Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-87-2020.pdf
PDF · 150.69 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/87/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: V.. R.. X. Ď.T. - M.-T. J. K., R.: XXX XX XXX, W. X, K., Č. L., proti žalovanému: II.. V. M., J. XX, Z. zastúpenému advokátom V.. B. O., O. X/A, Z., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 03.05.2018, č.k. 9C/35/2001-733, v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.11.2018, č.k. 9C/35/2001-809, a zo dňa 11.06.2020, č.k. 9C/35/2001-814, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.11.2018, č.k. 9C/35/2001-809, a zo dňa 11.06.2020, č.k. 9C/35/2001-814, p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 03.05.2018, č.k. 9C/35/2001-733, v spojení s opravným uznesením zo dňa 26.11.2018, č.k. 9C/35/2001-809, a zo dňa 11.06.2020, č.k. 9C/35/2001-814, zamietol žalobu a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pôvodnou žalobou zo dňa 23.02.2001 sa žalobca (v tom čase vystupujúci ako žalobca v 1. rade), spolu s pôvodnou žalobkyňou v 2. rade (F.. W.. F. M.. W. G.), domáhali voči pôvodnému žalovanému v 1. rade - Ž., F.-E., M.. M..L..T.., zastúpenému V.. V. V., správcom konkurznej podstaty a pôvodnému žalovanému v 2. rade - V.-Q. M. M..L..T.., vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej pôvodnými žalovanými v 1. a v 2. rade, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností - budov so súpisným č. XXXX, na parcele č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX, vedených na liste vlastníctva č. XXXX (bez bližšieho udania - pozn. odvolacieho súdu), vklad kúpnej zmluvy povolený pod č. O.-XXX/XXXX zo dňa 09.02.2000, jej zrušenia, ako aj určenia vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam v prospech pôvodných žalobcov a uloženia povinnosti pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade tieto nehnuteľnosti vypratať. Dôvodili, že predmetné nehnuteľnosti patrili do ich bezpodielového spoluvlastníctva, keďže ich žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ nadobudol na základe zmluvy uzavretej s Federálnym fondom národného majetku ČSFR dňa 30.04.1992, t.j. za trvania manželstva s pôvodnou žalobkyňou v 2. rade. Správca konkurznej podstaty úpadcu Ž., F.-E. M.. M..L..T.. tieto nehnuteľnosti zahrnul do konkurznej podstaty úpadcu, hoci tento majetok do nej nepatril a nevylúčil ho z nej ani po upozornení, že úpadca nebol ich vlastníkom.
3. Písomným podaním zo dňa 09.04.2001, doplneným dňa 06.02.2007, žalobcovia požiadali o pripustenie R.. V. M., nar. XX.XX.XXXX, do konania ako žalovaného v 3. rade (v súčasnosti už len žalovaný), ako aj o zmenu žaloby spočívajúcej v jej rozšírení o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi pôvodným žalovaným v 2. rade a R.. V. M., predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti
- skladu, nachádzajúceho sa na parcele č. XXXXX/XX, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, ktorej vklad bol povolený pod č. O.-XXXX/XXXX zo dňa 10.07.2000; súčasne žiadali zaviazať pôvodného žalovaného v 2. rade na vypratanie nehnuteľnosti - skladu na parcele č. XXXXX/XX, ktorá nebola predmetom pôvodnej žaloby a žalovaného v 3. rade na vypratanie skladu, súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXXX/XX, všetko v katastrálnom území Z.-I. W.. V poradí tretím návrhom na zmenu žalobného petitu zo dňa 15.02.2007 pôvodní žalobcovia žiadali o určenie podielového vlastníctva (správne má znieť spoluvlastníctva - pozn. odvolacieho súdu) k nehnuteľnostiam, a to ku skladu, súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXXX/XX a na parcele č. XXXXX/XX, vedených na liste vlastníctva č. XXXX, každý v podiele 1 a súčasne žiadali o vypratanie žalovaného v 3. rade z týchto nehnuteľností. Konajúci súd uznesením zo dňa 20.04.2007, č.k. 9C/35/2001-232, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.03.2008, sp. zn. 5Co/60/2008, pripustil do konania na strane žalovaných ako žalovaného v 3. rade R.. V. M., nar. XX.XX.XXXX, a uznesením zo dňa 21.01.2008, č.k. 9C/35/2001-309, pripustil i zmenu návrhu podľa úpravy v podaní pôvodných žalobcov zo dňa 15.02.2007.
4. Vzhľadom na to, že pôvodní žalobcovia písomným podaním zo dňa 23.12.2008 zobrali žalobu voči pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade späť, súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.04.2011, č.k. 9C/35/2001-495, konanie v zmysle § 146 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok voči pôvodným žalovaným v 1. a 2. rade zastavil a priznal im náhradu trov konania, ktoré rozhodnutie vo výroku o trovách konania zmenil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25.01.2012, sp. zn. 2Co/308/2011. Súd prvej inštancie so zreteľom na dispozičný úkon pôvodnej žalobkyne v 2. rade uznesením zo dňa 03.10.2012, č.k. 9C/35/2001-525, konanie o jej žalobe zastavil a v konaní ostávajúcemu žalovanému (pôvodne žalovanému v 3. rade) náhradu trov konania nepriznal. Poslednou úpravou žalobného návrhu zo dňa 22.12.2014 žalobca špecifikoval nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáhal určenia vlastníctva a uloženia povinnosti žalovanému tieto vypratať, a preto konajúci súd pripustil zmenu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 25.01.2018 (písomne vypracovaným na č.l. 731- pozn. odvolacieho súdu).
5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a ustálil, že M.-T. J. F.-E. K., R.: XXX XXX XX, ako kupujúci a J. J. I. W. Č. ako predávajúci, uzavreli dňa 30.04.1992 zmluvu o predaji podniku, ktorá sa týkala všetkých vecí, práv a majetkových hodnôt slúžiacich k prevádzkovaniu privatizovanej jednotky Ž. M. Z., stredisko Z., začlenenej do štátneho podniku Ž. M. Z.; kúpna cena bola stanovená sumou 455.000.000,-Kčs. Privatizovaný majetok prevzala M.-T. J. F.-E. K. zápisom o prevzatí privatizovaného majetku na základe špecifikovaných listinných dokladov, okrem iného i podľa prílohy č. 5, v ktorej boli uvedené i nehnuteľnosti, ktoré žalobca urobil predmetom žaloby.
