Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoKR/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu ČSOB Leasing, a. s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, právne zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921 proti žalovanému LawService Recovery, k. s., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, správca konkurznej podstaty úpadcu AUTO V, s. r. o., so sídlom A. Jiráska 4974, 984 01 Lučenec, IČO: 36 625 914 v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cbi/1/2016-195 zo dňa 2. augusta 2018 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cbi/1/2016-195 zo dňa 2. augusta 2018 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že spoločnosť VB LEASING SK, spol. s r. o., Bratislava sa žalobou doručenou súdu dňa 04.01.2016 domáhala voči správkyni konkurznej podstaty úpadcu AUTO V, s. r. o., Lučenec, určenia popretej pohľadávky vo výške 16.788,38 Eur z Úverovej zmluvy č. LZB/14/50083, čo do právneho dôvodu, výšky poradia a vymáhateľnosti proti úpadcovi. Pohľadávka mala byť zabezpečená zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva v prvom poradí k motorovému vozidlu RENAULT Master, VIN: VF1MAF4DE48006590. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 09.12.2015 mu bolo doručené oznámenie správcu o popretí prihlásenej pohľadávky v rámci konkurzného konania úpadcu AUTO V, s. r. o., Lučenec s poukazom na to, že dlžník previedol vlastnícke právo k vozidlu pred vyhlásením konkurzu na obchodnú spoločnosť JEBO - CHLEBO spol. s. r. o.. Žalobca ďalej poukázal, že s obchodnou spoločnosťou AUTO V, s. r. o ., uzatvorili dňa 28.11.2012 Úverovú zmluvu č. LZB/14/50083, na základe ktorej poskytol veriteľ úver vo výške 19.320,30 Eur a dlžník sa zaviazal tento úver vrátiť v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výška a termíny splatnosti boli určené v splátkovom kalendári k Úverovej zmluve. Dlžník bol teda povinný uhradiť 48 splátok vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.10.2014, každú vo výške 453,74 Eur. Strany zmluvy uzatvorili spolu s uzatvorením k Dodatku k zmluve i Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. LZB/14/50083, z dôvodu zabezpečenia všetkých pohľadávok veriteľa vzniknutých v spojení so zmluvou o úvere, špecifikovaných v čl. I. ZPVP, v dôsledku čoho previedol dlžník /úpadca/ na veriteľa vlastnícke právo k vozidlu RENAULT Master. Dlžník z Úverovej zmluvy uhradil veriteľovi len dlžné splátky č. 1 - 11 a ďalšie splátky neuhradil vôbec, na základe čoho vznikla veriteľovi pohľadávka na neuhradené splátky pod č. 12 - 48 v sume 16.788,38 Eur. Dňa 12.10.2015 v Obchodnom vestníku č. 195/2015 bolo zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2K 68/2015, na základe ktorého bolo vyhlásený konkurz na majetok dlžníka AUTO V, s. r. o. a za správcu bola ustanovená P.. Z. N.. V priebehu konania došlo k zmene správkyne konkurznej podstaty úpadcu na žalovaného.

3. Žalobca uviedol, že pohľadávka žalobcu bola v konkurznom konaní riadne prihlásená a správcom konkurznej podstaty úpadcu popretá. Žalobca tvrdil, že dlžník nebol oprávnený na dispozičný úkon uzatvorenia Kúpnej zmluvy, na základe ktorej by tretí subjekt mohol deklarovať, že nadobudol vlastnícke právo k vozidlu od dlžníka, keďže tento nebol jeho vlastníkom a išlo o neoprávnené nakladanie s vozidlom. Zápis osvedčení o evidencií vozidla má len deklaratórnu povahu a aj prípadný zápis tretieho subjektu, ako vlastníka/držiteľa sám o sebe právotvorné účinky nemá. Preto pre posúdenie žaloby mal za to, že je potrebné vysporiadať sa s tým, či došlo k prevodu vozidla na tretí subjekt. Keďže z informácií poskytnutých správcom nijako nevyplývalo zistenie rozhodných skutočností, považoval žalobca závery správcu za predčasné, pričom nemožno vylúčiť ani špekulatívny postup práve v úmysle vyhnúť sa speňaženiu vozidla v rámci konkurzného konania. Preto žiadal súd určiť, že žalobca je veriteľom predmetnej pohľadávky zabezpečenej zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva v prvom poradí k motorovému vozidlu RENAULT Master.

4. Žalovaný sa v konaní pred okresným súdom k žalobnému návrhu vyjadril, že požiadal o poskytnutie súčinnosti spoločnosť JEBO - CHLEBO, spol. s. r. o., Rimavská Seč, za účelom objasnenia okolností prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zn. RENAULT Master FGT, ktoré tvorilo predmet zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči úpadcovi. Dňa 13.04.2016 táto spoločnosť poskytla súčinnosť, pričom správca zistil, že úpadca, ako predávajúci a spoločnosť JEBO - CHLEBO spol. s. r. o., ako kupujúci, uzatvorili pred vyhlásením konkurzu Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod motorového vozidla za kúpnu cenu 18.600,- Eur. Kúpna cena bola zaplatená úpadcovi v celom rozsahu dňa 27.10.2014. Motorové vozidlo úpadcu bolo protokolárne prevzaté spoločnosťou JEBO - CHLEBO spol. s r.o. dňa 30.10.2014.

5. Žalovaný uviedol, že popierajúci správca mal za to, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu na tretí subjekt a preto nie je možné tomuto prevodu odporovať. Rovnako potvrdil, že mu bola známa skutočnosť, že úpadca uzatvoril so žalobcom Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. LBZ/14/50083, na základe ktorej skutočnosti úpadca nebol vlastníkom motorového vozidla a nebol oprávnený s ním disponovať. Keďže však oba subjekty, ktoré uzatvorili Kúpnu zmluvu boli podnikateľskými subjektmi, na uvedený zmluvný vzťah sa vzťahovali príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a v zmysle ust. § 446 Obchodného zákonníka (ďalej len , takže kupujúci nadobudol vlastnícke právo, aj keď predávajúci nebol vlastníkom predávaného tovaru. Z dostupnej dokumentácie mal správca vedomosť o tom, že úpadca nepostupoval v zmysle uzatvorenej zmluvy so žalobcom, nevyznačil zmenu vlastníka motorového vozidla v príslušnej evidencii motorových vozidiel. Pri uzatváraní Kúpnej zmluvy postupoval v rozpore so zmluvou a zákonom, keď previedol vlastnícke právo na spoločnosť JEBO - CHLEBO spol. s. r. o.. Táto spoločnosť však pri uzatváraní Kúpnej zmluvy, ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemala možnosť dozvedieť sa o skutočnosti, že úpadca nie je vlastníkom motorového vozidla, ako ani to, že nie je oprávnený s motorovým vozidlom nakladať za účelom jeho predaja, keď v príslušnej evidencií bol evidovaný ako vlastník tohto motorového vozidla. Správca teda posúdil, že spoločnosť JEBO - CHLEBO spol. s. r. o., ako kupujúci dobromyseľne nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu a nepredpokladá, že sa preukáže opak.

6. Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.02.2013, sp. zn. 6Cdo 71/2011, ktoré sa týka dobrej viery kupujúceho. Správca uznal pohľadávku žalobcu len čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia, pričom prihlásenú pohľadávku žalobcu mal čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom za spornú, keďže mal za to, že motorové vozidlo v čase vyhlásenia konkurzu nepatrilo úpadcovi. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

7. Okresný súd na pojednávaní uskutočnenom dňa 11.09.2017 pripustil zmenu žaloby na strane žalobcu, keď z konania vystúpil pôvodný žalobca a na jeho miesto vstúpila spoločnosť ČSOB Leasing, a. s., Bratislava.

8. Žalobca v konaní pred okresným súdom poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, podľa ktorého úlohou incidenčného konania nie je opätovné preskúmanie uplatnenej pohľadávky súdom, keďže je to úlohou správcu, ale úlohou súdu je rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. V danom prípade dôvodom popretia pohľadávky správcom uplatnenej žalobcom v konkurznom konaní úpadcu bolo, že motorové vozidlo bolo prevedené na tretiu osobu bez toho, aby motorové vozidlo bolo predtým zapísané v evidencií motorových vozidiel na žalobcu zo strany úpadcu. Tento sa stal vlastníkom motorového vozidla na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, avšak úpadca nevykonal na dopravnom inšpektoráte prepis tohto motorového vozidla z jeho osoby na žalobcu. Na základe uzatvorenej zmluvy medzi pôvodným žalobcom a úpadcom, úpadca nebol oprávnený ďalej prevádzať motorové vozidlo, toto vozidlo je potrebné žiadať, vydať do konkurznej podstaty a následne speňažiť. Žalobca navrhol na preukázanie jeho tvrdení predvolať zmluvné strany Kúpnej zmluvy.

