Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cpr-16-2018.pdf
PDF · 110.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-42Cpr/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Z. súd P. II v konaní pred sudkyňou D.. J. H. v spore žalobkyne: H.. E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, P. - R., právne zastúpená H. a partneri, advokátska kancelária spol. s.r.o., so sídlom H., E. XX, O.: XX XXX XXX, proti žalovanej: K. nemocnica L. H. P., so sídlom P., S. XX, O.: XX XXX XXX, právne zastúpená D.. I. W., advokátkou so sídlom v P., P. XX, o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru s prísl.
rozhodol:
I. W. je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške XX XXX € brutto za obdobie od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX a úroky z omeškania vo výške X,XX% ročne:
- zo sumy X XXX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške X,XX% ročne:
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške X,XX % ročne:
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.X.XXXX do zaplatenia,
- zo sumy X XXX € od XX.XX.XXXX do zaplatenia, to všetko v lehote do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
O.. W. má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
IV. W. je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške X 544,50 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
X.Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáhala určenia, že výpoveď žalovanej zo dňa XX.X.XXXX je neplatná a že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou sa dňom XX.X.XXXX neskončil a naďalej trvá. J. žiadala uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu mzdy vo výške jej pravdepodobného zárobku od X.XX.XXXX do času, keď jej žalovaná umožní pokračovať v práci spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.
2. Z. súd P. II vo veci rozhodol dňa XX.XX.XXXX rozsudkom (v poradí druhým) č.k. XXCpr XX/XXXX- XXX ktorým X./určil, že výpoveď žalovanej zo dňa XX.X.XXXX je neplatná, X./ určil, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovanou sa dňom XX.X.XXXX neskončil a naďalej trvá, X./zamietol vzájomný návrh žalovanej, že pracovný pomer založený
pracovnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX medzi žalobkyňou a žalovanou končí dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia a X./návrh žalobkyne v časti o zaplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom súd vylúčil na samostatné konanie. Q. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX v spojení s rozhodnutím P. súdu v P. č.k. XCoPr/X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX.
3. H. podaním doručeným súdu dňa X.X.XXXX žalobkyňa spresnila žalobu v časti nároku na náhradu mzdy a žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy vo výške XX XXX,XX € do XX.XX.XXXX s príslušenstvom, úrokom z omeškania, vždy zo sumy priemernej mesačnej mzdy X XXX,XX €, v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti mzdy za ten ktorý mesiac žalovaného obdobia, od X.XX.XXXX do XX.X.XXXX. Q. súd uznesením č.k. XXCpr/XX/XXXX navrhovanú zmenu žaloby pripustil.
4. W. poukázala na to, že žaloba bola podaná ešte v roku XXXX a rozhodnutie súdu sa v časti stalo právoplatné až v marci roku XXXX. W. ju napriek tomuto doposiaľ nevyzvala, aby do práce nastúpila a teda žalovaná fakticky nerešpektuje právoplatné rozhodnutie súdu a svoju povinnosť zamestnávateľa a právo zamestnankyne vyplývajúce zo W. práce. Z. záveru roka XXXX celý rok XXXX a XXXX nie sú predmetom uplatneného nároku. F. zo strany žalobkyne je náhrada mzdy za požadované obdobie, ktorá naplní zákonom predpokladané funkcie. D. preventívnu a represívnu, kedy zákonodarca daným spôsobom pôsobí na účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, v danom prípade na zamestnávateľa, aby riadne dodržiaval súvisiace normy W. práce a nesprával sa ľahkovážne v pracovnoprávnych vzťahoch a zároveň zákonodarca postihuje predmetné protiprávne konanie, ktorého sa dopustil zamestnávateľ, ktorý pre to logicky musí znášať hmotnú ujmu za dané porušenie zákona. Q. pôsobí i sociálne a reparačne vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý zostal na isté obdobie (v jej prípade od roku XXXX doposiaľ) bez možnosti zúčastniť sa pracovného procesu u zamestnávateľa, ktorý jej bez právneho dôvodu neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy a následne ani nevyplácal mzdu. O. aj o minimálnu formu zadosťučinenia zamestnancovi za porušenie zákona zo strany zamestnávateľa. W. požiadala súd, aby do úvahy pri rozhodovaní zobral na zreteľ tiež skutočnosť, že medzičasom od roku XXXX do roku XXXX došlo i k tzv. valorizácii mzdy, čo samozrejme v tomto súdnom konaní uplatniť ako žalobkyňa nemôže.
