Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-29-2023.pdf
PDF · 155.49 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/29/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa XXX XX C. D. XX a 2/ E. B., F. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa XXX XX C. D. XX, obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Eva Matejovová, so sídlom Hollého 12, Nitra, IČO: 420 494 23, proti žalovaným: 1/ G. H., F. I., nar. XX.XX.XXXX, adresa J. XXXX/X, K. a 2/ H. I., F. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa L. XXX/XX, B., Česká republika, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35C/51/2019-189 zo dňa 19. decembra 2022, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovaných 1/ a 2/ voči výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania o d m i e t a .
II. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcich výrokoch I. a II. a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .
III. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
- 12 -
23Co/29/2023-
2319204613
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Galanta pre okres Galanta, obec C. D., katastrálne územie C. D. ako parcely registra „C“, parc. č. 1268/2 - záhrada o výmere 207 m2, parc. č. 1268/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 543 m2, parc. č. 1268/5 - záhrada o výmere 642 m2, parc. č. 1268/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2 (právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku 1268/8 je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX), parc. č. 1268/9
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, v spoluvlastníckom podiele v rozsahu 60/576 v pomere k celku, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. C. D. vo vlastníctve žalovanej 1/, ku ktorému je na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. C. D. vedená poznámka: Hodnovernosť údajov o vlastníckom práve v katastri nehnuteľností bola vyvrátená a podľa § 71 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. sa takéto údaje nesmú používať (č. z. 25/2012). Výrokom II. rozhodol, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Galanta pre okres Galanta, obec C. D., katastrálne územie C. D. ako parcely registra „C“, parc. č. 1268/2 - záhrada o výmere 207 m2, parc. č. 1268/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 543 m2, parc. č. 1268/5 - záhrada o výmere 642 m2, parc. č. 1268/8 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2 (právny vzťah k stavbe evidovanej na
pozemku 1268/8 je evidovaný na liste vlastníctva č. XXX), parc. č. 1268/9 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, v spoluvlastníckom podiele v rozsahu 60/576 v pomere k celku, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. C. D. vo vlastníctve žalovanej 2/, ku ktorému je na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. C. D. vedená poznámka: Hodnovernosť údajov o vlastníckom práve v katastri nehnuteľností bola vyvrátená a podľa § 71 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. sa takéto údaje nesmú používať (č. z. 25/2012). Výrokom III. rozhodol, že žalované 1/ a 2/ sú povinné zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov konania prvej inštancie v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. Výrokom IV. rozhodol, že žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 133 a § 134 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, ust. § 63 ods. 1, § 64 ods. 1 a 3 zák. č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky poriadok), ust. § 37, § 129 ods. 1, § 134 ods. 1, § 399 ods. 1, § 872 ods. 6 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že súd mal preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko žalobcovia sú ako výluční vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľností popri žalovaných 1/ a 2/ ako podielových spoluvlastníčkach, teda ich naliehavý právny záujem je daný v rozsahu určovacieho výroku zohľadňujúceho kolíziu vlastníckych práv žalobcov a žalovanej 1/ v časti podielu 60/576 v pomere k celku a žalovanej 2/ v časti podielu 60/576 v pomere k celku. Právne postavenie žalobcov je za tejto situácie neisté a bez požadovaného určenia by mohlo byť ohrozené, o čom svedčí poznámka vo výpise z LV č. XXXX pri každom zapísanom vlastníkovi, podľa ktorej hodnovernosť údajov o vlastníckom práve v katastri nehnuteľností bola vyvrátená a podľa § 71 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. sa takéto údaje nesmú používať. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bude podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností. K námietke žalovaných o existencii prekážky veci právoplatne rozhodnutej vzhľadom na konanie sp. zn. 15C/86/2014, súd uviedol, že v predmetnom konaní bola žaloba o určenie, že žalované nie sú vlastníčkami nehnuteľností zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie a pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, kedy prvý dôvod odpadol, pretože medzi pôvodným spoluvlastníkom M. A. I. a žalobcami došlo k dohode o spornom spoluvlastníckom podiele a tiež platí, že pokiaľ súd právoplatným rozhodnutím zamietol určovaciu žalobu bez toho, aby záväzne posúdil (ne)existenciu práva alebo právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre novú určovaciu žalobu. V konaní sp. zn. 15C/86/2014 nebola rozhodnutím záväzne posúdená existencia vlastníckeho práva strán sporu, duplicita zápisu vlastníckeho práva na liste vlastníctva nebola odstránená, preto žaloba zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu a nedostatok vecnej legitimácie nemohla založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Vlastnícke právo je pritom najvýznamnejším vecným právom.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ ako kupujúci uzavreli dňa 17.12.1986 s N. G., G. B., E. G., E. O., H. O. a D. I. ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v rozsahu spoluvlastníckych podielov predávajúcich na nehnuteľnostiach na základe plánu č. 1. Predávajúci D. I. previedol na žalobcov 1/ a 2/ vlastnícke právo vo vzťahu k jeho podielu 360/1152-ín na pozemku. Zmluvu podpísal 19.02.1987. Predmetná kúpna zmluva bola, po jej podpise zmluvnými stranami, registrovaná Štátnym notárstvom Galanta, rozhodnutím zo dňa 29.06.1987 pod RI 640/87. K námietkam žalovaných, že pri dodatočnom zápise prevodu vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo 17.12.1986 do katastra nehnuteľností k nemu nedošlo na základe pôvodného geometrického plánu č. 1, ale na základe geometrického plánu č. 32/2011 (podľa žalobcov vyhotovenému na zosúladenie údajov v kúpnej zmluve s údajmi v katastri), súd poukazujúc na právny názor odvolacieho súdu uviedol, že ak kúpnopredajná zmluva odkazuje na geometrický plán, je dôležité, aby predmet kúpy bol jasne a určite identifikovaný i v samotnom geometrickom pláne a aby išlo o tú istú nehnuteľnosť, ako bola identifikovaná v pôvodnom geometrickom pláne z r. 1986 (čo do polohy, aj výmery). Zo strany žalovaných boli vznesené námietky v tom zmysle, že v novom geometrickom pláne je nehnuteľnosť inak polohovo orientovaná, než tomu bolo v pôvodných geometrických plánoch. Uviedli, že časť bola vyčlenená i z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX. Tieto tvrdenia žalobcovia nerozporovali, keď potvrdili, že geodet do pôvodného geometrického plánu nesprávne uviedol aj nehnuteľnosti a vlastníkov nehnuteľností, ktorí neboli označení za účastníkov kúpnej zmluvy (viď vyjadrenie z 18.11.2022). Pokiaľ by išlo o nehnuteľnosť, ktorá nebola polohovo a výmerovo totožná s geometrickým plánom (teda identifikácia by nebola súladná s pôvodným
geometrickým plánom), ktorý bol vypracovaný ku kúpnej zmluve, nemožno hovoriť o totožnom predmete kúpy a malo by to vplyv na platnosť samotnej kúpnopredajnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1551/2009 zo dňa 21.12.2010: „...V případě smlouvy o převodu části pozemku je nezbytné předmět převodu označit nezaměnitelným způsobem, a to ve vazbě na zpracovaný geometrický plán, který pro účely povolení vkladu do katastru nemovitostí musí být součástí smlouvy tak, aby se mohl stát podkladem pro zápis změny, pokud jeho obsah je v souladu s údaji katastru nebo pokud není z technických příčin nezpůsobilý k zápisu.... Ďalej uviedol, že...“ Podle Nejvyššího soudu by totiž (z hlediska požadavků na vymezení občanskoprávního předmětu smlouvy) pro platnost smlouvy bylo (i nadále) určující, zda předmět převodu byl (ne)zaměnitelně identifikován. V případě, že by takovou identitu ani při důsledném posouzení všech údajů a podkladových listin nebylo možno dovodit, tedy že by zde (z materiálního hlediska) byl zjištěn (relevantní) nesoulad mezi tím, co je uvedeno v kupní smlouvě ze dne 14. února 1994 a dále uvedeno a zakresleno v geometrickém plánu ze dne 29. listopadu 1993 (který k této smlouvě nebyl připojen) na straně jedné a tím, co je uvedeno a zobrazeno v následně zpracovaném geometrickém plánu ze dne 8. listopadu 1995, pak by bylo nutno přistoupit k aplikaci ustanovení § 37 odst. 1 obč. zák. s právně kvalifikačním závěrem, že předmět této kupní smlouvy nebyl vymezen určitě. Z pohledu řízení o určení vlastnictví ovšem podstatné je, zda smlouvy nejsou zatíženy vadami, s nimiž občanský zákoník spojuje absolutní neplatnost, nikoliv to, zda vůbec, a pokud ano, pak v jakém rozsahu a s jakými případnými právními důsledky, došlo k pochybení správního orgánu v řízení o povolení vkladu do katastru nemovitostí podle těchto smluv....“. Pokiaľ žalobcovia nerozporujú žalovanými tvrdené nedostatky geometrického plánu č. 1, jeho význam len relativizujú s poukazom na to, že šlo len o technickú prílohu zmluvy, ktorej zmena nepredstavovala zmenu predmetu prevodu, súd tento názor vzhľadom na vyslovené závery neprijal. Pokiaľ geometrický plán tvorí neoddeliteľnú časť zmluvy, predstavuje podklad identifikujúci predmet prevodu nezameniteľným spôsobom. Nakoľko v konaní nebola sporná existencia nesúladu medzi kúpnou zmluvou zo 17.12.1986 a geometrickým plánom č. 1, ktorý mal tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť, tak predmet zmluvy nebol vymedzený určito a kúpna zmluva v spojení s geometrickým plánom č. 1 bola preto v zmysle § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatná. Žalobcovia argumentovali tiež tým, že ak by súd dospel k záveru, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986 nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na žalobcov 1/ a 2/, žalobcovia vstúpili do dobromyseľnej držby sporných nehnuteľností najneskôr ku dňu vykonania registrácie kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986 Štátnym notárstvom Galanta, teda ku dňu 29.06.1987 a 10 ročná vydržacia doba v takom prípade uplynula k 29.06.1997. Počas celej tejto doby nebolo ich vlastnícke právo nikým spochybnené, k nehnuteľnosti platili dane ako vlastníci. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase vstupu žalobcov do držby pozemku, nadobudnutie práva vydržaním vôbec neupravoval, pričom rozsah subjektov vydržania bol obmedzený a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 01.01.1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku táto novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 01.01.1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 01.01.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu 10 rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí) nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu a ktorými sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a uplynutie vydržacej doby. Oprávnený držiteľ, u ktorého sa splnili podmienky vydržania, nadobudne vlastnícke právo k veci, a to pôvodným spôsobom, a vydržaním zanikne vlastnícke právo doterajšieho vlastníka. Žalobcovia sú spôsobilými subjektmi, keďže sú osobami spôsobilými nadobúdať vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Rovnako sporné nehnuteľnosti sú spôsobilým predmetom vydržania, pričom tieto skutočnosti neboli v konaní sporné. Pokiaľ ide o ďalšie podmienky, za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti (t.j. aj na okolnosti nadobudnutia držby) dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. V konaní nebolo sporné, že v čase vstupu do držby nehnuteľností sa dobrá viera žalobcov opierala o právny titul, ktorým bola kúpna zmluva zo 17.12.1986, registrovaná Štátnym notárstvom Galanta dňa 29.06.1987. Pri kúpe nehnuteľností žalobcovia naplnili všetky podmienky stanovené zákonom vrátane povinnosti zmluvu registrovať na Štátnom notárstve a oprávnene sa preto cítili byť vlastníkmi sporných nehnuteľností. Hoci súd v tomto konaní dospel k záveru, že kúpna zmluva zo 17.12.1986 bola pre svoju neurčitosť absolútne neplatným úkonom, ani neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním (R
44/1996). Žalovaní v konaní nerozporovali, že žalobcovia vstúpili do držby nehnuteľností a zároveň s týmito v dobrej viere nakladali a užívali ich ako svoje vlastné. Námietky žalovaných spočívali v tom, že žalobcovia neboli dobromyseľní nepretržite po zákonom stanovenú dobu 10 rokov. Na strane druhej žalobcovia tvrdili, že po dobu od 29.06.1987 do 29.06.1997 nebolo ich vlastnícke právo nikým spochybnené a nehnuteľnosti nerušene užívali. Žalovaní poukazovali na skutočnosť, že žalobca 1/ adresoval žalovanej 1/ list z 30.01.2007, v ktorom jej oznámil, že v januári roku 2006 sa dozvedel o tom, že žalobcovia nie sú zapísaní na liste vlastníctva. Podľa obsahu tohto listu sa teda žalobcovia o tom, že nie sú ako vlastníci zapísaní na liste vlastníctva, mali dozvedieť v januári 2006, teda takmer deväť rokov po tom, ako im uplynula zákonom stanovená vydržacia doba. Uvedený list preto súd nepovažoval za relevantný dôkaz spochybňujúci oprávnenosť držby žalobcov v rozhodnom období. Žalovaní neoznačili ani nepredložili žiadne iné dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že by v rozhodnom období od 29.06.1987 do 29.06.1997 akýmkoľvek spôsobom oni alebo ich právni predchodcovia spochybnili oprávnenú držbu žalobcov. Pokiaľ žalovaná 1/ uvádzala, že sa domnieva, že žalobkyňa 1/ na základe výsledku dedičského konania po jej matke niekedy v roku 1991 mala možnosť získať vedomosť o tom, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, žalobcovia túto domnienku popreli s tým, že predmetné nehnuteľnosti sa v dedičskom konaní vôbec nenahlasovali, keďže ich žalobcovia považovali za svoje. Žalovaní následne nenavrhli žiadne dokazovanie na preukázanie, že tento majetok bol predmetom dedičského konania po matke žalobkyne 1/, že žalobkyňa 1/ výpis z listu vlastníctva týkajúci sa sporných nehnuteľností k dispozícii mala a že táto skutočnosť mohla mať za následok stratu jej dobrej viery (vychádzajúc z toho, že žalobcovia svoju dobrú vieru odvodzovali od registrácie kúpnej zmluvy, ktorou v tom čase dochádzalo k nadobudnutiu vlastníctva bez potreby zápisu do katastra nehnuteľností). Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/, ktorí na základe domnelého právneho titulu (kúpnej zmluvy zo 17.12.1986) vstúpili najneskôr jeho registráciou dňa 29.06.1987 do oprávnenej držby sporných nehnuteľností, ktoré ako svoje užívali nepretržite bez toho, aby ich držba bola kvalifikovaným spôsobom spochybnená oprávnenou osobou, nadobudli ku dňu 29.06.1997 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ich vydržaním. Vydržaním tak zaniklo vlastnícke právo žalovanej 1/ (ktorá bola ako vlastníčka zapísaná na základe rozhodnutia D 830/91, D not 11/93 zo dňa 20.01.1994) a právneho predchodcu žalovanej 2/ (ktorá nemohla od nevlastníka nadobudnúť vlastnícke právo dedením zapísané na základe uznesenia OS Nitra č. k. 31D/399/2011 z 13.08.2012). Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalobcom 1/ a 2/ ako strane, ktorá mala v konaní pred súdom prvej inštancie plný úspech, priznal proti žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pokiaľ ide o náhradu trov odvolacieho konania, súd žalovaným 1/ a 2/ ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalované 1/ a 2/ v celom jeho rozsahu odvolanie z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností správnym spôsobom (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP). Uviedli, že všetky dostupné listiny a dôkazy boli predložené v konaní na Okresnom súde Galanta v konaní sp. zn. 15C/86/2014 a tento spis aj bol v konaní sp. zn. 35C/51/2019 doložený. Rozhodujúce skutočnosti uvedené v spore sp. zn. 15C/86/2014 boli uvedené vo vyjadreniach zo dňa 25.05.2015 a zo dňa 29.06.2017 a tiež v odvolaní z 18.11.2020. Dôvodom tohto odvolania je, že súd priznal žalobcom vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach titulom vydržania, avšak k úplne odlišným od tých, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 17.12.1986 a nehnuteľnostiam, ktoré boli zakreslené v geometrickom pláne z roku 1986 (GP 244-246-0220-86). Žalobcom súd priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam s úplne odlišným tvarom i umiestnením (lokalizáciou). Táto skutočnosť je zrejmá z uvedeného GP a súčasných hraníc nehnuteľností v katastrálnom operáte. Takéto rozhodnutie súdu neobstojí logicky pri starostlivom uvážení dôkazov, ktoré má súd k dispozícii jednotlivo alebo súhrnne, nakoľko pozemky, ku ktorým sa viaže rozhodnutie súdu o priznaní vlastníckeho práva vydržaním, vznikli až na základe GP č. 32/2011 v roku 2011. Vydržacia doba teda nemohla a ani nezačala plynúť v roku 1987. Dobromyseľnosť a oprávnenosť držby žalované spochybňujú tým, že žalobcovia sa od roku 1986 až do roku 2014 žiadnym relevantným spôsobom nedomáhali svojich údajných vlastníckych práv, okrem nelegálneho zápisu Z 15/2008 (zapísaného až v roku 2011 podľa vyfabrikovaného GP 32/2011), ktorým vlastne sami spôsobili „duplicitný zápis vlastníctva.“ Kúpna zmluva zo dňa 17.12.1986 je síce registrovaná Štátnym notárstvom Galanta dňa 29.06.1987 (RI 640/87), bola
