Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/225/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, proti žalovanej L. N., M.. XX.XX.XXXX, bývajúcej v P., Q. XXX/X, o zaplatenie 916,51 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov, č.k. 12Csp/369/2017-74 zo dňa 13.4.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 12Csp/369/2017-74 zo dňa 13.4.2018 zaviazal žalovanú povinnosťou uhradiť pôvodnému žalobcovi Poštovej banke, a.s. 169,96 € s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne podľa začiatku omeškania jednotlivých súm, zastavil konanie v časti o zaplatenie úrokov z úveru a úrokov z omeškania, vyčíslených žalobcom k 31.10.2017 v časti prevyšujúcej sumu 654,13 €. Napokon v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že strany nemajú právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 916,51 € ako nesplatenej časti úveru, splatný úrok z úveru vo výške 662,44 €, splatný úrok z omeškania vo výške 41,69 €, ročné úroky zo sumy 916,51 € vo výške 25,5 % ročne za obdobie od 1.11.2017 do zaplatenia, ročné úroky z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 916,51 € od 1.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná riadne a včas neplatila úver, ktorý jej poskytol. Pred začatím pojednávania vzal žalobca žalobu v časti späť o zaplatenie 50 € ako úrokov z úveru a úrokov z omeškania splatných k 31.10.2017 z dôvodu, že túto sumu žalovaná uhradila po podaní žaloby, preto súd podľa § 145 ods. 1 v späťvzatej časti žaloby konanie zastavil. Žalovaná bola v konaní nečinná, pretože v mieste bydliska sa nezdržiava a jej pobyt nie je známy.

3. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že dňa 22.11.2012 bola uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej Poštová banka a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 1.000 € a žalovaná sa zaviazala zaplatiť sumu 1.862,27 € v 72 mesačných splátkach po 28 €. Z dôvodu riadneho nesplácania pôžičky banka prikročila k predčasnej splatnosti ku dňu 26.3.2015. Žalovaná uhradila na zaplatenie pôžičky 830,04 €.

4. Následne súd prvej inštancie posúdil spor podľa ust § 497, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, podľa § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 7.3.2008, podľa § 39, § 3 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru,

že v prípade predmetnej úverovej zmluvy zo strany Poštovej banky išlo o predloženie formulárovej zmluvy, v ktorej v časti výšky odplaty za poskytnutie úveru bola dohodnutá výška úrokov a poplatkov 862,27 € ako odplata za poskytnutie sumy 1.000 €. Toto považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spočívajúcu vo výraznej nerovnosti zmluvných strán, čo je v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje v tejto časti neplatnosť. Odplata pre veriteľa totiž podľa úverovej zmluvy mala tvoriť až 86,23 % výšky čerpaného úveru a preto súd uložil žalovanej uhradiť pre žalobcu len 169,96 €, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi výškou vyčerpaného úveru 1.000 € a zaplatenou úhradou 830,04 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Konštatoval, že aj keď v zmluve dohodnutá ročná priemerná miera nákladov a ročná úroková miera bola v súlade s platnou právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy na druhej strane bolo dohodnuté také neprimerané dlhé obdobie splácania pôžičky, ktoré prináša veriteľovi rovnako neprimerané majetkové zvýhodnenie ako neprimeraná miera nákladov alebo neprimeraná úroková miera. Práve v tom spočíva vybočenie z pravidiel morálky zo strany veriteľa v spotrebiteľskom vzťahu. Ak dlžník nie je spôsobilý splatiť úver za obdobie, ktoré bude znamenať pre veriteľa dosiahnutie primeranej odplaty, tak pri dohodnutí neprimeranej dĺžky úverového obdobia prinášajúcej neprimeranú výšku odplaty sa veriteľ vystavuje u takéhoto úverového obdobia riziku neprijateľnej zmluvnej podmienky. V tejto súvislosti poukázal súd na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov.