6. Spoločenskou zmluvou o založení spoločnosti s ručením obmedzeným zo dňa 23.07.1992 založili spoločníci, okrem iného i W. G. a JUX.. R.. X. Ď. - M.-T. J. F.-E., spoločnosť pod názvom „Ž., F.-E., spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom v Z., Š. XX. Zmenou spoločenskej zmluvy - Dodatkom č. 1 zo dňa 23.11.1992, sa okrem iného, žalobca ako spoločník v článku IV., bod 5, zaviazal vniesť v súlade s § 59 a § 109 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“) ako nepeňažný vklad do spoločnosti časť podniku Ž. M. M. M. Z., Š. XX, v rozsahu nadobudnutom na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 a jej príloh, ako aj na základe zápisu o odovzdaní a prevzatí vecí podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej len „zákon č. 92/1991 Zb.“), s výnimkou špecifikovaných nehnuteľností. Spoločnosť Ž., F.-E., M.. M..L..T.., v zastúpení žalobcom ako konateľom, požiadala návrhom zo dňa 23.12.1992 vtedajšie Štátne notárstvo Bratislava I o registráciu zmeny spoločenskej zmluvy v zmysle Dodatku č. 1 zo dňa 23.11.1992; bývalé Štátne notárstvo registrovalo zmenu spoločenskej zmluvy záznamom zo dňa 28.12.1992, pričom týmto dňom nastali aj jej účinky. Mestský súd v Bratislave uznesením zo dňa 01.02.1996, č.k. 38K/111/95-59, vyhlásil na majetok spoločnosti Ž., F.-E., M.. M..L..T.. konkurz a ustanovil za správcu konkurznej podstaty V.. V.na V.. Ten, zastupujúc Ž., F.-E., M.. M..L..T.., previedol kúpnou zmluvou zo dňa 07.02.2000 ako predávajúci na pôvodne žalovaného v 2. rade (V.-Q. M. M..L..T..) ako kupujúceho nehnuteľnosti - budovu so súpisným č. XXXX, na parcele č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX, vedené na liste vlastníctva č. 890, pričom vklad kúpnej zmluvy bol vedený pod č. O.-XXX/XXXX zo dňa 09.02.2000. Pôvodný žalovaný v 2. rade ako predávajúci previedol kúpnou zmluvou zo dňa 01.06.2001 na V. M., nar. XX.XX.XXXX, ako kupujúceho, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam označeným ako garáž, na parcele č. XXXXX/XX a ako sklad, na parcele č. XXXXX/XX, vedené na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Z. - I. W.; vklad kúpnej zmluvy bol povolený pod č. O.-XXXX/XXXX zo dňa 14.02.2002. Pôvodný žalovaný v 2. rade kúpnou zmluvou zo dňa 22.06.2000 previedol na žalovaného V. M., nar. XX.XX.XXXX, ako kupujúceho,
vlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným na liste vlastníctva č. XXXX, označeným ako parcela č. XXXXX/ XX a sklad, súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXXX/XX, ktorej vklad bol povolený dňa 10.07.2000 pod č. O.-XXXX/XXXX.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) rozsudkom zo dňa 14.05.1997, sp. zn. 2Obo/170/96, právoplatným dňa 09.07.1997, určil, že žalobca zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 o založení spoločnosti s ručením obmedzeným Ž., F.-E., M.. M..L..T.. vniesol majetok v rozsahu článku IV., bol 5 zmeny spoločenskej zmluvy. Konštatoval pritom, že zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 J. J. I. W. Č. ako predávajúci previedol na M.-T. J. F.-E. K. ako kupujúceho vlastnícke právo k všetkým veciam, všetkým iným právam a majetkovým hodnotám slúžiacim k prevádzkovaniu privatizovanej hodnoty Ž. M. Z., dovtedy začlenenej do štátneho podniku Ž. M. Z., špecifikovaným v článku II. a III. zmluvy. Zmenou spoločenskej zmluvy - Dodatkom č. 1 zo dňa 23.11.1992, V.. R.. X. Ď. - M.S.-T. J. F.-E., ako jeden zo spoločníkov spoločnosti Ž., F.-E., M.. M..L..T.., založenej spoločenskou zmluvou zapísanou do obchodného registra dňa 23.07.1992, vniesol v zmysle § 59 a § 109 ods. 3 Obchodného zákonníka ako nepeňažný vklad do spoločnosti časť podniku Ž. M., Z., v rozsahu nadobudnutom na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 a jej príloh, ako aj zápisu o odovzdaní a prevzatí vecí, s výnimkou dvoch špecifikovaných nehnuteľností. V čase uzavretia zmluvy o predaji časti podniku bol žalobca manželom pôvodnej žalobkyne v 2. rade, pričom Okresný súd v K. rozsudkom zo dňa 24.06.1996, sp. zn. 4C/784/96, zrušil ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku hodnotil i rozsudok Okresného súdu v K. zo dňa 05.05.1997, sp. zn. 7C/669/96, určujúci neplatnosť právneho úkonu V.. R.. X. Ď. ako spoločníka Ž., F.-E., M.. M..L..T.., ktorým vniesol časť podniku Ž. M. so sídlom Z., Š. XX, do spoločnosti v rozsahu získanom zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 formou Dodatku č. 1 o zmene spoločenskej zmluvy v článku IV., bod 5, považujúc ho za rozporný s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Závery Okresného súdu v K.I. totiž vychádzali zo zistenia, že vnesenie nepeňažného vkladu do spoločnosti Ž., F.-E., M.. M..L..T.. je neplatné z dôvodu, že manželka žalobcu nedala súhlas k takému právnemu úkonu, avšak takýto súhlas mu dala v zmysle § 148 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) pri uzavretí spoločenskej zmluvy, a teda pri začatí podnikania žalobcu, čo Najvyšší súd považoval za postačujúce.
8. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 09.12.2002, č.k. 81Cb/80/97-859, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu zo dňa 29.11.2004, sp. zn. 6Obo/62/03, zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu Ž., F.- E., M.. M..L..T.. V.. V. V. vylúčenia hnuteľných a nehnuteľných vecí z konkurznej podstaty, okrem iných i nehnuteľností, v rozsahu nadobudnutých zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorý žalobca žiadal vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu, patril do podstaty Ž., F.-E., M.. M..L..T.., správca ho správne do nej zaradil, obdržal súhlas príslušného konkurzného súdu na speňažovanie majetku a žalobca, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, nepreukázal vlastnícke právo k tomuto majetku. Uvedené závery potvrdil Najvyšší súd v rozsudku zo dňa 29.11.2004, sp. zn. 6Obo/62/03 majúc za to, že žalobca nepreukázal vlastníctvo k sporným nehnuteľným a hnuteľným veciam, nadobudnutým v rozsahu podľa zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992, keďže celý majetok takto získaný platne a účinne vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti Ž. F.-E., M.. M..L..T.., a preto považoval za nedôvodné tvrdenie žalobcu, že sa tohto majetku nikdy nevzdal; na právnom úkone zmien spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 sa podieľali pritom všetci vtedajší spoločníci firmy. Žalobca realizoval vnos hnuteľného i nehnuteľného majetku do vlastníctva úpadcu - Ž., F.-E., M.. M..L..T. v súlade s § 59 ods. 3, § 109 ods. 3 a § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, bývalé Štátne notárstvo Bratislava I zmenu spoločenskej zmluvy formou Dodatku č. 1 zaregistrovalo dňa 28.12.1992, ktorým dňom zmena spoločenskej zmluvy nadobudla právoplatnosť a stala sa právne účinnou a vkladuschopnou listinou, pri splnení podmienok v § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom v roku 1992, kedy na platnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti bola potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo k celému vnesenému hnuteľnému i nehnuteľnému majetku teda prešlo na úpadcu - spoločnosť Ž.S., F.-E., M.. M..L..T. v zmysle vtedy platného § 133 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dňom registrácie zmeny spoločenskej zmluvy, o ktorej manželka žalobcu ako pôvodná žalobkyňa v 2. rade vedela, keďže so zmenou spoločenskej zmluvy súhlasila, čo potvrdila svojim podpisom. I z tohto dôvodu vyhodnotil Najvyšší súd rozsudok Okresného súdu v K. zo dňa 05.05.1997, sp. zn. 7C/669/96, za nulitný, v rozpore so skutočnosťou, čo spôsobilo, že nemohol požívať právnu ochranu podľa § 265 Obchodného zákonníka a § 3 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd pritom poukázal i na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu zo dňa 14.05.1997, sp. zn. 2Obo/170/96, v
zmysle ktorých správca konkurznej podstaty úpadcu Ž., F.-E., M.. M..L..T.. po vyhlásení konkurzu na jeho majetok pojal do konkurznej podstaty všetok majetok nadobudnutý zmenou spoločenskej zmluvy Dodatkom č. 1 zo dňa 23.11.1992, pri ktorom pojatí postupoval správne podľa § 6 ods. 2, § 18 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „zákon č. 328/1991 Zb.“); pritom majetok, o ktorom Najvyšší súd rozsudkom zo dňa 14.05.1997, sp. zn. 2Obo/170/96, určil, že bol vnesený do spoločnosti Ž. F.-E., M.. M..L..T.., bol totožný s majetkom, ktorý žalobca v konaní Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 81Cb/80/97, žiadal vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu Ž. F.-E., M.. M..L..T.., a preto sa žalobca nemohol dovolávať určenia opaku, t.j. že tento majetok mal byť vylúčený z konkurznej podstaty úpadcu Ž. F.-E., M.. M..L..T..
9. Po takto vykonanom dokazovaní sa konajúci súd v prvom rade zaoberal posudzovaním splnenia podmienok podľa § 137 C.s.p., a teda tým, či má žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Ten žalobca odôvodňoval tým, že vzhľadom na existenciu jeho vlastníckeho práva žalovaný nemal byť zapísaný ako vlastník dotknutých nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Na základe rozsudku, ktorým bude deklarovaný iný stav než ten zapísaný v katastri nehnuteľností, teda na základe ktorého bude určené, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných momentálne na žalovaného, môže kataster nehnuteľností pristúpiť k zápisu jeho vlastníctva, a teda žalobca môže docieliť odstránenie stavu právnej neistoty v jeho postavení. Na uvedenom základe súd prvej inštancie konštatoval existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v zmysle § 137 C.s.p..
10. Zaoberajúc sa vecnou stránkou sporu však konajúci súd žalobu žalobcu vyhodnotil za nedôvodnú, a to najmä s poukazom na ním označené rozhodnutia súdov. Krajský súd v Bratislave rozsudkom vo veci sp. zn. 81Cb/80/97 právoplatne vyriešil otázku hmotnoprávneho vzťahu, konkrétne vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli i predmetom prebiehajúceho konania; konajúci súd mal za to, že týmto rozhodnutím bol viazaný. Poznamenal pritom, že žalobca dotknuté nehnuteľnosti nemohol nadobudnúť do jeho výlučného vlastníctva, keďže v tom čase trvalo jeho manželstvo k pôvodnej žalobkyni v 2. rade, a teda tento majetok sa stal bezpodielovým spoluvlastníctvom pôvodných žalobcov, ktoré bolo právoplatne zrušené až dňom 01.07.1996 v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka. Konajúci súd mal za preukázané, že zmenou spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti Ž. F.-E. M.. M..L..T.. zo dňa 23.11.1992, okrem iného spoločník V.. R.. X.F. Ď. - M.-T. J. F. - E. K., podľa § 59 a § 109 ods. 3 Obchodného zákonníka vniesol ako nepeňažný vklad do predmetnej spoločnosti časť podniku Ž. M. M. M.Í. Z., v rozsahu, ktorý nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 a jej príloh, ako aj podľa zápisu o odovzdaní a prevzatí veci, s výnimkou rekreačného strediska M. Y., v katastrálnom území M. Y. a Y., v katastrálnom území M.. Zmena spoločenskej zmluvy bola podpísaná vtedajšími spoločníkmi, vrátane žalobcu a jeho manželky, ktorých podpisy boli riadne overené, pričom žalobca podpísal i návrh na registráciu zmien spoločenskej zmluvy, ku ktorému úkonu pristúpilo bývalé Štátne notárstvo Bratislava I a registrovalo zmenu spoločenskej zmluvy záznamom zo dňa 28.12.1992 pod č. RI 587/92. Žalobca teda nedôvodne namietal, že uvedenou zmenou spoločenskej zmluvy nevniesol majetok ako nepeňažný vklad do spoločnosti Ž. F. - E. M.. M..L..T.., a to s poukazom na znenie článku IV., bod 5 Dodatku č. 1 a č. 3; pri posudzovaní tejto skutočnosti súd prvej inštancie pritom vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 14.05.1997, sp. zn. 2Obo/170/96, ktorým tento určil, že žalobca zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 vniesol do Ž.S. F.-E. M.. M..L..T.. majetok v rozsahu podľa článku IV., bod 5 tejto zmluvy, t.j. časť podniku Ž. M. M. M. Z., v rozsahu podľa zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 a jej príloh, s výnimkou tam označených nehnuteľností.
