Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6PP/2/2019

Potvrdené rozhodnutím 2Tos/61/2019
„Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného B. D., nar. XX.XX.XXXX v R., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods.1 písm.c), písm.d), ods.2 písm.c) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm.b), písm.j) Tr.zák., prejednal na neverejnom zasadnutí 30. mája 2019 sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín v neprospech odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. marca 2019, sp. zn. 6Pp/2/2019 a takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná."

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného B. D., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R., t. č. v ÚVTOS a ÚVV Ilava, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom zasadnutí konanom v ÚVTOS a ÚVV Ilava dňa 14.03.2019, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich Violy Bakošovej a Vincenta Bezdedu takto

rozhodol:

Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 a § 67 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa odsúdený B. D., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/5/2009 zo dňa 08.01.2014. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určuje súd odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

odôvodnenie:

Dňa 03.01.2019 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného B. D., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený k návrhu zároveň pripojil čestné prehlásenie o poskytnutí bývania od A. U. (č. l. 5) a čestné prehlásenie od spoločnosti O. Z., s.r.o., (č. l. 7), v ktorom uvedená spoločnosť prehlásila, že po prípadnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu tomu poskytne zamestnanie.

Súd zistil, že odsúdený je t. č. vo výkone súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (pôvodne stredný stupeň stráženia), uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/5/2009 zo dňa 08.01.2014, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona, na ktorého výkon nastúpil dňa 24.01.2014 a ktorý má po započítaní doby väzby a doby výkonu trestu v inej veci vykonať dňa 24.06.2021.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu klienta od dňa 24.12.2018.

Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Ilava vyplynulo, že správanie a vystupovanie odsúdeného je podľa ústavu ako pozitívne sa vyvíjajúce, keď odsúdený sa dlhodobo snaží o nekonfliktnosť, rešpektovanie príkazov a nariadení, dodržiavanie príkazov a zákazov, i keď s počiatočnými negatívami súvisiacimi s ich dodržiavaním. Ústav poukázal, že odsúdený bol v predchádzajúcom období pasívnejší smerom k prehlbovaniu osobnostných pozitívnych rezerv, kde boli zaznamenané nedostatky, avšak postupným pedagogickým vedením sa odsúdený aktivizoval, zároveň prehodnotil postoj k spáchanému trestnému činu ako aj k prevzatiu zodpovednosti za jeho spáchanie. Na odborných aktivitách (aj v súvislosti s protidrogovou tematikou) sa zúčastňuje primerane, najmä v ostatnom období. Odsúdený bol účastníkom skupinových stretnutí sociálno-psychologického výcviku zameraných na komunikáciu v konfliktných situáciách. K trestnej činnosti je odsúdený kritický. Počas výkonu trestu mu bola uložená

disciplinárna odmena (7-krát), pričom disciplinárny trest mu udelený nebol. Voľný čas trávi aktívne a zmysluplne, a to najmä športovaním (člen fitnes krúžku a stolnotenisového krúžku), čítaním, sledovaním televízie a hraním spoločenských hier. Odsúdený sa taktiež zúčastňuje organizovaných aktivít ako sú kvízy, športové súťaže a prednášky, ktorých sa pokiaľ ide o odborné prednášky zúčastňuje najmä v ostatnom období. Odsúdený bol vo výkone trestu pracovne zaradený, pričom svoje pracovné povinnosti si plní vzorne a spoľahlivo, za čo bol aj opakovane disciplinárne odmenený. Podľa ústavu odsúdený preukázal, že má vytvorené dostatočné pracovné návyky. Kontakt s vonkajším prostredím udržiava najmä matkou, nepravidelne so súrodencami. Jeho matka sa ho snaží smerovať k vedeniu riadneho života po prepustení z výkonu trestu. Z hľadiska komplexnosti ústav vyhodnotil, odsúdeného ako participujúceho na plnení cieľov programu zaobchádzania. Ústav však poukázal aj na nedostatky, ktoré sa vyskytli v absencii účasti na odborných aktivitách s protidrogovou tematikou v predchádzajúcom období, v dodržiavaní pravidiel, povinností a zákazov ako aj počiatočnou nedostatočnou sebareflexiou. Resocializačná prognóza bola u odsúdeného vyhodnotená ako nepriaznivá na základe vysokého rizika sociálneho zlyhania. Ako rizikové faktory ústav uviedol dlhodobé užívanie návykových látok, dlhodobú nezamestnanosť, emocionálnu nestabilitu, absenciu pracovných návykov, žiadny príjem a závažnosť trestného činu. Záverom ústav konštatoval, že odsúdený čiastočne spĺňa podmienky pre podmienečné prepustenie, pričom ústav odporúča odsúdeného podmienečne prepustiť s dohľadom.

Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný. V prípade 4 odsúdení sa na odsúdeného hľadí akoby nebol odsúdený (OS Topoľčany sp. zn. 2T/58/2002, 2T/212/2007, 1T/175/2010, OS Nitra sp. zn. 1T/203/2004) a v prípade odsúdenia vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/137/2012 bol výrok o treste zrušený z dôvodu uloženia súhrnného trestu.

Zástupca ÚVTOS a ÚVV Ilava na verejnom zasadnutí uviedol, že súhlasí s písomným hodnotením a zároveň dodal, že od vypracovania nedošlo k žiadnym zmenám.

Odsúdený na verejnom zasadnutí bol toho názoru, že trest si už odpykal, pričom by si veľmi vážil, keby dostal šancu dokázať spoločnosti, že si zaslúži šancu na podmienečné prepustenie. Poukázal, že vo výkone trestu je po prvýkrát.

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol návrh odsúdeného zamietnuť.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 415 ods. 2 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osoby odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody, c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody; súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/300/20190101.html>. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súd po oboznámení sa so spisovým materiálom, predovšetkým s návrhom o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov zistil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), a taktiež bola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru, že jeho návrh je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, plnením svojich pracovných aj mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto podmienka tiež javila ako splnená. Ústav síce poukazoval na určité nedostatky (negatíva spojené s rešpektovaním a dodržiavaním príkazov a zákazov) vyskytujúce sa u odsúdeného najmä v počiatočnej fáze výkonu trestu, avšak ako vyplynulo z hodnotenia ústavu odsúdený tieto nedostatky napravil, pričom z hodnotenia ani nevyplynulo, že by mu za ne bol uložený disciplinárny trest. Súd preto nepovažoval uvedené za takú skutočnosť, pre ktorú by konštatoval nesplnenie tejto podmienky.

Splnená bola aj tretia z citovaných podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy. Súd v tomto poukazuje aj na hodnotenie ústavu na výkon trestu, ktorý odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.

Súd je toho názoru, že odsúdený počas výkonu trestu preukázal svoje polepšenie, pričom bol 7-krát disciplinárne odmenený, voľný čas vie tráviť zmysluplne, má vytvorené riadne pracovné návyky, čím si

odsúdený vytvoril predpoklad po výkone trestu riadne sa zamestnať a tým predchádzať trestnej činnosti. Nakoniec odsúdený v zásade participuje na plnení cieľov programu zaobchádzania a k trestnej činnosti je kritický, a teda uvedený výkon trestu odňatia slobody mu bol dostatočným ponaučením, aby v budúcnosti viedol riadny život a zaradil sa do spoločnosti.

V tomto sa súd stotožnil so záverom hodnotenia ústavu, ktorý odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť. Súd len dodáva, že pri rozhodovaní o návrhu o podmienečné prepustenie, súd primárne vychádza zo záverov hodnotenia ústavu, pretože iba osoby podieľajúce sa na prevýchove odsúdeného, môžu podať objektívny obraz o stupni nápravy. V danom prípade súd nezistil iné skutočnosti, ktoré by záver hodnotenia ústavu ako aj jeho odporúčanie spochybňovali.

Nakoniec odsúdený je vo výkone trestu po prvýkrát a aj preto možno mať za to s poukazom na vyššie uvedené, že v prípade odsúdeného je doterajšie pôsobenie týmto druhom trestu dostatočné. V tejto súvislosti súd uvádza, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia výchovná zložka trestu na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Tu súd poukazuje, že odsúdený síce bol už vo výkone trestu vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 1T/137/2012, avšak uvedený trest bol z dôvodu uloženia súhrnného trestu zrušený a z tohto dôvodu bol výkon trestu v tejto veci započítaný do trestu vo veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/5/2009. Ide preto v zásade akoby o jeden trest odňatia slobody. Zároveň v prípade odsúdeného neexistuje negatívny poznatok o tom, že by výkon trestu odňatia slobody nemal vplyv na nápravu jeho životných postojov, keďže neexistuje záznam, že by sa trestnej činnosti dopustil po výkone tohto druhu trestu.

