Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-104-2018.pdf
PDF · 114.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/104/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. U. Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: Q. E., nar. X.XX.XXXX, D. XX, XXX XX W. V., o zaplatenie 545,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu B. nad I. č. k. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 24. mája 2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t.j. v jeho zamietavej časti vo veci samej a vo výroku o trovách konania.
Priznáva žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 343,63 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 369,96 od 6.9.2015 do 14.9.2015, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 343,63 od 15.9.2015 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 26%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 545,83 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne zo sumy 545,83 eur od 06.09.2015 do zaplatenia, tak že tento úrok a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 480 eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 480 eur len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 545,83 eur do zaplatenia, a náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 47,13 eur, trovy konania vo výške poplatku za súdne konanie 32,5 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril dňa 25.02.2015 so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 480 eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť spolu v 42 mesačných splátkach (vrátane úrokov) vo výške 15,1 eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s úhradou splátky č. 3 o viac ako tri mesiace, a to aj napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa 565 Občianskeho zákonníka, došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok. V súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 06.09.2015, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru. Nakoľko tak žalovaný nespravil, je od nasledujúceho dňa v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené na základe vyššie uvedených skutočností a predstavuje sumu 545,83 eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, a následne aj celej zosplatnenej sumy, žalobcovi vznikol ďalej nárok na zmluvné pokuty podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04 % denne zo sumy 545,83 eur od 06.09.2015 do zaplatenia. Žalobca si preto uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,55 % p.a. zo sumy nesplatenej časti istiny úveru a úrokov. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania 0,55 % ročne zo sumy 545,83 eur od 06.09.2015 do zaplatenia. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého úveru 480 eur, žalobca odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 545,83 eur do zaplatenia. Žalobca zaslal žalovanému viacero písomných upomienok spolu s pokusom o zmier pred začatím súdneho konania. Žalovaný nereagoval na výzvy žalobcu, ako to vyplýva z Karty klienta - evidencie žalobcu o úhrade splátok. Konštatoval, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je neplatná. Písomná forma predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere nebola dodržaná v zmysle ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to pre obsahovú nezhodnosť písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údaju týkajúceho sa výšky RPMN, keď žalobcom predložený návrh zmluvy o revolvingovom úvere označené ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, pričom išlo o vopred pripravený formulár žalobcu č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.2.2015, v spojení s Oznámením o schválení úveru zo dňa 25.2.2015 neobsahoval zhodné údaje o RPMN, čo znamená, že ak tieto dva jednostranné prejavy vôle účastníkov zmluvy neboli identické (a to bez ohľadu na to o aký údaj sa jedná - v tomto konkrétnom prípade sa jednalo o údaj RPMN), tak v zmysle ust. § 46 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka nedošlo k uzavretiu zmluvy písomnou formou. Žalobca pri schvaľovaní úveru 25.2.2015 zmenil v bode 6 základný údaj o výške RPMN, pôvodne žalovanému uvedený pri podpise zmluvy vo výške 25,75 % a po