9. Okresný súd vykonal dokazovanie písomnou odpoveďou spoločnosti JEBO - CHLEBO spol. s. r. o., k otázkam navrhnutým zo strany strán. Konateľ tejto spoločnosti súdu ozrejmil, že predmetnú zmluvu uzatváral s predavačkou, pričom pri kúpe motorového vozidla sa nepresvedčil, či osoba, ktorá konala v mene spoločnosť AUTO V, mala oprávnenie zmluvu uzatvoriť, rovnako sa nepresvedčil, či vlastníkom predmetného motorového vozidla bola spoločnosť úpadcu, ani tú skutočnosť, akým spôsobom nadobudla táto spoločnosť predmetné motorové vozidlo do držby. Na otázky žalovaného uviedol, že vozidlo kúpil pre zabezpečenie hospodárskej činnosti firmy - rozvoz pekárenských výrobkov. Predmetné motorové vozidlo bolo vystavené v autosalóne na dvore úpadcu, pričom v obchode zistil podľa tvrdenia predavačky, že na uvedené motorové vozidlo je zľava. Keďže plánoval kúpiť nové vozidlo do firmy, ponúkaná cena za predmetné motorové vozidlo sa mu zdala výhodná. Po uhradení kúpnej ceny uzatvoril i zákonné poistenie vozidla a motorové vozidlo si prebral. Technický preukaz mu bol prisľúbený do desiatich pracovných dní. Žiadne vedomosti o zákonných prekážkach ohľadne kúpy nemal. Prítomnosť druhej zmluvnej strany, t. j. konateľa úpadcu sa súdu nepodarilo zabezpečiť, ani predvolaním z adresy označenej stranou, ani z adresy evidovanej v Registri obyvateľov SR, a preto uvedený návrh na výsluch nevykonal a tento zamietol.

10. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že kupujúci JEBO - CHLEBO spol. s r. o., Rimavská Seč sa stal na základe uzavretej ústnej Kúpnej zmluvy s úpadcom vlastníkom motorového vozidla, za ktoré vyplatil plnú kúpnu cenu a jeho odovzdaním od úpadcu sa stal nielen vlastníkom, ale i jeho držiteľom. Okresný súd nemal preukázané tvrdenie žalobcu, že kupujúci vedel, že predávajúci nie je vlastníkom motorového vozidla, keďže sa stotožnil s tvrdeniami žalovaného o tom, že predmetné motorové vozidlo bolo vystavené v predajni úpadcu, ktorý sa predajom motorových vozidiel podľa výpisu z Obchodného registra i zaoberá, vystavené doklady súvisiace s predajom motorového vozidla vystavoval vo vlastnom mene, pričom predavačka v súlade s ust. § 15, resp. § 16 Obchodného zákonníka bola osobou oprávnenou uzavrieť so spoločnosťou JEBO - CHLEBO, spol. s. r. o., Kúpnu zmluvu. V konaní nebolo preukázané, že úpadca oboznámil kupujúceho s uzavretou zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu, resp. s tým, že by bez predchádzajúceho písomného súhlasu svojho veriteľa nemohol previesť odplatne predmet zabezpečovacieho práva, ktoré skutočnosti sa kupujúci iným spôsobom, ako od úpadcu nemohol dozvedieť. Súd preto mal preukázanú dobromyseľnosť a dobrú vieru ohľadne tej skutočnosti, že kupuje motorové vozidlo od vlastníka motorového vozidla, pričom z uvádzaných skutočností ohľadne kúpy tohto motorového vozidla spoločnosťou JEBO - CHLEBO, spol. s. r. o., kupujúci nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že subjekt od ktorého kupuje motorové vozidlo nie je oprávnený s vozidlom nakladať, resp. že nie je jeho vlastníkom. V tejto súvislosti mal okresný súd za preukázaný prevod vlastníckeho práva z úpadcu na spoločnosť JEBO - CHLEBO, spol. s. r. o., z ktorého dôvodu potom pohľadávka pôvodného žalobcu, ktorá bola prihlásená do konkurzného konania úpadcu nemohla byť zabezpečená zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva v prvom poradí k motorovému vozidlu RENAULT Master, keď predmet tohto zabezpečovacieho práva v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu vlastnil už tretí subjekt.