Štátnym notárstvom Galanta doručená Stredisku geodézie na zápis dňa 24.08.1987 a bola zaradená do záznamu zmien pod č. 2/87, vlastníctvo podľa tejto zmluvy však nebolo možné zapísať. Súd správne konštatuje v rozsudku, že zmluva je absolútne neplatná. K zápisu kúpnej zmluvy RI 640/87 v roku 2011 nemalo dôjsť, zo strany správy katastra došlo k chybe, k nezákonnému a protiprávnemu zápisu, kde chybu spôsobila správa katastra a zápis Z 15/2008 bol vykonaný v rozpore s § 36a Katastrálneho zákona. Aj pri minimálnej starostlivosti a opatrnosti žalobcovia museli vedieť a vedeli (prinajmenšom na základe dedičských konaní po ich právnych predchodcoch, ktorí boli tiež účastníkmi kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986), že vlastníctvo podľa tejto kúpnej zmluvy na nich neprešlo a že toto kúpou nenadobudli. Zrejme a nepochybne na základe tejto vedomosti tiež žalobcovia nežiadali v konaní Z 15/2008 o zápis vlastníckych práv k iným nehnuteľnostiam (spoluvlastníckym podielom), ktoré boli v zmluve uvedené ako predmet prevodu, ale len k tým, na ktorých mali osobitný záujem, nakoľko ich v tom čase už užívali. Avšak s vedomím, že im tieto nehnuteľnosti (spoluvlastnícke podiely) nepatria, že ich nevlastnia. Od roku 2008 (podanie návrhu Z 15/2008) do roku 2011 „vyfabrikovali“ viaceré GP a vyvinuli úsilie o „zápis vlastníctva“, ktorý sa im nakoniec protiprávnym spôsobom „podaril“. V napadnutom rozsudku je viacero nezrovnalostí a nesprávnych údajov o konaní pojednávaní (02.11.2022, 23.01.2022...) a tiež žalované upozorňujú na nezrovnalosti a nesúlad zápisnice z pojednávania zo dňa 21.09.2022 so zvukovým záznamom z tohto pojednávania ako aj procesného postupu súdu na tomto pojednávaní, keď súd výrazne tendenčne v prospech žalobcov odročil pojednávanie, protistranu (žalobcov) usmernil k podaniu zmeny žaloby, a to bez vyslovenia predbežného právneho názoru súdu, na ktorý by bolo možné zo strany žalovaných reagovať. Na základe uvedených skutočností žalované navrhovali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a návrh žalobcov zamietol v celom rozsahu. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
6. Žalobcovia 1/ a 2/ samostatný odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ podali písomné vyjadrenie v ktorom uviedli, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie sa stotožňujú. Žalobcovia nesúhlasili s tvrdením žalovaných, že nadobudli titulom vydržania vlastnícke právo k spoluvlastníckym podielom odlišným od tých, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 17.12.1986. Uvedenou kúpnou zmluvou žalobcovia v časti týkajúcej sa D. I., právneho predchodcu žalovaných 1/ a 2/, kúpili spoluvlastnícky podiel v rozsahu 360/1152-ín na nehnuteľnostiach, ktorých bol pán D. I. vlastníkom zapísaným na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. C. D.. V časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu pána I. bol predmet prevodu jednoznačne definovaný, pričom predmet prevodu bol jednoznačne definovaný aj na mieste samom, keď nehnuteľnosti v stave ako boli prevedené sa užívali už od roku 1938 spolu s existujúcim oplotením a v rovnakom stave sa užívajú až do dnešného dňa. Nikdy nenastal žiadny spor o určenie hranice pozemkov. Kupujúci od predávajúceho kupovali jeho presne definovaný spoluvlastnícky podiel a presne tento konkrétny spoluvlastnícky podiel následne právni nástupcovia pôvodného predávajúceho zdedili v rámci dedičských konaní, keďže nedošlo k riadnemu zápisu zmluvy na katastri nehnuteľností. Je zrejmé, že prevod spoluvlastníckeho podielu pána D. I. bol uskutočnený už v roku 1986, kúpna cena za spoluvlastnícky podiel bola vyplatená kupujúcimi pánovi I., a teda spoluvlastnícky podiel v čase smrti pánovi D. I. v zmysle platných právnych predpisov už nepatril. Súčasne nie je možné tvrdiť, že žalobcovia svojvoľne spôsobili „duplicitný zápis vlastníckeho práva“. Ak by neexistovali listiny, na základe ktorých by si žalobcovia mohli nárokovať svoje vlastnícke právo na katastri nehnuteľností, tak by Správa katastra Galanta v predchádzajúcom období nemohla uskutočniť zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov po tom, čo bol realizovaný zápis vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu pána D. I. na jeho dedičov. Správa katastra predsa nemôže len na základe vlastného rozhodnutia žalobcov zapisovať vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu p. D. I.. V tomto prípade sa k prevodu spoluvlastníckeho podielu riadne spísala kúpna zmluva, riadne bola vyplatená kúpna cena, vlastnícke právo žalobcov nebolo spochybnené dlhé roky. Žalobcovia nemali absolútne žiadny dôvod spochybňovať svoje vlastnícke právo. Pozemky ako svoje vlastné riadne užívali v tom stave, ako ich dlhé roky pred nimi užívali ich právni predchodcovia a takto ich užívajú dodnes. Práve konaním žalovaných došlo k tomu, že vznikla duplicita vlastníckeho práva, keď dali predediť spoluvlastnícky podiel pána D. I., hoci mali vedomosť, že tento bol už za života ich právneho predchodcu predaný. Žalované boli žalobcami požiadané o usporiadanie vlastníckeho práva dohodou ešte pred, aj počas predchádzajúceho súdneho konania vedeného na OS Galanta pod sp. zn. 15C/86/2014. Vlastnícke právo žalobcov napokon uznal len jeden z dedičov pána D. I. - syn A. I., nar. XX.XX.XXXX. Žalované – vnučka a nevesta D. I. však žiadali neadekvátne protiplnenie za určenie vlastníckeho práva k spornému spoluvlastníckemu podielu na žalobcov. Na uvedené žalobcovia odmietli pristúpiť, keďže mali vedomosť o tom, že za predmet sporu už jedenkrát riadne zaplatili kúpnu cenu. Preto žalobcovia trvali na
určení svojho vlastníckeho práva k spornému spoluvlastníckemu podielu a navrhovali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania.
7. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), sa najskôr zaoberal skúmaním existencie formálnych podmienok pre podanie odvolania žalovaných 1/ a 2/, a to predovšetkým jeho prípustnosťou, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti výroku IV. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, je potrebné podľa § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou, odmietnuť.
9. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
10. Pokiaľ teda ide o odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd týmto žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré rozhodnutie je v celom rozsahu v prospech žalovaných 1/ a 2/, je v tejto časti ich odvolanie podané neoprávnenou osobou, nakoľko je z ich strany subjektívne neprípustné. Odvolaciemu súdu preto nezostávalo iné, ako s použitím ust. § 386 písm. b) CSP odvolanie žalovaných 1/ a 2/ voči výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie ako podané v tejto časti neoprávnenou osobou odmietnuť.
11. Pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolania žalovaných 1/ a 2/, t. j. ich odvolanie voči výrokom I., II. a III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, krajský súd po zistení, že v tejto časti odvolanie žalovaných 1/ a 2/ bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v týchto častiach vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľky použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných v tejto časti nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I., II. a III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
12. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku žalobcov o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľkám. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah napadnutého rozsudku a uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcov o určenie vlastníckeho práva vyhovel dôvodiac, že napriek tomu, že kúpna zmluva zo dňa 17.12.1986 bola pre svoju neurčitosť ohľadom predmetu zmluvy pre jej nesúlad s geometrickým plánom č. 1, podľa § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatná, nadobudli žalobcovia 1/ a 2/ vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním, keď svoju dobromyseľnú držbu odvodzovali od domnelého právneho titulu – kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986 a jej registrácie Štátnym notárstvom Galanta dňa 29.06.1987, čím sa pri kúpe danej nehnuteľnosti naplnili všetky podmienky vyžadované vtedy platným zákonom, preto sa žalobcovia oprávnene cítili byť vlastníkmi daných nehnuteľností. Neplatnosť zmluvy nie je okolnosťou vylučujúcou
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, žalobcovia vstúpili do držby daných nehnuteľností a s nimi v dobrej viere nakladali a užívali ich ako vlastné. Ich vlastnícke právo nebolo po 10-ročnú vydržaciu dobu od 29.06.1987 do 29.06.1997 nikým spochybnené a tieto nehnuteľnosti nerušene užívali, a preto dňa 29.06.1997 nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním, čím tiež zaniklo vlastnícke právo žalovanej 1/, zapísanej ako vlastníčky na základe D 830/91, D not 11/93 zo dňa 20.01.1994 a právneho predchodcu žalovanej 2/ (ktorá nemohla od nevlastníka nadobudnúť vlastnícke právo dedením zapísané na základe uznesenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 31D/399/2011 z 13.08.2012).
14. Žalované 1/ a 2/ v podanom odvolaní so záverom súdu prvej inštancie nesúhlasili. Namietali, že súd priznal žalobcom vlastnícke právo titulom vydržania, avšak k úplne odlišným od tých, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 17.12.1986 a ktoré boli zakreslené v geometrickom pláne GP 244-246-0220-86 z roku 1986, s úplne odlišným tvarom i umiestnením (lokalizáciou), pretože pozemky ku ktorým sa viaže rozhodnutie súdu vznikli až na základe geometrického plánu č. 32/1011 z roku 2011. Podľa žalovaných tak vydržacia doba nezačala plynúť v roku 1986. Dobromyseľnosť držby žalobcov žalované spochybňovali tým, že od roku 1986 do roku 2014 sa žalobcovia nedomáhali svojich vlastníckych práv okrem zápisu Z 15/2008, zapísaného až v roku 2011 na základe GP 32/2011. Poukazovali na to, že kúpna zmluva zo dňa 17.12.1986, je síce registrovaná štátnym notárstvom dňa 29.06.1987, avšak je absolútne neplatná a nebola zapísaná strediskom geodézie. K zápisu tejto kúpnej zmluvy potom nemohlo dôjsť v roku 2011 na základe chybného zápisu katastra Z 15/2008. Dôvodili, že žalobcovia prinajmenšom na základe dedičských konaní po ich právnych predchodcoch museli vedieť, že vlastníctvo na nich podľa tejto kúpnej zmluvy neprešlo. V konaní Z 15/2008 žalobcovia žiadali o zápis vlastníckych práv iba k tým nehnuteľnostiam podľa zmluvy, na ktorých mali oni záujem.
15. Vydržane predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorého účelom je uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom. Pri vydržaní totiž ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci, a tým aj jej skutočným držiteľom. Prihliadnuc na podmienky vydržania podľa predchádzajúcich právnych úprav (keď v danom prípade malo dôjsť k vstúpeniu do dobromyseľnej držby žalobcov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986, registrovanej štátnym notárstvom dňa 29.06.1987), bolo možné na základe novely Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. – zákona č. 509/1991 Zb., od 01.01.1992 nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním v prípade, že osoba mala nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to i v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 01.01.1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie totiž treba v zmysle § 872 ods. 6 OZ započítať aj dobu pred týmto dňom (R 83/2002, tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 80/2001).
16. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, predpokladmi vydržania sú: a) spôsobilý subjekt – čo sú v danom prípade fyzické osoby (žalobcovia 1/ a 2/), b) spôsobilý predmet – čo sú v danom prípade pozemky, pričom spôsobilým predmetom vydržania je aj pozemok, ktorý je súčasťou parcely, c) dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa – tu sa opiera o právny titul kúpnu zmluvu registrovanú na štátnom notárstve, ktorá registrácia sa v tom čase vyžadovala na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, d) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (§ 134 ods. 1 OZ) - tu desaťročná vydržacia doba plynúca od 29.06.1987 do 29.06.1997, e) uplynutie vydržacej doby – do dňa 29.06.1997 nebola dobromyseľná držba žalobcov nikým narušená. Vlastníkom vydržaného pozemku sa potom držiteľ stáva okamihom, kedy splnil podmienky vydržania, nakoľko ďalšie právne skutočnosti pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržateľom zákon nestanovuje.
17. Základnou podmienkou vydržania je oprávnenosť držby, ktorá musí mať charakter držania veci so zámerom (úmyslom) mať ju pre seba. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti (t. j. aj okolnosti nadobudnutia držby) dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnenosť držby sa posudzuje najmä z toho hľadiska, či existuje právny (hoci i domnelý) titul, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa a tiež z hľadiska nakladania s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, na základe ktorých hľadísk možno vyvodiť dobrú vieru držiteľa, že mu vec podľa práva patrí. Oprávnená držba sa teda nemusí opierať o platný nadobúdací titul, ale sa môže opierať aj o domnelý právny dôvod, najmä keď je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere že tu taký titul je, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Najbežnejším domnelým právnym titulom držby, je neplatný právny úkon, napr. neplatná kúpna zmluva, na základe ktorej sa držiteľ ujal držby. Neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva teda nevylučuje nadobudnutie vlastníctva
vydržaním. Dobromyseľnosť držiteľa potom musí byť daná od momentu, kedy vznikol stav oprávnenej držby a musí trvať nepretržite po celú dobu oprávnenej držby.
18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie dospel k správnemu skutkovému i právnemu záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva žalobcami k daným nehnuteľnostiam vydržaním. Dobrá viera žalobcov o existencii ich vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam sa tu opierala o uzatvorenú kúpnu zmluvu zo dňa 17.12.1986, ktorá spĺňala tiež tú zákonnú podmienku, že bola registrovaná Štátnym notárstvom Galanta dňa 29.06.1987, čím žalobcovia pri kúpe daných nehnuteľností naplnili formálne všetky podmienky stanovené zákonom vrátane povinnosti zmluvu registrovať na štátnom notárstve. Oprávnene sa preto cítili vlastníkmi daných nehnuteľností, bez ohľadu na to, že pre neurčitosť predmetu prevodu bola táto kúpna zmluva absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 OZ a ich vlastnícke právo nebolo zapísané Strediskom geodézie, pričom tento zápis by ani nemal konštitutívny význam. Žalované v priebehu konania netvrdili a nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by priebeh dobromyseľnej držby žalobcov počas desiatich rokov od 29.06.1987 narušili. Takýmto dôkazom nie je tvrdenie žalovaných, že najneskôr v dedičských konaniach po pôvodných vlastníkoch, sa žalobcovia mali dozvedieť, že nie sú vlastníkmi daných nehnuteľností. Žalované nepreukázali, že by žalobcovia boli účastníkmi takých dedičských konaní, v ktorých by predmetom dedičstva boli aj sporné nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaná 1/ uvádzala, že žalobkyňa 2/ najneskôr na základe výsledku dedičského konania po jej matke, mala získať vedomosť o tom, že jej vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, a teda že nie je vlastníčkou, uvedené žalobkyňa 2/ poprela s tým, že predmetné nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia po jej matke, pretože sa v dedičskom konaní vôbec nenahlasovali, keďže ich žalobcovia považovali za svoje. Žalované 1/ a 2/ následne žiadne dokazovanie, na preukázanie toho, že dané nehnuteľnosti boli predmetom dedenia po matke žalobkyne 2/, nenavrhli.
19. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že žalobcovia 1/ a 2/ vstúpili na základe domnelého právneho titulu – absolútne neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986, registrovanej Štátnym notárstvom v Galante dňa 29.06.1987 do oprávnenej držby daných nehnuteľností, ktoré užívali nepretržite ako svoje najmenej po dobu 10 rokov, čím ku dňu 29.06.1997 nadobudli vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam vydržaním. Preto spoluvlastníčkami daných nehnuteľností v spoluvlastníckom podiele 60/576 každá, odvodzujúc svoje vlastnícke právo od svojho právneho predchodcu D. I., žalované 1/ a 2/ nemôžu byť, keďže menovaný uzatvorením kúpnej zmluvy so žalobcami 1/ a 2/ na celý svoj spoluvlastnícky podiel na daných nehnuteľnostiach založil vstup žalobcov do oprávnenej držby dňom 29.06.1987.