5. V zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 vl. nar. SR č. 87/1995 Z.z. uložil žalovanej povinnosť platiť aj úroky z omeškania od 26.3.2015 v zákonnej výške 5,25 %. Vzhľadom k tomu, že sám žalobca v žalobnom návrhu navrhol, aby bola žalovanej uvedená povinnosť uložená plnením v splátkach po 20 € mesačne, tento návrh zohľadnil súd vo výroku rozsudku.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 2 tak, že strany nemajú na náhradu trov konania nárok.

7. V zákonnej lehote proti zaväzujúcemu výroku rozsudku a výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Uviedol, že nemožno súhlasiť so závermi súdu, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru je neplatná pre jej neprimeranú výšku. Považoval za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že žalovaná si sama v žiadosti o poskytnutie úveru určila maximálnu požadovanú výšku poskytnutého úveru, zvolila si dobu splácania čerpania úveru a nezvolila si žiadny typ poistenia. Žalobca nijakým spôsobom nevstupoval do tejto slobodnej vôle žalovanej, okrem toho, že pracovník banky na pokyn žalovanej vypĺňal v bankovom systéme žalobcu požadované údaje. Nemožno preto tvrdiť, že žalobca vnútil žalovanej dobu splácania úveru, ktorú si sama zvolila, a preto nemožno tvrdiť, že bolo dohodnuté neprimerane dlhé obdobie na splácanie úveru alebo neprimeraná úroková miera. Odplata, ktorú požadoval a požaduje žalobca od žalovanej nijakým výrazným spôsobom neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Ďalej odvolateľ namietal, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení je nepreskúmateľné, nespĺňa požiadavky, ktoré zákon kladie na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a týmto nedostatočným odôvodnením porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Poukázal tiež na to, že inštitút ochrany spotrebiteľa neznamená jeho absolútnu ochranu v tom zmysle, že by sa mohol ex post dovolávať neplatnosti svojich právnych úkonov, ktoré dobrovoľne učinil. Ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom spoločnosti, avšak nemožno mu poskytnúť takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu a spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, ale aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalovaná uzavrela zmluvu dobrovoľne bez pripomienok a bez nátlaku. Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutý výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil rozhodnutie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovanú zaviaže na náhradu trov konania vrátane trov konania odvolacieho.

8. Zo strany žalovanej vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

9. Vzhľadom k tomu, že v priebehu odvolacieho konania žalobca informoval súd, že v dôsledku postúpenia pohľadávky novým právnym nástupcom sa stala spoločnosť BENCONT COLLECTION a.s. so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692 a navrhol zmenu na strane žalobcu, Krajský

súd v Košiciach uznesením č.k. 2Co/225/2018-118 zo dňa 1.10.2018 rozhodol, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu a to práve subjektom BENCONT COLLECTION a.s..

10. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo. Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny . Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 .

11. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP, použil teda takmer všetky odvolacie dôvody.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

13. Žalobca odvolanie odôvodnil aj s poukazom na § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, teda tým, že pre konanie neboli splnené procesné podmienky. Svoje odvolanie však v tomto smere bližšie nekonkretizoval a keďže z obsahu spisu a v ňom zdokumentovaného konania nevyplýva absencia žiadnej podstatnej procesnej podmienky konania, je odvolanie aj v tomto smere neopodstatnené.

14. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je teda dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

15. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

17. Podstata argumentácie odvolateľa spočíva v jeho tvrdení, že odplata za poskytnutý úver nie je v rozpore s dobrými mravmi a ust. § 39 Občianskeho zákonníka. S dôvodmi súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k záveru o rozpore požadovanej odplaty s dobrými mravmi v danej konkrétnej veci však je možné súhlasiť.

18. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa

ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho prepisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Aplikáciu ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka v otázke výšky odplaty nevylučuje ani ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu neobmedzeného okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahuje je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti. Pri dojednávaní odplaty koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeranú odplatu bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Ohľadne neprimerane dlhého obdobia vrátenia úveru sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, a preto záver považujúci dojednanie neprimeranej odplaty za odporujúce dobrým mravom je správny.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 rozsudok v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanej v ňom trovy ani nevznikli.

21. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .