Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/58/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci odsúdeného J. R., v konaní o neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 06.02.2019, č.k. 2T/91/2014-871, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.03.2019 v Trnave a takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného J. R., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 52 odsek 1 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený J. R., nar. XX. J. XXXX v T., trvale bytom M. č. XXX/XX, R., t.č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou sa v skúšobnej dobe neosvedčil a preto trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/91/2014 zo dňa 9. februára 2015, právoplatným dňa 11. marca 2015 v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky vykoná.

Zároveň podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona odsúdeného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že počas trvania skúšobnej doby odsúdený neviedol riadny život. Je síce pravdou, že odsúdený sa v skúšobnej dobe sa nedopustil žiadneho trestného činu a proti jeho osobe sa v súčasnosti nevedie žiadne trestné stíhanie, pre skutok spáchaný v skúšobnej dobe, avšak odsúdený sa dopustil 9 priestupkov na úseku dopravy v skúšobnej dobe. Postoj odsúdeného k opakovanému nedodržiavaniu dopravných predpisov podľa názoru okresného súdu preukazuje, že skúšobná doba na odsúdeného nemala žiadny výchovný vplyv a neviedla ho k riadnemu životu a k dodržiavaniu všetkých právnych predpisov. U odsúdeného nešlo o ojedinelé porušenie dopravných predpisov, keďže bol postihnutý ako bolo uvedené za 9 priestupkov a to až tri krát pokutou po 50 eur, teda tieto priestupky mali závažnejší charakter. Taktiež okresný súd uviedol, že odsúdený v skúšobnej dobe nesplnil povinnosť uloženú súdom uhradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, pričom podľa jeho vyjadrenia aj podľa správ Sociálnej poisťovne bol zamestnaný, resp. pracoval brigádne, teda mal príjem, z ktorého mohol aspoň časť spôsobenej škody uhradiť.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený priamo do zápisnice na verejnom zasadnutí (č.l. 863 spisu), ktorú do rozhodnutia sťažnostného súdu bližšie písomne odôvodnil (č.l. 878 spisu), ako aj prostredníctvom svojho obhajcu (č.l. 882 spisu).

V odôvodnenej sťažnosti namietal procesný postup okresného súdu, kedy potom ako vzniesol námietku zaujatosti súd v predmetnej veci konal a rozhodol. Ďalej namietal, že okresný súd rozhodol aj napriek neprítomnosti jeho obhajcu, hoci sa obhajca riadne ospravedlnil a z tohto dôvodu bolo porušené jeho právo na obhajobu. Podľa jeho názoru bolo takýmto postupom zo strany okresného súdu porušené jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Z týchto dôvodov navrhuje sťažnostnému súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu aby o nej znova konal a rozhodol. Obhajca v podanej sťažnosti uviedol, že aj napriek tomu, že odsúdený sa dopustil deviatich priestupkov na úseku dopravy a nesplnil si povinnosť v príkaze nahradiť spôsobenú škodu, má za to, že odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život, dodržiaval podmienky stanovené súdom a to, že neuhradil spôsobenú škodu mu nemožno pripisovať, nakoľko bol od 16.12.2016 vo výkone trestu, čím mu bola vytvorené prekážka, ktorá mu znemožnila zaplatiť predmetný dlh. Taktiež namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s návrhom na odňatie a prikázanie veci inému súdu. Z týchto dôvodov rovnako ako odsúdený navrhuje sťažnostnému súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu aby o nej znova konal a rozhodol.

Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č. l. 864 spisu).

Krajský súd podľa § 192 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného poriadku na základe riadne podanej sťažnosti odsúdeným, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Sťažnostný súd zhodne ako okresný súd zistil, že :

- odsúdený J. R. bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/91/2014 zo dňa 9. februára 2015, právoplatným dňa 11. marca 2015 uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, z toho v bode 2/ formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona v trvaní 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky.

- skúšobná doba odsúdenému plynula od 12. marca 2015 do 12. marca 2018.