11. O trovách konania okresný súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

12. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Žalobca uviedol, že ust. § 446 predstavuje jedno zo štyroch ustanovení právnych predpisov, ktoré v právnom poriadku Slovenskej republiky umožňuje prelomenie zásady „nemo plus iuris“, teda že nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má a nadobudnúť tak vlastnícke právo aj od nevlastníka. Toto ustanovenie však na prelomenie tejto starej rímskej zásady vyžaduje najmä dobromyseľnosť nadobúdateľa, čo vo svojom rozhodnutí potvrdil aj Najvyšší súd SR sp.zn. 4Obo/57/2008 a Krajský súd Žilina sp.zn. 13Cob/183/2012. Účelom § 446 je ochrana dobromyseľného nadobúdateľa, avšak toto ustanovenie podľa názoru žalobcu nemôže slúžiť len ako uistenie pre kupujúceho v obchodných záväzkových vzťahoch, že za každých okolností nadobudne vlastnícke právo k akémukoľvek tovaru, nakoľko už samotná existencia takejto skutočnosti vylučuje dobromyseľnosť takéhoto nadobúdateľa, a to najmä za situácie, keď o dobromyseľnosti môžu existovať pochybnosti. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV ÚS 112/01.

14. Podľa názoru žalobcu okresný súd pri výklade ust. § 446 aplikoval len gramatický výklad, avšak z hľadiska právneho posúdenia naplnenia predpokladov pre aplikáciu § 446 vôbec nevzal do úvahy okolnosť, že konateľ spoločnosti sa ani len nezaujímal, či úpadca bol vlastníkom vozidla oprávneným vozidlo previesť a či osoba, ktorá mu vozidlo v mene úpadcu prevádzala bola vôbec oprávnená tento prevod v mene úpadcu uskutočniť, čo bolo potvrdené aj odpoveďami konateľa spoločnosti. Tieto skutočnosti pritom podľa názoru žalobcu, najmä skutočnosť, že so spoločnosťou pri predaji vozidla nekomunikoval konateľ úpadcu, ale iná osoba, o ktorej konateľ spoločnosti nemohol vedieť, či je oprávnená konať v mene úpadcu zakladajú pochybnosti o dobromyseľnosti spoločnosti pri nadobúdaní vozidla a preto bolo na konateľovi spoločnosti, aby pri nadobúdaní vozidla zachoval aspoň základnú mieru opatrnosti a presvedčil sa, či „predavačka“ bola oprávnená v mene úpadcu konať a či úpadca bol vôbec oprávnený vozidlo previesť, čo však konateľ spoločnosti neurobil.

15. V prípade, kedy konateľ spoločnosti nezachoval ani len elementárnu mieru opatrnosti, ktorú od neho ako od konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným navyše vyžaduje aj samotný z hľadiska jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou (§ 135a ods.1 , nemohla byť ani spoločnosť dobromyseľná pri kúpe predmetného vozidla. Toto je najviac zvýraznené za situácie, kedy spoločnosti prevádzala vozidlo podľa slov p. A. „predavačka“, teda osoba úplne odlišná od štatutárneho orgánu úpadcu, ktorým bol Z.. N. H., pričom táto informácia bola zároveň dostupná v obchodnom registri úpadcu, ktorý bol oprávnený v mene úpadcu konať. Konateľ spoločnosti p. A. sa tiež ani len nepresvedčil, či má osoba, ktorá mu vozidlo mala predať v mene úpadcu vôbec oprávnenie v mene úpadcu takýto úkon realizovať a nevyžiadal si ani nazretie do technického preukazu. V prípade, ak sa konateľ spoločnosti ani len nezaujímal o to, kto je vlastníkom vozidla ktoré kupuje a či osoba, ktorá mu vozidlo predáva je vôbec oprávnená s vozidlom nakladať, musel si byť vedomý aj toho, že vozidlo ktoré kupuje, mohol nadobudnúť aj od nevlastníka a preto v takomto prípade spoločnosť, v mene ktorej konal jej konateľ p. A. nemohla byť ani pri nákupe vozidla dobromyseľná. Vzhľadom na uvedené nemohol byť naplnený základný predpoklad pre aplikáciu § 446 ObZ, a to dobromyseľnosť spoločnosti a spoločnosť tak od úpadcu nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k vozidlu prostredníctvom § 446 ObZ. Na podporu tejto argumentácie žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4Cob/91/2015.

