Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Pu-7-2019.pdf
PDF · 104.3 KB
Case nature
Area
Subarea
32Pu/7/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci prípustnosti prevzatia alebo držania umiestnenej K.. D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., K. XXX/XX v zdravotníckom zariadení zastúpená opatrovníkom O. I., nar. 02.XX.XXXX, trvale bytom U., K. XXX/XX, za účasti Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, Nám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, IČO : 00165549, II. Psychiatrická klinika SZU, Cesta k nemocnici 1, 974 01 Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd vyslovuje, že prevzatie K.. D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., K. XXX/XX do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
odôvodnenie:
1. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, II. Psychiatrická klinika SZU oznámila tunajšiemu súdu dňa 11. 03. 2019 prevzatie K.. D. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U., K. 37X/XX bez jej informovaného súhlasu.
2. Uznesením č.k. 32Pu/7/2019-6 zo dňa 12. 03. 2019 Okresný súd Banská Bystrica začal v zmysle § 254 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení umiestnenej bez návrhu. Uznesením č.k. 32Pu/7/2019-7 zo dňa 12.03.2019 súd ustanovil umiestnenému procesného opatrovníka na jeho zastupovanie v tomto konaní.
3. Podľa § 260 CMP, súd umiestneného vyslúchne. Výsluch umiestneného súd uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade umiestneného vzhliadne. Ak o to požiada umiestnený, vyslúchne ho súd vždy.
4. Podľa § 261 CMP, súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného
5. Podľa § 262 ods. 1 CMP, súd rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania.
6. Podľa § 263 CMP zdravotnícke zariadenie umiestneného okamžite prepustí, ak súd rozhodol, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné.
7. Podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, informovaný súhlas sa nevyžaduje v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
8. Súd doručil zdravotníckemu zariadeniu a umiestnenej uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka. Následne sa súd dňa 13.03.2019 oboznámil so zdravotnou dokumentáciou umiestneného, s názorom lekára a procesného opatrovníka a vykonal výsluch umiestneného, ktorému krátkou cestou doručil uznesenie o začatí konania a uznesenie o ustanovení opatrovníka.
9. Súd z výsluchu ošetrujúceho lekára MUDr. J. zistil, že jedná sa o 27-ročnú pacientku, ktorá bola hospitalizovaná na II. psychiatrickú kliniku v Banskej Bystrici 11. 03. 2019 o 11:10 h ako preklad z II. internej kliniky Fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici. Pacientka na internú kliniku bola prijatá z psychiatrickej nemocnici v N., kde bola hospitalizovaná pre poruchu príjmu potravy. Pacientka na internú kliniku bola prijatá pre metabolický rozvrat a v podstate za účelom takej proste stabilizácie somatického stavu, keďže na II. internej klinike jej nejaký ten somatický stav stabilizovali, ale pacientka odmietala sa tam stravovať, odmietala užívať infúzie, ktoré by ju mali nejako zastabilizovať, čo sa týka jej hmotnosti, tak bola preložená na našu psychiatrickú kliniku po dohovore s prednostom našej kliniky. Pacientka v podstate pri prijatí v klinickom obraze podľa príjmovej správy bolo, že je, bola tam taká vysoká nervozita, emočná labilita, nekritická bola, proste k svojmu jadrovému problému, a ten problém je proste s poruchou príjmu potravy, to že odmietala ústavnú liečbu tak proste to bolo nahlásené. Vzhľadom na to, že pacientka s tým, že nemá náhľad na svoje ochorenie, čo je porucha príjmu potravy, aktuálne Body Mass Index je hraničný k tomu, že pri neliečení tohto stavu, čo je vlastne psychická diagnóza by mohlo dôjsť k metabolickému rozvratu a následnej smrti pacientky, preto vlastne bola prijatá bez súhlasu. Čo sa týka ešte v klinickom obraze boli popisované vo vnímaní dismorfofóbia, čiže vnímanie vlastného tela je iné ako normálne, čiže proste pacientka sa cíti v podstate primeranej hmotnosti, ale vlastne inak vníma to svoje telo. Vlastne je tam porucha vnímania teda vlastnej telesnej schránky, myslenie situované na vzhľad a na jedlo, no a proste také pocity výčitiek čo sa týka, čiže akuzácie, keď proste zje to jedlo, dominujú vtieravé obavné myšlienky z príjmu potravy a vlastne obavy z prívlastku na hmotnosti, z toho vyplývajúca aj smutná nálada, afektívna labilita, čiže je tam plačlivosť, niekedy proste disferická nálada, čiže z podráždenosti. V správaní bola popisovaná redukcia záujmov, hypohedónia, čiže nevedenie prežívania radosti a vlastne aj celkové anorektické správanie, kde jednak sa redukuje hmotnosť, vyberá sa vlastne, čo sa je a v podstate následne aj sa užívajú roksanciá, eventuálne aj sa vyvolá zvracanie toho jedla, a aj extrémne cvičenie, aby človek proste mal to čo je také ako si on predstavuje, že by mal mať. Vzhľadom k vyššie popisovanému, keďže tam je priame ohrozenie na živote pacientky, bola potrebná hospitalizácia na psychiatrickej klinike, kde psychiatrická hospitalizácia je potrebná aj práve preto, aby sa dohliadlo na to, ako sa pacientka stravuje a podobne. Body Mass Index je pomer výšky a váhy osoby, určuje sa do akej miery je normálna. Hranica je okolo 21-25, umiestnená má 12. Umiestnenej hrozí ohrozenie seba z podvýživy a metabolický rozvrat osoby ako takej. Ak človek neprijíma potravu v podobe sacharidov, bielkovín a tukov, minerálnych látok, následne dochádza ku nefunkcii orgánov v dôsledku čoho vlastne dôjde k riziku smrti. Duševnou poruchou nie je porucha príjmu potravy.
10. Procesný opatrovník pri výsluchu uviedol, že na margo doktorky, čo čítala prepúšťaciu správu, bola tri dni na internej klinike s dcérou, videla, keď jej tiekli tie infúzie a nie je pravda ako napísala pani doktorka do prepúšťacej správy, že si to vytrhávala, a že odmietala. Nie je to pravda, tú infúziu prijala, ona len poprosila sestričku, aby jej ju prerušili, keď išla sa osprchovať alebo išla v nedeľu na svätú omšu, ináč ona ako si to mohla vytrhávať, keď prišla sem na psychiatrickú kliniku s kanilou. Nič nejedla, nevedeli kam z konopy, lebo by zomrela. Nechcela potravu. Jej sa stalo v Švédsku nejaký blok 3 roky dozadu, odvtedy neje, žije iba z vody, kávy, čaju, stráži si líniu. Ona sa vidí tučná, ako keby mala 100 kíl. Celkovo bude sa javiť ako je v poriadku, ale keď sa spýtate na jedlo, tak odmietne jesť. Chodila do Bratislavy k psychiatričke MUDr. H., tá ju odmietla, keďže nespolupracovala, tá jej povedala, že buď pôjde k MUDr. Q. do N. na psychosomatickú kliniku alebo zomrie. Nakoniec tam išla, po dvoch týždňoch avšak tam opäť nespolupracovala, 41 dní tam bola umiestnená, následne bola prevezená sem do Banskej Bystrice, pretože je to pre nás spádová oblasť, nakoľko sme zo U.. Vo vzťahu k umiestnenej navrhujem jej prevzatie do zdravotníckeho zariadenia, pretože jej v tomto stave nemôžem veriť. Myslím si, že za mojej prítomnosti bude normálne spolupracovať pri výsluchu, bude možno plakať, že jej to všetko bude ľúto. Zároveň na dotaz súdu uviedol, že je spôsobilý umiestnenej zabezpečiť ubytovanie a poskytnúť podporu pri dochádzaní do denného stacionára.
11. Umiestnená pri výsluchu uviedla: „V pondelok ma previezli sem z interného oddelenia. Povedali mi, že mi tam dávali výživu, s ktorou som nesúhlasila, viac pre mňa urobiť nemôžu, tak ma dali sem. Na internom oddelení som súhlasila s liečbou, avšak normálnym spôsobom, nechcela som, aby mi dávali výživu intravenózne do žily, chcela som normálnu stravu, nakoľko po intravenóznom podaní som nebola
hladná. Na interné oddelenie som bola privezená z N. zo psychosomatickej kliniky, kde som sa liečila na anorexiu. Uvedomujem si svoje ochorenie. Rozhodla som sa ísť na psychosomatickú kliniku 7 týždňov. Tam som začala mať pravidelný režim jedenia. Na interné oddelenie ma dali z dôvodu, že sa rozhodovali o tom, či nanogastrickú sondu alebo mi budú podávať výživu prostredníctvom vaku intravenózne, na čo sa rozhodli, že vhodnejšie pre mňa je podávanie výživy prostredníctvom vaku intravenózne, čo však nebolo možné na psychosomatickej klinike, preto ma preložili na interné oddelenie, nakoľko som strácala hmotnosť. Tam mi však tiež nevedeli pomôcť, tak ma dali sem, pretože tu je pre mňa lepšia psychiatrická a psychologická podpora. Kým som si uvedomovala svoje ochorenia avšak neriešila som to, pretože som si neuvedomovala fyzicky svoje ochorenie, teda nevšimla som si to mojej fyzickej stránke, nemala som potrebu niečo riešiť. Ambulantne som chodila do D. k psychiatričke K.. H., bola som tam dvakrát. Prerušila som návštevy psychiatričky z dôvodu, lebo aj lekárka mi uviedla, že ambulantne mi ďalej nevie pomôcť. Odporučila mi následne N.. Preto som tam prestala chodiť a časom som si to rozmyslela a išla som do N. sa liečiť. Odkedy ma pustili z N., resp. preložili na interné oddelenie tak som sa rozhodla, že idem dať do svojho ochorenia maximum, aby som sa vyliečila. Ak by bola možnosť denného stacionára na psychiatrii s psychologickou a psychiatrickou podporou bolo by to pre mňa prijateľnejšie, lebo toto prostredie s ostatnými pacientmi pre mňa nie je po psychickej stránke vhodné a nepomáha mi. Vážia ma tu každý deň, nehovoria mi váhu, a ani ja tú váhu nechcem vedieť. Viem však, že som pribrala. V podstate nepretržite som hospitalizovaná odo dňa 21. 01. 2019, prvýkrát sa psychosomatickej klinike v N.. Tento problém anorexie mám 10 rokov, horšie to je 4 roky. Bola som k tejto liečbe dotlačená viac menej od rodiny a blízkych. Predtým to nebolo také zlé. Spätne mám k tomu asi taký postoj, že neviem prečo sa to stalo, neviem prečo vznikal táto choroba, chcem sa však z nej dostať. Predtým som nespolupracovala, pretože som si neuvedomovala ochorenie, zmenilo sa to počas psychosomatickej liečby v N. na základe rozhovorov s lekárom a s ostatnými dievčatami, ktoré tam boli riešené a vtedy som si uvedomila, že nikto to za mňa neurobí a nikto ma nevylieči, iba ja sama svojim úsilím. Uvedomujem si, že následkom neliečenia je smrť. Po prepustení z tohto zariadenia by som išla k rodičom do U., sú to moja najväčšia podpora. Dochádzala by som sem spojom. V tomto zariadení sú ku mne veľmi milí.“ Na otázku súdu, prečo si myslí že v decembri psychiatrická liečba ambulantným spôsobom nepostačovala a v súčasnosti by jej mala postačovať, uviedla: „Pretože v decembri som nechcela ešte spolupracovať s pani doktorkou. Neuvedomovala som si, že mi hrozí smrť do takej miery, akou si to uvedomujem teraz. Teraz si uvedomujem smrť, takže viem, že musím pribrať. Výsledkom môjho snaženia je pribrať na hmotnosti, dostať sa z toho a žiť normálny život, nájsť si školu, dostať sa na doktorandské štúdium a žiť. Chcem sa dostať na molekulárnu biológiu vo Viedni alebo v Bratislave.“
12. Súd počas výsluchu umiestnenej pozorovaním zistil, že prišla do ošetrovne lekárov sama, bez sprievodu, spoločenské formality dodržiava, na otázky odpovedala vecne, bola orientovaná v čase, priestore, vo vzťahu k svojmu ochoreniu prejavovala určitú dávku kritiky k sebe samej, prejavila možnosť ambulantnej liečby, na otázku súdu, či si uvedomuje čo jej hrozí odpovedala správne. K otázke súdu o možnosti ambulantnej liečby vzhľadom na predchádzajúcu neúspešnú ambulantnú liečbu uviedla, že zmenila postoj k sebe samej, chce dať do svojho vyliečenia maximum, necíti sa tu dobre z hľadiska psychologického, keďže toto prostredie nie je pre ňu primerané. Na umiestnenej nebolo badať, že by bola tlmená liekmi.