jej podpise žalobcom zmenený na 25,48 %. Takáto zmena v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa považuje za nový návrh, ktorý už žalovanému nebol predložený k prijatiu, a teda nemohla ani vzniknúť platná zmluva o úvere na základe zmien, ktoré vykonal žalobca 25.02.2015. Pri schválení úveru sa vyskytol iný údaj, pretože ide o údaj predpokladaný a v bode 6 ide o údaj schválený. Tieto údaje nie sú totožné a nepochybne sú mätúce a zavádzajúce pre priemerného spotrebiteľa, ktorý nemá potrebné odborné znalosti. Poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XX/XXXX z 12.12.2017 v obdobnej veci, ako aj na obdobné veci Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a iné rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb zo dňa 25.2.2017, súd prvej inštancie je toho názoru, že žalobca nemal nárok na zaplatenia takto dojednanej odplaty. Dohoda o poskytovaní služieb je typickou formulárovou zmluvou, ktorú uzatvorili strany sporu a to žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Jedná sa o služby, ktoré sú viazané sa samotný poskytnutý úver. Dojednaná odplata za tieto služby v bola v dohode uvedená iba percentuálne a to 2,57% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutý úver. Túto odplatu mal žalobca platiť v rámci mesačných splátok úveru a v číselnom vyjadrení to predstavuje sumu 11,10 eur mesačne, celkovo za obdobie 42 mesiacov sumu 466,20 eur, žalovaný uhradil splátky vo výške 88,37 eur. Tzv. dohoda o poskytovaní služieb bola len umelo vytvorená žalobcom ako samostatná zmluva, aj keď je nadväzujúca na príslušnú úverovú zmluvu. V skutočnosti však je potrebné ju vnímať ako súčasť úverovej zmluvy a to v priamej súvislosti s poskytnutým úverom. Uvedenú dohodu možno považovať za rozpornú s dobrými mravmi, keďže spotrebiteľ mal zaplatiť za služby v nej uvedené odplatu vo výške predstavujúcej cca 97,13% z poskytnutého úveru. S poukazom na §39 Občianskeho zákonníka súd teda uvedenú dohodu považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi. V danom prípade uzavretím dohody sa však žalobca iba snažil obísť ustanovenia o najvyššej prípustnej odplate za spotrebiteľský úver ako aj judikatúru súdov týkajúcu sa úroku z úveru v rozpore s dobrými mravmi a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch týkajúce sa uvedenie skutočného údaja o RPMN, ktorý spotrebiteľovi zaručuje možnosť porovnať výhodnosť jednotlivých úverov. Vzhľadom na celkový charakter predmetnej dohody, výšku odplaty za služby takmer sa rovnajúcu výške poskytnutého úveru (dokonca po úhrade poplatku za poskytnutie úveru aj prevyšujúcu sumu reálne spotrebiteľovi poskytnutých peňažných prostriedkov), nemožno takúto službu považovať jednoznačne za doplnkovú. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 25,75 % pričom podľa prepočtu má byť správne uvedená sadzba 87,93% ( výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky <http://ekonomika.sme.sk/ kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn-psn.php>). Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 480,- eur, výšky mesačnej splátky úveru 26,20 eur, pri ich počte 42 a poplatku za poskytnutie úveru 48 eur. Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku aj z uvedeného dôvodu. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. V zmluve sa uvádza len výška splátky 15,10 eur vrátane mesačnej platby podľa dohody o poskytovaní služieb respektíve splátka v sume 15,10 eur vrátane úrokov, bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ je takýto údaj uvedený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, tento dokument nie je zmluvou, nie je podpísaný spotrebiteľom. Spotrebiteľ musí byť už v čase podpisu zmluvy informovaný o náležitostiach v zmysle v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na zmluvnú podmienku uvedenú v článku 8. SANKCIE, bod 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 25.2.2015.. Z obsahu predmetného bodu vyplýva, že ide o text upravujúci záväzok dlžníka platiť zmluvnú pokutu v konkrétnej presne špecifikovanej výške. Súd prvej inštancie tento text hodnotí ako predtlačený vopred naformulovaný, bez možnosti, aby mohol do textu, konkrétne výšky zmluvnej pokuty zasiahnuť dlžník. Sankcia vo forme zmluvnej pokuty, uvedená v neprehľadnom texte zmluvy v bode 8.1 písanom drobným písmom, nenapĺňa zákonnú požiadavku písomného dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi neobsahovalo údaj o zmluvnej pokute, ako sankcia za omeškanie sa v uvedenom formulári uvádza úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne. Spotrebiteľ je tak zo strany dodávateľa zavádzaný a môže sa mylne domnievať, že jedinou sankciou za omeškanie je práve úrok z omeškania. Uvedené ustanovenie jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku v prípade omeškania. Neprimeraná je aj výška zmluvnej pokuty 14,6% ročne za stavu, kedy sadzba zákonného úroku z omeškania sa pohybuje okolo hodnoty 5% ročne. Žalobca nepreukázal zaslanie upomienok ani reálne náklady, ktoré mu mali vzniknúť s uplatňovaním pohľadávky. Pokiaľ ide odmenu za úkon právnej služby za zaslanie zmieru žalovanému, žalobca ani nepredložil predmetné tlačivo, nepreukázal ani jeho zaslanie žalovanému. Nepreukázal, že zmier bol odoslaný, že sa dostal do dispozície žalovaného, že žalobca skutočne predmetný úkon vykonal. Žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez úroku z dôvodov uvedených vyššie. Úhrady žalovanej predstavovali sumu 88,37,- eur. Žalovanú tak súd zaviazal na úhradu nesplatenej istiny v sume 343,63,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 369,96 od 6.9.2015 do 14.9.2015, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 343,63 od 15.9.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd aj na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 5,05% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády zo sumy 343,63,- eur od 06.09.2015 ( Oznámenie o zosplatnení zo dňa 16.08.2015, pričom splatiť mala dlh do 15 dní od vrátenia zásielky dňa 24.8.2015 s poukazom na bod 12.2 Zmluvných dojednaní) do 14.09.2015 (dňa úhrady sumy 26,33 eur žalovanou a zo sumy 343,63 eur od 15.09.2015 zaplatenia. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. Ku dňu 6.9.2015 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,05 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 5,05 % ročne. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1,2 v spojení s ust. § 262 ods. 1,2 CSP a vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu vo veci priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %.
3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a čiastočnom priznaní nároku na náhradu trov konania voči žalovanému. V odvolaní namietal, že pri uzatvorení zmluvy nedošlo k žiadnej zmene v údaji RPMN akokoľvek výsledná hodnota bola presne uvedená v bode 6 (čo vylučuje tvrdenia žalobcu o „absencii RPMN“ v bode 6). V bode 5 sa nachádza údaj o RPMN, ktorá je s ohľadom na časové obdobie podania žiadosti (kedy nie sú známe všetky relevantné údaje, ktoré sa do zákonného matematického vzorca výpočtu RPMN vkladajú) označená iba ako predpokladaná - s ohľadom na tú skutočnosť, že RPMN sa určí v okamihu akceptácie návrhu zo strany veriteľa. V čase podania žiadosti o úver si zmluvné strany stanovili, že žiadosť bude považovaná ako maximálne možná s poukazom na výšku a parametre žiadaného úveru a následne po zhodnotení bonity a schopnosti splácať predmetný úver bude žiadateľovi poskytnutý úver v takej výške ako žiadal, resp. v nižšej sume. Samotný údaj RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.), pričom táto skutočnosť vyplýva v prvom rade z právnej úpravy a tiež aj zo súdnej praxe. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č. k. XCo/XXX/XXXX. V súvislosti s dohodou o poskytovaní služieb poukázal na to, že závery súdu prvej inštancie nemajú oporu v žiadnej preukázateľnej skutočnosti. Z uvedených okolností nie je zrejmé, ani zistiteľné ako má byť preukázaný úmysel žalobcu obísť uzatvorením predmetnej dohody ustanovenia zákona o výške maximálne prípustnej odplaty za spotrebiteľský úver. Dohoda o poskytovaní služieb bola so žalovaným uzatvorená ako samostatný právny úkon, ktorého predmetom je poskytovanie dohodnutého balíka služieb, v rámci ktorého sú služby poskytované buď z iniciatívy dlžníka alebo automaticky. Zdôraznil, že súd pri koncipovaní svojho tvrdenia zreteľne opomenul zásadnú skutočnosť, ktorou je stanovenie výšky mesačnej platby, jednak bez zahrnutia výšky platby podľa uvedenej dohody, jednak výška splátky bez zahrnutia. Uvedenie údaja o výške mesačnej platby je v zmluve v bode 6 vymedzené zreteľným, zrozumiteľným a transparentným spôsobom, odlišujúcim platbu mesačnej splátky úveru so zahrnutím poplatku za uzatvorenie Dohody od výšky pravidelnej mesačnej splátky úveru (samostatne), a to v rozsahu:
- informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka úveru spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb)
- mesačná splátka - vrátane úrokov. Ďalej poukázal na to, že Dohoda obsahovala možnosť výpovede v prípade, ak dlžník o poskytovanie služieb nemal ďalej záujem. Možnosť ukončenia Dohody je upravená v sekcii III. ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA, ktorá o. i. obsahuje zánik dohody z dôvodu zániku alebo splnenia záväzkov zo zmluvy, dohody strán, výpovede, atď.. Túto možnosť žalovaný nevyužil. Nepovažoval za správny záver súdu, že predmetná úverová zmluva nespĺňa základné náležitosti úverovej zmluvy, konkrétne v dôsledku absencie údaju o výške RPMN. Naopak mal za to, že táto zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Poukázal na osobitosť poskytnutého produktu, a to revolvingového úveru, ktorý je typický tým, že veriteľ dopĺňa a dlžník opakovane čerpá prostriedky. Úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu a nie je možné na začiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN pre celú dobu trvania úverového vzťahu. Podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. XXCoSr/X/XXXX zo dňa 27.3.2018. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že v zmluve o revolvingovom úvere nebola splnená zákonná požiadavka uvedenia rozčlenenia splátky úveru na istinu, úrok a poplatky, poukázal na účinok smerníc oblasti úniového práva a Smernicu 2008/48/ ES, ktorý nemožno v danom prípade priznať ani nepriami účinok, nakoľko by išlo o výklad contra legem. Poukázal na to, že otázka eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva v súvislosti so zákonom č. 129/2010 Z. z. bola až donedávna posudzovaná rôzne a dospela až do stavu, kedy časť súdnej praxe negovala závery rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci D.-XX/XX. Túto prax jednoznačne stopol Najvyšší súd SR, ktorý v uznesení sp. zn. XCdo XXX/XXXX vyslovil: „To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie rozsudok Európskeho súdne dvora D.-XXX/XX, bod 110).“ V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci H.. Ú.W. XXX/XXXX ako aj rozhodnutie Európskeho súdu vo veci Kücükdeveci (D.-XXX/XX). Trval na tom, že výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania je v zmluve riadne uvedená, preto považuje za nesprávny záver súdu prvej inštancie, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo v zmluve uvedené neprehliadnym spôsobom a drobným písomnom, čo vyvolával predpoklad nenaplnenia zákonnej požiadavky písomného dojednania zmluvnej pokuty. Uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania. Uplatnené nároky na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Zákonodarca právane aproboval a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie (t.j. úrok z omeškania, pokuty, penále a pod.) môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania pri zmluvnej pokute vo výške 0,04 % denne (ktorá predstavuje 14,6 % ročne) a na základe tejto skutočnosti teda tvrdí, že maximálna povolená výška zmluvných sankcií pri ročnej úrokovej sadzbe úroku z omeškania vo výške 5 %, ktorá by za takejto okolnosti vyplývala zo zmluvy je v súlade s právnou úpravou. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobe v odvolaním napadnutej časti vyhovie a žalovaného zaviaže k povinnosti náhrady trov konania žalobcu v celom rozsahu.
4. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.
5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm.d/,f/ h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
6. Rozsudok je v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania vecne správny, preto odvolací súd v týchto výrokoch rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
8. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP.
