Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cob/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: DMJ MARKET, s.r.o., so sídlom Budovateľská 1288, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 490 661, zastúpeného AK NOVIKMEC s.r.o., so sídlom Rázusova 125, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 868 701, proti žalovanému: U. Y., P.. XX.X.XXXX, X. Y.A. J. P. X., Y. XXXX/X, o zaplatenie 5.200,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 7Cb/65/2017-61 z 14.6.2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu 56 %.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) konanie o zaplatenie 0,05 % poplatkov z omeškania zo sumy 68,88 eur od 24.10.2012 do zaplatenia, s 0,05 % poplatkom z omeškania denne zo sumy 710,72 eur od 23.11.2012 do zaplatenia, s 0,05 % poplatkom z omeškania denne zo sumy 811,69 eur od 21.12.2012 do zaplatenia, s 0,05 % poplatkom z omeškania denne zo sumy 800,65 eur od 23.1.2013 do zaplatenia, s 0,05 % poplatkom z omeškania denne zo sumy 828,82 eur od 28.2.2013 do zaplatenia, s 0,05 % poplatkom z omeškania denne zo sumy 814,33 eur od 27.3.2013 do zaplatenia, s 0,05 % poplatkom z omeškania denne zo sumy 757,02 eur od 19.9.2013 do zaplatenia, s 0,05 % poplatkom z omeškania denne zo sumy 407,89 eur od 22.10.2013 do zaplatenia zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.164,91 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 31.3.2011 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov. Faktúrou č. F120404 zo dňa 9.10.2012 žalobca vyfakturoval žalovanému nájom 10/2012 spolu s energiami vo výške 756,14 eur za obdobie 10/2012. Splatnosť faktúry bola do 23.10.2012. Faktúrou č. F120444 zo dňa 8.11.2012 žalobca vyfakturoval žalovanému nájom 11/2012 spolu s energiami vo výške 795,20 eur za obdobie 11/2012. Splatnosť faktúry bola do 22.11.2012. Faktúrou č. F120488 zo dňa 6.12.2012 žalobca vyfakturoval žalovanému nájom 12/2012 spolu s energiami za obdobie 12/2012 vo výške 811,69 eur. Splatnosť faktúry bola do 20.12.2012. Faktúrou č. F130026 zo dňa 8.1.2013 žalobca vyfakturoval žalovanému nájom 1/2013 spolu s energiami za obdobie 1/2013 vo výške 800,65 eur. Splatnosť faktúry bola do 22.01.2013. Faktúrou č. F130067 zo dňa 13.2.2013 žalobca vyfakturoval žalovanému nájom 02/2013

spolu s energiami vo výške 828,82 eur. Splatnosť faktúry bola do 27.2.2013. Faktúrou č. F130106 zo dňa 12.3.2013 žalobca vyfakturoval žalovanému nájom 03/2013 spolu s energiami za obdobie 2/2013 vo výške 814,33 eur. Splatnosť faktúry bola do 26.3.2013. Faktúrou č. F130326 zo dňa 4.9.2013 žalobca vyfakturoval žalovanému nájom 09/2013 spolu s energiami za obdobie 3/2013 vo výške 757,02 eur. Splatnosť faktúry bola do 18.09.2013. Faktúrou č. F130363 zo dňa 07.10.2013 žalobca vyfakturoval žalovanému za energie vo výške 407,89 eur. Splatnosť faktúry bola do 21.10.2013. Výzvou na zaplatenie zo dňa 22.9.2014 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 5.200,- eur. Z výpisu zo živnostenského registra vyplynulo, že žalovanému vzniklo oprávnenie na živnostenskú činnosť dňa 1.1.2011 a podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ukončil ku dňu 1.1.2016. Žalovaný na žalované faktúry vykonal úhrady, a to na faktúru č. 120404 dňa 31.7.2013 sumu 263,02 eur a dňa 31.8.2013 sumu 424,24 eur a na faktúru č. 120444 dňa 26.11.2013 sumu 84,48 eur. Žalobca počas konania zobral žalobu čiastočne späť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil, súd konanie v tejto časti zastavil. Predmetom žaloby zostal nárok žalobcu pozostávajúci z neuhradených faktúr. Uplatnený nárok žalovaný poprel z dôvodu uplynutia 3 ročnej premlčacej doby, nakoľko tvrdil, že v danej právnej veci ide o občianskoprávny vzťah. Súd mal však za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu ako podnikatelia, čo vyplynulo z označenia strán zmluvy, a aj podľa výpovede žalovaného, tieto priestory boli využité na podnikateľské účely. Preto medzi účastníkmi zmluvy vznikol obchodnoprávny vzťah, preto podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka bolo potrebné na tento záväzkový vzťah aplikovať . Vzhľadom však na skutočnosť, že tento typ nájomnej zmluvy na nehnuteľnosti neupravuje, podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluva bola uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, a bolo potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o zmluvu samotnú, a na ostatné skutočnosti . Súd ustálil, že uvedený právny vzťah je nepochybne obchodnoprávnym vzťahom, a aj keď na zmluvu samotnú bolo potrebné aplikovať Občiansky zákonník, na premlčanie bolo potrebné aplikovať 4 ročnú premlčaciu lehota v zmysle § 397 Obchodného zákonníka. Keďže žaloba bola podaná dňa 14.8.2017, pri uplatnení 4 ročnej premlčacej lehoty, tak boli nároky z faktúr splatných pred 14.8.2013 premlčané. Išlo o nároky z faktúr č. F120404, č. F120444, č. F120488, č. F130026, č. F130067, č. F130106, a preto v tejto časti súd žalobu o zaplatenie sumy 4.035,09 eur zamietol.

3. Nepremlčané zostali nároky z faktúry č. F130326 vo výške 757,02 eur splatnej dňa 18.09.2013 a faktúry č. F130363 vo výške 407,89 eur splatnej dňa 21.10.2013, spolu vo výške 1.164,91 eur za nájom 9/2013 a spotrebované energie. V tejto časti súd považoval žalobu za dôvodnú a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 22 % a neúspešný v rozsahu 78 %. Žalovanému tak vznikol nárok na náhradu pomerných trov konania v rozsahu 56 %. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku, a to len voči výroku o povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.164,91 eur, sa v zákonom stanovenej lehote odvolal žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Namietal, že by medzi ním a žalobcom bol obchodnoprávny vzťah. Ich vzťah bol založený zmluvou o nájme nebytových priestorov, ktorá bola uzatvorená podľa zákona č. 116/1990 Zb., teda sa jednalo o občianskoprávny vzťah. Nie je možné vytvoriť zmiešaninu zákonov, ktorými sa má riadiť zmluvný (nájomný) vzťah. Celý zmluvný vzťah, teda aj okamih začatia premlčania a dĺžka premlčacej doby, sa musí spravovať jednou právnou normou, a nie výberom z viacerých právnych noriem. Je nelogické, aby na zmluvu samotnú sa mohol aplikovať Občiansky zákonník, ale už na premlčanie by malo byť potrebné aplikovať 4 ročnú premlčaciu lehotu v zmysle § 397 Obchodného zákonníka. Nedáva zmysel, prečo by malo byť práve premlčanie úplne vytrhnuté z režimu Občianskeho zákonníka. Aj v zmluve sa výslovne uvádza, že vzťah sa riadi zákonom č. 116/1990 Zb., teda občianskoprávnou normou. Obdobný názor vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozsudku z 27.10.205 sp.zn. 3Obdo 5/2005.

7. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v ním napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol aj ohľadne sumy 1.164,91 eur. Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním urobeným elektronicky z 9.10.2018.

9. Konštatoval, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený na základe nájomnej zmluvy je obchodnoprávnym vzťahom. Aj keď je nájomná zmluva upravená výlučne v Občianskom zákonníku, tento nájomný vzťah existuje medzi dvomi podnikateľmi a jeho predmet sa týka podnikateľskej činnosti oboch subjektov, čo potvrdil aj samotný žalovaný, ktorý na pojednávaní dňa 19.4.2018 uviedol, že priestory používal na prevádzkovanie fitnescentra. Na základe toho sa tento vzťah spravuje nielen ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú nájomnej zmluvy, ale aj Obchodným zákonníkom, ktorý upravuje všeobecné inštitúty, medzi ktoré patrí aj premlčanie.

10. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok napadnutého rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.164,91 eur, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto výrok rozsudku, ktorým bolo konanie čiastočne zastavené, ani výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ktoré výroky odvolaním napadnuté neboli, v odvolacom konaní preskúmavané neboli, a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 .

13. Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý právny predpis), alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

15. Podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

16. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

18. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

19. Podľa § 387 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

20. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

21. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon (t.j. zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov - pozn. odvolacieho súdu).

22. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi sporovými stranami bola dňa 31.3.2011 uzavretá Zmluva o nájme nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Strany sporu uzavreli zmluvu ako podnikatelia a jej predmet sa týkal ich podnikateľskej činnosti, čo potvrdil aj samotný žalovaný, ktorý na pojednávaní dňa 19.4.2018 uviedol, že predmetné priestory využíval na prevádzkovanie fitnescentra.