13. Súd z prijímajúcej správy zistil, že preklad z internej kliniky kde bola prijatá v piatok ako preklad zo somato-psychologickej kliniky v N.. 26-ročná pacientka s primárnou diagnózou poruchy príjmu potravy charakteru anorexia nervosa s výraznou kachektizáciou chronickým únavovým syndrómom, ktorý je výsledkom kombinácie psychiatrického ochorenia a sideropenickej anémie na interné oddelenie za účelom metabolickej optimalizácie. Subjektívne udáva, že problém je v hlave, ktorá jej nechce prijať to, aby zjedla viac jedla. Dokáže zjesť tri lyžičky ovsenej kaše, malé množstvo zeleniny (3 ks hrachu, 7 ks mrkvy), je vegetariánka, mäso nezje vôbec, ani lepok, keď sa pozrie do zrkadla vidí sa normálne, nemá pocit, že je vychudnutá, aktuálne nezvracia, možno dvakrát zvracala pred cca rokom, lebo mala výčitky po jedle, dávala si preháňadlo Gutalax, ten si dávala aj teraz, aby nemala zápchu. Chcela by sa liečiť doma ambulantne, cíti sa unavená, chce si oddýchnuť. V N. bola 7 týždňov absolvovala režimovú liečbu, nič nepribrala, váži momentálne 33 kg. Cca 4 roky trvá stav, mávala 45 kg pri výške 161 cm, schudla teraz na 33 kg, nikdy sa necítili tučná, teraz sa podľa nej naje, ale len jedlá, ktoré jej prinesie mama. Nechce mlieko do žily lebo jej potom nechutí jesť, jej to zablokuje hlavu, lebo keď má dosť kalórií tak to ťažko presvedčiť, aby jedla potom normálne jedlo. Je vegetariánskej, bezlepkové, bezlaktózové, zelenina, ovocie, sójové jogurty, bezlepkové pečivo, včera zjedla kúsok zeleninového karbonátku, to je strava, s ktorou je spokojná, mávala úzkosti pred jedlom, po jedle výčitky, že možno zjedla príliš
veľa, nemusela toľko jesť, že nemusela jesť vôbec, človek si tie výčitky ešte nevie zablokovať v hlave, bojí sa takého pocitu zlyhania toho, že si nedokázala povedať dosť. Bez liekov nezaspí, dávajú jej lieky na spanie, lebo má výčitky, budí sa na ne. Celkový popis: Pacientka preložená z internej kliniky kachektická, kontakt nadviaže, odpovie na kladené otázky len stručne, úzkostná vysoká intrapsychická tenzia, k jadrovému problému nekritická, ústavnú liečbu odmieta, psychomotorika inhibovaná, v priebehu vyšetrenia plačlivá, naliehavá. Pri vedomí orientovaná všetkými smermi, správny kontakt s realitou, zlyháva vo vnímaní dismorfóbia, porucha vnímania vlastnosti telesnej schránky, cíti sa normálne, nemá pocit, že je vychudnutá. Myslenie koherentné, obsahovo centrované na zvrat a jedlo, autoakuzácie po jedle dominujú vtieravé obavné myšlienky z príjmu potravy a prírastku na hmotnosti. Nálada poklesnutá, afektívna labilita, pohotovosť k lakrimozite, ale i disforickým rozvladám, suicidálne úvahy neguje. V správaní a konaní redukcie záujmov, hypohedónia, anorektické správanie, reštrikcia v stravovaní, jednostranná vegetariánska strava s vylúčením sacharidov, laktózy, lepku, preferenciu zeleniny, užívanie laxatívnych liekov, vyvolávanie zvracania po jedle a excesívne. Cvičením neguje. Intelekt amnestické, ped.ef. orient. v norme. Bagatelizácia somatických následkov ppp - anenorhea, anémia...osobnosť anémna. Diferencovaná s vysokými nárokmi na seba, alterovaná emočne a v behaviorálnej sfére. Stav si vyžaduje akútnu hospitalizáciu pri ďalšej reštrikcii potravy hrozí metabolický rozvrat s následkom smrti. Diagnózy pri prijatí: mentálna anorexia, pokročilé štádium dif. diagnóza prebiehajúcej psychotickej poruchy F50.0.
14. Súd v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení musí v krátkej lehote rozhodnúť o tom, či osobná sloboda umiestneného bola obmedzená v súlade so zákonom. Krátkosť lehoty na rozhodnutie slúži eliminovaniu najmä neodôvodneného zásahu a dĺžky jeho trvania. Keďže od rozhodnutia súdu záleží zákonnosť obmedzenia osobnej slobody umiestneného, je súd touto lehotou viazaný. Pri rozhodovaní súdu o prípustnosti prevzatia alebo držania v zdravotníckom zariadení je nutné zdôrazniť, že súdna autorizácia nedobrovoľnej hospitalizácie sa týka iba obmedzenia osobnej slobody. V žiadnom prípade a priori neautorizuje všetky nedobrovoľné liečebné úkony a zákroky, ku ktorým v priebehu nedobrovoľnej hospitalizácie dochádza. Pokiaľ ide o nedobrovoľnú hospitalizáciu osôb s duševnou poruchou, Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uplatňuje tzv. Winterwerp test (pozri rozsudok Johnson proti Nórsku, § 60, aplikujúci závery rozsudku Winterwerp proti Holandsku, § 38-40): a) daná osoba musí byť preukázateľne - na základe objektívneho lekárskeho nálezu, spravidla psychiatrického posudku - považovaná duševne chorú, b) jej duševný stav musí byť takej povahy a stupňa narušenia, že sa zbavenie slobody v podobe povinnej ústavnej starostlivosti javí ako nevyhnutné, c) trvanie ústavnej starostlivosti je závislé od trvania duševnej choroby, resp. stavu odôvodňujúceho nevyhnutnú ústavnú starostlivosť. Pri skúmaní naplnenia uvedených podmienok súd vychádza najmä z prijímacej lekárskej správy, výsluchu lekára, umiestneného, procesného opatrovníka, ako aj z ďalších skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo. V rámci vnútroštátnej právnej úpravy Slovenskej republiky podmienkou prevzatia a držania umiestnenej osoby v zdravotníckom zariadení je odôvodnené a preukázané nebezpečenstvo, že v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy táto ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Na dôkaz splnenia tejto podmienky nestačí tvrdenie osoby alebo osôb domáhajúcich sa prevzatia iného do ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd musí zistiť, či k prevzatiu došlo preto, lebo chorý naozaj ohrozil seba alebo svoje okolie spôsobom, ktorý je dostatočne závažný na to, aby sa obmedzila jeho osobná sloboda a musí vykonať aj výsluch chorého a ošetrujúceho lekára (rozsudok Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 79/93).
15. K posudzovaniu prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia vyslovil právny názor Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. I. ÚS 193/2013-56, podľa ktorého prevzatie chorého do ústavu zdravotníckej starostlivosti bez jeho súhlasu je vážnym zásahom do základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 ods. 1 ústavy. Preto nemôže byť ponechané iba na ústave zdravotníckej starostlivosti, ako jeho zamestnanci vyhodnotia splnenie podmienok na umiestnenie osoby do ústavu bez jej súhlasu a je tu vytvorená zákonná poistka v podobe tzv. „detenčného konania“. Pokiaľ sa okresný súd a krajský súd uspokojili iba s vyjadrením MUDr. I., na ktorom je v podstate uznesenie okresného súdu aj krajského súdu založené, napriek skutočnostiam, ktoré sa v okolnostiach sťažovateľkinej veci vyskytli a ktoré minimálne spochybňujú dôvodnosť jej umiestnenia v ústave bez súhlasu, potom súdny prieskum stratil zmysel a celé konanie bolo iba formálnym procesom, ktorý neslúžil na ochranu práv sťažovateľky. Ak by sa súdy v obdobných veciach vždy uspokojili iba s výsluchom ošetrujúceho lekára a chorého, bez toho, aby prihliadli na špecifiká konkrétneho prípadu, takýto postup súdov by mohol
dokonca viesť ku zneužívaniu inštitútu prevzatia a umiestnenia chorého do ústavu vykonávajúceho zdravotnícku starostlivosť.
16. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na prevzatie umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia neboli dané zákonné dôvody. Súd nemal v konaní dostatočne preukázanú podmienku podľa § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Súd porovnal výpoveď ošetrujúceho lekára, skutočnosti z prijímajúcej správy, výpoveď umiestnenej a procesného opatrovníka. Súd vyhodnotením dôkazov jednotlivo a spoločne v ich vzájomnej súvislosti mal bezpečne za preukázané, že umiestnená trpí duševnou poruchou - mentálna anorexia, pokročilé štádium dif. diagnóza prebiehajúcej psychotickej poruchy F50.0. Rovnako mal za preukázané, že umiestnená je nebezpečná pre seba, nakoľko jej duševná porucha je podľa prijímajúcej správy takého charakteru, že jej ďalší neliečený priebeh môže dospieť až k smrti. Napriek tejto skutočnosti však súd nepovažoval duševnú poruchu umiestnenej takej povahy a narušenia, že by to odôvodňovalo jej obmedzenie osobnej slobody. Podľa názoru súdu zdravotnícke zariadenie nedostatočne posúdilo povahu a spôsob narušenia umiestnenej v súvislosti s potrebou jej obmedzenia na osobnej slobode s poukazom na individuálne okolnosti daného prípadu. V tomto smere súd vychádzal z výsluchu umiestnenej, ktorá bola orientovaná správne v čase aj priestore, nebola tlmená, už pri prijímaní vyjadrila záujem na ambulantnej liečbe, k čomu sa zdravotnícke zariadenie nevyjadrilo. Svoju požiadavku zopakovala pri výsluchu, keď uviedla možnosť účasti na dennom stacionári na psychiatrickej klinike za účelom zlepšenia jej zdravotného stavu, pričom by bývala v domácnosti rodičov, ktorí sú pre ňu oporou. Procesný opatrovník potvrdil, že vie zabezpečiť ubytovanie umiestnenej vo svojej domácnosti a poskytovať jej podporu pri dochádzaní na psychiatriu ambulantne. Je zrejmé, že oproti minulosti je umiestnená k svojmu zdravotnému stavu kritická a chce sa liečiť. Súd k tejto skutočnosti dospel na základe toho, že v decembri ukončila ambulantnú psychiatrickú liečbu v Bratislave, avšak 21.01.2019 nastúpila na liečbu v klinike v N.. To znamená, že umiestnená sama vyvinula úsilie sa liečiť. Odtiaľ bola následne preložená na interné oddelenie a odtiaľ na psychiatriu. Procesný opatrovník vyvrátil tvrdenia interného oddelenia o tom, že sa umiestnená tam nechcela liečiť, resp. odmietala liečbu, nakoľko tam bola prítomná. Umiestnená sa teda chce liečiť a tú liečbu aj dobrovoľne podstupovala. Otázka jej súhlasu a nesúhlasu s nastavenou liečbou na internom oddelení nemôže znamenať automaticky dôvod na jej prevzatie do zdravotníckeho zariadenia bez toho, aby toto zvážilo možnosť ambulantnej liečby, a to aj formou denného stacionára. Súd má za to, že stupeň narušenia umiestnenej tak, ako to vyplynulo z dokazovania, neodôvodňuje jej obmedzenie na osobnej slobode. Súd musí pri rozhodovaní o obmedzení osobnej slobody fyzickej osoby vždy vziať do úvahy možnosť iného riešenia, ktoré v tomto prípade predstavuje ambulantná liečba. Zdravotnícke zariadenie nepreukázalo, že by takýto menej invazívny spôsob bol v danej veci neúčinný, nezobral do úvahy postoj umiestnenej k liečbe, napr. príchodom na hospitalizáciu na kliniku do N., nepreukázal, že by sa o ambulantnú liečbu pokúsili počas hospitalizácie na internom oddelení a ani nereagoval na jej požiadavku pri jej prijatí. Celkovo to vyvoláva dojem, že zdravotnícke zariadenie sa s touto možnosťou ani nezaoberalo. Ošetrujúci lekár pri výsluchu ako dôvod prevzatia uviedol, že pri neliečení tohto stavu, čo je vlastne psychická diagnóza, by mohlo dôjsť k metabolickému rozvratu a následnej smrti pacientky, preto vlastne bola prijatá bez súhlasu. Zrejme si však neuvedomil, že umiestená bola liečená, a to od jej dobrovoľnej hospitalizácie v N. od 21.01.2019 až doposiaľ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, že prevzatie umiestnenej nebolo v súlade so zákonom. Iné dôvody, resp. správanie, pre ktoré by mala byť umiestnená hospitalizovaná na akútnom oddelení, z dokazovania nevyplynuli. Súd záverom dodáva, že len od správania sa umiestnenej k svojmu ochoreniu v ďalšom priebehu bude závisieť, či bude, alebo nebude daná potreba jej opakovanej hospitalizácie. Len pre úplnosť súd poznamenáva, že zdravotnícke zariadenie, v ktorom je t.č. umiestnená nie je prispôsobené pre liečbu jej duševného ochorenia.
17. Zdravotnícke zariadenie je povinné umiestnenú po doručení tohto rozhodnutia prepustiť (§ 263 CMP), čo však nebráni tomu, aby bol umiestnený naďalej ambulantne sledovaný, aby boli vykonávané ďalšie psychologické vyšetrenia (aj v spolupráci s príbuznými). V prípade preukázateľných znakov duševnej poruchy spojených s nebezpečím ohrozenia seba, okolia alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu je možné ho opätovne hospitalizovať (či už s jeho súhlasom alebo bez neho).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).