20. Žalované v odvolaní dôvodili, že súd priznal žalobcom vlastnícke právo titulom vydržania, avšak k úplne odlišným od tých, ktoré boli uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 17.12.1986 a ktoré boli zakreslené v geometrickom pláne GP 244-246-0220-86 z roku 1986, s úplne odlišným tvarom i umiestnením (lokalizáciou), pretože pozemky ku ktorým sa viaže rozhodnutie súdu vznikli až na základe geometrického plánu č. 32/1011 z roku 2011. Podľa žalovaných tak vydržacia doba nezačala plynúť v roku 1986. Okrem toho, že s týmito tvrdeniami žalovaných sa už vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, bolo odvolacím súdom potrebné uviesť, ako už bolo uvedené vyššie v rámci právneho posúdenia veci, že vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo tiež k pozemku, ktorý je súčasťou parcely. Práve na túto špecifikáciu slúžil geometrický plán č. 32/2011, ktorý iba precizoval nehnuteľnosti, ktoré mali byť správne predmetom prevodu v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986, pri zohľadnení aktuálneho stavu územia. Nie je pravda, že teda sporné pozemky, vznikli, až na základe geometrického plánu 32/2011, a teda ani nie je dôvodné tvrdenie žalovaných, že vydržacia doba nemohla začať plynúť v roku 1986 (správne v roku 1987, pozn.). Vychádzajúc z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986 a jej čl. I. (č. l. 16 spisu), predmetom prevodu mal byť dom a záhrada o výmere 1.506 m2, podľa geometrického plánu č. 244-246-0220-86 parc. č. 1268/2 a č. 1268/3 v kat. úz. C. D.. D. I., právny predchodca žalovaných, na základe tejto kúpnej zmluvy previedol celý svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach vo výške 360/1152-in. Jeho podpis na zmluve bol overený dňa 19.02.1987. Podľa znaleckého posudku č. 68/86 (č. l. 22 spisu) boli znalcom ocenené dom s príslušenstvom a pozemky o výmere 1.506 m2. Z geometrického plánu z roku 1986 (č. l. 18 spisu) vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ sa na jeho základe mali stať vlastníkmi nanovo-utvorenej parc. č. 1268/2 o výmere 931 m2 (ktorá vznikla spojením pôvodnej parcely č. 1268/2 o výmere 429 m2 s časťami parc. č. 1263/1 o výmere 137 m2, časťou parc. č. 1268/3 o výmere 198 m2 a časťou parc. č. 1268/1 o výmere 167 m2) a nanovo-utvorenej parcely č. 1268/3 o výmere 575 m2 (z ktorej bola
odčlenená výmera 121 m2) ako aj domu s. č. XX na nej postaveného, spolu teda mali parcely výmeru 1.506 m2. V tomto geometrickom pláne sa uvádza, že nehnuteľnosť bola v prírode označená železnými kolíkmi a plotom. V zmysle neskoršieho geometrického plánu č. 32/2011 sú žalobcovia 1/ a 2/ vlastníkmi parc. č. 1268/2 – záhrada o výmere 207 m2, parc. č. 1268/3 – zastavaná plocha o výmere 543 m2, parc. č. 1268/5 – záhrada o výmere 642 m2, parc. č. 1268/8- zastavaná plocha o výmere 98 m2 a parc. č. 1268/9 – zastavaná plocha o výmere 16 m2, t. j. všetky parcely spolu vo výmere 1.506 m2. V tomto geometrickom pláne sa uvádza, že hranice pozemkov sú v prírode označené múrmi, plotom, záhradou, hranicou kultúry a drevenými kolíkmi. Optickým porovnaním zakreslenia predmetných parciel v geometrickom pláne z roku 1986 a v geometrickom pláne 32/2011 sa predmetné parcely javia tvarom, orientáciou a umiestnením, ako rovnaké. Žalované pritom svoju námietku v odvolaní o tom, že má ísť o nehnuteľnosti s úplne odlišným tvarom a umiestnením a že vznikli až na základe GP č. 32/2011 bližšie nešpecifikovali a ani nijako dôkazmi nepreukázali. Odvolací súd má za to, že účelom kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986, mal byť prevod vlastníctva k domu a pozemkom o celkovej výmere 1.506 m2, ktoré boli v ku zmluve pripojenom GP označené ako nanovo-utvorené parc. č. 1268/2 a č. 1268/3 (hoci sa v zmluve uvádzajú aj ďalšie nehnuteľnosti – pozemky a vlastníci, ktorí neboli účastníkmi kúpnej zmluvy, z ktorého dôvodu je pre neurčitosť kúpna zmluva absolútne neplatná), ktorý stav sa následne premietol aj do geometrického plánu č. 32/2011. V spore nebola žalovanými nijako preukázaná dôvodnosť len ich všeobecnej argumentácie, že súd priznal žalobcom titulom vydržania vlastnícke právo k úplne iným nehnuteľnostiam, ako boli uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 17.12.1986. Ako žalobcovia opakovane uviedli v konaní, aj vo vyjadrení k odvolaniu, v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu D. I., bol predmet prevodu jednoznačne definovaný a tento bol jednoznačne definovaný aj na mieste samom, keď žalobcovia uvádzali a žalované toto tvrdenie nijako nepopreli, že nehnuteľnosti boli v stave, ako boli prevedené, užívané už od roku 1938 (teda ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy) spolu s existujúcim oplotením a v rovnakom stave sa užívajú dosiaľ. Nebolo tvrdené, ani preukázané, že by nastal spor o určenie hranice pozemkov s vlastníkmi susedných nehnuteľností.
21. Žalovaným sa v konaní nepodarilo preukázať ani prerušenie dobromyseľnej držby žalobcami počas plynutia 10-ročnej vydržacej doby od 29.06.1987. Žalované v odvolaní dôvodili tým, že dobromyseľnosť držby žalobcov spochybňujú tým, že sa od roku 1986 až do roku 2014 nedomáhali svojich vlastníckych práv, okrem zápisu Z 15/2008 (zapísaného až v roku 2011 podľa GP 32/2011). Táto ich obrana však neobstojí, pretože práveže sa žalobcovia domnievali, že sú vlastníkmi daných nehnuteľností nadobudnutých kúpnou zmluvou registrovanou na štátnom notárstve, logicky teda nemali dôvod domáhať sa svojho vlastníckeho práva. Ich dobromyseľnosť bola narušená v okamihu, kedy sa dozvedeli, že v katastri nehnuteľností, nie sú evidovaní ako vlastníci, čo podľa skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, bolo až v roku 2006 (t. j. až po uplynutí celej vydržacej doby). Uvedenú skutočnosť uviedla žalovaná 1/ na pojednávaní dňa 23.11.2022, že jej žalobca v roku 2007 oznámil, že sa v roku 2006 dozvedeli, že nie sú zapísaní ako vlastníci. Skoršia vedomosť žalobcov o nezapísaní ich vlastníckeho práva v katastri, preukázaná nebola, a to ani na základe dedičského konania po matke žalobkyne 2/. Dôvodenie, že od roku 2008 do roku 2011 žalobcovia „vyfabrikovali“ viaceré geometrické plány, je vzhľadom na uplynutie vydržacej doby v tom čase, už irelevantné.
22. Pokiaľ žalované v odvolaní argumentovali skutočnosťami ohľadom neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986, tak uvedené pre vec ani nie je relevantné, keďže vlastnícke právo žalobcov bolo určené na základe vydržania vychádzajúc z tohto domnelého právneho titulu. Rovnako dôvodenie, že zo strany katastra došlo k protiprávnemu zápisu Z 15/2008 je pre danú vec bez významu, keď právnym dôvodom nadobudnutia vlastníckeho práva bol nie uvedený zápis, ale vydržanie ku dňu 29.06.1997, pričom ak mali žalované pochybnosti o správnosti postupu, či rozhodnutia správneho orgánu, bolo dôvodným využiť právne možnosti v oblasti správneho súdnictva.
23. Napokon žalované v podanom odvolaní poukazovali na nezrovnalosti napadnutého rozsudku, v ktorom majú byť uvedené nesprávnosti ohľadom pojednávaní (2.11.2022, 23.1.2023...), na nesúlad zápisnice z pojednávania zo dňa 21.09.2022 (nazvanej zápisnica o vyhlásení rozsudku) a tvrdili nesúlad zápisnice so zvukovým záznamom a že súd tendenčne odročil pojednávanie a žalobcov usmernil na zmenu žaloby bez vyslovenia predbežného právneho názoru, na ktorý by mohli žalované reagovať. Odvolací súd po preskúmaní uvedených námietok dospel k záveru, že ide len o formálne nedostatky, ktoré však neboli takého charakteru, aby či už samostatne, alebo vo vzájomnom súhrne viedli k tomu, že by sa žalovaným 1/ a 2/ znemožnilo uskutočňovať ich procesné práva v takej miere, aby došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje na
dvoch miestach chybu v písaní, pokiaľ ide o uvedenie správnosti dátumu pojednávania vykonaného dňa 23.11.2022 (keď v poslednej vete ods. 5 sa uvádza nesprávne 23.1.2022 a v prvej vete ods. 7 sa uvádza dátum 2.11.2022), avšak to nič nemení na správnosti záverov súdu prvej inštancie. Žalovaným nič nebránilo, aby požiadali súd prvej inštancie v zmysle § 224 CSP o vydanie opravného uznesenia. Takisto došlo k formálnemu pochybeniu, keď zápisnica o pojednávaní zo dňa 21.09.2022 (č. l. 156 spisu) je nesprávne označená ako zápisnica o vyhlásení rozsudku (ktorý na tomto pojednávaní vyhlásení nebol), pričom žalované mohli požiadať o opravu zápisnice, a to aj pokiaľ mali za to, že je rozpor medzi písomným vyhotovením zápisnice a zvukovým záznamom, pričom však žalované konkrétne neuviedli, čoho sa má tento rozpor týkať. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.09.2022 má odvolací súd za to, že súd stranám uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci týkajúce sa žalobného návrhu. Pokiaľ strana na pojednávaní uviedla, že navrhuje zmenu žalobného petitu, ktorý však bolo potrebné v zmysle ust. § 125 CSP vykonať písomne, z uvedeného dôvodu bolo potrebné odročiť dané pojednávanie. Odvolací súd teda nezistil taký postup súd prvej inštancie, ktorým by porušil právo žalovaných 1/ a 2/ na spravodlivý proces.
24. Ďalej pokiaľ žalované len ako všeobecný odvolací dôvod uvádzali, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností správnym spôsobom, tak tomuto ich odvolaciemu dôvodu chýba konkrétna argumentácia. Žalované neuviedli, aké dôkazy, ktoré navrhovali, neboli súdom vykonané a čo malo byť týmito dôkazmi preukázané. Pretože je odvolací súd odvolacími dôvodmi strán viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), nie je oprávnený sám za sporové strany vyhľadávať dôvody nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie bez uvedenia relevantných substancovaných odvolacích argumentov. Odvolací súd ani z obsahu spisu pritom nezistil, že by súd prvej inštancie niektoré zo žalovanými navrhovaných dôkazov bezdôvodne nevykonal.
25. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I. a II., vrátane závislého výroku III. o trovách prvoinštančného konania, odvolaním žiadnej zo strán osobitne nenapadnutého, ako v týchto výrokoch vecne správny, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
26. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. O náhrade trov tohto odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalobcom 1/ a 2/ priznal plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným 1/ a 2/. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
- 2 -
23Co/29/2023-
2319204613
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).