Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/273/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobkyne V. F., O.. XX.X.XXXX, V. U. XX, M., prechodne P. X, M. proti žalovanému U. X.Á., O.. XX.X.XXXX, V. M. XXX v konaní o neúčinnosť darovacej zmluvy

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.9.2014 sa žalobkyňa domáhala vyhlásenia neúčinnosti darovacej zmluvy č.z. XXX/XX, na základe ktorej P. X. nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na G. Č.. XXX, M..Ú.. M. (vklad povolený pod č. X. XXXX/XX). Podanú žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným vedie na tunajšom súde konanie sp.zn. 7C 2/1013. Nakoľko žalovaný po oboznámení sa s uvedenou žalobou a návrhom na vydanie neodkladného opatrenia si nie je istý jej výsledkom, účelovo sa zbavuje svojho majetku, a to nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, M..Ú.. M.. Žalovaný účelovým prepisom - darovacou zmluvou č. XXX/XX uvedené nehnuteľnosti previedol na svojho blízkeho rodinného príslušníka (pravdepodobne syna) P. X..

2. Dňa 17.9.2014 podala žalobkyňa tiež návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zakázal novému nadobúdateľovi nehnuteľnosti P. X. a aj žalovanému U. X. nakladať s nehnuteľnosťou zapísanou na liste vlastníctva č. XXX, M..Ú.. M., M. Č. XXX, a to pre prípad predaja, založenia alebo darovania, až do vyhlásenia rozhodnutia vedeného pod spisovou značkou 16C 273/2014. Uznesením zo dňa 31.1.2018, č.k. 16C/273/2014-32 súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana a ani nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.2.2018.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 30.8.2018 uviedol, že v prípade darovania chatky svojmu synovi ide o jeho rozhodnutie a jeho súkromnú záležitosť. O svojom majetku môže rozhodovať ako uzná za vhodné a určite to neurobil kvôli žalobe. Má zdravotné problémy a pri úpravách a rekonštrukcii chatky mu bude syn pomáhať aj finančne. Žalobkyni neublížil, čo vyplýva aj z doložených rozsudkov a spisov a nemá dôvod, aby preto prepisoval majetok.

4. S účinnosťou od 1.7.2016 sa na konanie sporových strán pred súdom vzťahuje zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd podľa tohto predpisu postupuje aj v konaniach začatých pred účinnosťou tohto zákona (§ 470 ods.1 .

5. Zo žalobkyňou predložených výpisov z listu vlastníctva č. 156 zo dňa 7.1.2013 a 10.9.2014 pre katastrálne územie M. vyplýva, že na základe darovacej zmluvy č.z. 133/13 a rozhodnutia o povolení vkladu X. XXXX/XX K. Y. XX.XX.XXXX F. P. X.R. F. X. O. X. R. P..Č.. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1029 m2 a domu súpisné číslo XXX nachádzajúcom sa na uvedenej parcele, v spoluvlastníckom podiele 1/2. Predchádzajúcim vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol žalovaný. Podľa aktuálneho listu vlastníctva č. XXX P. M..Ú.. M. je výlučným vlastníkom nehnuteľností parc.č. XXX/ XX R. P.. Č.. XXX/XX a domu nachádzajúcom sa na parcele č. XXX/XX, súp. číslo XXX P. X., a to na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva č.z. XXX/XX a povolení vkladu X. XXXX/XX K. Y. XX.X.XXXX.

6. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 14.6.2017, sp.zn. 7C/2/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.2.2018, bola žaloba žalobkyne o náhradu škody 3.922,86 eur s prísl. proti žalovanému zamietnutá. Žalobkyňa v konaní nepreukázala porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného, príčinnú súvislosť medzi porušením tejto povinnosti a škodou, a ani zavinenie, ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

7. Podľa ust. § 42a ods.1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

8. Podľa ust. § 42b ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

9. V záujme procesného úspechu v súdnom konaní musí strana sporu splniť jednak povinnosť tvrdenia skutočností rozhodujúcich pre predmet sporu a vyplývajúcich z ustanovení hmotného práva, ktoré sa na právne pomery sporových strán vzťahujú, ako aj povinnosť dôkaznú t.j. preukázať, že ňou tvrdené skutočnosti sú pravdivé. V tomto smere stranu sporu zaťažuje dôkazné bremeno, teda predloženie takých dôkazných prostriedkov, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie o skutočnostiach ním tvrdených tak, aby ich na základe vykonaného dokazovania súd uznal za pravdivé. Pri vyhodnocovaní dôkazov pritom súd v súlade s ust. § 191 ods.1 postupuje podľa svojej úvahy a hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo.

10. V prejednávanej veci žalobkyňa žiadala vysloviť neúčinnosť právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako darcom a jeho synom ako obdarovaným tvrdiac, že voči žalovanému má vymáhateľnú pohľadávku, ktorú si uplatňuje v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 7C/2/2013. Žaloba o náhradu škody v uvedenom konaní bola právoplatne zamietnutá. Žalobkyňa teda nepreukázala jednu z podmienok pre vyhlásenie odporovateľnosti právneho úkonu, ktorým je existencia vymáhateľnej pohľadávky voči žalovanému.

11. Odhliadnuc od uvedeného, žalovanému v konaní nesvedčí pasívna vecná legitimácia.

12. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp.zn. 2 Cdo 205/2009).

13. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.

Vecná legitimácia sa na začiatku tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.1.2012 sp.zn. 6 Cdo 214/2011).

14. Z vyššie cit. ust. § 42b ods.2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odporovacia žaloba musí smerovať voči tomu, kto mal z odporovacieho právneho úkonu prospech t.j. v danom prípade syn žalovaného. Podaná žaloba však voči nemu nesmeruje. Odporovacia žaloba nemôže byť voči označenému žalovanému aj z tohto dôvodu úspešná.

15. Nakoľko otázka vecnej legitimácie je otázkou vyplývajúcou z hmotného práva, povinnosťou súdu nie je poučovať žalobcu o tom, že na strane žalovaných neoznačil subjekty, ktoré sú nositeľmi hmotnoprávnych povinností a musia byť sporovými stranami. Takýto nedostatok bez ďalšieho vedie k neúspechu žalobcu v spore a k zamietnutiu žaloby.

16. Podľa ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. Podľa ust. § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Nakoľko bol žalovaný v tomto konaní úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.