16. Žalobca uviedol, že pokiaľ by sa ust. § 446 malo vykladať len prostredníctvom gramatického výkladu tak, ako to urobil prvostupňový súd, došlo by sa k absurdnému záveru, kedy v prípade záväzkových vzťahov vyplývajúcich z kúpnej zmluvy podriadených Obchodnému zákonníku by kupujúci v podstate nadobudol vlastnícke právo k prevádzanému tovaru za každých okolností, pokiaľ by výslovne nenadobudol vedomosť o tom, že predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, k čomu by postačovalo jednoducho nezaujímať sa o pôvod tovaru, čím by došlo k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, čo podľa názoru žalobcu nie je účelom § 446 ObZ. Aj kupujúci sa mal aspoň presvedčiť najmä v prípade, ak ide o prevod motorového vozidla, čo sa dá pomerne ľahko vykonať nazretím do technického preukazu, či vozidlo kupuje od jeho vlastníka, pričom v prípade, ak tak kupujúci neurobil, nemožno hovoriť o jeho dobromyseľnosti pri kúpe takéhoto motorového vozidla. Zároveň mal žalobca za to, že v tomto prípade na tomto posúdení nič nezavážia ani ustanovenia o konaní v mene podnikateľa podľa § 15 a § 16 ObZ, na ktoré v prípade konania v mene úpadcu poukazoval prvostupňový súd. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

17. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa s rozsudkom okresného súdu, ako aj s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožnil. Žalovaný pripustil, že konateľ úpadcu nepostupoval v súlade s ustanoveniami Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. LBZ/14/50083 (ďalej len Zmluva) uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a úpadcom, keď nepožiadal o vyznačenie zmeny vlastníckeho práva k motorovému vozidlu v príslušnej evidencii motorových vozidiel. Je tak nesporné, že úpadca postupoval v rozpore so zákonom, ako aj v rozpore so Zmluvou, keď napriek tomu, že nebol vlastníkom motorového vozidla, neoprávnene previedol vlastnícke právo na spoločnosť (JEBO -CHLEBO spol. s r.o.). Uvedené ale nemôže byť na ťarchu spoločnosti JEBO - CHLEBO spol. s r.o. (ďalej len Spoločnosť). Spoločnosť sa ako kupujúci objektívne nemal možnosť dozvedieť o skutočnosti, že úpadca nie je, resp. v danom čase ani nebol vlastníkom motorového vozidla, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že úpadca konajúc v rozpore so Zmluvou v príslušnej evidencii nevyznačil zmenu vlastníka motorového vozidla.

18. Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu o tom, že Spoločnosť nezachovala aspoň základnú mieru opatrnosti považuje za nepresné, keď podľa predložených dôkazov, ako aj tvrdení konateľa spoločnosti je nesporné, že tento postupoval úplne štandardne v rámci jeho možností. Tvrdenia týkajúce sa nevyhnutnosti kupujúceho skúmať, či je konkrétna osoba oprávnená konať za spoločnosť, v tomto prípade predavačka za úpadcu, označil žalovaný za účelové, keď v bežnej obchodnej praxi najmä pri predaji motorových vozidiel je požiadavka žalobcu skúmať oprávnenie fyzickej osoby konať za právnickú osobu nesplniteľná. Keď uvedenú nemožnosť zákonodarca nahradil práve ust. § 15 a § 16 ObZ. Žalovaný pritom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/71/2011 a poukázal tiež na odôvodnenie okresného súdu v napadnutom rozhodnutí.

19. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na všetky okolnosti tohto prípadu, ktorými sú porušenie povinností úpadcu zo Zmluvy, kúpa motorového vozidla od spoločnosti, ktorá má predaj motorových vozidiel ako jeden zo svojich predmetov podnikania, uzatvorenie Zmluvy s osobou, ktorej konanie ex lege zaväzuje úpadcu a preukázané zaplatenie kúpnej ceny má za to, že tu došlo k prelomeniu zásady „nemo plus iuris transfere ad alium potest quam ipse habet (nikto nemôže previesť viac práv než sám má)“, keď Spoločnosť nadobudla od úpadcu vlastnícke právo k motorovému vozidlu, a to aj za stavu, kedy úpadca v zmysle Zmluvy nebol v danom čase jeho vlastníkom, pričom v zmysle uvedeného nie je možné postihovať dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

20. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach a poukázal na Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I ÚS 437/02. Uviedol, že súd prvého stupňa preniesol na žalobcu dôkaznú povinnosť preukázať aj z hľadiska subjektívnej stránky, že konateľ Spoločnosti JEBO - CHLEBO spol. s r.o. subjektívne vedel o tom, že úpadca nie je vlastníkom predmetného motorového vozidla, pričom prvostupňový súd tak absolutizoval prednosť ochrany dobromyseľného nadobúdateľa pred ochranou vlastníckeho práva ako jedného zo základných práv garantovaných čl. 20 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. Za daného skutkového stavu okresný súd neprimerane rozšíril zákonom stanovené medze vlastníckeho práva, čím poprel podstatu tohto základného práva žalobcu. Ust. § 446 je pritom vždy potrebné vykladať vo svetle pôsobnosti základných práv a slobôd garantovaných Ústavou SR nie len prostredníctvom gramatického výkladu, čo v tomto prípade okresný súd nezohľadnil a z tohto dôvodu vec nesprávne právne posúdil. V ostatnom žalobca zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

22. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu, zisteného okresným súdom: právny predchodca žalobcu VB LEASING SK, spol. s r.o. uzavrel so spoločnosťou AUTO V, s. r. o ., dňa 28.11.2012 Úverovú zmluvu č. LZB/14/50083, na základe ktorej mu poskytol ako veriteľ úver vo výške 19.320,30 Eur a AUTO V, s.r.o. ako dlžník sa zaviazal tento úver vrátiť v pravidelných mesačných splátkach, ktorých výška a termíny splatnosti boli určené v splátkovom kalendári k Úverovej zmluve. Dlžník bol povinný uhradiť 48 splátok vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc dňom 25.10.2014, každú vo výške 453,74 Eur.

23. Zmluvné strany uzatvorili spolu s uzatvorením k Dodatku k zmluve i Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. LZB/14/50083, z dôvodu zabezpečenia všetkých pohľadávok veriteľa vzniknutých v spojení so zmluvou o úvere, špecifikovaných v čl. I. ZPVP, v dôsledku čoho previedol dlžník AUTO V, s.r.o. na veriteľa vlastnícke právo k vozidlu RENAULT Master.

24. Dlžník z Úverovej zmluvy uhradil veriteľovi len dlžné splátky č. 1 - 11 a ďalšie splátky neuhradil vôbec, na základe čoho vznikla veriteľovi pohľadávka na neuhradené splátky pod č. 12 - 48 v sume 16.788,38 Eur.

25. Na majetok úpadcu AUTO V, s. r. o., Lučenec bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. 2K 68/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 195/2015 dňa 12.10.2015. Za správkyňu konkurznej podstaty úpadcu bola ustanovená P.. Z. N..

26. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica 2K 68/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 16/2016 zo dňa 26. 01. 2016 bola P.. Z. N. odvolaná z funkcie správkyne konkurznej podstaty úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný.

27. Spoločnosť VB LEASING SK, spol. s r. o., Bratislava, si v konkurznom konaní úpadcu uplatnila svoju pohľadávku z Úverovej zmluvy č. LZB/14/50083, vo výške 16.788,38 Eur, ktorú pôvodná správkyňa konkurznej podstaty úpadcu poprela len ohľadne zabezpečenia tejto pohľadávky zabezpečovacím právom (zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva v prvom poradí k motorovému vozidlu RENAULT Master, VIN: VF1MAF4DE48006590). V popieracom prejave správkyňa uviedla, že predmet zabezpečovacieho práva pred vyhlásením konkurzu úpadca previedol Kúpnou zmluvou na tretí subjekt JEBO - CHLEBO spol. s. r. o., Rimavská Seč, pričom v evidencií motorových vozidiel bol v čase prevodu uvedený ako vlastník vozidla úpadca. Potom predmet žalobcom prihlásenej zabezpečenej pohľadávky nie je majetkom konkurznej podstaty a nie je ho možné v rámci konkurzu speňažiť. Žalobcom uplatnenú pohľadávku ako zabezpečenú v rámci konkurzu nie je možné uspokojiť.

28. Žalobca si uplatnil v súlade s ust. § 32 ods. 9 Zákona 7/2005 Z. z. v platnom znení žalobným návrhom svoj nárok riadne a včas.