Krajský súd plniac prieskumnú povinnosť zakotvenú v § 192 odsek 1 Trestného poriadku v prvom rade zistil, že okresný súd posudzujúc, či sa odsúdený J. R. v skúšobnej dobe osvedčil alebo nie, vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre objektívne a zákonné rozhodnutie, následne vykonané dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich súhrne, dospel k správnemu záveru, že v danom prípade vzhľadom na spôsob života odsúdeného počas skúšobnej doby nie je možné deklarovať, že by sa počas tejto osvedčil.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v súlade s § 176 odsek 2 Trestného poriadku uviedol všetky základné skutočnosti a právne úvahy, na základe ktorých rozhodol o premene podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný.

Sťažnostný súd sa správnymi úvahami obsiahnutými v napadnutom uznesení v plnej miere stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje a to preto, že tieto plne zodpovedajú obsahu spisového materiálu.

Sťažnostný súd dodáva, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, je relevantné to, či viedol riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam, pričom treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej doby a hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe.

Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Aj sťažnostný súd je toho názoru, že odsúdený počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, keď sa v skúšobnej sa dobe dopustil deviatich priestupkov na úseku dopravy, kedy ani opakované ukladanie sankcií v podobe pokút ho neodradili od takéhoto konania a opakovane sa dopúšťal ďalších priestupkov. Rovnako správne je aj vyhodnotenie postoja odsúdeného k náhrade škody okresným súdom, keď si ju nesplnil v skúšobnej dobe, pričom podľa vyjadrenia odsúdeného, ako aj podľa správ Sociálnej poisťovne bol zamestnaný, resp. pracoval brigádne, teda mal príjem, z ktorého mohol aspoň časť spôsobenej škody uhradiť. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou obhajcu, že danú škodu odsúdený nezaplatil, nakoľko bol od 16.12.2016 vo výkone trestu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že odsúdený bol a je vo výkone trestu z dôvodu vlastného protiprávneho správania sa, za ktoré je sankcionovaný, naviac ako bolo už vyššie uvedené, spôsobenú škodu mohol zaplatiť aj pred nástupom do výkonu trestu.

Sťažnostný súd je toho názoru, že správanie odsúdeného možno hodnotiť len tak, že v skúšobnej dobe odsúdený neviedol riadny život a preto neprichádza do úvahy žiadny iný postup len premena trestu tak, ako to učinil okresný súd v napadnutom uznesení. Na tomto právnom názore sťažnostného súdu nezmenila ani argumentácia odsúdeného, ktorý namietal procesný postup okresného súdu o nevylúčení zákonnej sudkyne a o nepostúpení veci inému súdu. V tejto súvislosti sťažnostný súd uvádza, že vzhľadom na to, že zákonná sudkyňa v predmetnej veci nebola vylúčená, neprichádzal do úvahy postup podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku, kedy vec možno príslušnému súdu odňať a prikázať inému súdu toho istého druhu a stupňa. Sťažnostný súd konštatuje, že zo strany odsúdeného ide o evidentnú obštrukciu s cieľom zmariť vykonanie verejného zasadnutia a dosiahnuť prieťahy v konaní. Je potrebné záverom uviesť, že sťažnostný súd pri rozhodovaní prihliadol aj na postoj odsúdeného k jeho správaniu sa v skúšobnej dobe, ktorý ani len náznakom neprejavil ľútosť nad jeho správaním a permanentným porušovaním zákona v podobe páchania priestupkov a ani nad nezaplatením spôsobenej škody, ale práve naopak, všemožne sa snažil zmariť rozhodnutie o jeho osvedčení sa, resp. neosvedčení sa v skúšobnej dobe, tak ako bolo už uvedené vyššie. K námietke odsúdeného, že mu boli porušené jeho práva z dôvodu, že nebol prítomný obhajca na verejnom zasadnutí, sťažnostný súd uvádza, že aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a to vzhľadom na to, že obhajca bol o termíne verejného zasadnutie riadne a včas upovedomený aj poučený o tom, že súd môže vykonať verejné zasadnutie aj v jeho neprítomnosti. Samotné ospravedlnenie obhajcu, že žiada odročiť verejné zasadnutie z dôvodu pracovnej vyťaženosti bez relevantných podkladov preukazujúcich toto tvrdenie, nie je dôvodom na odročenie verejného zasadnutia, tak ako správne učinil aj okresný súd.

Okresný súd správne postupoval aj pri zaradení odsúdeného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože odsúdený v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Krajský súd preto nezistil žiadne dôvod pre zmenu napadnutého uznesenia v prospech odsúdeného preto o jeho sťažnosti rozhodol tak, že ju zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.