11. Konajúci súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že sporné nehnuteľnosti neboli registrované záznamom bývalého Štátneho notárstva pod č. RI 587/92, čo mal konštatovať Krajský súd v Bratislave v rozhodnutiach pod sp. zn. 27S/15/98 a sp. zn. 27S/17/98, v spojení s rozsudkami Najvyššieho súdu, sp. zn. M - Sždov 2/99 a sp. zn. M - Sždov 4/99, v dôsledku ktorých boli zrušené zápisy vlastníctva v prospech tejto spoločnosti, keď v tomto smere poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 6Obo/62/03; vnesenie hnuteľného a nehnuteľného majetku V.. R.. X. Ď. - M.-T.Á. J. K. sa realizovalo v súlade s § 59 ods. 3 a § 109 ods. 3 Obchodného zákonníka, za primeraného použitia § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Registráciou zmeny spoločenskej zmluvy bývalým Štátnym notárstvom dňa 28.12.1992 nadobudla zmena spoločenskej zmluvy právoplatnosť, stala sa právne účinnou a tiež vkladuschopnou listinou, a tak bola splnená zákonná podmienka v zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení v roku 1992, podľa ktorého k platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti bola potrebná jej registrácia Štátnym notárstvom. I keď znenie článku IV., bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy zo
dňa 23.11.1992 neobsahovalo špecifikáciu konkrétnych hnuteľných a nehnuteľných vecí vnesených do spoločnosti ako nepeňažný vklad, avšak so zreteľom na to, že išlo o veci tvoriace časť podniku, bol podľa mienky konajúceho súdu v uvedenom článku nepeňažný vklad špecifikovaný ako časť podniku Ž. M. M. M. Z. v rozsahu, ktorý žalobca nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 a jej príloh; registrácia zmeny spoločenskej zmluvy bývalým Štátnym notárstvom sa potom vzťahovala na túto zmenu spoločenskej zmluvy ako celok, t.j. bez ohľadu na prípadnú nekonkretizáciu niektorých nehnuteľností v návrhu na registráciu. Dňom registrácie zmeny spoločenskej zmluvy spoločnosti Ž. F. - E. M.Y., M..L..T.. žalobca prestal byť vlastníkom vneseného majetku, ktorá skutočnosť napokon vyplývala i z názoru Krajského súdu v Bratislave v rozhodnutí zo dňa 09.12.2002, č.k. 81Cb/80/97- 859, ktorým zamietol návrh žalobcu na vylúčenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, špecifikovaných v petite návrhu zo dňa 10.09.1997, z konkurznej podstaty úpadcu (Ž. F.-E. M.. M..L..T..); konajúci súd pritom považoval za irelevantné, či predmetom uvedeného konania boli veci totožné s tými, ktoré boli predmetom prebiehajúceho konania, nakoľko z uvedených rozhodnutí nesporne vyplývalo, že žalobca žiadal o vylúčenie tých vecí z konkurznej podstaty úpadcu, t.j. majetku, ktorý podľa jeho tvrdenia nadobudol zmluvou o predaji časti podniku od Fondu národného majetku ČSFR, a teda majetku, na ktorý sa taktiež vzťahoval článok IV., bod 5 Dodatku zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992.
12. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné i námietky žalobcu, že Najvyšší súd žiadnym rozhodnutím neurčil záväzným výrokom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Konštatoval, že z rozhodnutia Mestského súdu v Bratislave zo dňa 22.04.1996, sp. zn. 22Cb/21/96 a z rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 14.05.1997, sp. zn. 2Obo/170/96, vyplývalo, že predmetom konania bolo pôvodne určenie, že spoločnosť Ž.G. F. - E. M.. M..L..T.. je vlastníkom hnuteľného a nehnuteľného majetku vneseného žalobcom na základe zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992, v rozsahu tak, ako ho získal na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 a jej príloh, pričom tomuto určovaciemu výroku súd vyhovel; v odvolacom konaní Najvyšší súd nerozhodoval o určení vlastníctva len z dôvodu zmeny žaloby, keď rozhodol len o vnesení majetku zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992; prechod vlastníctva k celému vnesenému majetku na úpadcu konštatoval pritom Najvyšší súd v rozsudku vo veci sp. zn. 6Obo/62/03, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.12.2000, č. k. 81Cb/80/97-859; ten záväzným výrokom návrh na vylúčenie hnuteľných a nehnuteľných vecí z konkurznej podstaty úpadcu Ž. F.-E. M.. M..L..T.., taktiež vnesených žalobcom zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 do spoločnosti, zamietol. Pri skúmaní vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam preto konajúci súd považoval za potrebné vychádzať aj z tohto právoplatného súdneho rozhodnutia.
13. Za nedôvodnú vyhodnotil súd prvej inštancie i žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vypratania nehnuteľností, a to z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca celý majetok získaný zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 platne a účinne vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti Ž., F.-E., M.. M..L..T.., a to zmenou spoločenskej zmluvy tejto spoločnosti, ktorú podpísali všetci spoločníci, t.j. i žalobca a jeho manželka, pričom bývalé Štátne notárstvo Bratislava I zaregistrovalo predmetnú zmenu spoločenskej zmluvy ako Dodatok č. 1 dňa 28.12.1992.
14. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam, a to garáž na parcele č. XXXXX/XX a sklad na parcele č. XXXXX/ XX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Z. - I. W., pritom konajúci súd žalobu zamietol i pre absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Z katastrálneho spisu totiž zistil, že pôvodný žalovaný v 2. rade, V.-Q. M.. M..L..T.. previedla dňa 01.06.2001 vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na V. M., s dátumom narodenia dňa 15.11.1982, a teda na inú osobu ako označil žalobca; išlo pritom o syna žalovaného.
15. Na uvedených základoch súd prvej inštancie žalobu žalobcu v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
16. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), keď žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc dôvody podľa 365 ods. 1 písm. b), d), e) a h) C.s.p. a navrhol ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť.