29. Podľa § 409 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

30. Podľa § 448 ods. 1 ObZ, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

31. Podľa § 446 ObZ, kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.

32. Podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov (ďalej len , veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

33. Základnou spornou otázkou v prejednávanom prípade bolo posúdenie dobromyseľnosti nadobúdateľa spoločnosti JEBO - CHLEBO spol. s r.o. (ďalej len Spoločnosť) pri nadobudnutí motorového vozidla RENAULT Master od spoločnosti AUTO V s.r.o. predtým, ako bol na spoločnosť AUTO V s.r.o. vyhlásený konkurz. Žalobca v odvolaní poprel, že by konanie Spoločnosti mohlo byť vyhodnotené ako dobromyseľné predovšetkým s poukazom na to, že Spoločnosť neprejavila potrebnú mieru opatrnosti pri nadobúdaní motorového vozidla, ak si konateľ Spoločnosti nepreveril, či predávajúci bol vlastníkom motorového vozidla a či toto vozidlo prevádzala osoba oprávnená konať v mene predávajúceho.

34. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd postupoval správne, keď dobromyseľnosť nadobúdateľa motorového vozidla posudzoval vzhľadom na všetky okolnosti tak, ako k jeho nadobudnutiu došlo. Dobromyseľnosť konajúceho sa pritom vždy posudzuje vzhľadom na také vyhodnotenie situácie, k akému by dospel priemerný podnikateľ za bežných podmienok obchodného styku. Kúpa motorového vozidla v predajni určenej na predaj motorových vozidiel prirodzene v kupujúcom evokuje predpoklad, že predávajúci je oprávnený ponúkané motorové vozidlá predať. Keďže prevádzané motorové vozidlo RENAULT Master bolo ponúkané v areáli predajcu motorových vozidiel, žiadnym spôsobom nebolo možné identifikovať, že práve toto konkrétne motorové vozidlo nadobudol predávajúci na základe úveru, v súvislosti s čím uzavrel Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Nie je preto dôvod pochybovať o dobromyseľnom presvedčení kupujúceho, že predávajúci bol oprávnený motorové vozidlo predať.

35. V prípade dobromyseľnosti nadobúdateľ je pritom irelevantné, na základe akého právneho vzťahu by bol predávajúci oprávnený toto motorové vozidlo predať. Nie vždy nevyhnutne musí byť predávajúci vlastníkom motorového vozidla, za určitých okolností ho môže predávať prostredníctvom komisionárskej zmluvy alebo iného zmluvného vzťahu, ktorý ho oprávňuje v mene majiteľa vozidla takéto vozidlo predať. Súhrn okolností, za akých k tomu dochádza pritom vyhodnocuje kupujúci vzhľadom na svoje predchádzajúce skúsenosti a vzhľadom na bežné praktiky obchodného styku. Keďže je bežnou praktikou obchodného styku, že v predajni určenej na predávanie áut je predajca oprávnený tieto autá predať, či už na základe toho, že má k nim vlastnícke právo, alebo na základe iného zmluvného vzťahu s vlastníkom motorového vozidla, predpoklad kupujúceho spoločnosti JEBO - CHLEBO s.r.o., že predávajúci je oprávnený vykonať predaj vozidla bol pochopiteľný.

36. Nad rámec toho je nutné dodať, že aj pokiaľ by nahliadol kupujúci v deň dojednania kúpnej zmluvy do technického preukazu motorového vozidla, zapísaným vlastníkom tohto vozidla bol predávajúci, čiže ani nahliadnutie do týchto dokladov by mu neindikovalo skutočnosť, že predávajúci nie je oprávnený motorové vozidlo predať.

37. Žalobca v odvolaní aj v konaní namietol, že dobromyseľnosť kupujúceho nemohla byť daná aj z dôvodu, že si nepreveril, či osoba (predavačka), s ktorou uzavrel kúpnu zmluvu ohľadom motorového vozidla je alebo nie je oprávnená konať v mene predávajúceho a či je oprávnená toto motorové vozidlo previesť. Okresný súd pritom správne poukázal na ust. § 15 ods.1 ObZ, v zmysle ktorého kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Na základe tohto tzv. zákonného generálneho splnomocnenia je zamestnanec podnikateľa oprávnený uzatvárať v mene podnikateľa právne úkony, ktoré súvisia s predmetom činnosti podnikateľa a ktoré súvisia s tými činnosťami, na ktoré bol zamestnanec poverený. Aj v prípade, ak by zamestnanec prekročil poverenia vyplývajúce mu z jeho pracovného vzťahu v zmysle § 15 ods.2 by podnikateľ z jeho konania zaviazaný bol, pokiaľ by tretia osoba s prihliadnutím na všetky okolnosti nemohla o prekročení oprávnenia zamestnanca vedieť.