23. V otázke premlčania okresný súd dôvodne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka.

24. Z obsahu spisu je zrejmé, že právny vzťah medzi stranami sporu je obchodnoprávnym vzťahom, a teda nie je dôležité, ktorý právny predpis ho upravuje, ale rozhodujúca je povaha tohto vzťahu. Keďže ide o vzťah medzi dvoma právnickými osobami - podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, v danom prípade na plynutie premlčacej lehoty na uplatnenie práva, aj keď ide o skutkovú podstatu upravenú ustanoveniami Občianskeho zákonníka, treba použiť ustanovenia Obchodného zákonníka. Hoci právnu úpravu nájmu a podnájmu nebytových priestorov upravuje Občiansky zákonník a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, nemožno na obchodnoprávne vzťahy aplikovať právnu úpravu premlčania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Aplikáciu Občianskeho zákonníka v uvedenom prípade nemožno oprieť o § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože tam absentuje ustanovená podmienka, že túto otázku nemožno riešiť podľa Obchodného zákonníka, práve naopak, úprava premlčania má v Obchodnom zákonníku celostný charakter a je možné ju aplikovať aj na daný prípad. Aplikáciu ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka na obchodné vzťahy nemožno podporiť ani ustanovením § 397 Obchodného zákonníka. Slovo „zákon“ v tomto ustanovení možno vykladať len tak, že zákonodarca mal na mysli predovšetkým , ktorý na viacerých miestach upravuje pre jednotlivé práva inú dĺžku premlčacej doby ako je všeobecná štvorročná lehota a následne mal na mysli osobitný zákon. Zákonodarca použil termín „zákon“, ktorý zahŕňa tak ako aj osobitný zákon.

25. Odvolací súd sa oboznámil aj s právnym záverom Najvyššieho súdu SR v jeho rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/5/2005, avšak vzhľadom na vyššie uvedené právne závery sa k záveru v tomto rozhodnutí, že na premlčanie práva sa bude aplikovať právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku, nepriklonil. Najvyšší súd SR v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že odpoveďou na správnu aplikáciu právneho predpisu pri posúdení premlčania práva z bezdôvodného obohatenia je ustanovenie § 1 ods. 2, § 261 ods. 6 a § 397 Obchodného zákonníka. S interpretáciou týchto ustanovení tak, ako to urobil Najvyšší súd SR sa však odvolací súd nestotožnil. Z ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka je možné jednoznačne vyvodiť, že na zmluvy upravené len v Občianskom zákonníku, keď sú uzavreté medzi podnikateľmi použijú sa z Občianskeho zákonníka len ustanovenia o príslušnom type zmlúv. Vyplývalo to zo samotnej konštrukcie obchodných záväzkových vzťahov, z ktorej vyplýva, že aj keď sa v obchodných záväzkových vzťahoch použije právna úprava zmluvného typu upravená len v Občianskom zákonníku, neprestáva byť tento vzťah obchodnoprávnym vzťahom. Preto sa na tento vzťah budú aplikovať všetky ustanovenia, ktoré obsahuje (§ 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka) vo vzťahu k podstate tohto právneho vzťahu, ktorá je nepochybne obchodnoprávna. Takýmito ustanoveniami sú aj ustanovenia o premlčaní. Len zo samotnej aplikácie zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov nemožno v prejednávanej veci vyvodiť, že došlo k strate obchodnoprávnej povahy tohto právneho vzťahu a k nemožnosti aplikovania ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré sú aplikovateľné, teda aj ustanovení tohto predpisu o premlčaní.

26. S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že otázku premlčania súd prvej inštancie posúdil správne, pretože predmetný spor má povahu obchodnoprávnu napriek tomu, že na Zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú medzi stranami sporu dňa 31.3.2011 sa aplikuje právna úprava daná zákonom o nájme a podnájme nebytových priestorov a súvisiaca občianskoprávna úprava. Je tomu tak preto, lebo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka sa pri absencii právnej úpravy danej Obchodným zákonníkom aplikuje právna úprava uvedená v Občianskom zákonníku alebo súvisiacich predpisoch,

čo však neznamená, že tým spor stráca svoju obchodnoprávnu povahu, a že nie je potrebné aplikovať ostatné ustanovenia uvedené v Obchodnom zákonníku, vrátane ustanovení o premlčaní.

27. Žaloba bola na súde podaná dňa 14.8.2017 a pri uplatnení 4 ročnej premlčacej lehoty, nepremlčané zostali nároky z faktúry č. F130326 vo výške 757,02 eur splatnej dňa 18.09.2013 a faktúry č. F130363 vo výške 407,89 eur splatnej dňa 21.10.2013, spolu vo výške 1.164,91 eur. Správne preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy.

28. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, postupom podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

29. Pochybil však súd prvej inštancie vo vzťahu k súvisiacemu výroku o trovách konania, v tejto časti nerozhodol správne, pretože sa mal zaoberať len pomerom úspechu a neúspechu sporových strán v tomto konaní a nie tým, či skutočne trovy stranám vznikli. Súd správne zistil, že žalovaný po zvážení tohto pomeru úspechu a neúspechu má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 56 %, avšak nepremietol túto okolnosť do výroku o trovách konania, pretože sa riadil nesprávnou úvahou o potrebe zisťovania výšky trov, hoci táto okolnosť je predmetom konania podľa § 262 CSP.

30. Preto postupom podľa § 388 v nadväznosti na ustanovenie § 255 ods. 2 odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania a priznal žalovanému nárok na náhradu trov tohto štádia konania v rozsahu 56 % proti žalobcovi.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 .

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 .

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .