Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3To-8-2021.pdf
PDF · 83.58 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/8/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.02.2022, v trestnej veci obžalovaného H. Z. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T/133/2020 zo dňa 07.01.2021, takto
rozhodol:
Podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, § 280 ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu a trestnú vec vedenú proti obžalovanému H. Z., nar. XX.XX.XXXX Y. F., trvale bytom F. Y., S.. F., kvalifikovanú v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c), písm. e) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 30.07.2020 v čase okolo 19.30 hod. na dvore rodinného domu s popisným číslom XX Y. S. F. Y., S.. F., najprv fyzicky napadol svojho brata H. Z., ktorého chytil pod krk a hodil ho o stenu, pritom mu dal aj dve facky, následne poškodenému prišiel pomôcť jeho nevládny otec R. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorého obvinený sotil o stenu a obom sa vyhrážal zabitím, vyjadroval sa, že ich vypáli a zároveň im vulgárne nadával, pričom tieto nadávky ako aj vyhrážky sa postupne opakovali, pričom poškodení zo strachu o svoj život a zdravie zavolali na políciu, čím týmto agresívnym konaním, fyzickým útokom, vyhrážkami zabitím ako aj útokmi z predchádzajúceho obdobia vzbudili u svojho brata H. Z. a u svojho otca R. Z., nar. XX.XX.XXXX, dôvodnú obavu o ich život a zdravie,
p o s t u p u j e Okresnému úradu Kežmarok, pretože nejde o trestný čin a žalovaný skutok by mohol byť prejednaný ako priestupok.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa oslobodil obžalovaného H. Z. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Kežmarok, č. Pv 399/20/7703-31 zo dňa 06.11.2020 podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku pre skutok, ktorý mal obžalovaný spáchať tak, že
- dňa 30.07.2020 v čase okolo 19.30 hod. na dvore rodinného domu s popisným číslom XX v obci F. Y., S.. F.Ž., najprv fyzicky napadol svojho brata H. Z., ktorého chytil pod krk a hodil ho o stenu, pritom mu dal aj dve facky, následne poškodenému prišiel pomôcť jeho nevládny otec R. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorého obvinený sotil o stenu a obom sa vyhrážal zabitím, vyjadroval sa, že ich vypáli a zároveň im vulgárne nadával, pričom tieto nadávky, ako aj vyhrážky sa postupne opakovali, pričom poškodení zo strachu o svoj život a zdravie zavolali na políciu, čím týmto agresívnym konaním, fyzickým útokom, vyhrážkami zabitím, ako aj útokmi z predchádzajúceho obdobia, vzbudili u svojho brata H. Z. a u svojho otca R. Z., nar. XX.XX.XXXX, dôvodnú obavu o ich život a zdravie,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote, a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, prokurátor okresnej prokuratúry odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že po vyhodnotení dôkazov neexistuje žiadny priamy dôkaz, na základe ktorého by bolo možné ustáliť, že sa skutok stal tak, ako je uvedené v obžalobe. Podľa názoru prokurátora, hodnotenie dôkazov súdu vyznieva v prospech obžalovaného. Z výpovedí poškodených R. Z. R.. C. H. Z., ktoré boli vykonané bezprostredne po tom, ako bol skutok spáchaný, je zrejmé, že obžalovaný sa poškodeným vyhrážal zabitím, pričom na poškodeného H. Z. aj fyzicky zaútočil a týmto svojím konaním, ako aj predchádzajúcim konaním, mal u poškodených vyvolať dôvodnú obavu o ich život a zdravie. Prokurátor okresnej prokuratúry taktiež uviedol, že následné využitie zákonného práva a odmietnutie výpovede v priebehu prípravného konania, resp. zmeny vo výpovediach poškodených na hlavnom pojednávaní je potrebné v kontexte vzťahových väzieb medzi obžalovaným a poškodenými hodnotiť ako účelové, vedené snahou napomôcť obžalovanému. Prokurátor okresnej prokuratúry má taktiež za to, že súd má prihliadať na závery znaleckého posudku, týkajúce sa vyšetrenia duševného stavu obžalovaného H. Z., ako na procesne spôsobilý dôkaz, z ktorého vyplýva u obžalovaného heteroagresivita spôsobená rozvinutou závislosťou od alkoholu. Na základe uvedeného mal prokurátor za to, že súd prihliadol iba na skutočnosti svedčiace v prospech obžalovaného, pričom neprihliadol na skutočnosti svedčiace v jeho neprospech. Z uvedeného dôvodu posúdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného spod obžaloby ako nesprávne a nezákonné a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na základe takto podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k nasledovným záverom.
Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že o vine a treste v konaní pred súdom je možné podľa platného Trestného poriadku rozhodnúť len na základe procesne použiteľných dôkazov.
Súd môže prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli vykonané v súlade so zákonom. Za dôkaz (vychádzajúc z ustanovenia § 119 ods. 3 Tr. poriadku) môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia, previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, obhliadka veci a listiny, informácie získané použitím informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti. Je pravdou, že za dôkaz môžu slúžiť výpovede svedkov, ktoré boli vykonané po začatí trestného stíhania (vo veci), keďže ide o dôkazy vykonané podľa Trestného poriadku.
Iná je však situácia, keď je svedok blízkou osobou, keďže ustanovenie § 130 ods. 1 Tr. poriadku hovorí, že právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Svedok je príbuzným obvineného až po tom, čo je obvinenému vznesené obvinenie.
Uvedené plynie z ustálenej súdnej praxe, naposledy sa tejto otázke venovalo stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NS SR č. 4/2010 pod R 40/2010, z ktorého plynie, že: „ Na druhej strane, ak ide o výsluch svedka, ktorý sa po vznesení obvinenia dostáva do postavenia blízkej osoby vo vzťahu k obvinenému v zmysle § 127 ods. 4, resp. ods. 5 Tr. zákona, v dôsledku čoho nadobúda práva uvedené z § 130 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku, je výsluch takého svedka vykonaný pred vznesením obvinenia pre ďalšie trestné konanie právne neúčinný (§ 263 ods. 4 Tr. poriadku).“
Krajský súd potom rešpektujúc ustanovenie § 130 ods. 1 Tr. poriadku v súlade s citovaným stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatuje, že výpovede svedkov poškodených R. Z. C. H. Z., ktoré boli vykonané v prípravnom konaní dňa 31.07.2020, teda síce po začatí trestného stíhania vo veci,
ale pred vznesením obvinenia obžalovanému, sú právne neúčinné, preto na ne nemožno prihliadať. Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní dôvodí, že poškodení zmenili výpoveď v priebehu konania s cieľom pomôcť obžalovanému, ktorý je ich príbuzným, tento názor neobstojí, pretože výpoveď svedka, ktorý je blízkou osobou obvineného, môže byť podkladom pre vznesenie obvinenia, avšak v konaní pred súdom je možné v prípade blízkej osoby v postavení svedka vychádzať len z výpovedí týchto svedkov vykonaných po tom, čo bolo vznesené obvinenie obvinenému a po poučení podľa § 130 ods.1 Tr. poriadku.
Pri rozhodovaní o vine v danom prípade je možné vychádzať len zo zákonných dôkazov, a to z výpovedí obžalovaného z prípravného konania (zo dňa 02.08.2020, 31.07.2020 a 3.11.2020), ako aj z výpovede obžalovaného z hlavného pojednávania zo dňa 09.12.2020 a z výpovedí svedkov poškodených R. Z., otca obžalovaného zo dňa 09.12.2020, ako aj z výpovede svedka H. Z., brata obžalovaného zo dňa 09.12.2020.
Na základe dokazovania vykonaného pred okresným súdom, prihliadajúc na tie dôkazy, na ktoré je možné prihliadať, potom krajský súd konštatuje, že obžalovaný sa v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred okresným súdom priznal k tomu, že po tom, čo ho brat H. Z. zamkol, keď on chcel dofajčiť a brat ho vyzval, aby išiel do domu, došlo medzi nimi k hádke a H.Š. Z. ho napadol ako prvý, chytil ho za tričko, obžalovaný brata chytil za krk, nadávali si, brat zakrútil obžalovanému palec, načo dal obžalovaný bratovi 2 - 3 facky, brat povedal obžalovanému, že keď nevypadne z jeho domu, zabije ho, načo obžalovaný povedal bratovi, aby dával pozor, aby obžalovaný nezabil brata, načo tam došiel ich otec a oddeľoval ich.
