Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-25-2018.pdf
PDF · 124.89 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/25/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci žalobkyne T. T., nar. X.X.XXXX, bytom T. M. A., ul. X.B. Č.. XXX/X, zast. JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom Prievidza, Bakalárska č. 6, proti žalovanému: M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom T. M. A., O. M. č. XXX/XX, zast. JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Nitra, ul. Farská č. 40, o zaplatenie 996,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 565,59 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 25.9.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobkyňa má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 13,56% .
odôvodnenie:
1/ Žalobkyňa žalobou podanou 24.8.2018 uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie 996,18 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 996,18 eur odo dňa nasledujúceho po prevzatí žaloby a nárok na náhradu trov konania. So žalovaným žila v spoločnej domácnosti; v situáciách, keď potreboval finančnú hotovosť si nemohol zobrať úver, preto úvery vždy brala na svoje meno ona a on jej mal úver splácať. Dňa 13.6.2017 uzatvorila s FINZO EU úverovú zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý úver 800,- eur, ktorý sa zaviazala splácať v 12 splátkach po 86,64 eur. V skutočnosti jej bolo vyplatené len 743,50 eur, pričom sumu 43,50 eur si ponechala na úhradu prvej splátky a zostatok previedla na účet žalovaného. So žalovaným sa dohodli, že jej bude posielať na účet sumu vo výške splátky. Úver s plácala následne výlučne sama, žalovaný jej odmietal posielať peniaze na splácanie úveru. Takto uhradila vo forme 12 splátok po 86,64 eur celkom sumu 1.039,68 eur, z toho si ponechala sumu 43,50 eur, preto je žalovaný povinný doplatiť jej 996,18 eur. Úver brala výlučne na požiadanie a potreby žalovaného, úver previedla na účet žalovaného, pričom celý úver zaplatila ona.
2/ Súd vo veci v zmysle žaloby vydal platobný rozkaz sp. zn. 15C/25/2018 zo dňa 13.9.2018, ktorý bolo potrebné zrušiť z dôvodu podaného odporu. Žalovaný v odpore namietal žalovaný nárok. Záväzkový vzťah nevznikol medzi žalobkyňou a žalovaným, ale jeho obchodnou spoločnosťou Zet-mont, s.r.o. so sídlom Nováky, ktorej konateľom je žalovaný, preto sumu 700,- eur poukázala žalobkyňa v prospech obchodnej spoločnosti a nie žalovaného. Vzhľadom k uvedenému žiadal žalobu zamietnuť. K odporu pripojil časť výpisu z jeho podnikateľského účtu v Tatra banke a.s. Bratislava č. účtu XXXXXXXXXX s názvom majiteľa účtu Zet-mont s.r.o. Nováky, pričom dňa 31.7.2017 je zúčtovaná operácia - výber z bankomatu vo výške 700,- eur.
3/Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom žalovaného, výsluchom právnych zástupcov žalobkyne a žalovaných, listinnými dôkazmi, a to úverovými podmienkami S171053020 splátkového kalendára, úverovou zmluvou č. L 171053021, úverovou zmluvou č. L 17105302, úverovou zmluvou č. L 171053023, úverovou zmluvou č. L 171053024, úverovou zmluvou č. L 171053025, úverovou zmluvou č. L 171053026, úverovou zmluvou č. L 171053027, úverovou zmluvou č. L 171053028, úverovou zmluvou č. L 171053029, úverovou zmluvou č. L 171053030, úverovou zmluvou č. L 171053031, úverovou zmluvou č. L 171053032, úverovou zmluvou č. L 171053033, úverovou zmluvou č. L 171053034, úverovou zmluvou č. L 171053035, úverovou zmluvou č. L 171053037, úverovou zmluvou č. L 171053038, úverovou zmluvou č. L 171053039, úverovou zmluvou č. L 171053040, úverovou zmluvou č. L 171053041, úverovou zmluvou č. L 171053042, úverovou zmluvou č. L 171053043, úverovou zmluvou č. L 171053044, úverovou zmluvou č. L 171053045, pohybom na bežnom účte, prehľadom pohybov z účtu žalobkyne za rok 2017, za rok 2018 rozhodnutím Centra právnej pomoci z 3.8. 2018 č.sp.KaZH/22275/2018, potvrdením o vedení účtu a kasičky z 8.8.2018, písomným odporom spolu s výpisom z účtu, výpismi z podnikateľského účtu žalovaného č.l. 66-67, č.l. 100-119, prehľadom súm odoslaných žalobkyni, úhrad nájomného č.l. 120, výpismi z účtu žalovaného k prijatým a odoslaným platbám č.l. 125 - 150 spisu, rozsudkom OS Prievidza sp.zn. 4P/1/2018 z 13.3.2018, pohybmi na účte žalovaného za júl 2017, zoznam bankových dokladov č.l. 124 spisu, spisu, výzvou na úhradu z 9.10.2018, odpoveďou na výzvu z 12.10.2018, inkasnými lístkami -viď prílohová obálka, vkladom v hotovosti z 26.1.2018, upozornením na porušenie nájomnej zmluvy, ftc. potvrdenky č. 3101252, písomným vyjadrením žalovaného z 6.2.2019, prehľadom platieb č.l. 180 spisu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
4/ Z výsluchu žalobkyni vyplýva, že účastníci konania žili v spoločnej domácnosti od marca 2016 do decembra 2017, pričom ona bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok, popritom vykonávala aj práce z domu, celý príjem dávala do domácnosti, na nájom jej posielal peniaze žalovaný. Keď peniaze nemali, tak si požičiavali na krátke obdobie rôzne sumy cez pôžičkomat, pričom keď si takto pôžičku zobrala, žalovaný jej peniaze následne poslal, a tie ona potom vrátila. Peniaze z týchto rôznych pôžičiek poslala žalovanému alebo ich použila na nájom. Pred vzatím predmetnej pôžičky jej žalovaný telefonoval s tým, potrebuje peniaze, mal dlhy a potreboval ich splácať, žiadal ju o sumu 700,- eur, zaviazal sa, že jej bude posielať mesačné splátky. Týmto spôsobom uzavrela aj niekoľko úverových zmlúv na celkovú sumu 800,- eur, ktorý úver si zobrala na požiadanie žalovaného. Úver splácala vždy keď je prišla materská, žalovaný posielal peniaze na chod domácnosti a na nájom, pričom ho žiadala v roku 2017, aby jej posielal peniaze aj na splátky, tvrdil, že ich posiela. V decembri 2017 odišla zo spoločnej domácnosti, neposlal jej žiadnu sumu, až od marca 2018 posiela výživné.
5/K tvrdeniu žalovaného ohľadom platieb v mesiaci júl 2017 žalovaná uviedla, že keď prišla 12.7.2017 suma 200,- eur, hneď v tento deň zaplatila nájom 168,25 eur, dňa 19.7.2017 bola suma 100,- eur použitá ako výdavky na domácnosť, platbou z 28.7.2017 vo výške 400,- eur bol uhradený nájom 168,25 eur z dôvodu nedoplatku na nájom. Už dňa 9.8.2017 si žalobkyňa požičala z pôžičkomatu ďalších 300,- eur, sumu 100,- eur zaslala na účet žalovanému, dňa 14.8.2017 zaslal sumu 300,- eur, z čoho hneď zaplatila nájom za august, platbou z 30.8.2017 vo výške 320,- eur vyplatila pôžičku z 9.8.2017 v sume 300,- eur aj s navýšením. Dňa 4.9.2017 znovu brala pôžičku z pôžičkomatu 300,- eur a z toho 200,- eur použila na výplatu nedoplatku za plyn a vodu. Uvedené preukazovala aj výpismi z jej účtu za obdobie roku 2017. V mesiaci október 2017 jej poslal sumu 500,- eur z čoho vyplatila pôžičku z 4.9.2017 vo výške 312,93 eur, zaplatila nájom, v mesiaci október 2017 brala ďalšiu pôžičku, z ktorej odoslala sumu 150,- eur žalovanému, pretože potreboval peniaze. V mesiaci november 2017 jej poslal na účet 30,- eur, zaplatila splátku predmetnej pôžičky, dňa 20.11.2017 vyplatila predchádzajúcu pôžičku 200,- eur z 26.10.2017, dňa 20.11.2017 prišla platba od žalovaného 400,- eur a zaplatila nájom a splatenie pôžičky. Žalobkyňa ďalej poprela, že boli dohodnutí, že platbami v mesiaci júl 2017 jej žalovaný mal vyplatiť celú predmetnú pôžičku. Bolo zaužívané, že všetky platby medzi nimi prebiehali prostredníctvom podnikateľského účtu žalovaného, pričom fungovali tak, že peniaze jej preposlal na účet, na jej účet išla aj jej materská, v domácnosti žili štyria, oni dvaja a dve deti, keď im peniaze chýbali napríklad pred materskou, tak jej dal v hotovosti keď prišiel domov. V spoločnej domácnosti žila so žalovaným a nie jeho obchodnou spoločnosťou, jeho podnikateľský účet bol používaný aj na súkromné účely, preto namieta, že žalovaný by nemal byť v konaní pasívne legitimovaný. Peniaze od žalovaného používala na nájom a na domácnosť, na splatenie iných pôžičiek. Predmetná pôžička však bola veľká, musela to riešiť so splácaním na jeden roka. Ďalej uviedla, že v decembri 2016 jej sestra dala pôžičku 500,- eur, túto jej splácali po 100,- eur od januára 2017, dávala jej to na účet, musela jej však uhradiť až 600,- eur. Obecný byt, v ktorom bývali, bol pridelený žalovanému, pokiaľ by sa neplatilo nájomné, zodpovedal by za to žalovaný, v lete 2017 mali nedoplatok 600,- eur mesačne, čo splácali po 100,- eur. Platil sa teda nájom 268,- eur od júla 2017. Istá časť sa musela zaplatiť osobne a potom splácali nedoplatok cez účet. Napríklad aj v mesiaci december 2017 uhradila sumu 200,- eur priamo do pokladne Obce Lehota pod Vtáčnikom, pričom išlo o inkaso za október, november 2017 - viď č.l. 99 spisu.
6/Žalobkyňa na otázky zástupcu žalobcu uvádzala, že po narodení oboch detí poberala rodičovský príspevok, má dve deti, z predchádzajúceho vzťahu 5-ročné dieťa a so žalovaným dvojročné dieťa, na staršie dieťa nepoberá výživné. Okrem rodičovského príspevku a rodinných prídavkoch na obe deti, pracovala aj z domu ako sa dalo. V roku 2017 rozoberala doma elektroniku, chodila brigádovať do večierky, šila topánky ako prácu na doma, tieto práce vykonávala cez jej matku. Prístup k podnikateľskému účtu žalovaného nemala, vedela, že účet používa žalovaný aj na súkromné účely. Súhrnne uviedla, že pokiaľ účastníci žili spolu žalobkyňa zaplatila z pôžičky 438,31 eur a po prerušení spolužitia sumu 618,30 eur, dohoda bola taká, že žalobkyňa si peniaze požičia a celé náklady spojené s poskytnutím pôžičky zaplatí žalovaný.
7/ Z výsluchu žalovaného dňa 19.11.2018 vyplýva, že žil so žalobkyňou od apríla 2016 v Lehote pod Vtáčnikom a mali dohodnuté, že jej bude prispievať na chod domácnosti, pretože poberala len rodičovský príspevok a mala dieťa a ďalej bude platiť nájomné 168,- eur. Ďalej uviedol, že požiadal žalobkyňu, aby zobrala pôžičku vo vlastnom mene pre neho, pretože on si pôžičku nemohol zobrať, mal nezaplatenú sociálnu poisťovňu. Potreboval 600,- eur na zaplatenie ubytovania v zamestnaní, bývali vtedy ako zamestnanci v Piešťanoch, resp. na nákup pohonných hmôt, suma 460,- eur bola použitá na zaplatenie nájmu zamestnancov. So žalobkyňou sa dohodli, že že jej na ďalšiu fakturáciu z práce peniaze celé vyplatí. Hneď v mesiaci august 2017 jej preposlal sumy 300,- eur dňa 14.8.2017, ďalej sumu 100,- eur dňa 19.8.2017, sumu 50,- eur dňa 25.8.2017 a nakoniec sumu 320,- eur dňa 30.8.2017. V mesiaci júl 2017 jej pritom poslal sumu 200,- eur dňa 12.7.2017, dňa 19.7.2017 sumu 100,- eur, dňa 28.7.2017 sumu 400,- eur. Tieto peniaze boli účelovo určené na splatenie pôžičky, dokopy to bolo 1.500,- eur. Uvedené platby preukazoval výpisom z jeho podnikateľského účtu. Peniaze jej posielal z firemného účtu a v poznámke operácie „záloha zelenec“ udával tento údaj preto, že to potreboval účtovne zdôvodniť, účelom platby bolo však vrátenie pôžičky žalobkyni, takto bol dohodnutý s firemným účtovníkom. Z týchto platieb nebola určená na nájom a chod domácnosti ani jedna platba, pretože tieto platil v hotovosti. Vybral peniaze z bankomatu a dal jej ich na zaplatenie nájmu. Domov chodil na týždňovky, keď prišiel, tak jej vždy dal nejakú hotovosť. Ohľadom predmetnej pôžičky mali svoju dohodu, že jej celú pôžičku na budúci mesiac vyplatí, čo sa aj stalo, preto jej nedlhuje nič. Ich spoločné dieťa sa narodilo 22.7.2016 a na výživu prispieval v hotovosti.
8/Žalovaný následne v konaní tvrdil, že nie je pasívne legitimovaný, pretože vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným ako fyzickou osobou nevznikol, pretože išlo o vzťah s obchodnou spoločnosťou Zet-mont s.r.o., ktorá spoločnosť patrí žalovanému. Namietal, že žalovanou predložený výpis z jej účtu nie je kompletný a nie je použiteľný ako dôkaz. Predložil dôkaz - pohyb na účte spoločnosti Zet-mont s.r.o., ktorý je účtovníctvom spoločnosti, z ktorého vyplýva, že pôžička bola žalobkyni vrátená, a to platbami ako „iné záväzky“ v sumách 19.7.2017 100,- eur, 7.7.2017 v sume 200,- eur, dňa 28.7.2017 v sume 400,- eur. Uvedené zaúčtoval v účtovníctve ako úhradu pôžičky - viď zoznam bankových dokladov - č.l. 124 spisu. Z predloženého komplexného výpisu účtu žalovaného vyplýva celkový prehľad výberov žalovaného, sumu finančných prostriedkov, ktoré jej dával v hotovosti, sumu prevodov na účet žalobkyni. Za celý rok 2017 bolo poslané na účet žalovanej celkom 4.557,50 eur, v hotovosti vyberal 5.214,73 eur, a prijal od žalobkyni platby v sume 920,- eur (viď výpis z podnikateľského účtu a farebne označené platby). Od mesiaca júl 2017 bolo poslané na jej účet 2.325,- eur, bolo uskutočnených výberov v hotovosti 2.490,- eur a od žalobkyni bola prijatá platba 100,- eur. Poukazoval na to, že žalobkyni dával finančné prostriedky a aj v hotovosti, pričom platil ešte aj inkaso. Predložil inkasné lístky - doklady o platbe SIPA za roky 2016 a 2017, ktorými sa splácali aj nedoplatky na nájomnom, úhrada nedoplatku za november a december 2017 vo výške 336,50 eur, ktoré uhrádzal on, k tejto úhrade došlo 26.1.2018. Celé náklady na bývanie hradil vždy on z jeho zarobených peňazí, vždy to platil na pošte on. V hotovosti jej popritom dával každý týždeň ešte sumy na tankovanie 20,- eur, stravu 50,- eur, každý piatok a sobotu boli na nákupe, ktorý hradil on.
9/Jednotlivými úverovými zmluvami zo dňa 13.6.2017, a to úverovou zmluvou č. L 171053021, úverovou zmluvou č. L 17105302, úverovou zmluvou č. L 171053023, úverovou zmluvou č. L 171053024, úverovou zmluvou č. L 171053025, úverovou zmluvou č. L 171053026, úverovou zmluvou č. L 171053027, úverovou zmluvou č. L 171053028, úverovou zmluvou č. L 171053029, úverovou zmluvou č. L 171053030, úverovou zmluvou č. L 171053031, úverovou zmluvou č. L 171053032, úverovou zmluvou č. L 171053033, úverovou zmluvou č. L 171053034, úverovou zmluvou č. L 171053035, úverovou zmluvou č. L 171053037, úverovou zmluvou č. L 171053038, úverovou zmluvou č. L 171053039, úverovou zmluvou č. L 171053040, úverovou zmluvou č. L 171053041, úverovou zmluvou č. L 171053042, úverovou zmluvou č. L 171053043, úverovou zmluvou č. L 171053044, úverovou zmluvou č. L 171053045 boli žalovanej prostredníctvom internetu a Pôžičkomatu poskytnuté úvery v rôznych sumách od 10,- eur do 150,- eur s dohodnutým úrokom, úrokom z omeškania a dohodnutým splátkovým kalendárom. Celkovo poskytnutá úverová istina bola vo výške 800,- eur, dohodnutý ročný úrok bol 51%, poplatok za uzatvorenie zmluvy 16,- eur, platba do garančného fondu 40,- eur a tento úver mala žalovaná splácať mesačnými splátkami od 13.7.2017 do 13.6.2018 vo výške 86,64 eur, výška splátky obsahovala vždy časť úverovej istiny, časť úroku a provízie (viď úverové podmienky S171053020 splátkového kalendára). Na účet žalobkyni prišla po zrážke poplatkov platba 743,50 eur dňa 13.6.2017.
10/Z výpisov z účtu žalobkyne v Raiffeisen Banka Tatra banka a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že dňa 13.6.2017 bola zaúčtovaná debetná operácia 700,- eur v prospech účtu SK XXXX/XXXXXXX- XXXXXXXXXX. Žalobkyňa zo svojho účtu splácala úver, a to platbami dňa 14.7.2017 vo výške 86,64 eur, dňa 15.8.2017 vo výške 81,85 eur, dňa 13.9.2017 vo výške 86,64 eur, dňa 13.10.2017 vo výške 86,64 eur, dňa 16.11.2017 vo výške 86,64 eur, dňa 18.12.2017 vo výške 10,-eur, dňa 20.12.2017 vo výške 7,- eur, dňa 17.1.2018 vo výške 87,- eur, dňa 15.2.2018 vo výške 90,- eur, dňa 15.3.2018 vo výške 90,00 eur, dňa 17.4.2018 vo výške 90,00 eur, dňa 16.5.2018 vo výške 90,00 eur, dňa 20.6.2018 vo výške 90,00 eur, dňa 16.7.2018 vo výške 81,30 eur. Celkovo uhradila sumu 1056,71 eur.
11/ Rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 4P/1/2018 zo dňa 13.3.2018 bola schválená rodičovská dohoda žalobkyne a žalovaného, podľa ktorej maloletý Lukáš zostal v osobnej starostlivosti matky, žalovaný bol zaviazaný platiť na jeho výživu sumou 150,- eur počnúc 8.1.2018 a nedoplatok na výživnom vo výške 416,16 eur bol otec povinný splácať v mesačných splátkach po 30,- eur, zároveň bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 22.3.2018.
12/ Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
13/ Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, prípadne na spotrebovanie, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po určitej dobe veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu (nie len konsenzuálnu) povahu a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky, pričom pri peňažnej pôžičke môže dôjsť k odovzdaniu požičanej sumy aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka (Ro NS ČR z 31. 3. 2010, sp. zn. 33 Cdo 1517/2008). Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke vyplýva, že pokiaľ nedôjde k odovzdaniu peňazí alebo k bezhotovostnému prevodu dojednanej sumy na účet dlžníka, nevznikne medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky.
14/ Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaného ustanovenia zákona dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyni je dôvodná čiastočne. Žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok na vrátenie pôžičky, ktorú si pre neho požičala cez „pôžičkomat“ prostredníctvom elektronicky uzatváraných úverových zmlúv dňa 13.6.2017, pričom celková požičaná suma bola 800,- eur. Nesporné bolo, že žalovaná úverové zmluvy uzavrela, na jej účet bola dňa 13.6.2017 poukázaná platba 743,50 eur, pretože bola uskutočnená zrážka poplatkov za uzatvorenie zmluvy a nesporné bolo i to, že žalovaná mala pôžičku splácať v mesačných splátkach po 86,64 eur, resp. posledná splátka 84,46 eur, a to počnúc 13.7.2017 do 13.6.2018. Žalovaný potvrdil, že požiadal žalobkyňu, aby si peniaze požičala, pričom pôvodne žiadal len 600,- eur, peniaze potreboval pre svoju potrebu na zaplatenie ubytovania. Až následne v konaní tvrdil, že išlo výlučne o peniaze, ktoré potreboval ako podnikateľ, preto boli poukazované aj na jeho podnikateľský účet spoločnosti Zet-mont, s.r.o. Nováky. V tejto súvislosti súd konštatuje, že nepovažuje obranu žalovaného ohľadom nedostatku pasívnej legitimácie v konaní za dôvodnú, ide o účelové tvrdenie žalovaného, ktoré nezodpovedalo skutočnosti. Uvedený právny názor prezentoval súd aj v priebehu konania. Počas spolužitia účastníkov konania bolo zaužívané, že všetky bezhotovostné prevody peňazí medzi žalobkyňou a žalovaným sa uskutočňovali práve len cez podnikateľský účet obchodnej spoločnosti žalovaného, ktorej jediným konateľom a spoločníkom je žalovaný. Žalovaný iný účet nemal a aj do času pôžičky v júni 2017 bolo medzi účastníkmi bežne zaužívané, že žalovaný posielal platby žalobkyni na domácnosť, na splatenie nájmu z tohto podnikateľského účtu a naopak žalobkyňa v prípade osobnej potreby u žalovaného posielala z jej účtu peniaze žalovanému na jeho podnikateľský účet. Takýmto spôsobom si žalobkyňa brala aj predchádzajúce krátkodobé pôžičky z pôžičkomatu a určité sumy z nich posielala žalovanému na podnikateľský účet. Preto podľa názoru súdu nemohlo tomu byť inak ani pri pôžičke, ktorá je predmetom konania a je na mieste argumentácia žalobkyne, že s obchodnou spoločnosťou žalovaného nemala nič spoločné, nežila a spoločne finančne nehospodárila s obchodnou spoločnosťou, ale so žalovaným. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že žiadal o pôžičku od žalobkyni ako obchodná spoločnosť, resp. ako štatutárny zástupca spoločnosti a nie ako fyzická osoba, teda jej vtedajší partner. Podnikateľský účet obchodnej spoločnosti žalovaného súd považuje len za formu platobného styku medzi sporovými stranami, čo zodpovedá skutočnej vôli oboch procesných strán. Tvrdenia žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie sú účelové a na tomto závere nemení nič ani to, že žalobkyňa v priebehu konania z opatrnosti adresovala výzvu na vrátenie peňazí aj na meno obchodnej spoločnosti žalovaného. Súd v tejto súvislosti nepovažuje za hodnoverný dôkaz, a to zaúčtovanie platieb žalovaného na účet žalobkyni v mesiaci júl 2017 ako vrátenie pôžičky, pretože účtovníctvo vedie iná firma na základe účtovných dokladov a pokynov predkladaných výlučne žalovaným, preto zaúčtovanie týchto platieb ako vrátenie pôžičky obchodnou spoločnosťou bolo vykonané účelovo, žalovaný sa na začiatku konania takýmto dôkazom nebránil a na druhej strane pri samotnom prevode týchto platieb žalovaný, resp. jeho obchodná spoločnosť účel tejto platby vôbec neuvádzal. Účelovo a pravdepodobne dodatočne urobené zaúčtovanie platieb v mesiaci júl 2017 za obchodnú spoločnosť žalovaného, preto súd nepovažuje za hodnoverný dôkaz o tom, že išlo o pôžičku obchodnej spoločnosti. Preto súd nepripustil ani dôkaz, a to vypočutie zástupcu spoločnosti Ján Králik ORION, s.r.o. Nováky, ktorá vykonávala pre žalovaného účtovnícke práce.
15/Nesporné ďalej je i to, že žalovaný s určitosťou vedel, že žalobkyňa si peniaze požičiava cez pôžičkomat, že išlo o vyššiu sumu ako dovtedy brané menšie pôžičky a s krátkou dobou splatnosti. Žalovaný tvrdil, že sa zaviazal žalobkyni vrátiť len sumu, ktorú mu ona zaslala bez navýšenia pôžičky, ktoré tvorili celkové náklady pôžičky uzavretej medzi žalobkyňou a veriteľmi z jednotlivých úverových zmlúv. Žalobkyňa tvrdila, že peniaze z celej pôžičky aj s príslušenstvom sa zaviazal vrátiť jej žalovaný, pretože takto vyplácala s navýšením aj predchádzajúce pôžičky. Ďalej bolo medzi účastníkmi konania sporné, v akej lehote splatnosti jej mal žalovaný peniaze vracať. Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konštatuje, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, i keď nebola uzavretá písomne, zo zhodných prednesoch sporových strán je možné uzavrieť, že sa dohodli ústne minimálne na tom, že žalobkyňa si pre neho peniaze požičia, tieto mu prepošle na účet, pričom táto dohoda je nesporná najmenej pre sumu 700,- eur, ktorú žalovanému aj na účet dňa 13.6.2017 odoslala. Ak teda žalovaná ňou získané peniaze z pôžičky ďalej požičala žalovanému a tieto mu reálne odovzdala na jeho účet, žalovaný sa zaviazal peniaze vrátiť žalobkyni, nemôže ísť o iný právny vzťah ako vzťah z pôžičky. Sporným teda bolo to, či sa žalovaný zaviazal vrátiť okrem skutočne reálne poskytnutej sumy 700,- eur vrátiť aj navýšenie, ktoré zaplatila žalobkyňa jednotlivým veriteľom z titulu uzatvorených úverových zmlúv. Za najviac pravdepribližujúce považuje súd tvrdenie žalobkyni, že žalovaný sa ústne, resp. konkludentne k tomu zaviazal. Aj predchádzajúce pôžičky splácala žalobkyňa s navýšením, žalovaný nemohol rozumne predpokladať, že žalobkyňa dostane takú vysokú pôžičku bez akéhokoľvek navýšenia, preto jeho tvrdenia, že jej mal vrátiť len sumu pôžičky je účelové. Súd v tejto časti prihliadol zo širšieho pohľadu na to, že účastníci žili v tom čase v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili, starali sa o maloleté deti, žalobkyňa bola na rodičovskej dovolenke, viedla spoločnú domácnosť, vykonávala platby za domácnosť a ich spolužitie sa najviac približuje k manželskému spolužitiu. Je potrebné vidieť úmysel, ktorý viedol žalobkyňu k braniu si pôžičky 800,- eur, že to bolo na požiadanie žalovaného, ktorý sa zaviazal, že pôžičku jej vráti (i keď ako súd uvedie nižšie bolo sporné v akej dobe splatnosti). Žalovaný peniaze potreboval ako fyzická osoba na pokrytie výdavkov súvisiacich s podnikaním, išlo o pomerne vysokú sumu, vedel, že si ich žalobkyňa požičiava, preto súd považuje tvrdenie žalobkyni za pravdivé, keď uvádza, že žalovaný sa zaviazal vrátiť jej pôžičku aj s navýšením, ktoré tvorilo práve celkové náklady pôžičiek, ktoré uzavrela ona a splácala veriteľom v jednotlivých mesačných splátkach. Žalovaný na pojednávaní dňa 14.1.2019 tvrdil, že nevedel o tom, že pôžička žalobkyni je rozložená na 12 splátok, vedel o výške splátky, ktorú mala mesačne uhrádzať. Žalobkyňa však aj pri predchádzajúcich pôžičkách vždy aj z peňazí, ktoré jej poslal žalovaný, uhrádzala pôžičku veriteľom aj s navýšením, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné. Preto tvrdenie žalovaného, že mal vrátiť žalobkyni len sumu 700,- eur bez akéhokoľvek navýšenia nezodpovedá jednak tvrdeniu žalobkyni a ani zaužívanému spôsobu finančného hospodárenia medzi nimi, preto toto tvrdenie považuje za nepravdivé. Podľa názoru súdu medzi účastníkmi konania bola dohoda taká, že žalovaný poskytne žalobkyni peniaze aj s navýšením, pretože by bolo nelogické a pre žalobkyňu krajne nespravodlivé, aby z celkovej sumy, ktorú mala splatiť splátkami 12 splátok po 86, 64 eur, teda spolu 1037,50 eur /11 splátok po 86,64 eur a dvanásta 84,46 eur/, mala dať žalovanému 700,- eur a zvyšok mala pokrývať výhradne zo svojho príjmu, hoci z pôžičky nemala žiaden prospech až na sumu 43,50 eur, ktorú si ponechala na najbližšiu splátku.
16/Ak teda na strane žalovaného vznikla povinnosť žalobkyni vrátiť pôžičku 700,- eur aj s navýšením, ktoré tvorilo práve celkové náklady jednotlivých úverov, ktoré uzatvorila úverovými zmluvami, bol povinný jej zaplatiť celkom sumu 1.037,50 eur (viď 11 splátok po 86,64 eur a jedna splátka 84,46 eur), z ktorej je potrebné odpočítať sumu 43,50 eur, ktorú si žalobkyňa ponechala, na účet jej prišla suma 743,50 eur a žalovanému poslala sumu 700,- eur. Žalovaný bol preto povinný zaplatiť žalobkyni 994, -eur.
17/V konaní bola sporná ďalšia právne významná skutočnosť, a to aká bola dohoda medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom ohľadom splatnosti pôžičky. Žalobkyňa tvrdila, že jej mal pôžičku podľa dohody splácať v mesačných splátkach, teda mal jej dávať peniaze každý mesiac, aby mohla splátku uhradiť, žalovaný naopak tvrdil, že sa zaviazal ako vždy pri najbližšej fakturácii v nasledujúcom mesiaci pôžičku žalobkyni zaplatiť. V tejto súvislosti súd udáva, že pokým predtým brala žalobkyňa pôžičky z pôžičkomatu krátkodobo na jeden mesiac a v nižších sumách, žalovaným uvádzaný spôsob uhrádzania pôžičiek mohol zodpovedať pravde a vyplýva to aj z finančných pohybov na účte žalobkyni. Predmetná pôžička bola však vo vyššej sume, žalobkyňa ju mala splácať jeden rok a nie do mesiaca, preto išlo o inú situáciu. Žalobkyňa však nepreukázala takú dohodu so žalovaným, že jej bude splácať pôžičku presne každý mesiac a vo výške splátky, ktorú mala ona následne zaplatiť podľa splátkového kalendára jednotlivým veriteľom. Na druhej strane žalovaný nepreukázal platne uzavretú dohodu o splatnosti pôžičky v najbližšom fakturačnom období, teda v nasledujúcom mesiaci júla 2017. Podľa názoru súdu takáto dohoda nebola uzavretá ani ústne a ani konkludentne, skôr sa javí, že každý z účastníkov si posúdil situáciu „po svojom“. Ak teda pri platnej pôžičke nie je riadne dohodnutá doba splatnosti pôžičky, uvedená absencia dohody o splatnosti ešte neznamená, že pôžička je neplatne uzavretá, pretože dojednanie doby splatnosti sa nepovažuje za podstatnú náležitosť zmluvy o pôžičke. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
18/ V zmysle horeuvedeného potom bolo povinnosťou žalovaného pôžičku žalobkyni vrátiť po tom, čo ho požiadala, a to najmenej po doručení žaloby vo veci samej, pretože žalobkyňa nepreukázala, že by bola výslovne žiadala žalovaného o vrátenie pôžičky skôr.
19/ Významné bolo ďalej v konaní, vzhľadom na obranu žalovaného, že jej pôžičku vyplatil už v júli 2017, posúdiť, či žalovaný skutočne počas ich spolužitia žalobkyni poskytol peniaze na vrátenie pôžičky, ak áno kedy a v akej výške. Žalovaný v mesiaci júl 2017 dal na účet žalobkyni platby dňa 6.7.2017 sumu 50,- eur, dňa 12.7.2017 200,- eur, dňa 19.7. 2017 100,- eur a dňa 28.7.2017 sumu 400,- eur, čo vyplýva z výpisu z jeho podnikateľského účtu a aj z výpisu účtu žalobkyni. Pri týchto platbách však nie je uvedený účel platby, a to vrátenie práve predmetnej pôžičky, naopak žalovaný používa tie isté označenia v poznámke pre prijímateľa, a to „záloha zelenec“, čo vysvetlil žalovaný, že uvedená poznámka bola práve kvôli podnikateľskému účtovaniu týchto súm na jeho účte. Žalobkyňa tieto platby vôbec nepovažovala za splatenie pôžičky, pretože nimi ani pôžičku v celej sume nevyplatila. Účel platby v čase keď sa vykonávala žalovaný nepreukázal, pretože jeho tvrdenie, že júlovými sumami splatil pôžičku, považuje súd za účelové. V mesiaci júl 2017 žalobkyňa aj z týchto súm zaplatila hneď 12.7.2017 nájom 168,25 eur, dňa 28.7.2017 zaplatila ďalší nájom, pretože na nájomnom mali z predchádzajúceho obdobia nedoplatky, ďalej splatila prvú splátku z titulu predmetnej pôžičky 86,64 eur a ostatné platby považovala ako sumy na výdavky na domácnosť (uvedené platby vyplývajú z účtu žalovane č.l. 82, 83 spisu). Ak teda žalobkyňa peniaze zaslané žalovaným v júli 2017 minula na zaplatenie nájomného 2x po 168,25 eur, zaplatila úverovú splátku 86,64 eur, pričom žalovaný vedel, že nájom hradí žalobkyňa, a že majú dlh na nájomnom, nemožno považovať jeho tvrdenie, že mala použiť tieto peniaze len na splatenie pôžičky za pravdivé, pretože v tom prípade by žalovaný neposlal žalobkyni žiadne peniaze na domácnosť tak, ako to robil každý mesiac a žalobkyňa by nemala z čoho zaplatiť nájom. Z júlových platieb žalovaného však súd považuje splatenie pôžičky 86,64 eur práve ako zaplatenie pôžičky žalovaným žalobkyni, preto v tomto rozsahu nemôže trvať jeho povinnosť. Súd konštatuje, že pokiaľ sa spolu „zmiešavali“ finančné prostriedky žalovaného a žalobkyni na účte žalobkyni a z tohto účtu sa vykonávali aj splátky úveru žalobkyňou a na tento účet žalovaný posielal peniaze a bolo bežnou praxou, že z týchto peňazí sa splácali aj iné pôžičky cez pôžičkomat, súd dospel k záveru, že po dobu pokiaľ účastníci žili spolu žalovaný splácal splátky tak a presne v takom rozsahu, v akom žalobkyňa splácala svoju pôžičku jednotlivým veriteľom. V mesiaci august 2017 žalobkyňa brala opäť pôžičku 300,- eur, z ktorej odoslala žalovanému 100,- eur dňa 9.8.2017, z následnej platby od žalovaného 300,- eur zaplatila nájom v ten istý deň 14.8. 2017, taktiež v tomto mesiaci zaplatila splátku pôžičky 81,85 eur, ktorú platbu taktiež považuje súd ako sumu splatenú žalovaným žalobkyni, pretože bola uhradená aj z prostriedkov poskytnutých žalovaným. Zo sumy 320,- eur, ktorú je zaslal žalovaný 30.8.2017 vyplatila inú pôžičku v sume 304,46 eur, pričom už dňa 4.9.2017 žalobkyňa znovu berie pôžičku 300,- eur, z ktorej platí nedoplatok za plyn, vodu 200,- eur (výber z bankomatu). V mesiaci september 2017 posiela ďalšiu splátku 86,64 eur a aj túto platbu vzhľadom na predchádzajúce platby žalovaného považuje súd ako plnenie žalovaného žalobkyni. V mesiaci október 2017 zaslal žalovaný na účet žalobkyni 500,- eur, z ktorej vyplatila predchádzajúcu pôžičku 312,93 eur zaplatila nájom 168,25 eur a okrem iného zaplatila aj splátku 86,64 eur z titulu predmetnej pôžičky. Aj túto platbu v mesiaci október 2017 považuje súd ako plnenie žalovaného žalobkyni. Dňa 26.10.2017 žalobkyňa opäť berie pôžičku 200,- eur, z ktorej v ten istý deň zasiela na účet žalovaného 150,- eur. V novembri 2017 dal žalovaný na účet žalobkyni sumu 30,- eur dňa 13.11.2017, dňa 20.11.2017 sumu 400,- eur, žalobkyňa okrem nájomného splatila splátku 86,64 eur, ktorú taktiež súd započítava žalovanému ako jeho plnenie žalobkyni. V mesiaci december 2017 žalovaný na účet žalobkyni nedal žiadnu platbu, žalobkyňa zaplatila len splátky 10,- eur a 7,- eur, pričom na týchto platbách sa žalovaný nepodieľal žiadnymi decembrovými platbami, preto ich súd nezohľadnil ako jeho plnenie (viď výpis z účtu žalovanej č.l. 79 -83 spisu).
20/Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že za celý rok 2017 odoslal bezhotovostne žalobkyni celkom sumu 4.557,50 eur, čo priemerne predstavuje 379,79 eur, súd konštatuje, že uvedené je možné posúdiť len v širších súvislostiach, pretože týmto žalovaný nepreukazuje splnenie konkrétneho dlhu žalobkyni. Žalovaný si však musí byť vedomý, že žalobkyňa viedla domácnosť s dvomi maloletými deťmi, pričom nepochybne bolo jeho povinnosťou prispievať na domácnosť, v ktorej žilo aj ich spoločné dieťa, a to nielen platením nájomného, ale aj ostatných výdavkov na domácnosť. Zo spoločných peňazí splácali dlh sestre žalobkyni, splácali nedoplatok na nájomnom z predchádzajúceho obdobia, pričom išlo nepochybne o spoločné dlhy. Okrem toho žalobkyňa si brala krátkodobé pôžičky, z ktorých takmer vždy zaslala platbu aj žalovanému. Hotovostné výbery žalovaného za celý rok 5.214,73 eur nič nepreukazujú, pretože v prvom rade išlo o podnikateľský účet jeho obchodnej spoločnosti, ktoré výbery mohli byť predovšetkým určené na chod spoločnosti. Samotnými prevodmi peňazí z účtu žalobkyni na účet žalovanej podľa žalovaného v sume 920,- eur sa len potvrdzuje to, čo tvrdila žalobkyňa, že keď žalovaný nemal peniaze, rýchlo si požičala z pôžičkomatu a v ten istý deň mu peniaze poukazovala na účet. Žalobkyňa pritom bola na rodičovskej dovolenke, preto tvrdenie žalovaného, že on prinášal peniaze do rodiny a pokrýval všetky výdavky, nemôže mať žiaden vplyv na predmetný spor. Bolo predovšetkým dôkaznou povinnosťou žalovaného nepochybne preukázať, že konkrétnymi platbami vrátil žalobkyni predmetnú pôžičku. Práve pre komplikovanosť finančného hospodárenia medzi účastníkmi konania v čase , keď ešte žili v spoločnej domácnosti súd aj z hľadiska spravodlivého a rozumného usporiadania ich sporného vzťahu považoval len tie plnenia žalovaného ako relevantné plnenia , ktoré poskytol žalobkyni počas ich spolužitia, teda naposledy v novembri 2017. Ide celkom o sumu 428,41 eur, ktorú súd zohľadnil ako platby žalovaného žalobkyni na predmetnú pôžičku. Ako súd uviedol vyššie, žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni 994,00 eur a zaplatil jej 428,41 eur, je povinný jej doplatiť sumu 565,59 eur. Žalovaná síce uhradila veriteľom z úverových zmlúv mierne vyššiu sumu , a to celkom 1056,71 eur, uvedený rozdiel však predstavuje platbu 43,50 eur, ktorá nezaťažovala žalovaného a vo zvyšku zrejem žalobkyňa uhrádzala splátky vyššie, čo však už nemôže ísť na ťarchu žalovaného.
21/ Súd nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dôkazy, a to predkladanie komplexného výpisu z účtu žalobkyni, pretože žalobkyňou predložené výpisy z účtu v Raiffeisen Banke dávajú dostatočný prehľad jej kreditných a debetných operácii, predovšetkým výpis z č.l. 79 -87 spisu.
22/V zmysle uvedeného súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 565,59 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania z uvedenej sumy (v žalobe zrejmý omyl v čísle istiny) odo dňa doručenia žaloby žalovanému, ktorá bola doručená 24.9.2018. Súd preto zaviazal žalovaného k úroku z omeškania vo výške 5% ročne od nasledujúceho dňa 25.9.2018, pretože už týmto dňom po tom, čo žalobkyňa požiadala žalovaného žalobou o plnenie sa dostáva žalovaný do omeškania. Výška úroku z omeškania zodpovedá § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení.
23/O nároku žalobkyni na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP.V konaní bola žalobkyňa úspešná vzhľadom na priznanú sumu a sumu uplatnenú v žalobnom petite v rozsahu 56,78%, neúspešná 43,22%, jej čistý úspech bol v rozsahu 13,56%, preto len v tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.