38. Vzhľadom na to, že v konaní nebolo sporné, že osoba, ktorá konala v mene predávajúceho bola predavačka na to určená, nie je dôvod aplikovať ust. § 16 ObZ, ktoré by sa týkalo inej osoby v prevádzkarni predávajúceho, pokiaľ by kupujúci nemohol vedieť, že táto nie je oprávnená v mene predávajúceho konať. V danom prípade išlo o konanie v zmysle § 15 ObZ, kedy je predpoklad kupujúceho, ktorý vojde do predajne, že osoba, ktorá s ním komunikuje ohľadom predaja tovaru ponúkaného v predajni zamestnancom oprávneným tento tovar predávať, opäť pochopiteľná.

39. V bežnom obchodnom styku nie je predstaviteľné, aby pri každom jednom uzatváraní kúpnej zmluvy v každom obchode kupujúci požadoval od zamestnancov zabezpečujúcich predaj tovaru, aby sa legitimovali, aby predložili pracovné zmluvy, z ktorých vyplýva ich oprávnenie vykonávať predaj tovaru a tiež nie je mysliteľné, aby podnikateľ deklaroval každému kupujúcemu vlastnícke právo každému jednému druhu tovaru, ktorý ponúka vo svojej predajni. Práve preto v obchodných vzťahoch, ktoré sú typické svojou rýchlosťou a opakovanou zmenou vlastníctva k tovaru, ktorá je podstatou obchodovania, uprednostnil pred absolútnou ochranou vlastníckeho práva ochranu dobromyseľnosti kupujúceho, ktorý nadobudnutím tovaru v dobrej viere získava k nemu vlastnícke právo aj za predpokladu, že predávajúci k prevádzanému tovaru vlastnícke právo nikdy nenadobudol. Z uvedeného vyplýva, že vlastník toho tovaru, ktorý je prevádzaný prostredníctvom obchodnoprávnych vzťahov musí vynaložiť vyššiu mieru opatrnosti pri kontrole a manipulácii s vecami, ku ktorým má vlastnícke právo on sám. V situácii, kedy s jeho tovarom narába iná osoba na základe ich vzájomného zmluvného vzťahu si vlastník musí byť vedomý, že táto iná osoba disponujúca jeho vecou môže za určitých okolností previesť vlastnícke právo k tejto veci za tretiu osobu bez toho, aby vlastník veci o tom vôbec vedel. Má tak možnosť vykonať všetky opatrenia zabezpečujúce kontrolu nakladania jeho majetkom tak, aby k uvedenej situácii nedošlo, resp. aby ju zachytil dostatočne včas na to, aby mohol uplatniť ochranu svojho vlastníckeho práva tým, že prípadnému nadobúdateľovi jeho veci oznámi, že mu vec patrí, čím zabráni tomu, aby bol nadobúdateľ dobromyseľný v presvedčení, že danú vec je oprávnený kúpiť. Pokiaľ vlastník takéto opatrenia z finančných alebo technických príčin urobiť nedokáže, mal by zvážiť či svoje vlastníctvo tretej osobe zverí.

40. Žalobca v odvolaní poukázal na vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Žiline a Ústavného súdu ČR, ktoré však nie sú v rozpore so záverom okresného súdu, ani s posúdením odvolacieho súdu. Odvolací súd súhlasí so závermi, že je nutné veľmi prísne posudzovať otázku dobrej viery nadobúdateľa v prípade nadobudnutia veci na základe kúpnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka a súhlasí aj s tým, že musí byť rešpektovaná podstata a zmysel vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Zároveň však dodáva, že musí byť rešpektovaná skutočnosť, že výslovne uprednostnil ochranu dobrej viery tretej osoby pred ochranou vlastníckeho práva pôvodného majiteľa veci. Odvolací súd zdôrazňuje, že posúdenie dobromyseľnosti kupujúceho je nutné posúdiť vždy osobitne vzhľadom na tie konkrétne okolnosti, ktoré v danom prípade nastali a nie je možné túto dobromyseľnosť vymedziť paušálne pre všetky situácie. Preto pokiaľ v rozhodnutiach, na ktoré poukazoval odvolateľ boli okolnosti nadobudnutia tovaru iné, rozhodnutie okresného súdu nie je v rozpore s rozhodnutiami, na ktoré odvolateľ poukázal.

41. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

42. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

43. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .