratúrou SR, ktorá v tomto vyjadrení uviedla, že žalobu nemožno akceptovať vecne, pretože je nedôvodná. Dôvodila, že uznesenie o vznesení obvinenia nemožno v danom prípade automatiky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila, pričom v danom prípade až v súdnom konaní sa ustálil skutkový a právny stav, ktorý súd vyhodnotil v prospech žalobcu. Uviedla, že trestné stíhanie voči žalobcovi bolo vedené legitímne. Poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/201/2007.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi oboznámením obsahu celého spisu konštatujúc, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 4 nasl. je fotokópia obžaloby, na č. l. 8 a nasl. je rozsudok z trestného konania č. k. 4T/61/2011-896 zo dňa 5.4.2012, na č. l. 12 sa nachádza odvolanie voči tomuto rozsudku zo strany okresného prokurátora, na č. l. 13 a nasl. sa nachádza rozsudok KS PO č. k. 1To/45/2012-924 zo dňa 20.3.2013, na č. l. 19 sa nachádza faktúra

- odmena výdavkov za advokátske úkony, na č. l. 20 je špecifikácia odmeny za právne úkony aj s DPH, na č. l. 21 sa nachádzajú príjmové pokladničné doklady, na č. l. 23 je žiadosť poškodeného o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, na č. čl. 32 a nasl. je vyjadrenie žalovanej k návrhu na náhradu škody, resp. k žalobe, na č. l. 41 a nasl. je zápisnica z pojednávania zo dňa 23.3.2017, na č. l. 47 je vyjadrenie Generálnej prokuratúry SR z netrestného odboru, na č. l. 51 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 55 je zápisnica o pojednávaní zo dňa 14.6.2018, na č. l. 65 a nasl. je vyjadrenie Okresnej prokuratúry Prešov k vyjadreniam a žalobe. Súd oboznámil aj podstatný obsah z trestného spisu tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 4T/61/2011 konkrétne konštatovaním, že vo vyšetrovacom spise č. ČVS: ORP-17/1-OVK-PO-2011 prvá časť je na č. l. 4 a nasl. uznesenie o začatí trestného stíhania ako obvinených X. F., teda žalobcu v tomto konaní, a X. Z., na č. l. spisu 822 sa nachádza obžaloba Okresnej prokuratúry v PO na obvinených X. F., teda žalobcu v tomto konaní a X. Z., na č. l. 896 a nasl. je rozsudok tunajšieho súdu č. k. 4T/61/2011-896 zo dňa 5.4.2012, na č. l. 924 a nasl. je rozsudok KS PO 1To/45/2012-924 zo dňa 20.3.2013, súd ešte oboznámil, že vo vyšetrovacom spise sa na č. l. 8 a nasl. nachádza uznesenie, ktorým bola zamietnutá sťažnosť obvinených X. Z. a X. F. v tomto konaní žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pričom zistil tento skutkový stav:

6. Uznesením Krajského riaditeľstva PZ v Prešove ČVS: KSP-66/OVK-PO-2009 zo dňa 10.2.2010 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia vyšetrovateľ začal podľa § 199 ods. 1 a § 206 Trestného poriadku trestné stíhanie X. F. a X. Z. ako obvinených pre obzvlášť závažný zločin vydierania spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 189 ods. 1, 3 písm. b) Trestného zákona.

7. Uznesením Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1 Pv 1019/09 zo dňa 11.2.2010 prokurátor podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosti obvinených proti vyššie uvedenému uzneseniu vyšetrovateľa.

8. Okresná prokuratúra v Prešove podala dňa 6.6.2011 obžalobu na X. F. ( v tomto konaní žalobca) a X. Z. pre trestný čin vydierania podľa § 181 ods. 1, ods. 3 písm. b/ trestného zákona v štádiu pokusu, podľa § 14 ods. 1 trestného zákona s tým, že žalobca mal pri spáchaní tohto trestného činu vystupovať ako organizátor, podľa § 21 ods. 1 písm. a/ trestného zákona a obžalovaný X. Z. ako pomocník podľa § 21 ods. 1 písm. d/ trestného zákona.

9. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 4T/61/2011-896 zo dňa 5.4.2012 pre vyššie uvedený trestný čin obžalovanému X. Z. uložil trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením do ÚVTOS so stredným stupňom stráženia a zároveň týmto rozsudkom oslobodil obžalovaného X. F. (v tomto konaní žalobca) spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný trestne stíhaný.