Mal za to, že pôvodný žalovaný v 1. rade (Ž. F.-E. M.. M..L..T..) nerešpektoval právoplatné predbežné opatrenie (teraz neodkladné opatrenie - pozn. odvolacieho súdu) vydané Okresným súdom Bratislava III dňa 21.05.1999, č.k. 19Cb/146/99-112, ktorým mu zakázal disponovať s nehnuteľnosťami vedenými na liste vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, katastrálne územie Z. - I.T. W., t.j. aj s tými, ktoré sú predmetom sporu, keď kúpnou zmluvou, registrovanou dňa 09.02.2000, pod V 275/2000, previedol vlastnícke právo k nim na pôvodného žalovaného v 2. rade, a túto skutočnosť neoznámil v zmysle § 101 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok konajúcemu súdu. Na uvedenom základe, v dôsledku nezákonného zbavenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré „ katastrálny úrad Bratislava“ prepísal v prospech spoločnosti Ž.S., F.-E., M.. M..L..T.., bol de facto donútený podať žalobu.
18. Po uvedení chronológie úkonov v prebiehajúcom konaní žalobca konajúcemu súdu vytýkal, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol myšlienkovú úvahu týkajúcu sa ním namietaných skutočností, osobitne pokiaľ išlo o platnosť právneho úkonu - dodatku č. 1 spoločenskej zmluvy, ktorý bol právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva Ž., F.-E., M.. M..L..T.. k nehnuteľnostiam. Hoci sa konajúci súd v tomto smere neustále odvolával na právny závery skorších súdnych rozhodnutí, podľa neho ani jedno z nich neponúkalo presvedčivé odôvodnenie, či platnosť predmetného právneho úkonu bola skutočne predmetom dôsledného právneho posúdenia. Napadnutý rozsudok tak iba prevzal právne závery rozhodnutia Najvyššieho súdu zo dňa 14.05.1997, sp. zn. 2Obo/170/1996, ako i zo dňa 24.09.2003, sp. zn. 6Obo/62/2003, bez toho, aby obsahoval presvedčivé zdôvodnenie, čo žalobca hodnotil ako porušenie práva na spravodlivý súdny proces; preberanie právnej kvalifikácie načrtnutej v označených rozhodnutiach Najvyššieho súdu pritom nemohlo obstáť ani z hľadiska princípu právnej istoty. Žalobca zotrval na argumentácii, že Dodatok č.1 k spoločenskej zmluve spoločnosti Ž., F.-E., M.. M..L..T.. zo dňa 23.11.1992 je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jeho neurčitosti a nedostatku obligatórnych náležitostí vyžadovaných kogentnými právnymi normami. Podľa článku IV., bod 5 tohto dodatku sa ako spoločník zaviazal vložiť do spoločnosti nepeňažný vklad špecifikovaný ako „časť podniku Ž. M., M. M.X. Z., Š. XX, v rozsahu, ktorý nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 a jej príloh, ako aj zápisu o odovzdaní a prevzatí vecí podľa zákona č. 92/1991 Zb. v znení zákona č. 92/1992 Zb. s výnimkou nehnuteľností: rekreačné stredisko M. Y., katastrálne územie M. Y., LV č. XX, parcela č. XXX/X, o výmere 5.368 m2 inej plochy a parcela č. XXX/ X, o výmere 507 m2, zastavanej plochy - Y. M., katastrálne územie M., LV č. XXX, parcela č. XXXX, o výmere 904 m2 zastavanej plochy“. Pokiaľ išlo o ocenenie nepeňažného vkladu, spoločníci spoločnosti sa dohodli, že je rozhodujúca kúpna cena v sume 455.000.000,-Kčs, ktorá sa na jeho vklad nijako nezapočítala. Predmetný dodatok tak v sebe inkorporoval jeho záväzok ako spoločníka vložiť nepeňažný vklad vymedzený spôsobom podľa článku IV., bod 5 dodatku č. 1, a súčasne rozhodnutie všetkých spoločníkov tento prijať do vlastníctva spoločnosti. Ak mal byť predmetný dodatok č. 1 spôsobilým právnym titulom na prechod vlastníckeho práva k nepeňažnému vkladu na spoločnosť, bolo nutné považovať ho za tzv. vecnú zmluvu, t.j. za taký právny úkon, na základe ktorého malo prejsť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na nadobúdateľa, za podmienok špecifikovaných platnou právnou úpravou (t.j. titulus), ku ktorému pristúpila registrácia štátnym notárstvom ako modus. Dodatok č. 1 bol však podľa mienky žalobcu neurčitý, v časti vymedzenia predmetu vkladu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj v časti určenia sumy, ktorou sa mal započítať na vklad spoločníka v zmysle § 109 ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom túto neurčitosť nebolo možné preklenúť výkladovými pravidlami v zmysle § 266 Obchodného zákonníka, nakoľko išlo o obligatórne náležitosti spoločenskej zmluvy. Slovné vymedzenie „Na vklad spoločníka JU.. R.. X. Ď.U.-M.-T. J. F.-E., Z. sa z ceny nepeňažného vkladu nezapočítava žiadna suma (výška vkladu a podiel spoločníka uvedený v bode 1./1/a/ zmluvy zostáva bez zmeny)“ totiž nemožno považovať za súladné s § 109 ods. 3 Obchodného zákonníka. Pokiaľ išlo o špecifikáciu predmetu vkladu odkazom na zmluvu o predaji podniku zo dňa 30.04.1992 a jej prílohy, ako i zápis o odovzdaní a prevzatí veci, žalobca zdôraznil, že predmetom návrhu na registráciu zmeny spoločenskej zmluvy neboli všetky nehnuteľnosti, ktoré mali tvoriť predmet nepeňažného vkladu, a preto sa spoločnosť Ž., F.-E., M.. M..L..T.. nikdy nestala vlastníkom ani niektorých ďalších nehnuteľností. Neplatný právny titul sa potom nemohol stať predmetom registrácie zo strany bývalého Štátneho notárstva, keďže toto si nemalo na základe čoho utvoriť predstavu o skutočnom predmete prevodu. Pritom bývalé Štátne notárstvo malo v zmysle § 64 ods. 1, ods. 3, § 65 ods. 1 zákona č. 95/1963 Zb. o ostatnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom, a § 87 ods. 3 úpravy č. 4135/85-50 ministerstva spravodlivosti SR zákonom uloženú povinnosť skúmať, či dodatok č. 1, ktorý registrovalo, svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu. Okrem toho ignorovalo i zákonnú požiadavku na dostatočne určité vymedzenie predmetu vkladu, a to priamo v právnom titule na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, predstavujúcim nepeňažný vklad. Podľa mienky žalobcu bolo potrebné
posúdiť spôsobilosť dodatku č. 1 stať sa vkladuschopnou listinou i podľa § 19 zákona č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností, ktorý vyžadoval označenie nehnuteľností podľa katastrálnych území a parcelných čísel evidovaných v katastri nehnuteľností. Pokiaľ sa konajúci súd pri formulovaní svojej právnej kvalifikácie v tomto smere odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 14.05.1997, sp. zn. 2Obo/170/1996, tento podľa mienky žalobcu vykazoval viaceré vady. Prvou bolo to, že v čase jeho vyhlásenia už nebol subjektom vystupujúcim na strane žalovaného žiaden subjekt, keďže žalobca v konaní zobral voči spoločnosti M. T. J. K., ako žalovanému v 2. rade žalobu späť a žalovaný v 1. rade bol vymazaný z obchodného registra uznesením Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 09.05.1996. Zmätočnou bola podľa mienky žalobcu i výroková časť rozsudku, keďže ňou Najvyšší súd nerozhodol o vlastníctve k nehnuteľnostiam, ani o ich skutočnom vlastníkovi, ale na návrh žalobcu (správcu konkurznej podstaty úpadcu) pripustil zmenu žaloby a predmetom konania sa namiesto určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam stalo určenie, že žalobca (vystupujúci v danom konaní ako žalovaný v 1. rade) zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 vniesol majetok v rozsahu podľa článku IV., bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy, a teda rozhodol o zmenenom petite, ktorý nesúvisel s pôvodným žalobným návrhom, čím porušil zásadu dvojinštančnosti konania. V tomto smere žalobca podotkol, že zahrnutím veci do konkurznej podstaty, prípadne jej vylúčením z nej, sa nikdy nemení jej skutočný vlastník, pričom sa ním ani tento neurčuje. V konaní o vylučovacej žalobe teda môže byť otázka vlastníctva riešená len ako otázka predbežná, za predpokladu, že má pre rozhodnutie sporu právny význam. I keď k vylúčeniu veci zo súpisu konkurznej podstaty môže dôjsť len na základe rozhodnutia súdu, nebráni to úspešnému uplatneniu žaloby o určenie vlastníckeho práva k tejto veci, pretože i prípadné rozhodnutie súdu o vylúčení veci zo súpisu podstaty nie je podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Zamietnutie žaloby o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty teda ešte neznamená, že žalobca nemôže byť jej vlastníkom a že vec musí byť v rámci speňažovania majetku predaná; i z tohto dôvodu mal za to, že preukázal naliehavý právny záujem na podanej žalobe.
19. A napokon žalobca konajúcemu súdu vytkol i to, že neprihliadal na rozsudok Okresného súdu v K. zo dňa 05.05.1997, sp. zn. 7C/669/96, ktorým určil, že právny úkon, ktorým vniesol ako nepeňažný vklad do spoločnosti Ž. F.-E., M.. M..L..T.. časť podniku Ž. M., Š..B.. M. M.Í. Z., Š. XX, a to v rozsahu získanom na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 30.04.1992 formou dodatku č. 1, je neplatný. Predmetný rozsudok pritom nie je potrebné uznať na území Slovenskej republiky na základe osobitného konania, keď neplatnosť tohto právneho úkonu nastáva ex lege, pôsobí ex tunc a súd na ňu musí prihliadať ex offo. Predmetný rozsudok Okresného súdu v K. pritom nepovažoval za rozporný s verejným poriadkom Slovenskej republiky, najmä s ohľadom na Zmluvu o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach, uzavretej medzi Slovenskou a Českou republikou.
20. Žalobca uzavrel, že dodatok č. 1 spoločnej zmluvy spoločnosti Ž. F.-E., M.. M..L..T.. je absolútne neplatným právnym úkonom, a preto nemohol byť právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva Ž. F.-E., M.. M..L..T.. k nehnuteľnostiam, a preto i následne touto spoločnosťou uzavreté kúpnej zmluvy sú neplatné od počiatku.
21. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
22. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravných uznesení, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.02.2022 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).
23. Hneď na úvod považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.) sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca v odvolaní výslovne uviedol a skutkovo vymedzil; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,
nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že v konaní bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie.
24. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku konajúci súd, pred vecným posúdením opodstatnenosti žaloby žalobcu, skúmal splnenie podmienok v zmysle § 137 C.s.p., a to existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ich splnenie vyhodnotil správne majúc za to, že žalobca, ktorý bol v minulosti vlastníkom dotknutých nehnuteľností, môže na základe prípadného vyhovujúceho výroku súdneho rozhodnutia docieliť zmenu zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo svoj prospech. Avšak, následne súd prvej inštancie žalobu o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam a o ich vypratanie zamietol, a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam - garáž, súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXXX/XX a sklad, súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXXX/XX, katastrálne územie Z. - I. W., vedených na liste vlastníctva č. XXXX, primárne z dôvodu absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Konajúci súd v tomto smere vychádzal zo skutkového zistenia, že podľa príslušného katastrálneho spisu sa stal vlastníkom týchto konkrétnych nehnuteľností V. M., nar. dňa XX.XX.XXXX, a nie žalovaný R.. V. M., nar. dňa XX.XX.XXXX, a teda osoba odlišná od žalovaného. Žalobca tieto skutkové zistenia konajúceho súdu, ktoré následne vyústili do právneho záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v časti určenia vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam - garáž, súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXXX/XX a sklad, súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXXX/XX, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Z. - I. W., a do zamietnutia žaloby v tejto časti, nenamietal, z dôvodu ktorého ani správnosť prijatého záveru konajúceho súdu o nedôvodnosti žaloby v tejto časti nemohla byť predmetom odvolacieho prieskumu. Uvedené potom malo za následok vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam.
25. Pokiaľ išlo o zvyšnú časť žaloby, a to o určenie vlastníckeho práva a o vypratanie žalovaného vo vzťahu k nehnuteľnosti - sklad, súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXXX/XX, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Z. - I. W., ktorej vlastníkom je žalovaný, túto konajúci súd zamietol dospejúc k záveru, že žalobca nepreukázal existenciu vlastníckeho práva k nej. Vychádzal pritom primárne z právnych názorov a záverov obsiahnutých v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.12.2002, č.k. 81Cb/80/97-859, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu zo dňa 24.09.2003, sp. zn. 6Obo/62/2003, ako i v rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 14.05.1997, sp. zn. 2Obo/170/96. Žalobca uvedené namietal, vytýkajúc rozhodnutiu Najvyššieho súdu zo dňa 14.05.1997, sp. zn. 2Obo/170/96, procesné vady, vrátane vady zmätočnosti a nevykonateľnosti, pričom mal za to, že konajúci súd nebol oprávnený aplikovať právne závery vyplývajúce z týchto rozhodnutí na prejednávanú vec, pretože ani jedno z rozhodnutí neobsahovalo presvedčivé zdôvodnenie platnosti právneho úkonu, na základe ktorého mala spoločnosť Ž.S. F.-E., M.. M..L..T.. nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam; súd prvej inštancie podľa neho pritom sám neuviedol myšlienkovú úvahu, na základe ktorej prijal rovnaký záver o platnosti tohto právneho úkonu. Uvedenej odvolacej argumentácii žalobcu nemožno priznať úspech.
26. V prvom rade odvolací súd udáva, že rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 14.05.1997, sp. zn. 2Obo/170/96, ktorým tento určil, že žalobca (v procesnom postavení žalovaného v 1. rade) zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 o založení spoločnosti s ručením obmedzeným Ž.S. F.- E., M.. M..L..T.. vniesol majetok v rozsahu podľa článku IV., bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy, nadobudol právoplatnosť dňa 09.07.1997. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť označeného súdneho rozhodnutia, súd prvej inštancie, rovnako ako ani odvolací súd, neboli a nie sú oprávnení skúmať, či predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu je vecne správne, príp. či má žalobcom vytýkané vady, keďže tieto otázky mohol a bol oprávnený skúmať len inštančne nadriadený súd v osobitnom súdnom konaní. Záväznosť rozhodnutia súdu, v danom prípade Najvyššieho súdu, je jeho vlastnosť, v dôsledku ktorej má rozsudok účinky, ktoré založiť má. Treba ho potom vnímať ako určité východisko pre rozhodovanie všeobecných súdov Slovenskej republiky v iných, skutkovo a právne rovnakých alebo obdobných veciach.
27. Je nepochybné, že v označenom rozhodnutí sa Najvyšší súd ako súd odvolací zaoberal odvolacími námietkami žalobcu (v procesnom postavení žalovaného v 1. rade) vznesenými proti rozsudku Mestského súdu v Bratislave zo dňa 22.04.1996, sp. zn. 22Cb/21/96, ktorým určil existenciu vlastníckeho
práva spoločnosti Ž. F.-E., M.. M..L..T.., okrem iného i k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku vnesenému žalobcom do tejto spoločnosti na základe zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 (dodatku č.1), v rozsahu ako ho žalobca získal zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 a jej príloh. Žalobca v predmetnom konaní pritom namietal, že zmena spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 nemala náležitosti, ktoré pre zmluvu na prevod vlastníctva predpisujú zákonné ustanovenia, najmä neobsahovala presné označenie nehnuteľností parcelnými číslami, číslami listov vlastníctva, pričom neobsahovala ani označenie katastrálneho územia, a teda spochybňoval túto listinu ako vkladuschopnú, pričom súčasne polemizoval s názorom, či na jej základe došlo k splateniu nepeňažného vkladu v zmysle § 59, § 109 v nadväznosti na § 476 Obchodného zákonníka, s ohľadom na znenie § 19 zákona č. 266/1992 Zb., v ktorom prípade mal byť v spoločenskej zmluve presne uvedený predmet vkladu, spôsob určenia jeho ceny v peniazoch, ako aj suma, ktorou sa tento započítaval na vklad spoločníka. Vychádzajúc z odvolania žalobcu v prejednávanej veci, je zrejmé, že žalobca po obsahovej stránke vzniesol voči právnemu úkonu - zmene spoločenskej zmluvy spoločnosti Ž. F.-E., M.. M..L..T.. zo dňa 23.11.1992, totožné námietky ako vo veci prejednávanej pred Najvyšší súdom (sp. zn. 2Obo/170/96). Najvyšší súd, stotožniac sa s právnym názorom prvoinštančného súdu, pritom konštatoval, že zmenou spoločenskej zmluvy formou dodatku č. 1 zo dňa 23.11.1992 bol žalobca ako spoločník oprávnený vniesť a aj vniesol ako nepeňažný vklad v zmysle § 59 a § 109 ods. 3 Obchodného zákonníka časť podniku Ž. M.M., M. M. O. Z., Š. XX, v rozsahu nadobudnutom zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992 a jej príloh, vrátane zápisu o odovzdaní a prevzatí veci podľa zákona č. 92/1991 Zb., pričom spoločnosť Ž. F.-E., M.. M..L..T.., na ktorú bol vyhlásený konkurz, listinnými dôkazmi preukázala vlastníctvo k predmetnému majetku. Uvedený právny názor vyslovil Najvyšší súd i v rozsudku zo dňa 24.09.2003, sp. zn. 6Obo/62/2003, v ktorom sa zaoberal i samotným dodatkom č. 1 - zmena spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992, vyhodnotiac tento dokument za vkladuschopnú listinu na prevod vlastníckeho práva k celému žalobcom do spoločnosti vnesenému majetku, t.j. hnuteľnému a nehnuteľnému majetku, ktorý nadobudol zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992, vrátane jej príloh a zápisu o odovzdaní a prevzatí veci. Najvyšší súd pritom ozrejmil, že zmenu spoločenskej zmluvy podpísali všetci vtedajší spoločníci spoločnosti Ž.S. F.-E., M.. M..L..T.., vrátane žalobcu a jeho manželky, ich podpisy boli úradne overené, pričom návrh na registráciu zmien spoločenskej zmluvy podpísal dokonca samotný žalobca ako konateľ tejto spoločnosti. Bývalé Štátne notárstvo bolo oprávnené túto listinu ako vkladuschopnú registrovať a aj ju registrovalo záznamom zo dňa 28.12.1992, pod č. RI 587/92. Na uvedenom základe Najvyšší súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu, že sa svojho majetku v prospech nikoho nikdy nevzdal ako zavádzajúce.
28. So zreteľom na tieto označené rozhodnutia súdov, ktoré prejudiciálne skúmali otázku prevodu vlastníckeho práva i k dotknutým nehnuteľnostiam zo žalobcu na spoločnosť Ž. F.-E., M.. M..L..T.., vrátane titulu tohto prevodu (zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992), mohol súd prvej inštancie legitímne, v súlade s princípom právnej istoty, z ich obsahu vychádzať, pričom odvolávajúc sa na odôvodnenie týchto rozhodnutí zároveň skonštatovať, že žalobca previedol vkladuschopnou listinou vlastnícke právo i k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, na spoločnosť Ž. F.-E., M.. M..L..T.., pričom táto ich následne previedla na pôvodného žalovaného v 2. rade (V.-Q. M.. M..L..T..) a ten na súčasného žalovaného. Súd prvej inštancie sa teda nestotožnil s názorom žalobcu, že dotknuté nehnuteľnosti sa nestali predmetom registrácie bývalým Štátnym notárstvom, keďže so zreteľom na znenie článku IV., bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992, predmetom vkladu boli nepochybne veci tvoriace časť podniku, špecifikovaného ako časť podniku Ž. M., M. M. O. Z., Š. XX, v rozsahu podľa zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992, vrátane jej príloh a teda, nepochybne išlo o podnik ako celok, tvorený i nehnuteľnosťami, ku ktorým sa žalobca domáhal určenia vlastníctva; tieto skutočnosti žalobca v odvolaní napokon ani nespochybňoval.
29. Vychádzajúc z právnych záverov tak Krajského súdu v Bratislave, ako aj Najvyššieho súdu, vyslovených v citovaných rozhodnutiach, sa súd prvej inštancie s týmito plne stotožnil, pričom vysloviac i vlastnú právnu argumentáciu následne dospel k záveru, že dodatok č. 1 - zmena spoločenskej zmluvy spoločnosti Ž.S. F.-E., M.. M..L..T.. zo dňa 23.11.1992 predstavoval vkladuschopnú listinu, na základe ktorej registrácie bývalým Štátnym notárstvom, žalobca vložil ako nepeňažný vklad do tejto spoločnosti i nehnuteľnosť, označenú ako sklad, súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXXX/XX (vrátane skladu, súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXXX/XX), katastrálne územie Z. - I. W., čoho dôsledkom bolo nadobudnutie tejto nehnuteľnosti do vlastníctva Ž. F.-E., M.. M..L..T..; s týmto právnym názorom konajúceho súdu, sa v plnom rozsahu stotožnil i odvolací súd a v podrobnostiach na neho odkazuje. Pre úplnosť pritom udáva, že i keď možno súhlasiť s názorom žalobcu, že žalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty možno
svojim charakterom považovať za žalobu procesnú, v rámci ktorej sa súd zaoberá právom, založenom na predpisoch hmotného práva, len ako otázkou predbežnou, nemožno však prehliadnuť, že Najvyšší súd, okrem konania o žalobe o vylúčenie veci z konkurznej podstaty Ž. F.-E., M.. M..L..T.., skúmal v samostatnom konaní, na podklade samostatnej žaloby i to, či žalobca vniesol majetok v rozsahu podľa článku IV., bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy do spoločnosti Ž.S. F.-E., M.. M..L..T.. a rozsudkom zo dňa 14.05.1997, sp. zn. 2Obo/170/96, právoplatným dňa 09.07.1997, tejto žalobe v plnom rozsahu vyhovel. V prebiehajúcom konaní potom konajúci súd nemohol znovu riešiť to, o čom Najvyšší súd už právoplatne rozhodol v osobitnom spore, resp. inak posúdiť vnesenie majetku žalobcu v rozsahu podľa článku IV., bod 5 zmeny spoločenskej zmluvy do spoločnosti Ž. F.-E., M.. M..L..T.., t.j. i vnos nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, nakoľko by tým porušil zásadu viazanosti právoplatným rozhodnutím, zakotvenú v ustanovení § 226 C.s.p.
30. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom pre účely tohto konania irelevantné, či spoločnosť Ž. F.-E., M.. M..L..T.. porušila povinnosť uloženú jej neodkladným opatrením (predbežným opatrením) Okresného súdu Bratislava III, č.k. 19Cb/146/99-112, ako namietal žalobca v odvolaní, keďže v tom čase, t.j. v čase jeho nariadenia (vydania) už bola vlastníkom dotknutých nehnuteľností. I keď k uzavretiu kúpnych zmlúv, v dôsledku ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam zo spoločnosti Ž. F.-E., M.. M..L..T.. na spoločnosť V. - Q., M.. M..L..T.., došlo v rozpore so súdom nariadeným zákazom, ani prípadná neplatnosť týchto právnych úkonov by nič nezmenila na právnom postavení žalobcu, pretože tieto právne úkony vykonala spoločnosť Ž. F.-E., M.. M..L..T.. v čase, keď nepochybne už bola vlastníkom dotknutých nehnuteľností, a to na základe registrácie zmeny spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.1992 bývalým Štátnym notárstvom; táto skutočnosť teda nemala vplyv na právne postavenie žalobcu.
31. Pokiaľ žalobca konajúcemu súdu vytýkal i to, že neprihliadal na rozsudok Okresného súdu v K. zo dňa 05.05.1997, sp. zn. 7C/669/96, ktorým určil neplatnosť právneho úkonu týkajúceho sa vnesenia nepeňažného vkladu do spoločnosti Ž. F.-E., M.. M..L..T.., odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 2Obo/170/96, prevzaté i do rozhodnutia vo veci sp. zn. 6Obo/63/2003, s ktorým sa plne stotožnil. Označené rozhodnutie Okresného súdu v K. nebolo možné uznať na území Slovenskej republiky z dôvodu jeho rozporu s verejným poriadkom a stalo sa rozhodnutím nulitným. Zároveň ho vydal súd, ktorý na rozhodnutie o veci nemal právomoc, keďže v čase začatia konania patrilo rozhodovanie o tejto veci do právomoci súdov Slovenskej republiky.
32. Sumarizáciou vyššie uvedeného možno uzavrieť, že súd prvej inštancie správne zamietol žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam a následne i žalobu o vypratanie nehnuteľností, keďže žalobca nepreukázal existenciu takého občianskoprávneho titulu k nehnuteľnostiam, oprávňujúceho žiadať o ich vypratanie žalovaným. Keďže žalobca v odvolaní neuviedol také tvrdenia, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
33. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).