Pokiaľ ide o riziká sociálneho zlyhania uvedené v hodnotení ústavu súd uvádza, že tie sú v súčasnosti u odsúdeného čiastočne znížené resp. nie sú úplne opodstatnené (dlhodobé užívanie návykových látok, dlhodobá nezamestnanosť, emocionálna nestabilita, absencia pracovných návykov, žiadny príjem a závažnosť trestného činu). V tomto súd poukazuje pokiaľ ide o I. dlhodobú nezamestnanosť, absenciu pracovných návykov a žiadny príjem, že odsúdený je vo výkone trestu pracovne zaradený, pričom je dlhodobo hodnotený kladne, dokonca bol za plnenie pracovných povinností aj disciplinárne odmenený. Ústav tiež v hodnotení uvádza, že odsúdený má vytvorené dostatočné pracovné návyky. Odsúdený si tak vytvoril podmienky po výkone trestu sa zamestnať a predchádzať tak trestnej činnosti. Tu zároveň súd poukazuje aj na predložené čestné prehlásenie od spoločnosti O. Z., s.r.o. (č. l. 7), z ktorého vyplynulo, že uvedená spoločnosť je ochotná poskytnúť prácu odsúdenému po jeho prepustení. Vyššie uvedené riziká sú podľa názoru súdu znížené aj tým, že odsúdený má v zmysle čestného prehlásenia od A. U. (č. l. 5) zabezpečené bývanie. Uvedené skutočnosti tak podľa súdu odôvodňujú, že odsúdený nebude po prepustení z výkonu trestu odkázaný v prípade zabezpečenia si svojich základných životných potrieb (ubytovanie, strava) na páchanie trestnej činnosti. V prípade II. závažnosti spáchanej trestnej činnosti súd uvádza, že táto sama o sebe nemôže byť prekážkou na podmienečné prepustenie, ak inak odsúdený spĺňa zákonné podmienky, keď závažnosť trestnej činnosti je zohľadnená jednak vo výmere uloženého trestu odňatia slobody, ale aj tým, že odsúdený môže byť podmienečne prepustený až po vykonaní určitej výmery trestu, ktorej doba je závislá od toho či sa jedná o prečin, zločin resp. obzvlášť závažný zločin, teda práve od závažnosti trestnej činnosti. Pokiaľ ide o III. dlhodobé užívanie návykových látok súd prihliadol na skutočnosť, že odsúdenému nebolo uložené ochranné liečenie, tu súd poukazuje aj na výpoveď znalkyne z odboru psychiatrie Z.. C. K. uvedenej na str. 7 rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/5/2009 zo dňa 08.01.2014 (č. l. 26), kde znalkyňa uviedla, že sa u odsúdeného jedná o škodlivé užívanie cannabisu a metamfetamínu bez jednoznačných príznakov závislosti. Znalkyňa zároveň neodporučila uložiť odsúdenému ochranné liečenie. Nakoniec je potrebné poukázať, že odsúdený sa v poslednom čase zúčastnil aj besied s protidrogovou tematikou.

Aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si súd neosvojil predikciu ústavu uvedenú v jeho hodnotení, ktorý riziko sociálneho zlyhania u odsúdeného určil ako vysoké pri nepriaznivej resocializačnej prognóze, ktorá býva určovaná na základe tzv. formulára Hodnotenia rizika sociálneho zlyhania, ktorý podľa názoru súdu navyše obsahuje aj viaceré „problematické“ časti, za ktoré sú odsúdeným udeľované negatívne body, ktoré majú vplyv na výsledné hodnotenie, a ktoré časti sú podľa názoru súdu diskriminačné (napr. negatívne body za vek, pohlavie či vzdelanie). Súd teda vychádzal najmä z trestnej

minulosti odsúdeného a z poznania zamestnancov ústavu o odsúdenom, ktorí sa počas doby výkonu trestu priamo podieľali na jeho prevýchove a ktorých názor je podľa súdu v zásade hodnotnejší než je výsledok „mechanického“ posúdenia odsúdeného prostredníctvom uvedeného formulára.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na ústav (minimálny stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdený spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie a súčasne určil odsúdenému skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, ktorú vzhľadom na osobné pomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody, považoval za dostatočnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.