10. Podľa § 2 písm. g/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
11. Podľa § 9 odsek 2 písm. j/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je neplatná. Pretože nebola dodržaná písomná forma predmetnej zmluvy podľa ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to pre obsahovú nezhodnosť písomných prejavov vôle zmluvných strán v časti údajov týkajúceho sa výšky RPMN. Keď žalobcom predložený návrh zmluvy o revolvingovom úvere označený ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, pričom išlo o vopred pripravený formulár žalobcu č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.2.2015 v spojení s oznámením o schválení úveru zo dňa 25.2.2015 neobsahoval zhodné údaje o RPMN, t.z. ak tieto dva jednostranné prejavy vôle účastníkov neboli identické, tak podľa § 46 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka nedošlo k uzavretiu zmluvy písomnou formou. Žalobca pri schvaľovaní úveru 25.2.2015 zmenil v bode 6 základný údaj o výške RPMN. Pôvodne žalovanému uvedený pri podpise zmluvy vo výške 25,73 % a po jej podpise žalobcom zmenený na 25,48 %. Takáto zmena podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa považuje za nový návrh, ktorý už žalovanému nebol predložený k prijatiu a teda ani nemohla vzniknúť platná zmluva o úvere. Ak pri schválení úveru sa vyskytol iný údaj, pretože ide o údaj predpokladaný a v bode 6 ide o údaj schválený, tieto údaje nie sú totožné a nepochybne sú metúce a zavádzajúce pre priemerného spotrebiteľa, ktorý nemá potrebné odborné znalosti. Ku dňu, kedy malo dôjsť k uzavretiu spornej zmluvy sa vyžadovala podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere - písomná forma a jej nedostatok spôsobuje jej neplatnosť. Ak nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za služby vyplýva z dohody o poskytovaní služieb zo dňa 25.2.2015, túto dohodu treba považovať za samostatnú zmluvu aj keď nadväzuje na príslušnú úverovú zmluvu. Jedná sa o službu, ktorá mala byť poskytovaná zo strany žalobcu a to v priamej súvislosti s poskytnutým úverom. Uvedenú dohodu možno považovať za rozpornú s dobrými mravmi, keďže spotrebiteľ mal zaplatiť za služby v nej uvedené, odplatu vo výšku predstavujúcej 97,13 % z poskytnutého úveru. S poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka táto dohoda je absolútne neplatnou pre rozpor s dobrými mravmi. Správny je záver súdu prvej inštancie, ak považoval zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o poskytovaní služieb zo dňa 25.2.2015, ktorú podpísala žalovaná ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a ten nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací súd ďalej poukazuje na podrobnú dokumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorú nepovažuje za potrebné zopakovať. Konštatuje, že nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa má podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov a to od počiatku.
12. Odôvodnenie zamietavej časti založil súd prvej inštancie aj na použití ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy medzi stranami sporu. Podľa uvedeného ustanovenia Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Inak veriteľ nemá právo na úroky a poplatky za úver (§ 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z.). Súdna prax nebola pre aplikáciu uvedeného ustanovenia donedávna jednotná. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018 sp. zn. XCdo/XXX/XXXX však prijal záver, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Opačný záver súdu prvej inštancie preto nebol správny.
13. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to 17.6.2015, ktorej predmetom bol úver vo výške 2.000,- eur, bezúčelový s úrokovou sadzbou 11,50 % ročne, ktorý bližšie popísal vo svojich skutkových zisteniach aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Ide teda nepochybne o spotrebiteľský úver a vzťah medzi sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľského charakteru. Správne súd prvej inštancie aplikoval v prejednávanej veci ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy a napokon dospel k záveru o tom, že predmetný úver treba považovať za úver, ktorý je bez úrokov a bez poplatkov a to aj bez dôvodu založeného na potrebe špecifikácie splátky, čo pripadá na istinu, úroky a iné poplatky s odkazom na ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch tak ako to urobil súd prvej inštancie. Odvolací súd pritom odkazuje na bod 11 tohto rozsudku.
14. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie súd spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti.
15. K správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci predpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd považuje za vecne správny a zákonný.
16. So zreteľom na všetky tieto okolnosti odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1,2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP a úspešnej žalovanej proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).