Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-9-2019.pdf
PDF · 98.63 KB
No categories available
1Co/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: N. H., T.. XX.X.XXXX, H. C., I. XX, proti žalovanej: Ľ. H., T.. XX.X.XXXX, H. C. - I. Z. XXXX/XX, zastúpenej Mgr. Róbertom Liškom, advokátom, so sídlom v Poprade, Štefánika 882/39, IČO: 42084857, o zaplatenie úroku z omeškania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/152/2013-88 zo 6.3.2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6,5 % zo sumy 3.691,43 eur za obdobie od 21.8.2009 do 18.11.2011, zo sumy prevyšujúcej sumu 1.562,37 eur za obdobie od 19.11.2011 do zaplatenia a vo výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho 5,75 % zo sumy prevyšujúcej 998,46 eur za obdobie od 1.5.2013 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti mení rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6,5 % zo sumy 1.562,37 eur za obdobie od 19.11.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,75 % zo sumy 998,46 eur od 1.5.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 3.691,43 eur od 21.8.2009 do zaplatenia. Vyslovil, že žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní právoplatnosti rozsudku.
2. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom zo dňa 29.11.2011 č.k. XXC/XX/XXXX-XXX súd žalovanú zaviazal povinnosťou úhrady sumy 1.526,37 eur a v časti o zaplatenie sumy 2.129,06 eur s prísl. súd návrh vylúčil na samostatné prejednanie. Rozsudok v časti uloženej povinnosti nadobudol právoplatnosť dňa 31.3.2013. V časti vylúčeného nároku rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.8.2012. Rozsudkom zo dňa 28.5.2013 sp.zn. XXC/XXX/XXXX súd žalovanú zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi 1.281,11 eur, v časti o zaplatenie sumy 847,95 eur súd konanie zastavil a návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vylúčil na samostatné konanie. Po podanom odvolaní Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 19.11.2014 odvolacie konanie o odvolaní žalovanej proti výroku o uložení povinnosti zaplatiť žalobcovi 998,46 eur zastavil a v časti o zaplatenie sumy 282,65 eur žalobu zamietol. Z vyúčtovania v exekučnom konaní vyhotoveného N.. R. W., exekútorkou Exekútorského úradu C., zo dňa 9.8.2013 súd zistil, že celková suma prijatých plnení v exekučnom konaní predstavuje sumu 21.953,35 eur, z toho suma 4.216,31 eur predstavuje trovy exekúcie a zvyšok predstavuje istina vo výške 12.929,86 eur, úroky z omeškania a DPH.
3. Povinnosťou súdu je postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS/252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I.ÚS/50/04). Žalobca svoj nárok síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu nepreukázateľný a nepreskúmateľný. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých rozhodne samostatným uznesením.
5. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Poukázal na to, že súd nekonečným vylučovaním jednotlivých nárokov uplatnených v žalobe pod sp.zn. XXC/XX/XXXX sa tak zamotal, že je dôvodné podozrenie, že nevedel o čom rozhoduje. Z jednej veci vyrobil veci vedené pod sp.zn. XXC/XXX/XXXX a 20C/152/2013. V tomto konaní mal súd rozhodnúť o úrokoch z omeškania, lebo žalobcovi bola, i keď čiastočne, priznaná v konaniach istina, s ktorou zaplatením je žalovaná dodnes v omeškaní nehovoriac o tom, že na zaplatení nemá záujem. Hoci v konaní išlo o úroky z omeškania súd oprel svoje rozhodnutie o ustanovenie Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je zmätočný a nepreskúmateľný. Súd ignoroval pokyny odvolacieho súdu, ktoré mu boli dané v zrušujúcom uznesení z 26.9.2017. Žalovaná je naďalej v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, ktorý má voči žalobcovi, a tento má preto legitímne právo v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka požadovať aj úrok z omeškania. Všetky doklady od exekútorky boli súdu predložené aj s presným výpočtom výšky úrokov vzhľadom na jednotlivé splátky spoludlžníčok, t.j. aj žalovanej. Úrok bol uplatnený vo výške 6,5 % ročne.
7. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na to, že žalobca sa domnieval, že zo strany žalovanej alebo zo strany súdu budú navrhované dôkazy na podporu jeho tvrdení. Tieto okolnosti však už nie sú povinnosťou súdu, ktorý by tak konal v rozpore s kontradiktórnosťou konania. Na základe toho navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
8. V následných vzájomných vyjadreniach (§ 374 ods. 2, 3 CSP) zotrvali sporové strany na svojich doterajších stanoviskách.
9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., zopakoval dokazovanie oboznámením spisu Okresného súdu Poprad sp.zn. XXC/XX/XXXX a spisu XXC/XXX/XXXX a zistil, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
10. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení (§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
11. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
12. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom k 19.11.2011).
13. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nariadenia vlády č 87/1995 Z.z. v znení platnom k 1.5.2013).
14. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje úrok z omeškania, a to v závislosti od ostatnej úpravy žaloby, ktorú súd pripustil uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XXX z 11.11.2011, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalovanej doručené 18.11.2011. Na základe tejto úpravy žaloby sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 3.691,43 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,5 % ročne od 21.8.2009 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje nároky žalobca opieral o okolnosť, že v priebehu exekučného konania vedeného u súdnej exekútorky N.. R. W. pod sp.zn. J. XXX/XX, predmetom ktorého bolo vymoženie sumy 25.852,12 eur zaplatil za žalovanú viac, ako to vyplynulo zo zákonného rozdelenia zodpovednosti za dlh, za ktorý žalobca spoločne so žalovanou a spoločne s Ľ. H., G.. (pôvodne žalovanou v konaní pod sp.zn. XXC/XX/XXXX ako žalovaná 2/) mal vo vzťahu k V., Z..G...
15. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. XXC/XX/XXXX-XXX z 29.11.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX z 26.6.2012 bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi 1.562,37 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žaloba v časti o zaplatenie sumy 2.129,06 eur spolu s úrokom z omeškania bola vylúčená na samostatné konanie, v ktorom, podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie, malo byť rozhodnuté aj o trovách konania. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.3.2012.
16. Následne rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. XXC/XXX/XXXX-XX z 28.5.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. XCo/XX/XXXX-XX z 19.11.2014 bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi 998,46 eur a o sumu na 282,65 eur bola žaloba zamietnutá. Zároveň bolo konanie zastavené o sumu 847,95 eur, pričom žaloba v časti o zaplatenie úrokov z omeškania bola vylúčená na samostatné konanie, v ktorom, podľa rozhodnutia súdu prvej inštancie, malo byť rozhodnuté aj o trovách konania. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.6.2013.
17. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi boli vo vyššie uvedených konaniach právoplatnými rozhodnutiami súdu priznané sumy 1.562,37 eur a 998,46 eur. Ako bolo vyššie naznačené právnym základom priznania týchto súm bolo vyporiadanie medzi žalobcom a žalovanou v dôsledku toho, že žalobca vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi - V., Z..G.. zaplatil nielen časť dlhu pripadajúceho naňho, ale čiastočne aj dlh pripadajúci na žalovanú, a to v zmysle uvedených rozsudkov súdu prvej inštancie v spojení s rozhodnutiami odvolacieho súdu vo vyššie uvedených sumách. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že suma 1.562,37 eur bola súdom prvej inštancie ustálená na základe platieb, ktoré žalobca v priebehu predmetnej exekúcie vykonával (v zmysle vyššie uvedeného aj za žalovanú), a to v období do 8.11.2011 tak, ako to vyplýva z prednesu bývalej právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní 11.11.2011 (čl. 161 spisu), pričom na tomto pojednávaní došlo aj k vyššie uvedenej zmene žaloby o zaplatenie istiny na celkovú sumu 3.691,43 eur so 6,5 % úrokom z omeškania od 21.8.2009 do zaplatenia. Priznaná suma 1.562,37 eur bola teda žalobcovi právoplatne priznaná vyššie uvedenými rozhodnutiami súdov a niet preto dôvodu, aby vo vzťahu k nej nepatrili žalobcovi aj úroky z omeškania, ktoré si uplatnil. V tejto súvislosti však treba poukázať na to, že ostatná úprava žaloby bola právnemu zástupcovi žalovanej doručená v zmysle vyššie uvedeného 18.11.2011 a podkladom pre ustálenie, že suma 1.562,37 eur bola skutočne v priebehu exekúcie žalobcom za žalovanú zaplatená, bola okolnosť, že tieto platby boli vykonané do 8.11.2011. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná sa so zaplatením tejto sumy mohla dostať do omeškania až po doručení upravenej žaloby jej právnemu zástupcovi, teda až dňom 19.11.2011. Je tomu tak z toho dôvodu, že žalobca uhrádzal v rámci exekúcie predmetný dlh postupne a ako bolo vyššie naznačené uvedená suma (časť pôvodného predmetu konania) bola ustálená až k 8.11.2011 a na túto okolnosť nadväzovala aj úprava žaloby, ktorú zároveň možno považovať za výzvu na zaplatenie takto ustálenej sumy po doručení uznesenia o pripustení zmeny tejto žaloby právnemu zástupcovi žalovanej.
18. Keďže uznesenie o zmene žaloby bolo právnemu zástupcovi žalovanej doručené 18.11.2011, do omeškania sa takto žalovaná dostala dňom 19.11.2011. V zmysle § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. predstavovala výška úrokov z omeškania k uvedenému dňu (19.11.2018) hodnotu o 8 percentuálnych bodoch vyššiu, ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Táto základná úroková sadzba predstavovala k 19.11.2011, t.j. ku dňu začatia omeškania žalovanej so zaplatením tohto peňažného dlhu 1,25 %, teda výška úrokov z omeškania by
predstavovala 9,25 % a pokiaľ si žalobca uplatnil v zmenenej žalobe výšku úrokov z omeškania 6,5 %, možno takýto úrok z omeškania žalobcovi za uvedené obdobie priznať.
19. Pokiaľ ide o sumu 998,46 eur, ktorá bola žalobcovi právoplatne priznaná vyššie uvedenými rozhodnutiami (Okresný súd Poprad rozsudok č.k. XXC/XXX/XXXX-XX z 28.5.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/88/2013-78 z 19.11.2014), jej výška bola ustálená na základe ďalšieho priebehu exekúcie u súdnej exekútorsky N.. R. W., a to k 30.4.2013. V závislosti od toho (a so zreteľom na to, že úrok z omeškania bol už žalobcom v tomto konaní uplatnený na základe zmenenej žaloby - uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. XXC/XX/XXXX-XXX z 11.11.2011) možno konštatovať, že so zaplatením tejto ďalšej sumy, t.j. 998,46 eur sa žalovaná dostala do omeškania od 1.5.2013 práve so zreteľom na to, že podkladom pre ustálenie tejto sumy bol ďalší priebeh exekúcie a platby vykonávané žalobcom do 30.4.2013.
20. K 1.5.2013 predstavovala výška úrokov z omeškania podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. sumu o 5 percentuálnych bodov vyššiu ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 1.5.2013 predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 %, z čoho vyplýva, že výška úrokov z omeškania predstavovala sumu 5,75 %. V takejto výške za obdobie od 1.5.2013 z uvedenej sumy 998,46 eur je možné žalobcovi úrok z omeškania priznať.
21. Preto odvolací súd zmenil postupom podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 6,5 % zo sumy 1.562,37 eur za obdobie od 19.11.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,75 % zo sumy 998,46 eur od 1.5.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
22. V závislosti od toho treba konštatovať, že súd prvej inštancie správne rozhodol pokiaľ zamietol žalobu o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6,5 % zo sumy 3.691,43 eur za obdobie od 21.8.2009 do 18.11.2011, nakoľko v tomto období sa žalovaná do omeškania so zreteľom na vyššie uvedenú argumentáciu nedostala a rovnako správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ zamietol žalobu o úrok z omeškania zo sumy prevyšujúcej sumu 1.562,37 eur za obdobie od 19.11.2011 do zaplatenia, pretože žalobcovi patrí v zmysle vyššie uvedeného úrok z omeškania len z tejto sumy (1.562,37 eur) za obdobie od 19.11.2011 do zaplatenia. Rovnako správny je výrok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby o zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho 5,75 % zo sumy prevyšujúcej 998,46 eur za obdobie od 1.5.2013 do zaplatenia, nakoľko žalobcovi v zmysle vyššie uvedeného patrí úrok z omeškania len vo výške 5,75 % zo sumy 998,46 eur, a to od 1.5.2013 do zaplatenia.
23. Súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby v podobe jej rozšírenia na úrok v kapitalizovanej sume vo výške 789,44 eur a úrok z omeškania z takto kapitalizovanej sumy vo výške 8,05 % ročne, z čoho vyplýva, že takáto úprava žaloby sa nestala predmetom konania v ďalších jeho štádiách a v odvolacom konaní takáto zmena žaloby nie je možná (§ 371 CSP).
24. Odhliadnuc od toho, že sa návrhy bývalej právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní 29.9.2015 nestali zmenou žaloby v zmysle vyššie uvedeného, ide o okolnosti, ktoré jednak nie sú potrebné (kapitalizovanie úroku z omeškania na sumu 789,44 eur za určité obdobie, t.j. od 21.8.2009 do 29.9.2015), a taktiež ide o návrhy, ktoré z hľadiska vecného by neboli ani prípustné (v polohe možného vyhovenia takejto zmenenej žalobe), a to pokiaľ ide o úroky z omeškania z uplatnených úrokov z omeškania.
25. V skutočnosti je potrebné v predmetnej veci diferencované priznanie úroku z omeškania tak, ako to vyplýva z tohto rozsudku odvolacieho súdu v závislosti od toho, aké sumy boli v skutočnosti žalobcovi na úplné vyrovnanie vo vzťahu k žalovanej priznané (a ním skutočne zaplatené) a v závislosti od obdobia, v ktorom sa v skutočnosti (v zmysle vyššie uvedeného) žalovaná so zaplatením týchto súm dostala do omeškania. Omeškanie je potrebné počítať od vyššie uvedeného termínu 19.11.2011, teda odo dňa nasledujúceho po doručení ostatnej zmeny žaloby právnemu zástupcovi žalovanej súdom prvej inštancie, kedy bola ustálená istina, ktorá je predmetom konania a stalo sa zrejmé, že uvedená istina sa ustálila k 8.11.2011. Preto nemožno vychádzať z obdobia od 21.8.2009 uplatneného v pôvodnej žalobe, pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania. Pokiaľ ide o sumu 998,46 eur táto bola ustálená k 30.4.2013, preto úroky z omeškania je možné priznať až od 1.5.2013.
26. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie pokiaľ ide o uvedené úroky z omeškania a obdobia, t.j. od 21.8.2009 do 18.11.2011 zo sumy 3.691,43 eur a zo súm prevyšujúcich sumy 1.562,37 eur a 998,46 eur tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
27. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého treba konštatovať, že sporové strany mali v prejednávanej veci úspech len čiastočný, nakoľko žalobca si pôvodne uplatnil sumu 5.546,13 eur so 6,5 % úrokom z omeškania od 21.08.2009 do zaplatenia (pôvodná žaloba na čl. 1 vo veci XXC/XX/XXXX Okresného súdu Poprad), ktorú neskôr zmenil na sumu 6.251,56 eur s prísl. (úrok vo výške 6,5 % z diferencovaných súm 4.920,20 eur a 1.331,34 eur), pričom v konečnom dôsledku mu bola priznaná suma na základe vyššie uvedených rozhodnutí vo výške 2.560,83 eur, vrátane úroku z omeškania tak, ako je ustálený týmto rozsudkom odvolacieho súdu. V závislosti od toho možno skutočne konštatovať, že sporové strany mali vo veci úspech len čiastočný, čo je zároveň dôvodom na nepriznanie nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k obom sporovým stranám.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).