Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30S-4-2019.pdf
PDF · 79.36 KB
Case nature
Subarea
30S/4/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: H. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. XXXX/XX, X. Q. J., proti žalovanému: Obec Radoľa, so sídlom Vadičovská cesta č. 4, Radoľa, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Májová č. 1582, Čadca, o preskúmanie Odpovede žalovaného na žiadosť o vyplatenie nálezného č. OcÚ RAD 231/2017 zo dňa 22.11.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 06.12.2017, podanou na Okresný súd Žilina, domáhal sa žalobca voči žalovanému Obci Radoľa zaplatiť 250 € s 5 % ročným úrokom z omeškania od 22.11.2017 do zaplatenia a zároveň zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OcÚ RAD 231/2017 zo dňa 25.11.2017 (správne malo byť uvedené 22.11.2017, poznámka správneho súdu) v celom rozsahu ako nepreskúmateľného a vecne nesprávneho a vrátenia na nové konanie a rozhodnutie. V žalobe uviedol, že žalobca dňa 30.09.2017 našiel náhodou v jednom cca 2 mesiace odstavenom nepojazdnom motorovom vozidle Ford v obci Radoľa 14 ks dopravných značiek s čiastočným príslušenstvom, ktoré si neponechal, ani inak nespeňažil, ale ako poctivý nálezca a oznamovateľ privolal políciu a odovzdal nález vrátane oznámenia o odcudzení iných vecí z tohto vozidla. Nájdené veci boli prostredníctvom polície odovzdané vlastníkovi Obci Radoľa. Ako nálezca sa domnieva, že zákon prikazuje za uvedené poctivé konanie smiešnu odmenu 10 % z hodnoty navrátenej veci. Obec Radoľa žalobcovi toto právo sporuje a odopiera s argumentom, že nálezná odmena sa nevzťahuje na „odcudzené skryté veci“. Pre absenciu relevantnej procesnej i hmotnoprávnej judikatúry o merite tohto sporu a veľkú mieru právnej neistoty i preventívny prípad, že by vec patrila do správneho súdnictva, namieta nepreskúmateľnosť a vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia obce, neaplikovanie Správneho poriadku na uvedené konanie a rozhodnutie v konaní OcÚ RAD 231/2017 a uplatňuje si aj petit v správnom súdnictve. K žalobe pripojil fotokópiu Odpovede Obce Radoľa na jeho žiadosť o vyplatenie nálezného č. OcÚ RAD 231/2017 zo dňa 22.11.2017.
2. Okresný súd Žilina uznesením č. k. 7C/86/2018-23 zo dňa 04.12.2018 rozhodol tak, že žalobu žalobcu, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OcÚ RAD 231/2017-001 zo dňa 25.11.2017, postúpil Krajskému súdu v Žiline ako vecne príslušnému súdu.
3. Predtým, ako správny súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu napadnutého podania, skúmal v zmysle § 97 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP), či sú splnené procesné podmienky na vedenie súdneho konania vo veciach správneho súdnictva. Za týmto účelom vyzval žalovaného, aby mu predložil napadnuté podanie v origináli.
4. Žalovaný predložil originál podania: Odpoveď na žiadosť o vyplatenie nálezného č. OcÚ RAD 231/2017 zo dňa 22.11.2017, z ktorého obsahu správny súd zistil nasledovné:
5. Obec Radoľa týmto podaním oznámila žalobcovi, že v ustanovení § 135 Občianskeho zákonníka sa nepíše nič o ukrytých odcudzených veciach ani o odcudzených veciach všeobecne. Nálezné preto nie je možné vyplatiť za odcudzenú vec. Vzhľadom na to, že jeho žiadosť môže súvisieť s vyšetrovaním trestného činu Poškodzovanie a ohrozovanie prevádzky všeobecne prospešného zariadenia a môže vniesť do vyšetrovania tohto skutku nové skutočnosti, Obec Radoľa posiela jeho žiadosť spolu s odpoveďou na jeho žiadosť na vedomie Odboru kriminálnej polície OR PZ v Čadci.
6. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
7. Všeobecná právomoc súdov predstavuje zákonom stanovený okruh záležitostí vyplývajúcich z právnych vzťahov, ktoré súdy zákonom stanoveným postupom prejednávajú a rozhodujú. Civilná právomoc súdov Slovenskej republiky predstavuje sumár právnych záležitostí súkromnoprávneho charakteru, ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú v rámci svojej decíznej pôsobnosti. Na založenie právomoci civilného súdu nie je potrebné žiadne ďalšie ustanovenie, postačí, ak charakter spornej veci vychádza zo súkromného práva.
8. Čo sa týka právomoci správnych súdov, SSP definuje rozsah právomoci správneho súdnictva v ust. § 6. Do právomoci správnych súdov okrem iného patrí aj preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy. Čo je rozhodnutie orgánu verejnej správy, zakotvuje § 3 ods. 1 písm. b) SSP. Právne účinky rozhodnutia orgánu verejnej správy spočívajú buď vo vzniku, zmene alebo zániku práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ich deklarácie alebo v ich priamom dotyku. Rovnako je tomu tak i u opatrení, ktoré nemajú formu rozhodnutia, avšak taktiež nimi môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Ďalej musí ísť o rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré sú vydávané orgánmi verejnej správy v rámci výkonu ich pôsobnosti v oblasti verejnej správy, pričom pôjde len o taký postup, ktorý má vrchnostenský charakter, teda pri ktorom je orgán verejnej správy vo vzťahu k fyzickým alebo právnickým osobám v nadradenej pozícii. Práve z takejto pozície orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach týchto osôb. Musí pritom ísť o pôsobnosť zákonom výslovne určenú ako verejnosprávnu (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 34s.).
9. V danom prípade žalobca žiada, aby súd preskúmal odpoveď Obce Radoľa na žiadosť o vyplatenie nálezného zo dňa 22.11.2017. Z obsahu tohto podania vyplýva, že sa nejedná o individuálny správny akt (rozhodnutie, opatrenie) vydaný v administratívnom konaní, ale o vyjadrenie Obce Radoľa k uplatnenému civilnoprávnemu nároku žalobcu na vyplatenie nálezného v zmysle § 135 Občianskeho zákonníka. Týmto podaním žalovaný oznamuje žalobcovi, že namieta nárok žalobcu na nálezné. Jedná sa teda o podanie v spore medzi žalobcom a žalovaným o vyplatenie nálezného, ktorý je svojou podstatou civilnoprávnym sporom. Nejde o výsledok konania Obce Radoľa ako orgánu verejnej správy pri výkone verejnej správy. Žalovaný inak je orgánom verejnej správy, avšak namietaný akt nie je výsledkom výkonu verejnej správy žalovaného a absentuje v ňom vrchnostenský vzťah medzi žalovaným a žalobcom ako adresátom daného aktu.
10. Je teda potrebné konštatovať, že napadnutý akt žalovaného, označený ako Odpoveď na žiadosť o vyplatenie nálezného, nebol vydaný v rámci výkonu pôsobnosti Obce Radoľa v oblasti verejnej správy, ale jedná sa o akt občianskoprávnej povahy týkajúci sa nároku žalobcu na vyplatenie nálezného. Ak žaloba smeruje proti takémuto aktu, je v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP neprípustná v súlade s dôvodovou správou k § 98 SSP a ako takú je ju potrebné podľa tohto ustanovenia odmietnuť. Ak teda žalobca žiadal preskúmať akt občianskoprávnej povahy, hoci aj bol vydaný obcou, ktorá je orgánom verejnej správy, avšak nebol vydaný v rámci výkonu pôsobnosti tohto orgánu v oblasti verejnej správy, potom na preskúmavanie takéhoto aktu správny súd nemá právomoc, a takáto žaloba je neprípustná.
11. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
Podľa § 171 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. Zásada stanovená v § 170 SSP je všeobecnou zásadou, ktorá vychádza z toho, že účastník platí trovy spojené s jeho procesnými úkonmi, ako aj s tými, ktoré nariadil správny súd v jeho záujme bez nároku na náhradu voči ostatným účastníkom, ak zákon neustanovuje inak. Z tejto všeobecnej zásady existuje zákonná výnimka stanovená v § 171 SSP, a to, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby. Pojem procesné zavinenie použitý v § 171 SSP treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania, teda musí nastať vzťah príčinnej súvislosti medzi správaním účastníka konania a vznikom trov druhého účastníka konania. Takýmto typickým príkladom je späťvzatie žaloby.
13. V danom prípade je potrebné konštatovať, že v tomto štádiu konania žalovaný nebol vyzvaný súdom na vykonanie žiadneho procesného úkonu, teda ani na vyjadrenie k žalobe, ktorú mu správny súd ani nedoručil na vyjadrenie. V tomto štádiu konania, keď správny súd posudzoval len splnenie procesných podmienok na vedenie súdneho konania, žiadne úkony žalovaného neboli potrebné a pokiaľ ich učinil, neboli vykonané v príčinnej súvislosti s podanou žalobou na výzvu správneho súdu. Konkrétne sa jedná o podanie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 25.02.2019. Správny súd z tohto podania pri vydaní tohto rozhodnutia ani nevychádzal.
14. Za týchto okolností potom podľa názoru správneho súdu nie je možné aplikovať ust. § 171 ods. 1 SSP a konštatovať procesné zavinenie žalobcu, keď samotné podanie správnej žaloby v tomto štádiu konania (v štádiu skúmania procesných podmienok) ešte nebolo príčinou na vznik trov druhého účastníka. Preto správny súd rozhodol podľa všeobecnej záujmovej zásady stanovenej v § 170 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.