5. W. namietala ustálenie mzdy vo výške X XXX,XX €, v ktorej žalobkyňa požaduje náhradu mzdy mesačne. H. tvrdenia žalovanej, žalobkyňa jej oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní podaním zo dňa X.XX.XXXX, ktoré bolo žalovanej doručené dňa X.XX.XXXX. W. nepatrí náhrada mzdy za obdobie presahujúce XX mesiacov s obsahom na ust. § 79 ods. X W. práce.
6. W. predložila súdu zákonnú žiadosť podľa ust. § 79 ods. X W. práce, aby súd jej povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci XX mesiacov primerane znížil, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci XX mesiacov žalobkyni vôbec nepriznal. Q. návrh odôvodnila nasledujúcimi okolnosťami:
- žalobkyňa po uplynutí výpovednej lehoty t.j. po XX.X.XXXX sa dostavila na osobné oddelenie K. P. a vybavila si výstupné formality bez toho, aby zamestnávateľovi dala jasne najavo, že mieni ďalej pracovať
- žalobkyňa v svojich podaniach neuvádza, či si po uplynutí výpovednej lehoty hľadala iné vhodné miesto, či pracovala, alebo bola vedená na N. práce ako nezamestnaná
- žalobkyňa nepreukázala, že by jej žalovaná bránila vo výkone práce
- podľa výpovede pracovný pomer medzi stranami skončil ku dňu XX.X.XXXX a žalovaná sa až X.XX.XXXX z písomného podania právneho zástupcu žalobkyne dozvedela, že žalobkyňa považuje výpoveď za neplatnú a trvá na tom, aby ju žalovaná naďalej zamestnávala a teda za obdobie od X.XX.XXXX do X.XX.XXXX jej náhrada mzdy nepatrí
- žalobkyňa ani po právoplatnosti rozsudku o tom, že výpoveď je neplatná, nenastúpila do zamestnania a ani písomne nedala žalovanej vedieť, že na pracovnom pomere netrvá
- žalobkyňa ako druhý účastník zmluvného vzťahu neosvedčila včas pracovnú pohotovosť, keď sa nedostavila na pracoviskom, ale čakala na výzvu zamestnávateľa.
7. W. poukázala tiež na to, že nárok žalobkyni nezohľadňuje výplatu odstupného za X mesiace v čiastke X XXX,XX €. W., aby súd predmetnú čiastku vyplatenú žalobkyni titulom odstupného započítal na jej povinnosť nahradiť mzdu, prípadne, aby túto sumu zohľadnil pri rozhodovaní o rozsahu náhrady mzdy.
8. J. vykonal dokazovanie oboznámením sa so stanoviskami strán sporu, listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené a tvoria obsah súdneho spisu, obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXCpr/X/XXXX a zistil nasledovné:
9. H. pomer žalobkyne u žalovanej vznikol na základe pracovnej zmluvy na základe ktorej žalobkyňa neustále od X.X.XXXX v hlavnom alebo vo vedľajšom pracovnom pomere vykonávala prácu farmaceuta a neskôr funkciu vedúcej nemocničnej lekárne a to až do XX.X.XXXX, kedy bola bez udania dôvodu odvolaná z tejto funkcie. A. zo dňa XX.X.XXXX vo veci označenom ako J. pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu uvedených v § 63 ods. X písm. b) W. práce, žalovaná skončila pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu nadbytočnosti. O tomto zámere žalovanej bola žalobkyňa oboznámená na stretnutí dňa XX.X.XXXX.
XX. W. dňa X.X.XXXX žalovanej prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne oznámila, že výpoveď z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených podmienok a nedodržania zákonom stanovenej formy považuje za neplatnú. W. požiadala, aby jej bola aj naďalej prideľovaná práca v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. H. listina bola žalovanej podľa potvrdenia pošty odoslaná dňa X.X.XXXX.
XX. E. žiadosťou zo dňa X.XX.XXXX žalovanú ešte písomne vyzvala, aby jej bola prideľovaná práca a teda posledný krát sa žalobkyňa pokúsila o zmierlivé riešenie vzniknutej situácie oznámením zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, no žalovaná ani na toto jej podanie už nereagovala.
XX. Z výpovede žalobkyne a z lustrácie v J. poisťovni súd zistil, že počas obdobia, kedy pre neplatné skončenie pracovného pomeru žalobkyňa u žalovanej nepracovala, táto bola zamestnaná v LM H., spol. s r.o. a to od októbra XXXX, doposiaľ v pracovnej pozícii farmaceut. V období mesiacov október až máj XXXX dosahovala žalobkyňa hrubý mesačný príjem XXXX €, v mesiaci jún bol v sume XXX,XX €, v mesiaci júl a august XXXX bol vo výške XXX,XX € a XXX € a v mesiaci september vo výške X XXX,XX €. Za nasledujúce obdobie od októbra XXXX doteraz sa jej mesačný hrubý príjem pohybuje vo výške cca XXX €.
XX. W. žiadala v tomto konaní priznať nárok na náhradu mzdy za obdobie XX mesiacov. R. náhrady určila sumou X XXX,XX € mesačne. H. určení výšky mesačnej mzdy vychádzala z výšky vyplateného odstupného.
XX. W. namietala rozsah uplatneného nároku v časti žalovanej istiny kde žiadala, aby súd náhradu mzdy presahujúcu XX mesiacov znížil, prípadne nepriznal a v časti žalovaných úrokov z omeškania. Q. v podstatnom, že žalobkyňa sa do práce nedostavila a je otázne, či trvá na svojom pracovnom pomere aj naďalej, že pracuje u nového zamestnávateľa kde dosahuje príjem v rozsahu X/X mzdy, ktorú by mala u žalovanej a túto je potrebné na náhradu započítať. W. tiež započítať, prípadne zohľadniť sumu vyplateného odstupného. Vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu poukázala na to, že až od rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru záviselo priznanie náhrady mzdy a preto sa žalovaná pred takýmto rozhodnutím nemohla dostať do omeškania.
XX. H. ust. § 79 ods. X W. práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. W. je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Q. náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
XX. V prejednávanej veci bol právoplatným rozhodnutím súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru žalobkyne daný právny základ pre priznanie náhrady mzdy z takto (neplatne) skončeného pracovného pomeru. W. má nárok na náhradu mzdy vo výške svojho priemerného zárobku zisteného podľa zásad uvedených v § X34 W. práce. W. práce v § 134 ods. 1 stanovuje, že priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodnom období. Do zúčtovanej mzdy sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa časť neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.
XX. Za rozhodné obdobie považuje § 134 ods. X W. práce kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Q. sa zisťuje k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka ak zákon neustanovuje inak.
XX. H. ust. § 13X ods. 4 W. práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. H. hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na X desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. H. mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
XX. V prejednávanom prípade žalobkyňa pracovala u žalovanej do konca septembra XXXX a za toto obdobie jej bola mzda vyplatená. D. nárok na náhradu mzdy vznikol až nasledujúcim mesiacom, t.j. október XXXX. H. rozhodným obdobím pre výpočet náhrady mzdy je O.. štvrťrok XXXX, kedy podľa predloženého mzdového listu predstavovala jej priemerná hodinová mzda XX,XXXX €. Q. skutočnosti neboli v konaní sporné.
XX. Po zistení priemerného hodinového zárobku žalobkyne v rozhodujúcom období bolo potrebné vykonať prepočet na priemerný mesačný zárobok podľa počtu priemerných pracovných hodín pripadajúcich v roku na X mesiac, podľa týždenného pracovného času zamestnanca. W. mala dohodnutý týždenný pracovný čas v rozsahu XX,X hodín, kedy je priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich na X mesiac XXX,XXX hodín. S. XXXX mal XXX pracovných dní, čo pri X,X hodinovom pracovnom dni predstavuje XXXX,X pracovných hodín/rok a teda priemer na jeden mesiac je XXX,XXX hodín (<https://calendar.zoznam.sk/worktime-sksk.php?hy=XXXX>). H. mesačný zárobok žalobkyne v zmysle § 13X ods. 4 W. práce dostaneme tak, že priemerný hodinový zárobok XX,XXXX € vynásobíme priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku XXXX na jeden mesiac určeného týždenného pracovného času XXX,XXX hodín, čo po zaokrúhlení predstavuje sumu X XXX €.
XX. H. ust. § 79 ods. X W. práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje XX mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci XX mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci XX mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. F. mzdy môže byť priznaná najviac za čas XX mesiacov.
XX. I. vyplýva z citovaného zákonného ust. § 79 ods. X W. práce horná hranica pre priznanie náhrady mzdy je XX mesiacov, dolná hranica je XX mesiacov. I. právna úprava teda umožňuje znížiť, prípadne vôbec nepriznať zamestnancovi náhradu mzdy, ak celkový čas, za ktorý by sa mu mala poskytnúť náhrada mzdy, presiahne XX mesiacov. H. zníženia alebo nepriznania teda môže byť len náhrada mzdy nad XX mesiacov. K zníženiu resp. k nepriznaniu náhrady mzdy podľa ust. § 79 ods. X W. práce, môže súd pristúpiť len pokiaľ po zhodnotení všetkých okolností prípadu je možné dôvodiť, že zamestnanec sa zapojil alebo mohol zapojiť a bez vážnych dôvodov sa nezapojil do prác u iného zamestnávateľa za podmienok v zásade rovnocenných, alebo dokonca výhodnejších, než by mal pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy, keby zamestnávateľ plnil svoju povinnosť prideľovať mu dohodnutú prácu.
XX. Od času, kedy žalobkyňa pre neplatné skončenie pracovného pomeru nepracovala u žalovanej (október XXXX), do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnom skončení jej pracovného pomeru (XX.X.XXXX) ubehlo XX mesiacov. Q. obdobie presahuje maximálny nárok žalobkyne na náhradu mzdy stanovenú na XX mesiacov. V rámci zákonom stanoveného rozsahu náhrady mzdy sa súd v ďalšom zaoberal otázkou, či sú dané dôvody pre nepriznanie, prípadne zníženie náhrady mzdy pre žalobkyňu nad minimálnu hranicu XX mesiacov.
XX. V tomto konkrétnom prípade to znamená, že minimálny XX-mesačný nárok na náhradu mzdy zahŕňa obdobie od októbra XXXX do septembra XXXX. E. právo súdu sa teda vzťahuje na obdobie od októbra XXXX so septembra XXXX. H. obdobia týchto XX mesiacov bola žalobkyňa zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a vykonávala prácu farmaceuta. D. priemerný hrubý mesačný zárobok bol cca XXX €, čo pri porovnaní so mzdou dosahovanou u žalovanej predstavuje cca X/X. A práve táto skutočnosť viedla súd k tomu, že pristúpil ku kráteniu nároku na náhradu mzdy za obdobie presahujúce XX mesiacov.
XX. W. sa mesiac nasledujúci po neplatnom ukončení jej pracovného pomeru zapojila do pracovného procesu. H. zaradenie žalobkyne bolo porovnateľné s jej prácou u žalovanej. S. však bol vo výške príjmu, ktorý u nového zamestnávateľa dosiahla. Q., ako už bolo vyššie uvedené predstavoval iba X/X z pôvodne dosahovanej mzdy.
XX. J. vychádzal z toho, že po uplynutí XX mesiacov, ktoré tvoria minimálnu hranicu náhrady mzdy ustupuje do pozadia sankčná i satisfakčná povaha náhrady mzdy a zvýrazňuje sa jej sociálna funkcia. W. počas obdobia XX mesiacov mohla uspokojovať svoje potreby do výšky X/X toho, čo by jej bolo umožnené za situácie, keby nemala svoj pracovný pomer ukončený neplatne. Z. by mohla požadovať od žalovanej náhradu v rozsahu X/X predmetného obdobia (XX mesiacov), t.j. v rozsahu XX mesiacov.
XX. Je tiež nepochybné, že pri skončení pracovného pomeru bola žalobkyni na odstupnom vyplatená suma X XXX,XX € a to jednorazovo. Aj túto okolnosť súd zohľadnil, lebo žalobkyni poskytla prostriedky na pokrytie jej nákladov. O. o náhradu mzdy v rozsahu X mesiacov.