Svedok H. Z. potvrdil vzájomný konflikt, pre ktorý bol postihnutý v priestupkovom konaní pokarhaním, svedok R. Z., rovnako tak priznal konflikt, ako aj to, že zavolali políciu, nepotvrdili však, aby mali z konania obžalovaného strach.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o nemožnosti kvalifikácie skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, nakoľko z výsluchov poškodených, vykonaných na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa je síce zrejmé, že medzi obžalovaným a poškodeným H. Z. došlo ku konfliktu, pri ktorom obžalovaný udrel tohto poškodeného dvakrát do tváre otvorenou dlaňou ruky a zároveň medzi účastníkmi konfliktu padali nadávky, avšak uvedené správanie obžalovaného u poškodeného H.C. Z. a ani u poškodeného R. Z. st., podľa ich výpovedi na hlavnom pojednávaní, nevzbudilo dôvodnú obavu o ich život, zdravie alebo inú vážnu ujmu a bolo vyvolané vplyvom okolností daného prípadu, a to tým, že poškodený H. Z. zamkol svojho brata v pivnici aj napriek tomu, že mal vedomosť, že tento sa v nej stále nachádza. Odvolací súd taktiež považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že zo spisového materiálu je zrejmé, že medzi bratmi H. C. H. Z. vládnu napäté vzťahy, pričom je bežné, že pod vplyvom alkoholu využívajú expresívnejší slovník a vulgárne vyjadrenia, ako aj vyhrážky, ktoré nie sú v ich vyjadrovaní žiadnou výnimočnosťou. Pri posudzovaní správania obžalovaného ako protiprávneho činu, ktorý svojou závažnosťou má napĺňať základné znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania, odvolací súd konštatuje, aby bolo možné o trestnom čine uvažovať, prednesené vyhrážky by museli byť mienené vážne, museli by byť, vzhľadom na situáciu, v ktorej boli prednesené, spôsobilé dôvodnú obavu vzbudiť, nemohli by byť myslené zo žartu, myslené ako nadnesený význam slov a nemohli by byť prednesené v bežnom hneve alebo ako prejav emócií, reagujúcich na konkrétnu situáciu. Z výsluchov poškodených, a to jednak R. Z., otca obžalovaného, ako aj z výsluchu H. Z., brata obžalovaného, je zrejmé, že títo sa obžalovaného neboja a strach, podľa ich vyjadrení na hlavom pojednávaní, nemali ani v čase incidentu dňa 30.07.2020. Poškodený H. Z. podal trestné oznámenie na brata podľa jeho výpovede iba z dôvodu, aby obžalovaný dostal príučku, nakoľko, keď má obžalovaný vypité, nepomáha a nerobí to, čo mu otec káže.
Vzhľadom na zistené skutočnosti nemožno konštatovať, že zo strany obžalovaného došlo k vyhrážkam, ktoré by vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu boli spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu o život, zdravie alebo obavu o spôsobenie inej závažnej ujmy poškodeným v dôsledku správania sa obžalovaného. Z prejednávaného prípadu je zrejmé, že obžalovaný, ako aj poškodený H. Z., používali medzi sebou vyhrážky ako bežnú súčasť ich komunikácie ovplyvnenej hnevom, prípadne inými emóciami, avšak z celého kontextu uvedenej komunikácie a situácie bolo obom stranám zrejmé, že obžalovaný ním vyslovený prejav nemyslel tak, že by ho chcel realizovať, ani tak, že by chcel v adresátoch tohto prejavu vyvolať skutočnú obavu z možnosti realizácie tejto vyhrážky. Ako vyplýva z
výpovede poškodeného R. Z., otca obžalovaného, vo vzťahu k tomuto obžalovaný žiadne vyhrážky neadresoval a tento poškodený sa iba snažil oddeliť bratov, ktorí boli vo vzájomnom konflikte. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd konštatuje, že obžalovaný skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, nespáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona.
Zároveň však bol krajský súd toho názoru, že nerozporované skutočnosti, o ktorých vypovedali zhodne obaja poškodení a taktiež uvedené potvrdil aj samotný obžalovaný, a to vzájomný konflikt medzi bratmi, používanie nadávok a zároveň aj fyzický útok na poškodeného H.C. Z. spočívajúci v dvoch fackách, ktoré uštedril obžalovaný uvedenému poškodenému, ako aj to, že mal povedať, aby si dával pozor, aby ho nezabil, by mohli byť posúdené príslušným orgánom ako priestupok. Preto krajský súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 320 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku zrušil a postúpil príslušnému správnemu orgánu na prejednanie ako priestupku postupom podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku.
Čo sa týka záverov znaleckého posudku, na ktoré poukazuje prokurátor vo svojom odôvodnení odvolania, odvolací súd konštatuje, že tento je zákonným dôkazom, avšak ním nebolo preukázané spáchanie trestného činu nebezpečného vyhrážania. Vzhľadom na závery odvolacieho súdu o potrebe postúpenia veci príslušnému správnemu orgánu za účelom jej prejednania ako priestupku, nemohol súd rozhodovať o uložení ochranného opatrenia, avšak len na okraj považuje za potrebné uviesť, že zo znaleckého posudku H.. H. Y.Á. č. 40/2020, znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, vyplýva, že u obžalovaného je rozvinutá závislosť od alkoholu, v dôsledku čoho boli u neho diagnostikované poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu dg.F10.25, pričom pod vplyvom alkoholu dochádza u obžalovaného k opakovanej heteroagresivite, zameranej hlavne voči rodinným príslušníkom, a preto mu bolo odporučené protialkoholické liečenie. Poukazujúc na uvedené závery odvolací súd konštatuje, že problémy s alkoholom a problémy so zvládaním hnevu a ovládaním sklonov k agresivite sú prekážkou, ktoré bránia obžalovanému vo vedení riadneho spôsobu života, preto by obžalovaný mal zvážiť absolvovanie protialkoholického liečenia ambulantnou formou práve na báze dobrovoľnosti. Napokon s takýmto liečením, ako to vyplýva zo záverov spomínaného znaleckého dokazovania, obžalovaný v priebehu vyšetrenia súhlasil.
Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.