Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/67/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariany Hirkovej, v právnej veci žalobcu DROTÁR Autošport, s.r.o., IČO: 36 444 855, so sídlom Levočská 11, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Katunský, JUDr. Milan Kuzma a spol., so sídlom Floriánska 16, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11. novembra 2019, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14. augusta 2019, na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

1. Daňový úrad Prešov vydal dňa 06.02.2019 pod č. XXXXXXXXX/XXXX rozhodnutie podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane 75120,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017. Na základe žalobcom podaného odvolania, rozhodlo vo veci Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 3.6.2019, ktorým bolo zmenené rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX z 6.2.2019 tak, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel DPH v sume 75.000,- Eur za zdaňovacie obdobie máj 2017. Splatnosť predmetnej daňovej pohľadávky nastala dňa 26.6.2019. Následne vykonal správca dane lustráciu majetku žalobcu, pričom zistil, že žalobca je vlastníkom: 1. osobného terénneho motorového vozidla továrenskej značky BMW X Reihe X5/ZW41/5A0V0, EČV: V., VIN:C., typ motora N57d30a, Druh karosérie: AC kombi, farba hnedá metalíza, kategória vozidla: M1G, 2. osobného motorového vozidla továrenskej značky MASERATTI LEVANTNE DIESEL M156/1G4/5HW, EČV: V VIN:G typ motora: M156, druh karosérie: AC kombi, farba zelenožltá metalíza svetlá, kategória vozidla: M1 3.nákladný príves špeciálny továrenskej značky BOCKMANN PHA-P-V-305165/240-Comfort Duo R PHA/A/XAVAA, EČV: V VIN:C druh karosérie: DC na prepravu ziverat, farba čierna, kategória vozidla: O2. Ďalšie lustrácie majetku žalobcu boli negatívne. Rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.8.2019 zriadil správa dane podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku na zabezpečenie daňového nedoplatku vo výške 75.000,- Eur na DPH

za zdaňovacie obdobie máj 2017 záložné právo na vyššie uvedených motorových vozidlách, zakázal žalobcovi nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane a zároveň ho poučil, že v prípade úhrady daňového nedoplatku správca dane je oprávnený záložné právo zmeniť alebo zrušiť a to aj čiastočne a uviedol žalobcovi údaje o účte, na ktorý môže uhradiť svoj daňový dlh.

2. Voči predmetnému rozhodnutiu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, v ktorom poukázal na skutočnosť, že voči rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 3.6.2019 podal všeobecnú správnu žalobu, pričom konanie na Krajskom súde v Prešove je vedené pod sp.zn. , preto mal za to, že daňové orgány vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého následne vyvodili nesprávne skutkové závery, vec nesprávne právne posúdili a svoje rozhodnutia nedostatočne zdôvodnili. Mal za to, že vo veci nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu a vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací správny orgán rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 14.8.2019 zrušil.

3. Žalovaný o odvolaní žalobcu rozhodol napadnutým rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX z 11.11.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.8.2019, ktorým bolo zriadené záložné právo na v napadnutom rozhodnutí špecifikovaných hnuteľných veciach vo vlastníctve žalobcu na zabezpečenie daňového nedoplatku na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017 vo výške 75000,- Eur. Žalovaný posúdil odvolanie žalobcu ako nedôvodné. Poukázal pri tom na ustanovenie § 81 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré umožňuje na majetok daňového dlžníka za účelom zabezpečenia daňového nedoplatku zriadiť na ňom záložné právo. Uviedol, že daňový nedoplatok žalobcu vznikol na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane č.XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 6.2.2019 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 3.6.2019. Čo sa týka jediného odvolacieho dôvodu a to podania všeobecnej správnej žaloby voči rozhodnutiam, na základe ktorých daňový nedoplatok vznikol, odvolací správny orgán uviedol, že samotné podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, pričom žalovaný nemá vedomosť o tom, že by správny súd v konaní vedenom pod sp.zn. priznal žalobe odkladný účinok, preto rozhodnutie, na podklade ktorého daňový nedoplatok vznikol a ktorý následne správca dane zabezpečil zriadením záložného práva, je právoplatné a vykonateľné.

II.

4. Vo včas podanej žalobe žalobca namietal, že správne orgány sa nesprávne vysporiadali s jeho námietkou ohľadom tej skutočnosti, že na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. je vedené konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR sp.zn. XXXXXXXXX/XXXX z 11.11.2019, ktorým bolo zmenené rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.8.2019 tak, že bol vyrubený rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2017 vo výške 75.000,- Eur, poukazujúc na skutočnosť, že o tejto žalobe ešte správny súd nerozhodol, preto nebolo možné zriadiť záložné právo na majetku žalobcu. Mal za to, že postupom žalovaného a správcu dane, ak títo zriadili na jeho majetku záložné právo predtým ako bolo rozhodnuté o správnej žalobe vedenej pod sp.zn. , bol žalobca ukrátený na svojich právach a navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane zrušiť a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

III.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že záložné právo predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorý slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložný veriteľ je oprávnený sa uspokojiť z predmetu záložného práva, ak pohľadávka záložného dlžníka nie je riadne a včas splnená. Uviedol, že na vznik záložného práva sa vyžaduje splnenie zákonných podmienok, ktorými sú existencia daňového nedoplatku, spôsobilý predmet záložného práva a vydanie rozhodnutie, pričom správca dane uvedené podmienky splnil. Zároveň konštatoval, že v odvolacom konaní proti rozhodnutiu o zriadení záložného práva nepreskúmaval vecnú správnosť ,t.j. skutkové a právne závery vyslovené v rozhodnutí, na základe ktorého daňový nedoplatok vznikol. Pre zriadenie záložného práva je podstatná existencia daňového nedoplatku a nie dôvod jeho vzniku. Vzhľadom na uvedené považoval argumentáciu žalobcu uvedenú v

žalobe za irelevantnú pre predmetné konanie. Záverom uviedol, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. nebol správnej žalobe priznaný odkladný účinok, preto neboli naplnené podmienky na zrušenie rozhodnutia o zriadení záložného práva. Na základe uvedeného navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

6. Žalobca v replike zo dňa 16.6.2020 uviedol, že zriadenie záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka je možnosťou správcu dane a nie jeho povinnosťou, pričom z rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti správca dane dospel k záveru, že v danom prípade je nutné a potrebné postupovať v súlade s ust. § 81 ods. 1 Daňového poriadku a k hnuteľným veciach vo vlastníctve žalobcu zriadiť záložné právo.

V.

7. Podľa ( ďalej len ) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

10. Podľa Daňového poriadku (ďalej len Daňový poriadok), na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

11. Podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Záložné právo správcu dane vzniká vykonateľnosťou rozhodnutia o zriadení záložného práva. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a osobe evidujúcej záloh. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa piatej vety v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako podľa šiestej vety môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa zašle na zápis alebo na registráciu podľa katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.

12. Podľa § 81 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 63 ods. 3 aj rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane.

13. Podľa § 81 ods. 4 Daňového poriadku záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude uhradená.

14. Podľa § 81 ods. 10 Daňového poriadku ustanovenia odsekov 1 až 3, 5 až 7, 9 a 11 sa rovnako vzťahujú aj na zabezpečenie existujúcej daňovej pohľadávky a istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti.

15. Podľa § 63 ods. 3 Daňového poriadku Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

16. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 11.11.2019 v spojení s rozhodnutím správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.8.2019 z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise. Čo sa týka odôvodnenia predmetnej žaloby, z uvedeného jednoznačne vyplýva, že jediným dôvodom, pre ktorý žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nezákonné je skutočnosť, že záložné právo na majetok žalobcu ako daňového dlžníka bolo zriadené napriek tomu, že žalobca podal správnu žalobu voči rozhodnutiu, ktorým vznikol daňový dlh a uvedené konanie sa vedie pred správnym súdom pod sp.zn. , pričom nebolo do podania predmetnej žaloby ukončené.

17. Správny súd uvádza, že záložné právo je vecnoprávnym prostriedkom zabezpečenia pohľadávok a ich príslušenstva ako v súkromnom práve tak aj vo verejnom práve, ktorého úlohou je plniť zabezpečovaciu a zároveň uhradzovaciu funkciu. Na základe uvedeného zriadením záložného práva sa posilňuje právo správcu dane vymôcť daňový nedoplatok daňového dlžníka a zároveň pre prípad, že tento nedoplatok nebude po dátume splatnosti daňovým dlžníkom dobrovoľne uhradený, vzniká správcovi dane oprávnenie sa uspokojiť zo speňaženia predmetu zálohu.

18. Daňový poriadok v ustanovení § 81 ods. 1 umožňuje správcovi dane na zabezpečenie daňového nedoplatku zriadiť rozhodnutím záložné právo k majetku daňového dlžníka. Na vznik záložného práva sa vyžaduje naplnenie troch podmienok, ktorými sú existencia daňového nedoplatku podľa § 2 písm. f) Daňového poriadku, existencia majetku vo vlastníctve daňového dlžníka, ktorého spôsobilosť na zriadenie záložného práva nie je vylúčená ustanovením § 81 ods. 1 Daňového poriadku a vydanie rozhodnutia správcu dane o zriadení tohto inštitútu .

19. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že rozhodnutie, ktorým vznikol daňový dlh, bolo napadnuté správnou žalobou, správny súd uvádza, že v konaní pod sp.zn. sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 3.6.2019, ktorým bolo zmenené rozhodnutie správcu dane č. XXXXXXXXX/XXXX z 6.2.2019 tak, že žalobcovi bol vyrubený rozdiel DPH

v sume 75.000,- Eur za zdaňovacie obdobie máj 2017, teda domáhal sa zrušenia rozhodnutia, ktorým vznikol daňový nedoplatok žalobcu.

20. V čase vydanie rozhodnutia správcu dane o zriadení záložného práva k motorovým vozidla vo vlastníctve žalobcu bolo rozhodnutie správcu dane v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva, ktorým bola žalobcovi vyrubená daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 vo výške 75000,- Eur, právoplatné a vykonateľné. Z uvedeného vyplýva, že v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva existoval na strane žalobcu daňový nedoplatok, preto správca dane v zmysle § 81 ods. 1 Daňového poriadku bol oprávnený na zriadenie záložného práva. Na uvedenej skutočnosti nemení nič to, že žalobca podal voči rozhodnutiam, ktorými bola žalobcovi vyrubená daň, správnu žalobu, nakoľko podanie správnej žaloby nemá vo svojej podstate odkladný účinok, teda správnou žalobou napadnuté rozhodnutia naďalej vyvolávajú právne účinky. Jedinou možnosťou ako tieto účinky oddialiť je priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa a nasl. .

21. Správny súd poukazuje na ustanovenie , ktoré upravuje, že pri rozhodovaní o zákonnosti napadnutého rozhodnutia je pre súd relevantný stav existujúci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy v prejednávanom prípade teda čas vydania rozhodnutia žalovaného o potvrdení rozhodnutia správcu dane o zriadení záložného práva. V čase právoplatnosti tohto rozhodnutia nebol v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod č.k. priznaný správnej žalobe odkladný účinok. Rozhodnutie o vyrubení DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie máj 2017 bolo právoplatné a vykonateľné a teda daňový nedoplatok žalobcu existoval, a správca dane bol oprávnený zriadiť záložné právo k spôsobilému majetku žalobcu.

22. Záverom vzhľadom na námietku žalobcu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správny súd konštatuje, že ustanovenie § 81 ods. 2 Daňového poriadku upravuje náležitosti, ktoré musí rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva obsahovať a to okrem všeobecných náležitosti rozhodnutia podľa § 63 ods. 3 aj náležitosti výslovne vymienené v predmetnom odseku a to označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, číslo a dátum rozhodnutia, označenie daňového dlžníka, výrok, ktorý obsahuje označenie daňového dlžníka a ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania, vlastnoručný podpis povereného zamestnanca s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky (ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom) a zároveň aj označenie daňového nedoplatku, označenie predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu správcu dane.

23. Odôvodnenie rozhodnutia o zriadení záložného práva teda nemusí obsahovať, ako sa mylne domnieva žalobca, aj skutočnosti, na základe ktorých dospeje správca dane k záveru, že využitie uvedené inštitútu je nutné a potrebné. Takúto povinnosť by mal správca dane len za predpokladu, že by bol v zmysle § 81 ods. 2 Daňového poriadku povinný aplikovať všetky ustanovenia § 63 Daňového poriadku, nie len § 63 ods. 2 citovaného zákona. V prejednávanom prípade je zrejmé, že správca dane a zároveň aj žalovaný dodržali všetky zákonnom stanovené podmienky na vydanie rozhodnutia o zriadení záložného práva na majetok žalobcu, t.j. daňového dlžníka a naplnenie týchto podmienok vyplýva aj zo žalobcom napadnutých rozhodnutí.

24. Na základe vyššie uvedených skutočnosti správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa veta prvá , podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať.

23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).