10. Po odvolaní podanom okresným prokurátorom KS PO rozsudkom zo dňa 20.3.2013 č .k. 1To/45/2012-924 zrušil napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa obžalovaného X. Z., ktorému však uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zradením do ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia. Vo vzťahu k druhému s obžalovaných, t. j. X. F. (v tomto konaní žalobcu) oslobodzujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť 20.3.2013.

11. Z faktúry č. 201321 nachádzajúce sa na č. l. 19 spisu vyplýva, že JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, fakturoval X. F. ako klientovi sumu spolu vo výške 2.916,54 eur. Na č. l. 20 spisu sa nachádza špecifikácia odmeny za právne služby, teda odmena advokáta ako aj režijné paušály spolu s DPH a súdnymi poplatkami vo výške 2.916,54 eur.

12. Z príjmových pokladničných dokladov nachádzajúcich sa na č. l. 21 vyplýva, že JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, prijal dňa 11.2.2010 od manželky obvineného X. F. T. F. sumu 1.000 eur, dňa 21.12.2011 od klienta X. F. sumu 1.000 eur a napokon z posledného z príjmových pokladničných dokladov, že rovnaký advokát prijal od X. F. dňa 9.4.2013 sumu 916,54 eur, pričom všetky tieto príjmové pokladničné doklady boli vydané pri prijatí jednotlivých súm za poskytnuté právne služby.

13. Právny zástupca žalobcu JUDr. Ladislav Lukáč, advokát, žiadosťou zo dňa 29.3.2014 žiadal za poškodeného predbežné prejednanie nároku na náhradu škody vo vzťahu k MS SR, ktorou dôvodil splnenie podmienok na odškodnenie podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vo vzťahu k náhrade škody spôsobenú orgánom verejnej moci jeho klientovi.

14. MS SR písomným podaním zo dňa 19.5.2014 postúpilo žiadosť žiadateľa X. F. zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Lukáčom o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre SR.

15. Na pojednávaniach konaných 23.3.2017, resp. 14.6.2018 vyplynuli závery, že žalovaným je SR v zastúpení Generálnou prokuratúrou ako orgánom oprávneným konať za štát v tomto konaní.

16. Na pojednávaní konanom dňa 14.3.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že k škode došlo na základe nesprávneho úradného postupu v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003, nakoľko súd nezastavil trestné stíhanie a prijal obžalobu na ďalšie konanie. Kvôli pochybeniu orgánu štátu si uplatnil teda žalobca svoj nárok spolu s príslušenstvom a po uplynutí 6 mesačnej doby od žiadosti o prerokovanie svojho nároku si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania. Navrhla žalobe v celom rozsahu vyhovieť tak, ako bola doručená súdu, pričom navrhla zaviazať žalovaného na žalovanú sumu a v prípade úspechu si uplatnila aj náhradu trov konania. Nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

17. Na tom istom pojednávaní právny zástupca žalovanej strany uviedol, že vzhľadom na nezmenené znenie ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003, ktoré je od počiatku nezmenené teda zotrváva na svojom stanovisku, že vzhľadom na toto zákonné znenie tohto ustanovenia musí dôjsť k zmene alebo k zrušeniu rozhodnutia pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom, čo sa v tomto prípade nestalo. Celý trestný proces bol riadne vedený v súlade so zásadami trestného poriadku a v každom jeho jednotlivom štádiu. V čase vznesenia obvinenia podľa nášho názoru boli splnené všetky predpoklady nato, aby toto obvinenie bolo vznesené obidvom obvineným. Nie každé oslobodenie spod obžaloby musí automaticky zakladať nárok na náhradu škody, podľa zákona č. 514/2003 treba prihliadať aj na okolnosti každého prípadu. Konštatovala, že časť uplatňovanej škody konkrétne v sume 1.000 eur nevznikla žalobcovi ale jeho manželke, nakoľko podľa príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.2.2010 sumu 1.000 eur zaplatila manželka žalobcu T. F. a nie sám žalobca, ktorý teraz aj túto sumu žalobou uplatňuje. Nie je zrejmé, či žalobca podal proti druhému obžalovanému X. Z. a neskôr právoplatne odsúdenému trestné oznámenie pre krivé obvinenie potom, čo bol označený za druhého páchateľa a prečo nežiadal odškodnenie od druhého páchateľa, potom neskôr odsúdeného, ktorého výpoveď mala byť jediným dôkazom svedčiacim proti žalobcovi. Konštatovala, že v trestnej veci išlo o úplne legitímny postup orgánov činných v trestnom konaní ako aj súdu. Nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

18. Súd prvej inštancie vzhľadom na zistený skutkový stav právne uzatvára:

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

21. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2)

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,

c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora,

d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,

g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,

l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,

m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.

22. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

23. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

24. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

25. Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

26. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti fyzickej osobe, bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok NS SR z 28.6.1993, sp.zn. 1Cdo/53/93). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania (uznesenie NS SR z 18.8.2009, sp.zn. 4MCdo/15/2009; rozsudok NS SR z 30.3.2011, sp.zn. 3Cdo/194/2010).

27. Z uvedeného vyplýva, že aj keď zák. č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby, judikatúra dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam, ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie začína, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto smere neviaže na správnosť, resp. nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.

28. Nakoľko bol žalobca právoplatne oslobodený spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 5.4.2012 pod sp. zn. 4 T 61/2011 v predmete trestného stíhania pre pre trestný čin vydierania podľa § 181 ods. 1, ods. 3 písm. b/ trestného zákona v štádiu pokusu, podľa § 14 ods. 1 trestného zákona s tým, že žalobca mal pri spáchaní tohto trestného činu vystupovať ako organizátor, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal, je na strane štátu daná zodpovednosť za škodu, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím v súlade s ust. § 5 a § 6 zák. č. 514/2003 Z. z. a to v rozsahu upravenom týmto zákonom.

29. Keďže v trestnej veci bola obžaloba príslušnému súdu dňa 16.6.2011 pod sp.zn. 4 T 61/2011 podaná, neboli splnené podmienky pre konanie Ministerstva vnútra SR v mene štátu, ale jediným orgánom oprávneným konať v mene štátu je Generálna prokuratúra SR, v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z. z..

30. Žalovaný dôvodil, že zo žaloby nevyplýva, že žalobca podal opravný prostriedok proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Z dokazovania z trestého spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4 T 61/2011 však vyplynulo, že uznesením Okresnej prokuratúry Prešov sp. zn. 1 Pv 1019/09 zo dňa 11.2.2010 prokurátor podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol sťažnosti obvinených proti uzneseniu Krajského riaditeľstva PZ v Prešove ČVS: KSP-66/OVK-PO-2009 zo dňa 10.2.2010 o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia.

31. Čo sa týka námietky žalovanej, že suma vo výške 1.000 eur na príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 11.2.2010 je od manželky v trestnom konaní obvineného X. F. T. F., nie od samotného obvineného, súd prvej inštancie mal túto námietku za nedôvodnú, nakoľko nebolo žiadnym spôsobom spochybnené, že táto suma nebola obhajcovi vyplatená v uvedenej výške a jej bez právnej relevancie k tomuto konaniu, kto túto sumu obhajcovi zložil.

32. Rovnako tak neobstojí argument, že v trestnom konaní nešlo o povinnú obhajobu, nakoľko je právom obvineného prizvať si na právnu pomoc kvalifikovaného právneho zástupcu - advokáta, obhajcu a povinnosťou obvineného je za poskytnuté právne služby aj zaplatiť.

33. Napokon súd prvej inštancie konštatuje, že vo vzťahu k námietke, či žalobca v tejto sporovej veci podal trestné oznámenie na svojho spoluobvineného v trestnom konaní, je nutné uviesť, že je výsostným rozhodnutím tej - ktorej osoby, či podá trestné oznámenie na kohokoľvek, v danom prípade spoluobvineného, pričom podanie, resp. nepodanie tohto prípadného trestného oznámenia je bezvýznamné vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

34. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o konanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

37. Žalobca 29.3.2017 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR, aby uspokojilo jeho nárok, pričom táto písomnosť bola doručená ministerstvu 1.4.2014, teda po uplynutí 6 mesiacov (podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.) sa žalovaný dostal do omeškania, preto súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania od 2.10.2014 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

38. Súd prvej inštancie preto s ohľadom na zistený skutkový stav ako aj citované právne predpisy rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

39. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vo veci mal žalobca plný úspech, preto mu vznikol voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len d o uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.