XX. H. zohľadnení uvedených okolností t.j. pri zohľadnení zamestnania žalobkyne a jej príjmu v rozsahu X/X a pri zohľadnení X-mesačného odstupného, súd dospel k záveru, že primeranou náhradou mzdy za obdobie XX mesiacov je náhrada v X/X , t.j. v rozsahu XX mesiacov. Na základe uvedeného súd priznal žalobkyni nárok na náhradu mzdy za obdobie XX mesiacov + XX mesiacov, čo predstavuje sumu spolu XX XXX € brutto a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O. o náhradu mzdy za obdobie od októbra XXXX do septembra XXXX. H. suma podľa názoru súdu dostatočne napĺňa všetky základné funkcie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a to funkciu preventívno-sankčnú, funkciu sociálno- reparačnú i funkciu satisfakčnú. W. rozsahu náhrady mzdy pritom boli zohľadnené aj nároky žalovanej plynúce zo skutočnosti, že žalobkyňa sa počas žalovaného obdobia zamestnala.
XX. Vo vzťahu k odstupnému žalovaná v písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX vzniesla započítaciu námietku a žiadala, aby súd na jej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy započítal pohľadávku žalovanej v sume X XXX,XX €. O. o sumu vyplateného odstupného.
XX. H. vzťahy môžu vznikať na základe subjektívnych aj objektívnych právnych skutočností. W. predpokladom vzniku pracovnoprávnych vzťahov je existencia právnych noriem a právnych skutočností.
XX. H. a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zanikajú spôsobmi uvedenými v ust. § 32 a nasl. W. práce a to dohodou o sporných nárokoch, uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. R. spôsobov zániku práv a povinností je v W. práce uvedený taxatívne, čo znamená, že iným v W. práce neuvedeným spôsobom, práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, kedy zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. H. z pracovnoprávnych vzťahov predstavujú teda také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom. H. W. práce nepozná inštitút započítania (kompenzácie), ako je uvedený v § 580 Z. zákonníka, z toho vyplýva jediný záver, že zamestnávateľ svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou.
XX. K. vyplýva aj z rozhodnutia staršieho dáta: Rč XX/XXXX: „F. z pracovnoprávnych vzťahov nemožno účinne započítať ani voči pohľadávke, ktorá by sama o sebe mohla z dôvodov započítania zaniknúť“, ako aj R XXX/XXXX: „W. práce nepozná inštitút započítania (kompenzácie), ako ju upravuje § 96 Z. zákonníka (poznámka: teraz § 580). J. pohľadávky voči pracovníkovi musí teda organizácia uplatniť samostatnou žalobou a nie započítaním.“
XX. J. preto na námietku započítania vznesenú žalovanou v priebehu konania neprihliadal a okolnosť, že žalobkyňa mala vyplatené odstupné bola zohľadnená pri úvahe súdu o rozsahu zníženia náhrady mzdy nad hranicu XX mesiacov.
XX. W. tiež namietala, že oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnaní jej bolo doručené až dňa X.XX.XXXX. Zo spisového materiálu však vyplýva (č.l. X sp.zn. XXCpr/X/XXXX), že žalobkyňa o prideľovanie práce požiadala žalovanú prvý krát svojim písomným podaním zo dňa X.X.XXXX, na ktoré jej žalovaná odpovedala listom zo dňa X.X.XXXX. K. námietka preto nebola dôvodná.
XX. K námietke žalovanej, že to bola žalobkyňa ktorá nenastúpila do práce po jej neplatnom skončení výpoveďou a ani po právoplatnom rozhodnutí súdu uvádzam nasledovné. Ak zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu, porušenie tejto povinnosti má za následok, že ani zamestnanec si nemôže plniť povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy. Ak zamestnanec prestal vykonávať prácu nie na základe vlastného rozhodnutia, ale z dôvodu na strane zamestnávateľa, môže ho vyzvať na plnenie pracovných povinností, avšak nie je povinný prideľovanie práce vyžadovať. Z prípadnej nečinnosti zamestnanca nemožno v tomto prípade odvodzovať pre neho nepriaznivé následky. V prejednávanej veci žalovaná dala žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru a po uplynutí výpovednej lehoty jej prestala prideľovať prácu. Až do právoplatného skončenia súdneho konania (XX.X.XXXX) tvrdila, že výpoveď je platná. Q. svoje stanovisko prezentovala v oboch písomných vyjadreniach, kedy na žiadosť žalobkyne o prideľovanie práce vo svojom podaní zo dňa X.X.XXXX uviedla, že dňa XX.X.XXXX nastali účinky doručenia výpovede a že výpovedná lehota začala plynúť X.X.XXXX. E. písomným podaním zo dňa X.XX.XXXX žalobkyňu vyzvala, aby sa z dôvodu skončenia pracovného pomeru ku dňu XX.X.XXXX dostavila na H. odbor a H. oddelenie za účelom vybavenia výstupných formalít. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalovaná prestala žalobkyni prideľovať prácu a preto nemožno žalobkyňu znevýhodňovať za to, že sa iným spôsobom než písomnou výzvou o predeľovanie práce už nepokúšala.
XX. J. priznal žalobkyni nárok na úroky z omeškania vždy v zákonnej výške vyplývajúcej z NV SR č. XX/ XXXX Zb. pričom vychádzal zo záverov ÚS SR, ktorý vo svojom rozhodnutí O.. ÚS XXX/XXXX zo dňa 4. júla XXXX konštatuje. „W., ktorý sa dostane do omeškanie s peňažným plnením voči zamestnancovi, je povinný platiť od vzniku omeškania zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. X Z. zákonníka a § 3 F. vlády SR č. XX/XXXX Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Z. zákonníka v znení neskorších predpisov; ust. § 1 ods. X W. práce nemožno vykladať tak, že by tomuto záveru bránilo. W. sa dostáva do omeškania s vyplatením jednotlivých mesačných náhrad mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru márnym uplynutím výplatného termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, z čoho vyplýva i to, že nasledujúcim dňom vzniká zamestnancovi právo na úrok z omeškania z príslušnej sumy náhrady mzdy.“
XX. J. mzdy žalobkyne bola dohodnutá XX.teho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý je mzda vyplácaná. H. súd priznal žalobkyni nárok na úroky z omeškania z každej mesačnej náhrady mzdy vždy od XX.teho dňa nasledujúceho mesiaca až do jej úplného zaplatenia.
XX. H. ust. § 255 ods. X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
XX. V prejednávanom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, určenia že jej pracovný pomer naďalej trvá a náhrady mzdy. W. bola úspešná v plnom rozsahu a to tak vo vzťahu k prvým dvom procesným nárokom o ktorých bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. XXCpr/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX ako aj vo vzťahu k tretiemu uplatnenému procesnému nároku na náhradu mzdy, o ktorom súd rozhodol v tomto rozsudku. Vo vzťahu k prisúdenej výške náhrady mzdy súd poukazuje na to, že posúdenie rozsahu náhrady záviselo na úvahe súdu. H. aj keď bola žaloba v časti zamietnutá je možné konštatovať plnú úspešnosť žalobkyne v spore, lebo čo do základu uplatneného nároku jej tento priznaný bol. Q. odmena za jednotlivé úkony právnej služby však bude vychádzať zo sumy, ktorá bola žalobkyni titulom náhrady mzdy priznaná. V súlade s ust. § 266 B. sporového poriadku bude o konkrétnej výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie už rozhodnuté samostatným uznesením a to vyšším súdnym úradníkom.
XX. H. ust. § 4 písm. d) zákona č. XX/XXXX Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z S. trestov je od poplatku oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného rozviazania pracovného pomeru.
XX. V súlade s citovaným zák. ustanovením je žalobkyňa v predmetnom konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku. H. je žalovaná, ktorá bola v konaní neúspešná, povinná zaplatiť súdny poplatok z návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru vo výške XX,XX € a to podľa položky X písm. b) J. súdnych poplatkov a v časti nároku na náhradu mzdy vo výške X 445 € a to podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, kedy za základ pre výpočet súdneho poplatku bola zobratá priznaná suma 40 752 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.